„Každý ponesie svoj vlastný náklad“

„Každý z nás bude Bohu skladať účty sám za seba.“ — RIMANOM 14:12.

1. Akú zodpovednosť boli ochotní niesť traja mladí Hebreji?

TRAJA mladí Hebreji v Babylone stoja pred rozhodnutím, od ktorého závisí ich život. Majú sa pokloniť obrovskej soche, ako to vyžaduje zákon krajiny? Alebo majú odmietnuť uctievať ju a byť hodení do horiacej ohnivej pece? Sadrach, Mézach a Abednego nemajú čas s niekým sa o tom poradiť — ale ani to nepotrebujú. Bez váhania vyhlasujú: „Nech je ti známe, ó, kráľu, že tvojim bohom neslúžime a zlatý obraz, ktorý si postavil, uctievať nebudeme.“ ​(Daniel 3:1–18) Títo traja Hebreji boli ochotní niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutie.

2. Kto v skutočnosti rozhodol za Piláta v prípade Ježiša Krista a zbavil sa tým rímsky miestodržiteľ zodpovednosti?

² Asi o šesť storočí si jeden miestodržiteľ vypočul obvinenie proti istému mužovi. Po preskúmaní prípadu je presvedčený, že obvinený muž je nevinný. Ale zástup nalieha, aby ho dal popraviť. Miestodržiteľ sa spočiatku zdráha, no napokon sa poddáva tlaku a zbavuje sa zodpovednosti. Umýva si ruky a hovorí: „Nenesiem vinu za krv tohto človeka.“ Potom toho muža vydáva, aby bol pribitý na kôl. Áno, miesto toho, že by Pontský Pilát prevzal zodpovednosť a rozhodol o Ježišovi Kristovi sám, necháva druhých, aby rozhodli zaňho. Nech by si akokoľvek umýval ruky, nič ho nemôže zbaviť zodpovednosti za to, že nad Ježišom vyniesol nespravodlivý rozsudok. — Matúš 27:11–26; Lukáš 23:13–25.

3. Prečo by sme nemali dovoliť, aby za nás rozhodovali druhí ľudia?

³ A čo keď sa máš v nejakej veci rozhodnúť ty? Si ako tí traja Hebreji, alebo dovolíš, aby za teba rozhodli iní? Nie je ľahké robiť rozhodnutia. Aby sa človek správne rozhodol, musí byť zrelý. Napríklad za neplnoleté deti musia rozhodovať rodičia. Pravda, keď je situácia zložitá a treba vziať do úvahy rôzne činitele, je veľmi ťažké rozhodnúť sa. No zodpovednosť robiť rozhodnutia nie je až taká ťažká, že by mala byť zaradená medzi „bremená“, ktoré za nás môžu niesť tí, čo sú „duchovne spôsobilí“. (Galaťanom 6:1, 2) Dá sa skôr označiť za náklad, za ktorý „každý z nás bude Bohu skladať účty sám za seba“. (Rimanom 14:12) „Každý ponesie svoj vlastný náklad,“ hovorí Biblia. (Galaťanom 6:5) Ako sa môžeme v živote múdro rozhodovať? Najprv musíme uznať naše ľudské obmedzenia a zistiť, ako dosiahnuť, aby čo najmenej ovplyvňovali naše rozhodnutia.

