Otázky čitateľov

Je správne hovoriť, že Jehovova spravodlivosť je zmierňovaná jeho milosrdenstvom?

I keď sa toto vyjadrenie niekedy používalo, je lepšie vyhýbať sa mu, lebo zrejme navodzuje myšlienku, že Jehovovo milosrdenstvo zjemňuje alebo tlmí jeho spravodlivosť, akoby jeho milosrdenstvo bolo nadradené drsnejšej vlastnosti, spravodlivosti. A to nie je správne.

Hebrejské slovo, ktoré sa prekladá slovom „spravodlivosť“, môže znamenať aj „súd“. Je pravda, že s Jehovovou spravodlivosťou sa spája aj vymeriavanie zaslúženého trestu, ale spája sa s ňou aj zachraňovanie ľudí, ktorí si to zaslúžia. (1. Mojžišova 18:20–32; Izaiáš 56:1; Malachiáš 4:2) Na Jehovovu spravodlivosť by sme sa teda nemali pozerať ako na drsnú alebo ako na niečo, čo treba zjemniť.

Hebrejské slovo s významom „milosrdenstvo“ môže označovať prejav zdržanlivosti vo vykonaní rozsudku. Okrem toho môže znamenať súcit aktívne prejavený tým, že sa poskytne úľava niekomu, kto je nejako znevýhodnený. — 5. Mojžišova 10:18; Lukáš 10:29–37.

Jehova je tak Bohom spravodlivosti, ako aj Bohom milosrdenstva. (2. Mojžišova 34:6, 7; 5. Mojžišova 32:4; Žalm 145:9) Jeho spravodlivosť i jeho milosrdenstvo sú dokonalé a prejavujú sa harmonicky. (Žalm 116:5; Hozeáš 2:19) Obe vlastnosti sa navzájom dokonale vyvažujú alebo dopĺňajú. Teda keby sme povedali, že Jehovova spravodlivosť je zmierňovaná jeho milosrdenstvom, museli by sme tiež povedať, že jeho milosrdenstvo je zmierňované jeho spravodlivosťou.

Izaiáš prorokoval: „Jehova [bude] stále v očakávaní, aby vám prejavil priazeň, a preto povstane, aby vám prejavil milosrdenstvo. Veď Jehova je Boh súdu [„práva“, Evanjelický preklad].“ ​(Izaiáš 30:18) Izaiáš tu ukazuje, že spravodlivosť podnecuje Jehovu konať milosrdné skutky, nie že jeho milosrdenstvo zjemňuje alebo tlmí jeho spravodlivosť. Jehova prejavuje milosrdenstvo, lebo je spravodlivý a tiež preto, lebo je láskyplný.

Je pravda, že biblický pisateľ Jakub napísal: „Milosrdenstvo víťazne jasá nad súdom.“ ​(Jakub 2:13b) Ale z kontextu vidno, že Jakub nehovorí o Jehovovi, ale o kresťanoch, ktorí prejavujú milosrdenstvo — napríklad utrápeným a chudobným. (Jakub 1:27; 2:1–9) Keď budú takí milosrdní ľudia súdení, Jehova vezme do úvahy ich správanie a na základe obete svojho Syna im milosrdne odpustí. Teda ich milosrdné správanie víťazí nad akýmkoľvek nepriaznivým rozsudkom, ktorý by im azda patril. — Príslovia 14:21; Matúš 5:7; 6:12; 7:2.

Preto nie je správne hovoriť, že Jehovov súd je zmierňovaný jeho milosrdenstvom v tom zmysle, že jeho spravodlivosť treba zjemňovať milosrdenstvom. Jehova má tieto dve vlastnosti v dokonalej rovnováhe. Navzájom sa vyvažujú, rovnako ako vyvažujú aj ostatné Jehovove vlastnosti, napríklad lásku a múdrosť — a ako sú nimi tiež vyvažované.