Ako sa vyrovnať so žiaľom

„Všetci jeho [Jakobovi] synovia a dcéry ho prišli utešiť, ale on odmietal prijať útechu. ‚Nie,‘ hovoril, ‚v smútku zostúpim do hrobu k svojmu synovi.‘ A tak jeho otec za ním plakal.“ — 1. MOJŽIŠOVA 37:35, The Holy Bible — New International Version.

PATRIARCHA Jakob hlboko žialil nad stratou svojho syna. Mal pocit, že bude za ním žialiť až do smrti. Možno aj vy máte podobne ako Jakob pocit, že váš zármutok je taký hlboký, že nikdy nepominie. Znamená to, že keď človek pociťuje taký intenzívny žiaľ, je to preto, že nemá dostatočne silnú vieru v Boha? To určite nie!

Biblia opisuje Jakoba ako muža viery. Jakob je so svojím starým otcom Abrahámom a otcom Izákom uvedený ako príklad výnimočnej viery. (Hebrejom 11:8, 9, 13) Raz dokonca celú noc zápasil s anjelom, aby získal Božie požehnanie! (1. Mojžišova 32:24–30) Je zjavné, že Jakob bol veľmi duchovným človekom. Čo sa teda môžeme naučiť z toho, že Jakob tak veľmi žialil? Hlboké pocity žiaľu a smútku nad stratou milovaného človeka nevylučujú silnú vieru v Boha. Žiaľ je normálnou a prirodzenou reakciou, keď stratíme blízkeho človeka.

Ako sa môže žiaľ prejaviť

Žiaľ sa môže prejaviť rôznymi spôsobmi, ale u mnohých je najintenzívnejším pocitom hlboká citová bolesť. Pouvažujme o skúsenosti Leonarda, ktorý mal 14 rokov, keď jeho otec náhle zomrel následkom zlyhania srdca a pľúc. Leonardo nikdy nezabudne na deň, keď mu jeho teta oznámila túto správu. Najprv tomu odmietal uveriť. Na pohrebe síce videl telo svojho otca, no všetko mu to pripadalo také zvláštne, neskutočné. Asi šesť mesiacov nedokázal plakať. Často sa pristihol pri tom, že čaká, kedy sa otec vráti z práce. Trvalo asi rok, kým naňho táto strata v plnej miere doľahla. Keď sa to stalo, cítil sa nesmierne osamelý. Aj bežné veci — napríklad už to, keď prišiel do prázdneho domu — mu pripomínali stratu otca. V takých chvíľach sa často neovládol a rozplakal sa. Otec mu tak veľmi chýbal!

Ako vidno z Leonardovej skúsenosti, žiaľ môže byť veľmi intenzívny. Dobrou správou je, že je možné sa s ním vyrovnať. No môže to trvať istý čas. Tak ako vážne telesné zranenie si vyžaduje čas, kým sa zahojí, podobne je to aj v prípade straty blízkeho človeka. Kým sa človek dokáže vyrovnať so žiaľom, môže to trvať mesiace, niekoľko rokov alebo dokonca aj dlhšie. No prenikavá bolesť, ktorú cítite na začiatku, sa časom zmierni a život sa už nebude javiť taký pochmúrny a bez zmyslu.

No kým sa tak stane, žiaľ je nevyhnutnou súčasťou procesu vyrovnávania sa so stratou a prispôsobovania sa novej situácii. Po milovanom človeku zostane prázdne miesto. Musíme sa bez neho naučiť žiť. Žiaľ nám umožňuje vyjadriť naše pocity. Pravdaže, nie každý žiali rovnakým spôsobom. No zdá sa, že jedna vec je istá: Potláčanie žiaľu môže byť škodlivé, a to tak duševne, citovo, ako aj telesne. Ako teda prejaviť svoj žiaľ? Biblia poskytuje niekoľko praktických rád.a

Ako sa vyrovnať so žiaľom

Mnohí, ktorí prežívajú bolestnú stratu, zisťujú, že im pomáha, keď o tom hovoria. Všimnite si napríklad slová Jóba, o ktorom sa z Biblie dozvedáme, že prišiel o všetkých desať detí a postihli ho aj ďalšie nešťastia. Povedal: „Moja duša naisto cíti hnus k môjmu životu. Ja dám svojim obavám o seba voľný priechod. Budem hovoriť v horkosti svojej duše!“ ​(Jób 1:2, 18, 19; 10:1) Všimnite si, že Jób potreboval dať „voľný priechod“ svojim obavám. Ako to urobil? „Budem hovoriť,“ povedal.

