Prečo potrebujeme záchranu

JEDNU uhoľnú baňu neďaleko Pittsburghu v Pensylvánii v Spojených štátoch náhle zaplavili milióny litrov vody. Deväť baníkov zostalo uväznených viac ako 70 metrov pod zemou, natisnutých v malom priestore. O tri dni už boli znova na povrchu, v bezpečí a bez zranenia. Ako sa ich podarilo zachrániť?

Záchranári pomocou máp bane a globálneho polohového systému zistili polohu baníkov a vyvŕtali k nim šachtu s priemerom 65 centimetrov. Cez ňu spustili špeciálnu valcovitú klietku, v ktorej ich jedného po druhom vytiahli z miesta, ktoré sa takmer stalo ich hrobom. Šťastní baníci, vďační za svoju záchranu, si s úľavou vydýchli.

Väčšina z nás zrejme nikdy neuviazne pod zemou ako tých deväť baníkov a možno nás ani nepostihne katastrofa, v ktorej by sme stáli tvárou v tvár smrti. Napriek tomu všetci potrebujeme záchranu, lebo nedokážeme uniknúť následkom chorôb a starnutia a nakoniec smrti. „Človek zrodený zo ženy má krátky život a je presýtený nepokojom. Vypučal ako kvet a je odrezaný, a uteká ako tieň a netrvá v jestvovaní,“ povedal patriarcha Jób, verný Boží služobník. (Jób 14:1, 2) Aj dnes, asi po 3 500 rokoch, tieto slová stále platia; veď kto z nás môže uniknúť tomu, k čomu speje život každého z nás — smrti? Bez ohľadu na to, kde žijeme alebo ako dobre sa staráme o svoje zdravie, potrebujeme byť oslobodení zo zovretia utrpenia, staroby a smrti.

Vedci i iní sa veľmi usilujú predĺžiť dĺžku ľudského života. Jedna organizácia vyhlasuje, že jej poslaním je „zvíťaziť nad nedobrovoľnou smrťou, ktorá sa šíri ako sneť“, a „pomôcť svojim členom úspešne sa dopracovať k možnosti fyzickej nesmrteľnosti ľudstva“. No doteraz sa spojením pokrokovej vedy a sily ľudskej vôle nepodarilo predĺžiť ľudský život oveľa viac ako na 70 či 80 rokov, čo je dĺžka života, o akej sa zmieňoval už Mojžiš asi pred 3 500 rokmi. — Žalm 90:10.

Či sa už stotožňujete s Jóbovým názorom na život a na smrť, alebo nie, s plynúcimi rokmi každý z nás nevyhnutne smeruje k tomu, že ‚utečie ako tieň‘, ďaleko od svojich priateľov, rodiny a domova a od všetkého, čo dosiahol — a zaspí v smrti. „Živí si uvedomujú, že zomrú,“ napísal Šalamún, múdry kráľ starovekého Izraela, „ale mŕtvi si neuvedomujú vôbec nič, ani už nemajú žiadnu mzdu, pretože sa zabudla ich pamiatka.“ — Kazateľ 9:5.

Smutnou skutočnosťou je, ako na to poukazuje Biblia, že smrť vládne nad ľudstvom „ako kráľ“, ako tyranský vládca. Áno, smrť je najväčším nepriateľom, z moci ktorého potrebujú byť ľudia zachránení. (Rimanom 5:14; 1. Korinťanom 15:26) Ani tí najlepšie vycvičení a vybavení záchranári na svete vám nemôžu zabezpečiť trvalú ochranu pred týmto nepriateľom. No Stvoriteľ ľudstva, Jehova Boh, podnikol kroky, aby nás od tohto nepriateľa oslobodil.