Hlásatelia Kráľovstva rozprávajú
Vo Švédsku vydávajú svedectvo novodobí mučeníci
GRÉCKE slovo prekladané ako „svedok“ je martyr, z ktorého pochádza slovenské slovo martýr, čiže mučeník, označujúce niekoho, kto vydáva svedectvo svojou smrťou. Mnohí kresťania žijúci v prvom storočí vydali svedectvo o Jehovovi tak, že za svoju vieru zomreli.
Podobne aj v 20. storočí tisíce svedkov umreli pričinením Hitlerových prisluhovačov za to, že sa držali neutrality v politických a nacionalistických záležitostiach. Aj títo novodobí mučeníci vydávajú presvedčivé svedectvo. Tak to bolo nedávno vo Švédsku.
Pri príležitosti 50. výročia skončenia druhej svetovej vojny iniciovala švédska vláda vzdelávaciu kampaň, ktorej cieľom bolo priblížiť občanom celej krajiny fakty o holokauste. Tento projekt dostal názov Živé dejiny. Jehovovi svedkovia dostali pozvanie zapojiť sa do projektu a podeliť sa o svoje skúsenosti.
Svedkovia zareagovali usporiadaním výstavy s názvom Zabudnuté obete holokaustu. Výstava bola otvorená v zjazdovej sále Jehovových svedkov v Strängnäse. Medzi prítomnými boli Jehovovi svedkovia, ktorí holokaust prežili a svoje skúsenosti rozprávali návštevníkom. V prvý deň prišlo na výstavu viac ako 8400 ľudí! Do konca roka 1999 uviedlo výstavu vyše 100 múzeí a verejných knižníc v celom Švédsku a pozrelo si ju asi 150 000 ľudí. Medzi návštevníkmi bolo mnoho vládnych predstaviteľov, ktorí sa priaznivo vyjadrovali o tom, čo videli.
O žiadnom inom podujatí, ktoré súviselo s činnosťou Jehovových svedkov vo Švédsku, nebola verejnosť tak informovaná a žiadne sa netešilo toľkej publicite ako táto výstava. Mnoho návštevníkov sa pýtalo: „Prečo ste nám svoje skúsenosti s holokaustom neporozprávali už skôr?“
Jeden zbor zaznamenal po uvedení výstavy vo svojom obvode 30-percentný vzrast v počte domácich biblických štúdií! Istý svedok pozval spolupracovníka, aby si pozrel výstavu. Kolega pozvanie s radosťou prijal a priviedol i priateľku. Keď si jeho priateľka pozrela výstavu, povedala, že je pre ňu ťažké pochopiť, ako mohli mať ľudia takú pevnú vieru, že radšej sa nechali popraviť, než by podpísali dokument o tom, že sa zriekajú viery. To viedlo k ďalším rozhovorom a začalo sa s ňou biblické štúdium.
Títo verní mučeníci z 20. storočia, podobne ako kresťania v prvom storočí, odvážne vydávali svedectvo, že Jehova je jediný pravý Boh, ktorý si zaslúži našu nezlomnú vieru a lojálnosť. — Zjavenie 4:11.
[Prameň ilustrácie na strane 13]
Väzeň z koncentračného tábora: Państwowe Muzeum Oświęcim-Brzezinka, s láskavým dovolením USHMM Photo Archives