Paulo, ktorý stratil matku, sa vyjadril: „Jednou z vecí, ktoré mi pomáhajú, je to, keď o mame hovorím.“ Teda keď sa o svojich pocitoch porozprávate s dôverným priateľom, môže vám to priniesť istú úľavu. (Príslovia 17:17) Yone po smrti svojej matky poprosila spolukresťanov, aby ju častejšie navštevovali. „Keď som sa mohla vyrozprávať, pomohlo mi to zmierniť bolesť,“ spomína. Aj vy možno zistíte, že keď vyjadríte svoje pocity slovami a porozprávate sa o nich so súcitným priateľom, pomôže vám to ľahšie sa s nimi vyrovnať.

Úľavu môže priniesť aj písanie. Niektorí, pre ktorých je ťažké hovoriť o svojich pocitoch, možno zistia, že je pre nich jednoduchšie vyjadriť ich písomne. Verný Boží služobník Dávid napísal po smrti Saula a Jonatána hlboko dojímavú pieseň, v ktorej vyjadril svoj zármutok. Tento vrúcny žalospev sa nakoniec stal súčasťou biblickej knihy Druhá Samuelova. — 2. Samuelova 1:17–27.

Nahromadené pocity môže pomôcť uvoľniť aj plač. „Na všetko je ustanovený čas,“ hovorí Biblia, aj „čas plakať“. (Kazateľ 3:1, 4) Je isté, že keď zomrie niekto, koho sme milovali, je to „čas plakať“. Nie je dôvod hanbiť sa za slzy a žiaľ. Biblia obsahuje mnoho príkladov mužov a žien viery, ktorí sa nehanbili prejaviť svoj žiaľ plačom. (1. Mojžišova 23:2; 2. Samuelova 1:11, 12) Aj Ježišovi Kristovi „vyhŕkli slzy“, keď sa priblížil k hrobke svojho priateľa Lazara, ktorý krátko predtým zomrel. — Ján 11:33, 35.

V takom ťažkom období môžete mať pocit, že ste ako na horskej dráhe — vaše pocity sa môžu často a prudko meniť. Preto je potrebná trpezlivosť. Pamätajte však, že za svoje slzy sa nemusíte hanbiť. Mnohí ľudia, ktorí majú silnú vieru, zistili, že plač je prirodzená a nevyhnutná súčasť procesu vyrovnávania sa so stratou.

Priblížte sa k Bohu

Biblia nám hovorí: „Priblížte sa k Bohu, a on sa priblíži k vám.“ ​(Jakub 4:8) Jeden z hlavných spôsobov, ako sa môžeme približovať k Bohu, je modlitba. Nepodceňujte jej hodnotu! Biblia nám dáva toto povzbudzujúce uistenie: „Jehova je blízko tých, ktorí majú zlomené srdcia, a tých, ktorí sú zdrvení na duchu, zachraňuje.“ ​(Žalm 34:18) Nachádzame v nej tiež sľub: „Uvrhni svoje bremeno na Jehovu, a on ťa sám podporí.“ ​(Žalm 55:22) Zamyslite sa nad tým. Ako sme sa už zmienili, mnohí zisťujú, že je užitočné, keď sa môžu o svojich pocitoch porozprávať s dôverným priateľom. Či nebude ešte utešujúcejšie, keď vyjadríme svoje pocity Bohu, ktorý nám sľubuje, že uteší naše srdce? — 2. Tesaloničanom 2:16, 17.

Paulo, ktorého sme už spomínali, hovorí: „Keď som tú bolesť už nedokázal zniesť a mal som pocit, že to už nezvládnem, padol som na kolená a modlil som sa k Bohu. Úpenlivo som ho prosil, aby mi pomohol.“ Paulo je presvedčený, že práve modlitby mu veľmi pomohli. Aj vy môžete zažiť, že „Boh každej útechy“ vypočuje vaše vytrvalé modlitby a dá vám silu vyrovnať sa so žiaľom. — 2. Korinťanom 1:3, 4; Rimanom 12:12.

Nádej na vzkriesenie

Ježiš povedal: „Ja som vzkriesenie a život. Ten, kto prejavuje vieru vo mňa, aj keby zomrel, bude žiť.“ ​(Ján 11:25) Biblia učí, že mŕtvi opäť ožijú.b Keď bol Ježiš na zemi, ukázal, že má moc kriesiť mŕtvych. Raz vzkriesil isté 12-ročné dievčatko. Ako na to zareagovali rodičia dievčatka? „Od veľkého nadšenia zostali celí bez seba.“ ​(Marek 5:42) Ježiš Kristus ako Kráľ nebeského Kráľovstva vzkriesi nespočetné množstvo ľudí k životu na zemi — ale vtedy tu už bude vládnuť pokoj a spravodlivosť. (Skutky 24:15; 2. Petra 3:13) Predstavte si tú obrovskú radosť, keď budú ľudia, ktorí sú teraz mŕtvi, privádzaní späť k životu a znova budú môcť byť so svojimi milovanými!