Základná požiadavka

4. Aké dôležité poučenie o rozhodnutiach by sme si mali vziať z neposlušnosti prvého ľudského páru?

⁴ Na počiatku ľudských dejín urobila prvá dvojica rozhodnutie, ktoré viedlo k hrozným následkom. Rozhodli sa jesť z ovocia stromu poznania dobrého a zlého. (1. Mojžišova 2:16, 17) Čo ich podnietilo, aby sa takto rozhodli? „Žena... videla, že strom je dobrý na jedenie a že je niečím túžobným pre oči, áno, strom bol žiadúci na pohľad,“ píše sa v Biblii. „Tak si začala brať z jeho ovocia a jedla ho. Potom z toho dala aj svojmu manželovi, keď bol s ňou, a on ho začal jesť.“ ​(1. Mojžišova 3:6) Evu k tomuto rozhodnutiu podnietila sebecká túžba. Jej konanie viedlo k tomu, že sa k nej pripojil i Adam. Výsledkom bolo, že sa hriech a smrť ‚rozšírili na všetkých ľudí‘. (Rimanom 5:12) Z neposlušnosti Adama a Evy by sme si mali vziať dôležité poučenie o ľudských obmedzeniach: Ak sa človek nepridŕža Božieho vedenia, má sklon rozhodovať sa nesprávne.

5. Aké vodidlo nám Jehova poskytuje a čo musíme robiť, aby sme z neho mali úžitok?

⁵ Môžeme byť veľmi radi, že Jehova Boh nás neponechal samých na seba. Písmo nám hovorí: „Tvoje uši počujú za tebou slovo, ktoré hovorí: ‚Toto je tá cesta. Choďte po nej,‘ keby ste šli doprava alebo keby ste šli doľava.“ ​(Izaiáš 30:21) Jehova k nám hovorí prostredníctvom svojho inšpirovaného Slova, Biblie. Musíme ju študovať a získavať z nej presné poznanie. Ak sa máme rozhodovať správne, musíme sa sýtiť ‚pevným pokrmom, ktorý patrí zrelým ľuďom‘. Musíme tiež ‚používaním cvičiť svoju vnímavosť, aby sme rozlišovali medzi správnym a nesprávnym‘. (Hebrejom 5:14) Vnímavosť si môžeme cvičiť tak, že budeme uplatňovať to, čo sa dozvedáme z Božieho Slova.

6. Čo je potrebné, aby naše svedomie fungovalo správne?

⁶ Neodmysliteľnou pomocou pri robení rozhodnutí je naše vrodené svedomie. Naše svedomie má schopnosť nás posúdiť a môže nás ‚obviňovať alebo tiež ospravedlňovať‘. (Rimanom 2:14, 15) Ale ak chceme, aby naše svedomie fungovalo správne, musíme ho školiť presným poznaním Božieho Slova a rozvíjať jeho citlivosť uplatňovaním toho, čo sa dozvedáme. Neškolené svedomie sa dá ľahko ovplyvniť miestnymi zvykmi a tradíciami. Môže nás pomýliť aj okolie a názory iných ľudí. Čo sa stane s naším svedomím, keď opakovane nereagujeme na jeho hlas a porušujeme biblické zásady? Časom môže byť poznačené „ako vypaľovacím železom“, a tak sa začne podobať popálenine, ktorú pokrýva zjazvené tkanivo — je necitlivé a nereaguje. (1. Timotejovi 4:2) Naproti tomu svedomie, ktoré je školené Božím Slovom, je spoľahlivým vodidlom.

7. Čo je základnou požiadavkou na to, aby sme sa múdro rozhodovali?

⁷ Teda základnou požiadavkou na to, aby sme sa múdro rozhodovali, je presné poznanie Písma a schopnosť uplatňovať ho. Miesto toho, že by sme sa rozhodovali impulzívne, mali by sme si nájsť čas, aby sme skúmali biblické zásady a použili schopnosť premýšľať, ako ich uplatniť. No aj keď sa musíme rozhodnúť ihneď — tak ako Sadrach, Mézach a Abednego —, sme na to dobre pripravení, ak máme presné poznanie Božieho Slova a biblicky školené svedomie. Ukážme si teraz na dvoch oblastiach života, ako sa môže zlepšovať naša schopnosť rozhodovať sa tým, že usilovne spejeme k zrelosti.

S kým sa budeme priateliť?

