Biblia — milovaná a zakazovaná

„Želal by som si, aby boli sväté knihy preložené do všetkých jazykov,“ napísal uznávaný holandský učenec 16. storočia Desiderius Erasmus.

ERASMOVOU vrúcnou túžbou bolo, aby mohol každý človek čítať Písma a rozumieť im. Odporcovia Biblie však takú myšlienku zúrivo odmietali. Pre každého, kto sa čo len nepatrne zaujímal o to, čo je v Biblii, bola Európa v tom čase mimoriadne nebezpečným miestom. V Anglicku vydal parlament nariadenie, ktoré prikazovalo, že „všetci, ktorí čítajú Písma v angličtine, majú prísť o pôdu, hnuteľnosti, osobný majetok a o život... a ak v tom zanovito pokračujú alebo do toho znova upadnú po udelení milosti, majú byť najskôr obesení za zradu kráľa a potom upálení za kacírstvo proti Bohu“.

Na európskom kontinente katolícka inkvizícia neľútostne prenasledovala „kacírske“ sekty, ako boli napríklad francúzski valdenci, a zamerali sa na nich preto, lebo mali vo zvyku kázať „z evanjelií a epištol a ďalších posvätných písiem... pretože kázanie a výklad svätého písma [bolo] laikom výslovne zakázané“. Nespočetné množstvo mužov a žien znášalo pre svoju lásku k Biblii extrémne mučenie a smrť. Riskovali, že dostanú tie najkrutejšie tresty, len aby mohli odriekavať Pánovu modlitbu alebo Desatoro a aby to mohli učiť svoje deti.

Takáto oddanosť Božiemu Slovu pretrvala v srdci mnohých puritánov, ktorí prišli kolonizovať Severnú Ameriku. V tom čase „bolo čítanie a náboženstvo [v Amerike] neoddeliteľne späté, čo vymedzilo kultúru založenú výhradne na znalosti Biblie,“ uvádza sa v knihe A History of Private Life—Passions of the Renaissance (Dejiny súkromného života — vášne renesancie). V istej kázni uverejnenej v Bostone v roku 1767 sa odporúčalo: „Usilovne čítaj sväté písmo. Každé ráno a každý večer si rozhodne prečítaj kapitolu z Biblie.“

Podľa Barnovej skupiny výskumníkov vo Venture (Kalifornia) viac ako 90 percent Američanov vlastní priemerne tri Biblie. Jedna nedávno uskutočnená štúdia však ukazuje, že hoci sa tu Biblia stále teší veľkej úcte, „tráviť čas jej čítaním, štúdiom a uplatňovaním... to už patrí minulosti“. Väčšina ľudí pozná jej obsah len povrchne. Istý novinár poznamenáva: „Len málo ľudí si myslí, že by [Biblia] ešte stále mala veľa čo povedať k súčasným problémom a starostiam.“

Vlna svetského zmýšľania

Populárne je presvedčenie, že na dosiahnutie úspechu v živote úplne stačí rozum a spolupráca ľudí. Biblia sa považuje len za jednu z mnohých kníh obsahujúcich náboženské názory a osobné skúsenosti, nie za knihu faktov a pravdy.

Ako sa teda väčšina ľudí vyrovnáva so stále zložitejšími a znepokojujúcejšími otázkami života? Pohybujú sa v duchovnom vákuu bez pevných morálnych a náboženských smerníc a vedenia. Začali sa podobať lodiam bez kormidla, ktoré sú „zmietané vzad a vpred a ženie ich každý závan ľudského učenia... úskočnosť a ľstivosť ľudí“. — Efezanom 4:14, The Twentieth Century New Testament.

Musíme sa teda opýtať: Je Biblia len ďalšou náboženskou knihou? Alebo je to naozaj Božie Slovo, ktoré obsahuje dôležité a praktické informácie? (2. Timotejovi 3:16, 17) Je Biblia hodná toho, aby sme o nej uvažovali? Týmito otázkami sa bude zaoberať nasledujúci článok.

[Obrázok na strane 3]

Desiderius Erasmus

[Prameň ilustrácie]

Z knihy Deutsche Kulturgeschichte

[Obrázok na strane 4]

Valdenci boli zvlášť prenasledovaní, pretože kázali z Písiem

[Prameň ilustrácie]

Stichting Atlas van Stolk, Rotterdam