Otázky čitateľov
V 1. Mojžišovej 6:3 čítame: „Môj duch nebude pôsobiť voči človekovi na neurčito, lebo on je len telo. Preto jeho dni dosiahnu stodvadsať rokov.“ Obmedzil Jehova dĺžku ľudského života na 120 rokov a ohlasoval Noach príchod potopy rovnako dlho?
Odpoveď na obe časti otázky je nie.
Pred potopou mnohí ľudia žili stovky rokov. Noach mal 600 rokov, keď prišla potopa, a dožil sa 950 rokov. (1. Mojž. 7:6; 9:29) Aj niektorí narodení po potope žili oveľa viac ako 120 rokov. Arpachšad zomrel vo veku 438 rokov a Šelah vo veku 433 rokov. (1. Mojž. 11:10–15) No v Mojžišových časoch bežná dĺžka života dosahovala už len 70 alebo 80 rokov. (Žalm 90:10) Z toho vyplýva, že 120 rokov v 1. Mojžišovej 6:3 nebolo stanovenie najvyššej ani bežnej dĺžky života ľudí.
Obsahuje tento verš slová, ktorými sa Boh prihováral Noachovi a ktorými mu hovoril o varovaní ľudí pred zničením, ktoré malo prísť o 120 rokov? Nie. Boh sa prihovoril Noachovi pri viacerých príležitostiach. O desať veršov ďalej správa uvádza: „Boh povedal Noachovi: ‚Koniec každého tela prišiel predo mňa, lebo zem je plná násilia.‘“ V nasledujúcich rokoch, keď Noach dokončil obrovskú úlohu, prácu na stavbe korábu, „Jehova povedal Noachovi: ‚Vojdi ty a celá tvoja domácnosť do korábu.‘“ (1. Mojž. 6:13; 7:1) Aj pri ďalších príležitostiach Jehova informoval Noacha o určitých faktoch. (1. Mojž. 8:15; 9:1, 8, 17)
Správa v 1. Mojžišovej 6:3 však znie inak; nespomína Noacha ani nehovorí, že by tieto slová adresoval Boh jemu. Môžeme ju považovať za jednoduché vyjadrenie Božieho zámeru alebo rozhodnutia. (Porovnaj 1. Mojžišovu 8:21.) Stojí za povšimnutie, že v historických záznamoch o udalostiach, ktoré sa odohrali dlho pred stvorením Adama, nachádzame vyjadrenia ako: „Boh ďalej povedal.“ (1. Mojž. 1:6, 9, 14, 20, 24) Je zjavné, že Jehova sa neprihováral nejakému človeku na zemi, pretože vtedy ešte človek nebol stvorený.
Je preto logické dôjsť k záveru, že 1. Mojžišova 6:3 vyjadruje Božie rozhodnutie ukončiť skazený systém vecí na zemi. Jehova vydal sudcovské rozhodnutie, že to urobí o 120 rokov, aj keď Noach to ešte nevedel. Ale prečo Jehova určil časovú hranicu? Prečo čakal?
Apoštol Peter uvádza dôvody: „Božia trpezlivosť čakala v Noachových dňoch, kým stavali koráb, v ktorom bolo niekoľko ľudí, totiž osem duší, bezpečne prenesených cez vodu.“ (1. Petra 3:20) Áno, keď Boh rozhodol o zničení, ktoré malo prísť o 120 rokov, muselo sa ešte niečo udiať. Asi o 20 rokov sa Noachovi a jeho manželke narodilo prvé dieťa. (1. Mojž. 5:32; 7:6) Ich traja synovia vyrástli a oženili sa, vďaka čomu sa rodina rozrástla na „osem duší“. Potom museli postaviť koráb, čo nebola krátkodobá úloha, keď vezmeme do úvahy veľkosť korábu a veľkosť Noachovej rodiny. Áno, tým, že Boh 120 rokov prejavoval trpezlivosť, umožnil, aby sa toto všetko stalo a aby sa vytvorili podmienky na zachovanie života, vďaka čomu bolo osem verných ľudí „bezpečne prenesených cez vodu“.
V Biblii nie je uvedený presný rok, v ktorom Jehova informoval Noacha o tom, že nastane potopa. Po tom, čo sa Noachovi synovia narodili, vyrástli a oženili, zostávalo do potopy pravdepodobne 40 alebo 50 rokov. Vtedy Boh Noachovi povedal: „Koniec každého tela prišiel predo mňa.“ Dodal, že Noach má postaviť obrovský koráb a vojsť doň aj so svojou rodinou. (1. Mojž. 6:13–18) Počas zostávajúcich desaťročí robil Noach viac ako len to, že svojím životom slúžil ako príklad spravodlivosti. Bol ‚zvestovateľom spravodlivosti‘, ktorý mal ohlasovať veľmi jasné varovné posolstvo — Božie odhodlanie zničiť vtedajších bezbožných ľudí. Noach nevedel dlho vopred, v ktorom roku príde potopa, ale vedel, že určite príde. A ty vieš, že skutočne prišla. (2. Petra 2:5)