8, 9. a) Ktoré zásady zdôrazňujú nutnosť vyhýbať sa zlej spoločnosti? b) Vzťahuje sa varovanie pred zlou spoločnosťou len na priamy kontakt s bezzásadovými ľuďmi? Vysvetli to.

⁸ „Nedajte sa zviesť,“ napísal apoštol Pavol. „Zlá spoločnosť kazí užitočné zvyky.“ ​(1. Korinťanom 15:33) Ježiš Kristus povedal svojim učeníkom: „Nie ste časťou sveta.“ ​(Ján 15:19) Z týchto zásad môžeme ľahko odvodiť, že je potrebné vyhýbať sa spoločnosti takých ľudí, ako sú smilníci, cudzoložníci, zlodeji a opilci. (1. Korinťanom 6:9, 10) Keď však lepšie spoznávame biblickú pravdu, zisťujeme, že rovnako nám môže uškodiť i to, keby sme trávili čas sledovaním takýchto ľudí vo filmoch, televízii či na obrazovke počítača alebo keby sme o nich čítali v knihách. To isté sa dá povedať o spoločenstve s ľuďmi, „ktorí zakrývajú to, čím sú“, na četových stránkach. — Žalm 26:4.

⁹ A čo sa dá povedať o blízkom spoločenstve s ľuďmi, ktorí síce sú mravne čistí, ale neveria v pravého Boha? Písmo nám hovorí: „Celý svet leží v moci toho zlého.“ ​(1. Jána 5:19) Z toho vyplýva, že zlou spoločnosťou nie sú len ľudia, ktorí sú v otázke morálky liberálni alebo skazení. Preto je múdre, ak si pestujeme priateľstvo iba s ľuďmi, ktorí milujú Jehovu.

10. Čo nám pomáha zrelo sa rozhodnúť, pokiaľ ide o náš kontakt so svetom?

¹⁰ Úplne sa prestať stýkať s ľuďmi vo svete nie je nutné a nie je to ani možné. (Ján 17:15) Či už sme v kresťanskej službe, alebo chodíme do školy či do práce, prichádzame do kontaktu so svetom. Kresťan, ktorý má neveriaceho manželského partnera, je v kontakte so svetom zrejme viac ako niekto iný. Ale keď cvičíme svoju vnímavosť, uvedomujeme si, že je rozdiel medzi tým, keď sa niekto stýka so svetom v obmedzenej miere, keď je to nutné, a tým, keď si niekto vytvára so svetom blízke puto. (Jakub 4:4) Potom sa dokážeme zrelo rozhodnúť, či sa zúčastníme mimoškolských činností, ako sú športové a tanečné podujatia, a či budeme na firemných večierkoch a večerách s kolegami.

Výber zamestnania

11. Čo by sme mali zvážiť ako prvé, keď si vyberáme zamestnanie?

¹¹ Zrelé uplatňovanie biblických zásad nám tiež pomáha správne sa rozhodnúť, ako si spĺňať povinnosť ‚starať sa o členov svojej domácnosti‘. (1. Timotejovi 5:8) Prvá vec, ktorú treba vziať do úvahy, je samotná povaha práce — čo v nej musíme robiť. Bolo by úplne nesprávne vybrať si zamestnanie, ktoré podporuje niečo, čo Biblia priamo odsudzuje. A tak praví kresťania neprijímajú prácu, ktorá je spojená s modlárstvom, krádežou, zneužívaním krvi či s inými nebiblickými praktikami. Nebudeme klamať ani podvádzať, aj keby to od nás žiadal náš zamestnávateľ. — Skutky 15:29; Zjavenie 21:8.

12, 13. Ktoré činitele okrem samotnej povahy práce by sme mali vziať do úvahy pri rozhodnutiach v súvislosti so zamestnaním?

