Priblížte sa k Bohu
„Ja, Jehova, váš Boh, som svätý“
„SVÄTÝ, svätý, svätý je Boh Jehova.“ (Zjavenie 4:8) Týmito slovami Biblia pripisuje Jehovovi svätosť, ktorá zahŕňa čistotu a rýdzosť — v tej najvyššej miere. Boh je úplne oddelený od hriešnosti; nemôže byť žiadnym spôsobom poznačený či poškvrnený hriechom. Znamená to, že nedokonalí ľudia sú beznádejne odcudzení Bohu, ktorý je svätý v tej najvyššej miere? Vôbec nie! Pouvažujme o slovách zapísaných v 3. Mojžišovej v 19. kapitole, ktoré nás napĺňajú nádejou.
Jehova Mojžišovi povedal: „Hovor celému zhromaždeniu synov Izraela.“ Slová, ktoré potom povedal, mali platiť pre každého v národe. Aké slová im mal Mojžiš odovzdať? Boh ďalej povedal: „Povieš im: ‚Máte sa preukázať svätými, lebo ja, Jehova, váš Boh, som svätý.‘“ (verš 2) Každý Izraelita sa mal dokázať ako svätý. Slová „máte sa“ ukazujú, že to nebol nejaký návrh, ale príkaz. Očakával od nich Boh niečo nemožné?
Všimnite si, že Jehova sa zmienil o svojej svätosti nie ako o norme, ktorú majú dosiahnuť, ale ako o dôvode tohto príkazu. Inými slovami, Jehova nehovoril svojim nedokonalým ctiteľom v Izraeli, aby boli takí svätý, ako je svätý on. To by nebolo možné. Jehova, „Najsvätejší“, všetkých ostatných vo svätosti prevyšuje. (Príslovia 30:3) No keďže Jehova je svätý, očakáva aj od svojich ctiteľov, že budú svätí — do tej miery, ako je to vzhľadom na ich nedokonalosť možné. Ako sa mohli preukázať svätými?
Po tom, čo Izraeliti dostali príkaz o svätosti, Jehova dal Mojžišovi prikázania, ktoré sa týkali každej oblasti života. Od každého Izraelitu sa očakávalo, že sa bude držať noriem správania, ku ktorým patrilo napríklad: prejavovať náležitú úctu rodičom a starším ľuďom (verše 3, 32); byť ohľaduplný voči nepočujúcim, nevidiacim a ďalším postihnutým ľuďom (verše 9, 10, 14); byť poctivý a nestranný v zaobchádzaní s inými (verše 11–13, 15, 35, 36) a milovať spoluctiteľov ako samého seba. (verš 18) Dodržiavaním týchto prikázaní, ako aj ďalších, ktoré boli zahrnuté v Zákone, sa Izraelita mohol ‚skutočne preukázať ako svätý svojmu Bohu‘. (4. Mojžišova 15:40)
Príkaz týkajúci sa svätosti je pre nás cenný v tom, že nám umožňuje nahliadnuť do spôsobu uvažovania a konania Jehovu Boha. Učíme sa z neho napríklad, že ak chceme mať k Jehovovi blízky vzťah, musíme sa zo všetkých síl snažiť žiť v súlade s jeho normami svätého správania. (1. Petra 1:15, 16) Keď sa budeme držať týchto noriem, môžeme sa tešiť z toho najlepšieho spôsobu života, aký je len možný. (Izaiáš 48:17)
V príkaze o svätosti sa tiež odzrkadľuje Jehovova dôvera v jeho ctiteľov. Jehova od nás nikdy neočakáva viac, než je v našich silách. (Žalm 103:13, 14) Vie, že my ľudia sme stvorení na jeho obraz, a tak máme schopnosť rozvíjať si svätosť — prinajmenšom v relatívnom zmysle. (1. Mojžišova 1:26) Netúžite sa dozvedieť viac o tom, ako sa môžete priblížiť k svätému Bohu, Jehovovi?
[Obrázok na strane 9]
Máme schopnosť rozvíjať si svätosť