Malo by sa v Novom zákone používať meno Jehova?

ZÁLEŽÍ na tom, či je v Biblii použité Božie meno? Bohu na tom zjavne záleží. V pôvodnom hebrejskom texte tej časti Biblie, ktorá sa bežne označuje ako Starý zákon, sa Božie meno objavuje takmer 7 000-krát vo forme štyroch hebrejských písmen známych ako tetragramaton.a

Biblickí učenci uznávajú, že v Starom zákone, čiže v Hebrejských Písmach, sa Božie osobné meno vyskytuje. No mnohí si myslia, že v pôvodných gréckych rukopisoch takzvaného Nového zákona sa nevyskytovalo.

Ale ako je to s miestami v Novom zákone, kde pisatelia citujú pasáže zo Starého zákona, v ktorých sa vyskytuje tetragramaton? Väčšina prekladateľov na týchto miestach používa namiesto Božieho osobného mena slovo „Pán“. Preklad nového sveta Svätých písiem sa nedrží tohto bežného zvyku. V tomto preklade je v texte Kresťanských gréckych Písiem, čiže v Novom zákone, meno Jehova použité 237-krát.

Pred akými problémami stoja prekladatelia Biblie, keď sa rozhodujú, či použiť Božie meno v Novom zákone? Existujú dôvody, prečo používať Božie meno v tejto časti Svätých Písiem? A ako sa to, či je v Biblii použité Božie meno, týka vás?

Prekladateľský problém

Rukopisy Nového zákona, ktoré dnes máme k dispozícii, nie sú originály. Pôvodné rukopisy, ktoré napísali Matúš, Ján, Pavol a ostatní, sa často používali a nepochybne sa rýchlo zodrali. Preto sa robili odpisy, a keď sa tie zodrali, urobili sa ďalšie. Z tisícov rukopisov Nového zákona, ktoré dnes existujú, bola väčšina napísaná minimálne dve storočia po napísaní originálov. Zdá sa, že v tom čase už tí, ktorí robili tieto odpisy, buď nahrádzali tetragramaton slovom Kurios alebo Kyrios, čiže gréckym slovom pre ‚Pán‘, alebo robili odpisy z kópií, v ktorých už boli tieto zmeny urobené.b

Vzhľadom na uvedené skutočnosti prekladatelia musia zistiť, či existujú dostatočné dôkazy, že sa tetragramaton naozaj vyskytoval v pôvodných gréckych rukopisoch. Existujú takéto dôkazy? Zamyslite sa nad nasledujúcimi argumentmi:

• Keď Ježiš citoval z takzvaného Starého zákona alebo z neho čítal, používal Božie meno. (5. Mojžišova 6:13, 16; 8:3; Žalm 110:1; Izaiáš 61:1, 2; Matúš 4:4, 7, 10; 22:44; Lukáš 4:16–21) V dňoch Ježiša a jeho učeníkov sa tetragramaton vyskytoval v odpisoch hebrejského textu Starého zákona, tak ako je to až dodnes. Ale celé stáročia sa učenci domnievali, že tetragramaton nebol v Septuaginte, čiže v gréckom preklade Starého zákona, ani v rukopisoch Nového zákona. No v polovici 20. storočia zaujal učencov pozoruhodný objav — našlo sa niekoľko veľmi starých fragmentov prekladu Septuaginty z čias, keď žil na zemi Ježiš. Tieto fragmenty obsahujú Božie osobné meno napísané hebrejskými písmenami.

• Ježiš používal Božie meno a oznamoval ho ďalším. (Ján 17:6, 11, 12, 26) Ježiš priamo povedal: „Prišiel som v mene svojho Otca.“ Zdôrazňoval tiež, že skutky, ktoré robí, robí „v mene svojho Otca“. Samotné Ježišovo meno v skutočnosti znamená „Jehova je záchrana“. — Ján 5:43; 10:25.