¹² Čo ak samotná práca nie je v rozpore so žiadnou Božou požiadavkou? Ako rastieme v poznaní pravdy a zlepšuje sa naša vnímavosť, rozpoznávame ďalšie hľadiská, ktoré musíme vziať do úvahy. Čo ak by sme sa svojou prácou zapojili do nebiblických praktík — keby sme napríklad vybavovali telefonáty v herni alebo v kasíne? Do úvahy by sme mali vziať aj to, kto nás bude platiť a kde budeme pracovať. Využil by napríklad kresťan, ktorý je živnostníkom, pracovnú príležitosť, aby vymaľoval niektorý kostol takzvaného kresťanstva, a tak prispel k podpore falošného náboženstva? — 2. Korinťanom 6:14–16.

¹³ Ale čo ak pri jednej príležitosti náš zamestnávateľ uzavrie zmluvu na zveľadenie miesta falošného uctievania? V tom prípade by sme mali vziať do úvahy také činitele, ako je rozsah našej právomoci nad tým, čo sa vykonáva, a do akej miery sa na tom podieľame. A čo práca, ktorá nie je v rozpore s biblickými zásadami, napríklad doručovanie pošty v rajóne aj na miesta, kde sa vykonáva nevhodná činnosť? Nebolo by na mieste uplatniť zásadu z Matúša 5:45? Prehliadnuť by sme však nemali to, ako dlhodobé vykonávanie tejto práce ovplyvní naše svedomie. (Hebrejom 13:18) Skutočne, na to, aby sme sami dokázali robiť zrelé rozhodnutia v súvislosti so zamestnaním, je potrebné cvičiť si vnímavosť a školiť si svedomie, ktoré nám dal Boh.

„Všímaj si ho na všetkých svojich cestách“

14. Čo treba zvážiť, keď sa máme o niečom rozhodnúť?

¹⁴ A ako sa rozhodnúť v iných záležitostiach, napríklad v otázke svetského vzdelania alebo prijatia či odmietnutia nejakého druhu liečby? Keď sa máme rozhodnúť, vždy by sme si mali zistiť, ktoré biblické zásady sa na danú situáciu vzťahujú, a potom použiť schopnosť premýšľať, aby sme ich správne uplatnili. „Dôveruj Jehovovi celým svojím srdcom a neopieraj sa o svoje vlastné porozumenie,“ povedal Šalamún, múdry kráľ starovekého Izraela. „Všímaj si ho na všetkých svojich cestách a on sám urovná tvoje chodníky.“ — Príslovia 3:5, 6.

15. Čo sa môžeme naučiť od kresťanov z prvého storočia o robení rozhodnutí?

¹⁵ Do úvahy by sme mali vziať aj to, že naše rozhodnutia často ovplyvňujú druhých. Napríklad kresťania v prvom storočí už neboli pod mojžišovským Zákonom, a tak nemuseli dodržiavať rôzne obmedzenia týkajúce sa jedla. Mohli sa rozhodnúť jesť niektoré jedlá, ktoré Zákon označoval za nečisté a neboli sporné z iného hľadiska. No apoštol Pavol písal o mäse zvierat, ktoré by mohlo nejako súvisieť s modlárskym chrámom: „Ak privádza jedlo môjho brata k potkýnaniu, už nikdy viac nebudem jesť mäso, aby som neprivádzal svojho brata k potkýnaniu.“ ​(1. Korinťanom 8:11–13) Pavol povzbudzoval raných kresťanov, aby brali ohľad na svedomie druhých, a tak ich neprivádzali k potkýnaniu. Ani my by sme sa nemali stať pre iných „dôvodom na potkýnanie“ tým, ako sa rozhodujeme. — 1. Korinťanom 10:29, 32.