Claudete, ktorej pri leteckom nešťatí zahynul syn Renato, si dala jeho fotografiu na chladničku. Často sa na túto fotografiu pozerá a hovorí si: ‚Pri vzkriesení sa znovu stretneme.‘ Leonardo si predstavuje, ako bude jeho otec privedený späť k životu v Božom sľúbenom novom svete. Áno, nádej na vzkriesenie je skutočným zdrojom útechy pre nich i pre mnohých ďalších, ktorým smrť vzala blízkych. A môže sa stať zdrojom útechy aj pre vás!

[Poznámky pod čiarou]

[Rámček/obrázok na strane 7]

„Boh každej útechy“

„Nech je požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, Otec nežného milosrdenstva a Boh každej útechy.“ — 2. Korinťanom 1:3.

Tento biblický verš ukazuje, že Boh môže svojim verným služobníkom pomôcť zvládnuť akýkoľvek problém či náročnú situáciu, s ktorou sa stretnú. Jehova môže poskytnúť útechu napríklad prostredníctvom priateľa či blízkeho človeka, ktorý má rovnaké presvedčenie.

Leonardo, ktorému zomrel otec, si spomína na skúsenosť, ktorá ho posilnila a utešila. Raz, keď prišiel domov a uvedomil si, že otec tam už nie je, rozplakal sa a nemohol prestať. Odišiel do neďalekého parku a sadol si na lavičku, kde ďalej plakal. Cez slzy prosil Boha o pomoc. Zrazu neďaleko zastalo auto a Leonardo vo vodičovi spoznal jedného zo svojich kresťanských bratov. Tento brat rozvážal tovar a zabočil do nesprávnej ulice. Už samotná jeho prítomnosť Leonarda utešila.

Istý vdovec sa raz cítil osamelo a bol veľmi skľúčený. Nemohol prestať plakať; všetko sa mu zdalo strašne pochmúrne. Úpenlivo prosil Boha o pomoc. Kým sa ešte modlil, zazvonil telefón. Bola to jeho vnučka. Tento muž si spomína: „Náš krátky rozhovor stačil na to, aby som znova získal silu. Nemôžem si pomôcť, ale považujem jej telefonát za odpoveď na svoju modlitbu.“

[Rámček na strane 9]

Prinášajú útechu ďalším

„[Boh] nás teší vo všetkom našom súžení, aby sme mohli potešiť tých, ktorí sú v akomkoľvek súžení útechou, ktorou nás samých potešuje Boh.“ — 2. Korinťanom 1:4.

Mnohí praví kresťania z vlastnej skúsenosti vedia, čo znamenajú tieto slová. Keďže sami dostali útechu, ktorá im pomohla vyrovnať sa so stratou blízkeho človeka, teraz dokážu priniesť povzbudenie a útechu ďalším.

Zamyslite sa nad skúsenosťou Claudete, ktorá pravidelne navštevuje iných, aby sa s nimi podelila o svoje biblické presvedčenie. Ešte predtým ako prišla o syna, navštevovala istú ženu, ktorej syn zomrel na leukémiu. Žena si jej návštevy cenila, ale mala pocit, že Claudete nikdy nedokáže úplne pochopiť jej bolesť. No krátko po tom, čo Claudete zomrel syn, táto žena ju navštívila a povedala jej, že chcela vedieť, či si Claudete udržala vieru aj teraz po synovej smrti. Silná viera, ktorú Claudete prejavovala, na ňu mocne zapôsobila. Teraz s ňou Claudete študuje Bibliu, vďaka čomu táto pani nachádza veľkú útechu v Božom Slove.

Leonardo sa po smrti svojho otca rozhodol naučiť posunkovú reč, aby sa mohol deliť o utešujúce biblické posolstvo s nepočujúcimi. Zisťuje, že jeho úsilie pomáhať nepočujúcim mu prináša veľký úžitok. Hovorí: „Jednou z vecí, ktoré mi pomáhajú vyrovnať sa so žiaľom, je moja túžba pomáhať nepočujúcim učiť sa o Bohu. Venujem tomu veľa času a energie. Keď som videl krst svojho prvého záujemcu, môj smútok sa zmenil na radosť. V skutočnosti som v tej chvíli po prvý raz od otcovej smrti pocítil hlboké šťastie.“ — Skutky 20:35.

[Obrázok na strane 5]

Keď budete hovoriť o svojich pocitoch, môže vám to priniesť istú úľavu

[Obrázok na strane 6]

Keď si budete čítať o nádeji na vzkriesenie, môžete z toho načerpať pravú útechu

[Obrázok na strane 6]

Svoj žiaľ môžete vyjadriť tak, že o svojich pocitoch napíšete

[Obrázok na stranách 8, 9]

Ježiš sľúbil, že tí, ktorí v neho prejavujú vieru, budú vzkriesení