• V Gréckych Písmach nachádzame Božie meno v skrátenej forme. V Zjavení 19:1, 3, 4 a 6 je Božie meno obsiahnuté vo výraze „aleluja“ alebo „hallelujah“. Tento výraz doslova znamená „chváľte Jah!“ Jah je skrátená forma mena Jehova.

• Staroveké židovské spisy naznačujú, že židovskí kresťania používali vo svojich spisoch Božie meno. Tosefta, písomná zbierka ústnych zákonov, dokončená okolo roku 300 n. l., sa zmieňuje o kresťanských spisoch, ktoré boli pálené v sabat: „Knihy evanjelistov a knihy minim [podľa všetkého židovských kresťanov] nemajú byť ušetrené pred ohňom. Je dovolené, aby boli spálené tam, kde sú... i s Božím menom, ktoré je v nich uvedené.“ Ten istý zdroj cituje rabína Josého Galilejského, ktorý žil na začiatku druhého storočia n. l. Tento rabín povedal, že v iných dňoch týždňa má „niekto vyrezať Božie meno, ktoré je v nich [kresťanských spisoch], odrezky ukryť a zvyšok spáliť“. Existujú teda jasné dôkazy, že Židia v druhom storočí n. l. nepochybovali o tom, že kresťania vo svojich spisoch používajú Jehovovo meno.

Ako prekladatelia riešili tento problém?

Je Preklad nového sveta jedinou Bibliou, v ktorej sa Božie meno objavuje v Gréckych Písmach? Nie. Na základe uvedených faktov mnohí prekladatelia Biblie pri prekladaní Nového zákona dospeli k záveru, že Božie meno by malo byť vrátené na svoje miesto.

Napríklad v mnohých prekladoch Nového zákona v jazykoch Afriky, Ameriky, Ázie a Tichomorských ostrovov sa hojne vyskytuje Božie meno. (Pozri rámček uvedený nižšie.) Niektoré z týchto prekladov boli vydané iba nedávno. Napríklad Biblia v rotumčine (1999) uvádza meno Jihova 51-krát v 48 veršoch Nového zákona. A v preklade v jazyku batak toba (1989), ktorý bol vydaný v Indonézii, je meno Jahowa použité v Novom zákone 110-krát. Božie meno sa objavuje aj vo francúzskych, nemeckých a španielskych prekladoch. Napríklad Pablo Besson, ktorý preložil Nový zákon do španielčiny začiatkom 20. storočia, vo svojom preklade použil meno Jehová v Júdovi 14. Okrem toho uviedol takmer 100 poznámok pod čiarou pri textoch, v ktorých by podľa neho malo byť Božie meno.

Uvádzame niekoľko príkladov anglických prekladov, v ktorých je v Novom zákone použité Božie meno:

• A Literal Translation of the New Testament ... From the Text of the Vatican Manuscript od Hermana Heinfettra (1863)

• The Emphatic Diaglott od Benjamina Wilsona (1864)

• The Epistles of Paul in Modern English od Georgea Barkera Stevensa (1898)

• St. Paul’s Epistle to the Romans od W. G. Rutherforda (1900)

• The Christian’s Bible—New Testament od Georgea N. LeFevra (1928)

• The New Testament Letters od londýnskeho biskupa J. W. C. Wanda (1946)

Vo vydaní obľúbeného prekladu New Living Translation z roku 2004 bol v predslove pod medzititulkom „Prekladanie Božích mien“ uvedený takýto komentár: „Spravidla sme tetragramaton (JHVH) dôsledne prekladali ako ‚PÁN‘, a to malými kapitálkami, ako je to v anglických prekladoch bežné. To ho odlíši od označenia adonai, ktoré prekladáme ako ‚Pán‘.“ O Novom zákone je v tomto predslove uvedené: „Grécke slovo kurios je dôsledne prekladané ako ‚Pán‘, okrem prípadov, keď je preložené ako ‚PÁN‘, všade tam, kde je jasné, že text Nového zákona cituje zo Starého zákona, a vtedy ho uvádzame malými kapitálkami.“ ​(Kurzíva od nás.) Prekladatelia tejto Biblie teda nepriamo uznávajú, že v týchto citátoch Nového zákona by mal byť tetragramaton (JHVH).