Hľadaj Božiu múdrosť

16. Ako nám môže pomôcť modlitba, keď sa potrebujeme v niečom rozhodnúť?

¹⁶ Pri robení rozhodnutí nám môže nesmierne pomôcť modlitba. „Ak teda niekomu z vás chýba múdrosť,“ napísal učeník Jakub, „nech stále žiada Boha, lebo dáva všetkým štedro a bez výčitiek; a bude mu daná.“ ​(Jakub 1:5) K Jehovovi sa môžeme s dôverou modliť a prosiť ho o múdrosť, ktorú potrebujeme, aby sme sa správne rozhodli. Keď pravému Bohu hovoríme o svojich obavách a hľadáme jeho rady, svätý duch nám môže pomôcť lepšie pochopiť texty, o ktorých uvažujeme, a pripomenúť nám tie, ktoré sme azda prehliadli.

17. Ako nám môžu pomôcť iní, keď sa o niečom rozhodujeme?

¹⁷ Môžu nám s rozhodnutiami pomôcť aj iní? Áno, Jehova sa postaral o to, aby boli v zbore zrelí jednotlivci. (Efezanom 4:11, 12) Môžeme sa na nich obrátiť, a to najmä vtedy, keď ide o závažné rozhodnutie. Spolukresťania, ktorí do hĺbky rozumejú duchovným veciam a majú životné skúsenosti, nás môžu upozorniť na ďalšie biblické zásady, ktoré môžu súvisieť s naším rozhodnutím, a pomôcť nám ‚uistiť sa o dôležitejších veciach‘. (Filipanom 1:9, 10) Ale musíme dávať pozor, aby sme svoje rozhodnutia nenechávali na iných. Zodpovednosť nesieme my.

Výsledok múdrych rozhodnutí

18. Čo sa dá povedať o výsledku dobrého rozhodnutia?

¹⁸ Povedú rozhodnutia, ktoré sú pevne podložené biblickými zásadami a starostlivo premyslené, vždy k dobrému výsledku? Z dlhodobého hľadiska áno. Ale z krátkodobého hľadiska nám môže naše rozhodnutie občas spôsobiť nepríjemnosti. Sadrach, Mézach a Abednego vedeli, že keď sa rozhodnú neuctievať obrovskú sochu, môžu zomrieť. (Daniel 3:16–19) Podobne to bolo aj v prípade apoštolov. Keď povedali židovskému Sanhedrinu, že musia poslúchať viac Boha ako ľudí, boli skôr, než ich Sanhedrin prepustil, zbičovaní. (Skutky 5:27–29, 40) Okrem toho výsledok každého rozhodnutia môže nepriaznivo ovplyvniť „čas a nepredvídaná udalosť“. (Kazateľ 9:11) Ak nejakým spôsobom trpíme napriek tomu, že sme sa rozhodli správne, môžeme dôverovať Jehovovi, že nám pomôže vytrvať a napokon nás požehná. — 2. Korinťanom 4:7.

19. Ako môžeme odvážne niesť vlastný náklad zodpovednosti za svoje rozhodnutia?

¹⁹ Teda keď sa rozhodujeme, musíme skúmať, ktoré biblické zásady sa na danú situáciu vzťahujú, a používať našu schopnosť premýšľať, aby sme ich uplatnili. Môžeme byť veľmi vďační, že nám Jehova pomáha svojím svätým duchom a prostredníctvom zrelých kresťanov v zbore. Keď máme takéto vedenie a opatrenia, odvážne nesme svoj náklad zodpovednosti a rozhodujme sa múdro!

Čo si sa naučil?

• Čo je základnou požiadavkou, aby sme sa rozhodli správne?

• Ako to, že spejeme k zrelosti, ovplyvní náš výber priateľov?

• Napríklad ktoré dôležité činitele by sme mali zvážiť, keď sa rozhodujeme v súvislosti so zamestnaním?

• Akú pomoc môžeme využiť, keď sa v nejakej veci potrebujeme rozhodnúť?

[Obrázok na strane 22]

Z neposlušnosti Adama a Evy plynie dôležité poučenie

[Obrázok na strane 24]

Skôr než urobíš nejaké závažné rozhodnutie, skúmaj biblické zásady