Boh víta všetky národy

NA PRVEJ ceste do Mali zapôsobila na Johna srdečná pohostinnosť, ktorú mu preukázal Mamadou a jeho rodina. Ako John sedel na zemi a neobratne jedol zo spoločnej misy, uvažoval, ako sa so svojím hostiteľom čo najlepšie podeliť o veľmi cenný dar — dobré posolstvo o Kráľovstve z Božieho Slova, Biblie. Hoci John ovládal francúzštinu, ktorou sa v Mali hovorí, uvažoval, ako komunikovať s rodinou, ktorá má úplne odlišné náboženstvo i spôsob myslenia.

Nie div, že Johnovi prišla na myseľ biblická správa o meste Bábel. Tam Boh zmiatol jazyk spurných ľudí. (1. Mojžišova 11:1–9) Následkom toho v rôznych častiach zeme bývajú ľudia s odlišným jazykom, náboženstvom a spôsobom myslenia. Dnes, keď sa cestovanie a sťahovanie stáva bežným, mnohí sa s podobným problémom ako John stretávajú dokonca aj vo svojom susedstve: Ako sa podeliť o biblickú nádej s ľuďmi, ktorí pochádzajú z odlišného prostredia?

Staroveký príklad

Jonáš tak ako iní proroci v Izraeli hovoril predovšetkým Izraelitom. Prorokoval v čase, keď odpadlícke desaťkmeňové kráľovstvo otvorene konalo skutky, ktoré zneuctievali Boha. (2. Kráľov 14:23–25) Predstav si, ako Jonáš reagoval, keď dostal zvláštne poverenie odísť zo svojej domovskej krajiny a ísť kázať do Asýrie obyvateľom Ninive, ľuďom iného náboženstva a kultúry. Jonáš možno ani nehovoril jazykom Ninivčanov, prinajmenšom nie plynulo. Nech to bolo akokoľvek, Jonáš považoval túto úlohu za nezvládnuteľnú, a utiekol. — Jonáš 1:1–3.

Jonáš si mal zjavne uvedomiť, že Jehova Boh sa nepozerá len na vonkajší vzhľad, ale skúma srdce. (1. Samuelova 16:7) Keď Jehova zázračne zachránil Jonáša pred utopením, prikázal mu druhý raz, aby išiel kázať obyvateľom Ninive. Jonáš poslúchol a Ninivčania sa ako celok následne kajali. Jonáš napriek tomu nemal správny postoj. Jehova mu na pôsobivom názornom príklade ukázal, že potrebuje svoj postoj zmeniť. Jehova sa ho spýtal: „Nemal by som sa ja zľutovať nad veľkým mestom Ninive, v ktorom je... viac ako stodvadsaťtisíc ľudí, ktorí vôbec nepoznajú rozdiel medzi svojou pravicou a ľavicou?“ ​(Jonáš 4:5–11) A čo my dnes? Ako môžeme pomáhať ľuďom, ktorí pochádzajú z odlišného prostredia?

Boh víta Samaritánov a Nežidov

V prvom storočí Ježiš svojim nasledovníkom nariadil, aby robili učeníkov z ľudí všetkých národov. (Matúš 28:19) To nebolo pre nich ľahké. Ježišovi učeníci boli Židia a podobne ako Jonáš boli zvyknutí rozprávať sa len s ľuďmi z rovnakého prostredia a rovnakej kultúry. Je prirodzené, že pociťovali tlak bežných predsudkov, ktoré existovali v tých dňoch. Jehova však viedol záležitosti tak, aby jeho služobníci postupne rozpoznali, aká je jeho vôľa vzhľadom na nich.

