Spomínaš si?
Mal si radosť z čítania posledných čísel Strážnej veže? Ak áno, vyskúšaj sa, či vieš odpovedať na nasledujúce otázky:
• V akých ohľadoch je Rút pre nás znamenitým príkladom?
Bola príkladná v láske k Jehovovi, vo vernej láske voči Noeme a v usilovnosti a pokore. Ľudia ju oprávnene považovali za ‚znamenitú ženu‘. (Rút 3:11) — 15/4, strany 23–26.
• Ako vieme, že Jehova si cení obyčajných ľudí?
Izraelitom, ktorí sami boli kedysi kruto týraní v Egypte, Boh povedal, aby nezaobchádzali kruto so znevýhodnenými ľuďmi. (2. Mojžišova 22:21–24) Ježiš, ktorý napodobňoval svojho Otca, prejavoval úprimný záujem o prostých ľudí a za apoštolov si vybral ‚nevzdelaných a obyčajných‘ ľudí. (Skutky 4:13; Matúš 9:36) Boha môžeme napodobňovať tak, že budeme prejavovať záujem o iných, napríklad o mladých ľudí. — 15/4, strany 28–31.
• Ako si môžeme byť istí, že Jehova si všíma, čo robíme?
Biblické správy ukazujú, že Jehova si všíma ľudské konanie. Všimol si obeť, ktorú predložil Ábel, a všíma si tiež naše ‚obete chvály, ovocie pier‘. (Hebrejom 13:15) Jehova vedel o tom, že Enoch sa mu snaží páčiť svojím čistým a morálnym životom. A všímal si, ako sa neizraelská vdova z Carefatu podelila s prorokom Eliášom s tým málom, čo mala. Jehova si všíma aj naše skutky viery. — 1/5, strany 28–31.
• Prečo sa dá povedať, že po Letniciach 33 n. l. sa Židia, ktorí sa stali kresťanmi, museli oddať Bohu?
V roku 1513 pred n. l. sa starovekí Izraeliti stali oddaným národom Jehovu. (2. Mojžišova 19:3–8) Odvtedy bol každý Žid od narodenia členom tohto oddaného národa pod zmluvou Zákona. Ale prostredníctvom Ježišovej smrti v roku 33 n. l. Jehova zmluvu Zákona odstránil. (Kolosanom 2:14) Odvtedy sa museli Židia, ktorí chceli slúžiť Bohu prijateľným spôsobom, oddať Bohu a pokrstiť sa v mene Ježiša Krista. — 15/5, strany 30–31.
• Má dnes pálenie kadidla miesto v pravom uctievaní?
Používanie kadidla bolo v starovekom Izraeli súčasťou pravého uctievania. (2. Mojžišova 30:37, 38; 3. Mojžišova 16:12, 13) Ale zmluva Zákona, ktorá zahŕňala aj používanie kadidla, bola ukončená Kristovou smrťou. Kresťania sa môžu rozhodnúť, či použijú kadidlo na nenáboženské účely, ale dnes už kadidlo nie je súčasťou pravého uctievania. Do úvahy by sa však mali brať pocity iných, aby sa na tom nepotkli. — 1/6, strany 28–30.
• Aká nedávna správa podnietila mnohých ľudí, aby sa viac zamysleli nad skutočnosťou, že Ježiš bol historickou osobou?
Veľkú pozornosť verejnosti si získala schránka, osuárium, ktorá sa našla v Izraeli. Podľa všetkého pochádza z prvého storočia a je na nej vytesaný nápis: „Jakub, Jozefov syn, Ježišov brat.“ Mnohí to považujú za „najstarší mimobiblický archeologický dôkaz“ o Ježišovej existencii. — 15/6, strany 3–4.
• Ako sa človek učí prejavovať lásku?
Ľudia sa spočiatku učia prejavovať lásku vďaka príkladu a výchove svojich rodičov. Keď deti vidia, ako si ich rodičia navzájom prejavujú lásku a úctu, učia sa tak prejavovať lásku. (Efezanom 5:28; Títovi 2:4) Ak aj nejaký človek nevyrastal v milujúcej rodine, môže sa naučiť prejavovať lásku, keď bude prijímať Jehovovo otcovské vedenie, pomoc svätého ducha a bude mať úžitok z vrúcnej podpory kresťanského bratstva. — 1/7, strany 4–7.
• Kto bol Eusébius a čo sa môžeme naučiť z jeho života?
Eusébius bol raný historik, ktorý v roku 324 n. l. dokončil desaťzväzkové dielo Cirkevné dejiny. Hoci veril, že Otec existoval skôr ako Syn, na Nicejskom koncile podporil iný názor. Zjavne ignoroval Ježišovu požiadavku, že jeho nasledovníci nemajú byť „časťou sveta“. (Ján 17:16) — 15/7, strany 29–31.
• Zmenil Jehova svoj názor na polygamiu?
Nie, Jehova nezmenil svoj názor na polygamiu. (Malachiáš 3:6) Božím usporiadaním pre prvého človeka bolo, aby sa ‚pridŕžal svojej manželky‘ a stal sa s ňou jedným telom. (1. Mojžišova 2:24) Ježiš povedal, že ten, kto sa rozvádza okrem dôvodu smilstva, a potom sa znovu ožení, je cudzoložník. (Matúš 19:4–6, 9) Jehova prestal tolerovať polygamiu, keď bol vytvorený kresťanský zbor. — 1/8, strana 28.