Krásy Jehovovho stvorenia

„Nech i rieky tlieskajú rukami“

KEĎ sa pozriete na zemepisnú mapu, uvidíte na nej množstvo čiar, ktoré sa kľukato vinú pevninou. Pretínajú pláne, pustatiny aj lúky. Hadia sa dolinami, kaňonmi a lesmi. (Habakuk 3:9) Sú to rieky, tepny života našej planéty. Tieto vodné toky svedčia o múdrosti a moci Stvoriteľa zeme, Jehovu. Keď ich pozorujeme, môžeme sa stotožniť so slovami žalmistu, ktorý spieval: „Nech i rieky tlieskajú rukami i vrchy nech všetky spolu radostne volajú pred Jehovom.“ — Žalm 98:8, 9.a

Rieky majú úzku spojitosť s históriou ľudstva. Biblia hovorí, že rieka, ktorá vychádzala z Edenu, sa rozdeľovala na štyri hlavné rieky. (1. Mojžišova 2:10–14) Jedna z najstarších civilizácií vyrástla v úrodných údoliach riek Tigris a Eufrat na Blízkom východe. Vznik veľkých civilizácií umožnili aj rieky Chuang-che v Číne, Ganga a Indus v južnej Ázii a Níl v Egypte.

Preto sa niet čo diviť, že človek vždy stál v úžase nad silou, mohutnosťou a krásou riek. Níl, ktorý preteká Egyptom, dosahuje dĺžku 6670 kilometrov. Ale prívlastok najväčšia rieka patrí Amazonke v Južnej Amerike. Zatiaľ čo niektoré rieky sú majestátne, iné sú veľmi pekné, aj keď sú oveľa menšie, napríklad malá, ale rýchlo tečúca rieka Tone v Japonsku.

Čo však spôsobuje, že rieka tečie? Jedným slovom, gravitácia. Vďaka nej voda z vyšších nadmorských výšok klesá nižšie. Niekedy sú výsledkom jej pôsobenia ohlušujúce vodopády. Práve takúto ukážku sily a vznešenosti opisuje Biblia, keď hovorí: „Rieky zodvihli, ó, Jehova, rieky zodvihli svoj zvuk; rieky dvíhajú svoje dunenie.“ — Žalm 93:3.

„Kto zosiela prívaly dažďa?“ Túto otázku položil Jehova zbožnému mužovi Jóbovi. (Jób 38:25, Contemporary English Version) Áno, odkiaľ pochádza všetka tá voda? Odpoveď sa skrýva v zložitom systéme nazývanom kolobeh vody. Zemská voda nepretržite cirkuluje pôsobením slnečnej energie a gravitácie. Vyparovaním voda stúpa do atmosféry. Potom chladne, zráža sa a formuje oblaky. Časom sa táto para v podobe snehu alebo dažďa vracia na zem. Tu sa väčšina vody nachádza v oceánoch, jazerách, riekach, ľadovcoch, polárnych ľadových čiapkach a pod povrchom zeme.

Biblia o tomto pozoruhodnom kolobehu hovorí: „Všetky zimné bystriny vychádzajú k moru, a predsa more nie je plné. K miestu, odkiaľ zimné bystriny vychádzajú, tam sa vracajú, aby vychádzali.“ ​(Kazateľ 1:7) Takýto kolobeh mohol uviesť do pohybu iba Jehova, Boh nesmiernej múdrosti a láskyplného záujmu. A čo nám tento dômyselný systém hovorí o osobe Boha? Je to Boh, ktorý má obrovskú múdrosť a láskyplný záujem. — Žalm 104:13–15, 24, 25; Príslovia 3:19, 20.

Rieky i napriek tomu, aké sú veľké a koľko ich je, tvoria iba malú časť zásob sladkej vody na svete. Ale sú dôležité pre život. „Bez prístupu k vode alebo bez určitého stupňa kontroly nad vodou by ľudský život ani v tých najjednoduchších, ani v tých najzložitejších veciach nebol možný,“ píše sa v knihe Water (Voda). „Záznam o reakcii človeka na tento fakt tvorí prevažnú časť histórie civilizácie.“

Tisíce rokov rieky uhášali smäd človeka a poskytovali mu vodu pre jeho záhrady. Úrodná pôda pozdĺž mnohých riek je ideálnym miestom na pestovanie plodín. Všimnime si, ako je táto myšlienka vyjadrená v požehnaní vyslovenom Jehovovým služobníkom: „Ako dobre vyzerajúce sú tvoje stany, Jakob, tvoje bydlisko, Izrael! Ako údolie bystriny sa roztiahli na kus cesty, ako záhrady pri rieke. Ako rastliny aloy, ktoré zasadil Jehova, ako cédre pri vodách.“ ​(4. Mojžišova 24:5, 6) Rieky udržiavajú pri živote aj zvieratá, ako sú napríklad kačice a šakal, ktoré vidíte na týchto obrázkoch. Áno, čím viac sa dozvedáme o riekach, tým viac dôvodov máme na to, aby sme ďakovali Jehovovi.

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček/obrázok na strane 8]

Vodopády Iguaçú, ktoré sú na hranici medzi Argentínou a Brazíliou, patria medzi najširšie vodopády na svete. Majú šírku viac ako tri kilometre. Nachádzajú sa v nedotknutom tropickom lese a tvorí ich skoro 300 menších vodopádov. V období dažďov majú prietok takmer 10 000 kubických metrov vody za sekundu.

[Obrázok na strane 9]

Rieka Tone v Japonsku