Prvým krokom bolo prekonať predsudok, ktorí mali Židia voči Samaritánom. Židia sa so Samaritánmi vôbec nestýkali. No Ježiš pri viacerých príležitostiach pripravoval cestu, aby mohli Samaritáni v budúcnosti prijať dobré posolstvo. Keď sa rozprával so samaritánskou ženou, dal najavo nestrannosť. (Ján 4:7–26) Pri inej príležitosti prostredníctvom znázornenia o milosrdnom Samaritánovi istému nábožnému Židovi ukázal, že aj ľudia, ktorí nie sú Židmi, dokážu prejavovať lásku k blížnemu. (Lukáš 10:25–37) Keď prišiel Jehovov čas, aby boli Samaritáni privedení do kresťanského zboru, Filip, Peter a Ján — ktorí boli židovského pôvodu — kázali obyvateľom Samárie. Ich posolstvo spôsobilo v meste veľkú radosť. — Skutky 8:4–8, 14–17.

Keď bolo pre židovských kresťanov ťažké milovať Samaritánov, ktorí boli v skutočnosti vzdialenými príbuznými Židov, o čo ťažšie muselo byť pre nich prejavovať lásku Nežidom, čiže pohanom, ktorými Židia pohŕdali a ktorých nenávideli. Napriek tomu po Ježišovej smrti mohla byť bariéra, ktorá bola medzi židovskými kresťanmi a pohanmi, odstránená. (Efezanom 2:13, 14) Aby Jehova pomohol Petrovi prijať toto nové usporiadanie, dal mu videnie, v ktorom mu povedal: „Prestaň nazývať poškvrneným to, čo Boh očistil.“ Jehovov duch potom priviedol Petra k pohanovi menom Kornélius. Keď Peter pochopil Božie stanovisko — že nemá nazývať tohto muža z národov poškvrneným, lebo Boh ho očistil —, pod inšpiráciou povedal: „S istotou chápem, že Boh nie je predpojatý, ale v každom národe je mu prijateľný ten, kto sa ho bojí a koná spravodlivosť.“ ​(Skutky 10:9–35) Aký bol Peter prekvapený, keď mu Boh vyliatím svätého ducha ukázal, že prijíma Kornélia a jeho rodinu!

Pavol — vyvolená nádoba pre národy

Pavlova služba je vynikajúci príklad toho, ako Jehova postupne pripravuje svojich služobníkov, aby milovali ľudí každého druhu a pomáhali im. V čase Pavlovho obrátenia Ježiš povedal, že Pavol bude slúžiť ako vyvolená nádoba, aby zaniesol jeho meno národom. (Skutky 9:15) Pavol potom odišiel do Arábie, možno aby rozjímal o tomto Božom predsavzatí, že on má oznamovať dobré posolstvo národom. — Galaťanom 1:15–17.

Na prvej misionárskej ceste Pavol prejavil v kázaní Nežidom horlivosť. (Skutky 13:46–48) Jehova žehnal Pavlovu činnosť, čo dokazovalo, že ako apoštol koná podľa Jehovovej vôle. Pavol ukázal, že plne pochopil Jehovovo stanovisko, lebo odvážne usmernil Petra, ktorý prejavil straníckosť, keď sa vyhýbal spoločenstvu s nežidovskými bratmi. — Galaťanom 2:11–14.

Ďalší dôkaz, že Boh riadil Pavlove snahy, bolo vidno z Pavlovej druhej misionárskej cesty, keď mu svätý duch zabránil kázať v rímskej provincii Bitýnia. (Skutky 16:7) Zjavne na to nebol správny čas. Neskôr sa však niektorí z Bitýnie stali kresťanmi. (1. Petra 1:1) Vo videní nejaký Macedónčan prosil Pavla slovami: „Prejdi do Macedónie a pomôž nám.“ Pavol dospel k záveru, že by mal zmeniť smer svojej cesty a oznamovať dobré posolstvo v tejto rímskej provincii. — Skutky 16:9, 10.

Pavlova schopnosť prispôsobiť sa bola dôkladne vyskúšaná pri kázaní Aténčanom. Grécky a rímsky zákon zakazoval zavádzať cudzích bohov a nové náboženské zvyky. Láska k ľuďom podnietila Pavla, aby starostlivo uvažoval o ich náboženských zvykoch. V Aténach si všimol oltár s nápisom „neznámemu Bohu“. Keď Aténčanom vydával svedectvo, zmienil sa o tomto detaile. (Skutky 17:22, 23) Aký znamenitý spôsob, ako predložiť posolstvo láskyplne a úctivo!