Je zaujímavé, že v slovníku The Anchor Bible Dictionary je pod medzititulkom „Tetragramaton v Novom Zákone“ uvedené: „Existujú dôkazy, že keď boli spisy N[ového] Z[ákona] písané, tetragramaton, Božie meno, Jahve, sa v NZ objavoval v niektorých alebo vo všetkých citátoch zo S[tarého] Z[ákona].“ A učenec George Howard uvádza: „Keďže tetragram sa v odpisoch Biblie v gréčtine [Septuaginty], ktoré tvorili Písma ranej cirkvi, stále písal, je rozumné domnievať sa, že keď pisatelia N[ového] Z[ákona] citovali z Písma, zachovávali v texte Biblie tetragram.“

Dva pádne dôvody

Je teda zjavné, že Preklad nového sveta nebol prvým prekladom Biblie, v ktorom je v Novom zákone uvedené Božie meno. Podobne ako sudca, ktorý je prizvaný, aby rozhodol v nejakom súdnom prípade, kde chýbajú očití svedkovia, aj výbor Prekladu nového sveta starostlivo zvážil všetky súvisiace dôkazy. Na základe faktov sa členovia výboru rozhodli zahrnúť Jehovovo meno do svojho prekladu Kresťanských gréckych Písiem. Všimnite si dva pádne dôvody, ktoré ich k tomu viedli.

1. Keďže Kresťanské grécke Písma boli rovnako inšpirované ako Hebrejské Písma, ku ktorým boli dodané, títo prekladatelia sú presvedčení, že by bolo prekvapujúce, keby sa z nich Jehovovo meno zrazu vytratilo.

Prečo je tento záver logický? Asi v polovici prvého storočia n. l. učeník Jakub starším v Jeruzaleme povedal: „Simeon obšírne rozprával, ako Boh po prvý raz obrátil svoju pozornosť na národy, aby z nich vybral ľud pre svoje meno.“ ​(Skutky 15:14) Zdá sa vám logické, že by Jakub povedal niečo také, keby v prvom storočí nikto nepoznal ani nepoužíval Božie meno?

2. Keď boli objavené kópie Septuaginty, ktoré obsahovali Božie meno, a nie slovo Kyrios (Pán), prekladatelia Prekladu nového sveta si uvedomili, že v Ježišových dňoch odpisy Písiem v gréčtine — a, samozrejme, aj v hebrejčine — obsahovali Božie meno.

Je zjavné, že neúctivá tradícia, na základe ktorej bolo Božie meno odstraňované z gréckych rukopisov, sa rozšírila až neskôr. Čo myslíte, držal by sa Ježiš či jeho apoštoli takejto tradície? — Matúš 15:6–9.

Vzývať „Jehovovo meno“

Samotné Písma jasne svedčia o tom, že raní kresťania naozaj vo svojich spisoch používali Jehovovo meno, a to zvlášť keď citovali pasáže zo Starého zákona, ktoré obsahovali toto meno. Preto niet pochýb, že prekladatelia Prekladu nového sveta mali pádne dôvody na to, aby Božie meno, Jehova, vrátili do Kresťanských gréckych Písiem.

Ako sa tieto informácie týkajú vás? Apoštol Pavol, citujúc z Hebrejských Písiem, kresťanom v Ríme pripomenul: „Každý, kto vzýva Jehovovo meno, bude zachránený.“ Potom sa opýtal: „Ale ako budú vzývať toho, v koho neuverili? A ako uveria v toho, o kom nepočuli?“ ​(Rimanom 10:13, 14; Joel 2:32) Preklady Biblie, v ktorých je použité Božie meno na miestach, na ktoré patrí, vám môžu pomôcť priblížiť sa k Bohu. (Jakub 4:8) Je pre nás veľká česť, že môžeme poznať a vzývať Božie osobné meno, Jehova.