Kto dnes uplatňuje Kristovo učenie?

ĽUDIA všeobecne považujú Ježiša Krista za jedného z najvýznamnejších ľudí, akí kedy žili. Pre mnohých je vôbec najvýznamnejším človekom v dejinách. Jeho učenie už takmer dvetisíc rokov silne vplýva na život — „prostý, nenápadný život dobrých a láskavých ľudí, ako aj [na] pôsobivé gestá ľudomilov,“ píše anglický spisovateľ Melvyn Bragg.

Názory na kresťanstvo

A aké názory majú ľudia na kresťanstvo? David Kelso z Kaledónskej univerzity v škótskom Glasgowe ho označil za „jeden z najväčších míľnikov, aké ľudstvo v duchovnom ohľade dosiahlo“. Okrem toho napísal: „Za dve tisícročia jeho dejín sa dosiahlo mnoho neporovnateľných úspechov vo výtvarnom umení, architektúre, filozofii, hudbe i v sociálnej oblasti.“

Mnohí ďalší sa však na kresťanstvo pozerajú inak. Nemajú námietky proti náboženstvu založenému na učení Ježiša Krista a na viere v to, že bol Božím Synom. Skôr ich znechucuje konanie náboženských inštitúcií a organizácií, ktoré tvrdia, že zastupujú kresťanstvo.

Napríklad v 19. storočí nemecký filozof Friedrich Nietzsche označil kresťanstvo zastúpené takými organizáciami za „jednu neodstrániteľnú škvrnu ľudstva“. Podľa toho, čo napísal, je kresťanstvo „jednou veľkou kliatbou, jednou obrovskou a najhlbšou zvrátenosťou... pre ktorú nie sú žiadne prostriedky príliš zlomyseľné, príliš pokútne, príliš tajné ani príliš prízemné“. Pripusťme, že Nietzsche mal extrémne názory, ale k podobným záverom dospeli aj viacerí rozumnejší pozorovatelia. Prečo? Lebo správanie ľudí, ktorí o sebe tvrdili, že sú kresťania, sa celé stáročia vyznačovalo všeobecným „morálnym úpadkom, neslýchanými zločinmi a rúhaním“, a nie vlastnosťami, aké mal Ježiš Kristus.

Je Kristus s kresťanskými cirkvami?

Preto nie je nerozumné položiť si otázku: „Je Kristus stále s kresťanskými cirkvami?“ Niekto by ihneď odpovedal: „Samozrejme, že je! Nesľúbil vari svojim nasledovníkom, že bude s nimi ‚až do skončenia sveta‘?“ ​(Matúš 28:20, Katolícky preklad) Áno, taký sľub Ježiš skutočne dal. Ale myslel tým to, že bude s každým, kto sa bude vyhlasovať za jeho nasledovníka, a že nebude brať do úvahy jeho konanie?

Pamätajme na to, že za Ježišových čias si niektoré popredné osobnosti náboženského života mysleli, že Boh je s nimi a nekladie im žiadne podmienky. Niektorí mali pocit, že Boh ich nikdy nezavrhne, nech budú robiť čokoľvek, lebo si vybral izraelský národ na zvláštnu úlohu. (Micheáš 3:11) V zavrhovaní Božích zákonov a noriem však napokon zašli priďaleko. Preto im Ježiš Kristus otvorene povedal: „Hľa, váš dom sa vám zanecháva opustený.“ ​(Matúš 23:38) Celý ich náboženský systém stratil Božiu priazeň. Boh ho zavrhol a v roku 70 n. l. dovolil rímskej armáde zničiť jeho centrum — mesto Jeruzalem i jeho chrám.

Mohlo by sa niečo podobné stať s kresťanstvom? Pouvažujme, čím Ježiš podmienil sľub, že bude so svojimi nasledovníkmi „do skončenia sveta“.

[Obrázky na stranách 2, 3]

Učenie Ježiša Krista má veľký vplyv na milióny ľudí na celom svete