Pavol bol určite veľmi šťastný, keď sa pozeral späť na výsledky svojej práce, ktorú konal ako apoštol národov! V Korinte, Filipi, Tesalonike i v mestách v Galácii pomohol založiť zbory pozostávajúce z mnohých kresťanov nežidovského pôvodu. Pomohol tiež takým mužom a ženám viery ako Damaris, Dionýziovi, Sergiovi Paulovi a Títovi. Akou výsadou bolo pre neho pozorovať, ako ľudia, ktorí nepoznali Jehovu ani Bibliu, prijímajú kresťanskú pravdu! Pavol o svojej úlohe pomáhať Nežidom spoznať pravdu uviedol: „Tak som si skutočne dal za cieľ neoznamovať dobré posolstvo tam, kde bol Kristus už menovaný... ale ako je napísané: ‚Tí, ktorým sa o ňom nič nehlásalo, uvidia, a tí, ktorí nepočuli, porozumejú.‘“ ​(Rimanom 15:20, 21) Mohli by sme sa aj my deliť o dobré posolstvo s ľuďmi, ktorí nepochádzajú z našej kultúry?

Pomáhať všetkým národom zeme

Šalamún sa modlil k Jehovovi za Neizraelitov, ktorí by prišli uctievať do chrámu v Jeruzaleme. Prosil: „Kiež sám vypočuješ z nebies, svojho ustanoveného miesta bývania, a urobíš podľa všetkého, o čo volá k tebe cudzinec, aby všetky národy zeme poznali tvoje meno.“ ​(1. Kráľov 8:41–43) Dnes tisíce hlásateľov Kráľovstva v mnohých krajinách vyjadruje podobné pocity ako Šalamún. Stretávajú ľudí podobných Ninivčanom, ktorí v duchovnom zmysle „nepoznajú rozdiel medzi svojou pravicou a ľavicou“. A horlivo sa podieľajú na spĺňaní proroctiev o zhromažďovaní pravých ctiteľov z mnohých národov. — Izaiáš 2:2, 3; Micheáš 4:1–3.

Tak ako členovia takzvaného kresťanstva, aj členovia iných náboženstiev prijímajú biblické posolstvo nádeje. Ako by to malo ovplyvniť teba osobne? Poctivo sa preskúmaj. Ak máš pocit, že máš hlboko zakorenené predsudky, zbav sa ich pomocou lásky.a Nezavrhuj ľudí, ktorých je Boh ochotný prijať. — Ján 3:16.

Vopred sa myšlienkovo priprav na rozhovor s ľuďmi z odlišného prostredia. Oboznám sa s tým, čomu veria, čo ich zaujíma, i s tým, ako uvažujú; potom hľadaj spoločný základ. Prejavuj im dobrotu a súcit. Vyhýbaj sa sporným otázkam, buď pružný a pozitívny. (Lukáš 9:52–56) Takým konaním získaš priazeň Jehovu, „ktorého vôľou je to, aby boli ľudia každého druhu zachránení a prišli k presnému poznaniu pravdy“. — 1. Timotejovi 2:4.

Akí sme radi, že máme v našich zboroch ľudí z mnohých rôznych prostredí! (Izaiáš 56:6, 7) Je naozaj povzbudzujúce počuť dnes nielen také mená ako Mária, Ján, Štefan a Tomáš, ale aj iné, ako napríklad Mamadou, Jegan, Reza a Čan! Naozaj nám „boli otvorené veľké dvere vedúce k činnosti“. (1. Korinťanom 16:9) Využívajme príležitosti, ktoré sa nám naskytajú, na rozširovanie pozvania, ktoré predkladá nepredpojatý Boh, Jehova, a tak vítajme ľudí všetkých národov!

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázky na strane 23]

Pavol sa všade delil s ľuďmi o dobré posolstvo tak, že bol prispôsobivý

... v Aténach

... vo Filipi

... pri cestovaní