Otázky čitateľov

Znamená Boží pokyn zapísaný v Jeremiášovi 7:16, že za niekoho, kto bol vylúčený z kresťanského zboru, lebo je nekajúcnym hriešnikom, sa kresťania nesmú modliť?

Keď Jehova vyslovil svoj rozsudok proti nevernému Judsku, Jeremiášovi povedal: „Ty sa za tento ľud nemodli, ani zaň nevznášaj úpenlivé prosebné volanie alebo modlitbu, ani ma naliehavo nepros, lebo ťa nebudem počúvať.“ — Jeremiáš 7:16.

Prečo Jehova zakázal Jeremiášovi modliť sa za Izraelitov? Zjavne to urobil preto, lebo hrubo porušovali jeho Zákon. Verejne a bez hanby ‚kradli, vraždili, cudzoložili, falošne prisahali, prinášali obetný dym Baalovi a chodili za inými bohmi‘. Preto Jehova neverným Židom povedal: „Ja vás vyhodím spred svojej tváre, ako som vyhodil všetkých vašich bratov, celé Efraimovo potomstvo.“ Iste by nebolo namieste, keby sa Jeremiáš alebo niekto iný modlil k Jehovovi, aby zrušil svoj rozsudok. — Jeremiáš 7:9, 15.

V súlade s tým apoštol Ján písal o vhodnej modlitbe k Bohu. Najprv kresťanov uistil: „Počuje [nás], nech prosíme o čokoľvek podľa jeho vôle.“ ​(1. Jána 5:14) Potom v súvislosti s predkladaním modlitieb za iných napísal: „Ak niekto vidí svojho brata, ako hreší hriechom, ktorý nepôsobí smrť, bude prosiť, a on mu dá život, áno tým, ktorí nehrešia tak, aby to spôsobilo smrť. Je hriech, ktorý spôsobuje smrť. Nehovorím, aby prosil za taký hriech.“ ​(1. Jána 5:16) Aj Ježiš hovoril o hriechu, ktorý ‚nebude odpustený‘, teda o hriechu proti svätému duchu. — Matúš 12:31, 32.

Znamená to, že všetci, ktorí sú vylúčení z kresťanského zboru za to, že nekajúcne hrešili, sa dopustili hriechu, ktorý „spôsobuje smrť“, a teda neslobodno sa za nich modliť? Nemusí to tak byť, lebo v niektorých prípadoch také priestupky nie sú hriechmi, ktoré spôsobujú smrť. Je ťažké povedať, či nimi sú, alebo nie. Typickým príkladom je judský kráľ Manaše. Postavil oltáre falošným bohom, obetoval vlastných synov, praktizoval špiritizmus a dal do Jehovovho chrámu vyrezávané sochy. V Biblii sa píše, že Manaše a ľud „konali to, čo je zlé, viac ako národy, ktoré vyhladil Jehova pred synmi Izraela“. Za to všetko Jehova potrestal Manašeho tak, že ho ako zajatca v okovách poslal do Babylona. — 2. Kráľov 21:1–9; 2. Paralipomenon 33:1–11.

Boli Manašeho hriechy, aj keď boli veľmi veľké, hriechmi, ktoré spôsobujú smrť? Zjavne nie, lebo v správe o ňom sa ďalej uvádza: „Hneď ako sa dostal do tiesne, obmäkčoval tvár Jehovu, svojho Boha, a stále sa veľmi pokoroval kvôli Bohu svojich predkov. A stále sa modlil k Nemu, takže sa On nechal od neho úpenlivo prosiť a počul jeho prosbu o priazeň, a vrátil ho do Jeruzalema k jeho kraľovaniu; a Manaše spoznal, že Jehova je pravý Boh.“ — 2. Paralipomenon 33:12, 13.

Preto by sme nemali unáhlene dospieť k záveru, že ak je niekto vylúčený zo zboru, musí byť vinný hriechom, ktorý spôsobuje smrť. Možno bude potrebný čas, aby sa ukázal pravý stav jeho srdca. Často sa pripomína, že jedným z cieľov vylúčenia je priviesť hriešnika k tomu, aby sa spamätal a azda sa kajal a obrátil sa.

Keďže taký človek už nie je v zbore, nejakú zmenu v srdci a postoji môžu azda najskôr spozorovať jeho blízki, napríklad manželský partner alebo iní členovia rodiny. Tí, ktorí spozorujú také zmeny, možno dospejú k záveru, že previnilec sa nedopustil hriechu, ktorý spôsobuje smrť. Môžu byť podnietení modliť sa, aby hriešnik načerpal silu z Božieho inšpirovaného Slova a aby si Jehova voči nemu počínal v súlade so svojou vôľou. — Žalm 44:21; Kazateľ 12:14.

Hoci niektorí budú vidieť dostatočné dôkazy na to, aby mohli veriť, že hriešnik sa kajá, nemusí to tak byť v prípade zboru ako celku. Členovia zboru by mohli byť zmätení, znepokojení, dokonca by sa mohli potknúť, keby počuli, že sa niekto verejne modlí za previnilca. Preto by sa tí, ktorí sú podnietení modliť sa za hriešnika, mali zaňho modliť iba súkromne a ďalší vývoj veci nechať v rukách zodpovedných starších zboru.

[Obrázok na strane 31]

Jehova odpustil Manašemu veľké hriechy, keď sa pred ním Manaše pokoril

[Prameň ilustrácie na strane 30]

Reprodukované z Illustrierte Pracht — Bibel/​Heilige Schrift des Alten und Neuen Testaments, nach der deutschen Uebersetzung od D. Martina Luthera