Mali by ste patriť k nejakej cirkvi?
‚NA TO, aby som veril v Boha, nemusím patriť k nejakej cirkvi ani chodiť pravidelne do kostola!‘ Tak sa mnohí vyjadrujú o členstve v cirkvi alebo v akejkoľvek náboženskej organizácii. Niektorí dokonca hovoria, že sa cítia bližšie k Bohu, keď idú niekde do prírody, než keď idú do kostola na bohoslužby. Dnes sa ľudia bežne prikláňajú k názoru, že na to, aby človek veril v Boha, nemusí byť spojený s nejakou náboženskou skupinou či denomináciou.
Iní sú však úprimne presvedčení o opaku. Tvrdia, že byť členom cirkvi a chodiť do kostola je nevyhnutné, ba dokonca životne dôležité, ak chce mať niekto Božie schválenie. No otázka, či je spojenie s nejakým náboženstvom naozaj nevyhnutné, nie je len vecou štatistiky alebo nejakého akademického záujmu. Keďže ide o náš vzťah k Bohu, nebolo by rozumné zistiť Boží názor na túto vec? Čo sa o tom môžeme dozvedieť z Božieho Slova, Biblie?
Ako Boh viedol svoj ľud v minulosti
Pred takmer 4400 rokmi nastala na celej zemi potopa, ktorá mala katastrofálne následky. Na takú udalosť sa nedá len tak ľahko zabudnúť a v ranej histórii národov celého sveta nájdeme rôzne príbehy o tejto udalosti. Hoci sa tieto príbehy v detailoch líšia, veľa majú spoločného vrátane toho, že prežilo len niekoľko ľudí a zvierat.
Mali tí, ktorí prežili potopu, jednoducho šťastie, že náhodou unikli zničeniu? Biblická správa ukazuje, že to tak nebolo. A dôležitým faktom je, že Boh neinformoval o prichádzajúcej potope každého jednotlivca osobne. Povedal o tom len Noachovi, ktorý potom pred blížiacou sa potopou varoval svojich súčasníkov. — 1. Mojžišova 6:13–16; 2. Petra 2:5.
Prežitie záviselo od toho, či sa niekto stal súčasťou skupiny, ktorej členovia jednotne spolupracovali, a od toho, či bol ochotný prijímať vedenie, ktoré Boh poskytoval Noachovi. Dokonca ani zvieratá by potopu neprežili, keby neboli s touto skupinou v korábe. Noach dostal presné pokyny, ako urobiť potrebné opatrenia na záchranu zvierat. — 1. Mojžišova 6:17–7:8.
O stáročia neskôr sa potomkovia Noachovho syna Sema stali otrokmi v Egypte. No Božím predsavzatím bolo oslobodiť ich a priviesť ich do krajiny, ktorú sľúbil ich predkovi Abrahámovi. Ani v tomto prípade to Boh nezjavil každému jednotlivcovi, ale zjavil to najprv tým, ktorých vybral za vodcov — Mojžišovi a jeho bratovi Áronovi. (2. Mojžišova 3:7–10; 4:27–31) Keď boli títo bývalí otroci ako skupina oslobodení z Egypta, dostali pri vrchu Sinaj Boží Zákon a vytvorili izraelský národ. — 2. Mojžišova 19:1–6.
Jednotliví Izraeliti boli oslobodení len vďaka tomu, že boli súčasťou skupiny, ktorú Boh zorganizoval, a že sa riadili vedením ustanovených vodcov tejto skupiny. Pripojiť sa k tejto skupine, ktorá mala zjavne božské schválenie, bolo dovolené aj jednotlivým Egypťanom. Keď Izraeliti odchádzali z Egypta, niektorí Egypťania išli s nimi, a tak mohli aj oni získať Božie požehnanie. — 2. Mojžišova 12:37, 38.
Potom, v prvom storočí, začal Ježiš kázať a zhromažďovať ľudí, ktorí sa stali jeho učeníkmi. Hoci prejavoval láskyplnú pozornosť ich potrebám ako jednotlivcov, pristupoval k nim aj ako k skupine. Jedenástim verným apoštolom Ježiš povedal: „Vy ste to však, ktorí ste so mnou vydržali v mojich skúškach, a ja robím s vami zmluvu, ako môj Otec urobil zmluvu so mnou, o kráľovstve.“ (Lukáš 22:28, 29) Neskôr, keď boli učeníci spolu ako skupina, dostali Božieho svätého ducha. — Skutky 2:1–4.
Tieto príklady jasne ukazujú, že v minulosti Boh vždy pristupoval k svojmu ľudu ako k organizovanej skupine. Tých niekoľko jednotlivcov, s ktorými komunikoval osobne — Noacha, Mojžiša, Ježiša a iných —, v skutočnosti použil na to, aby komunikoval s konkrétnou zjednotenou skupinou. Nie je dôvod myslieť si, že dnes Boh komunikuje so svojimi služobníkmi nejako inak. Samozrejme, vzniká otázka: Stačí byť spojený s akoukoľvek náboženskou skupinou? O tejto životne dôležitej otázke budeme uvažovať v nasledujúcom článku.
[Obrázok na strane 4]
Boh oddávna pristupoval k svojmu ľudu ako k organizovanej skupine