Vedeli ste?

Akého zločinu sa dopustil Barabáš?

▪ O Barabášovi, mužovi, ktorého rímsky vládca Pontský Pilát prepustil namiesto Ježiša, sa zmieňujú všetky štyri evanjeliá. Spomínajú ho ako „známeho väzňa“ a hovoria o ňom, že to bol „lupič“. (Matúš 27:16; Ján 18:40) Bol väznený Rimanmi v Jeruzaleme spolu „s buričmi, ktorí sa pri vzbure dopustili vraždy“. (Marek 15:7)

Hoci svetské zdroje sa o Barabášových zločinoch nezmieňujú, skutočnosť, že je spomínaný spolu s buričmi, vedie niektorých učencov k tomu, že ho spájajú s podvratnými skupinami, ktoré pôsobili na území Izraela v prvom storočí. Historik Josephus Flavius píše, že zločinecké skupiny zohrávali významnú úlohu vo vtedajších sociálnych bojoch; takíto zločinci tvrdili, že sa snažia dosiahnuť spravodlivosť pre utláčaných židovských roľníkov. Vzbura proti tomu, čo ľudia vnímali ako nespravodlivosť zo strany Rimanov a židovskej aristokracie, dosiahla v polovici prvého storočia n. l. epidemické rozmery. Bandy zločincov neskôr tvorili veľkú časť židovských oddielov, ktoré v roku 66 n. l. prenasledovali Rimanov ustupujúcich z Judey.

„Barabáš možno patril k niektorej skupine vidieckych lupičov,“ uvádza The Anchor Bible Dictionary. „Týchto lupičov mali bežní ľudia radi, lebo okrádali bohatých príslušníkov vládnucej vrstvy v Izraeli a robili problémy rímskej vláde.“

Aké zločiny sa v čase Rímskej ríše trestali takou smrťou, akou zomrel Ježiš?

▪ Rimania trestali rozvratníkov, zločincov a iných vzbúrencov tak, že ich pripevnili na nejaký mučiaci nástroj a nechali ich tam zomrieť. Tento spôsob popravy sa považoval za najhoršiu možnú smrť.

Bol to „verejný, ponižujúci a bolestivý [spôsob smrti] a jeho cieľom bolo nahnať strach každému, kto by sa odvážil ohroziť existujúci stav,“ píše sa v knihe Palestine in the Time of Jesus (Palestína za Ježišových čias). Jeden staroveký rímsky pisateľ o takejto poprave zločincov poznamenal: „Vybraté sú tie najrušnejšie cesty, aby to slúžilo ako odstrašujúci príklad pre čo najväčší počet ľudí.“

Josephus uvádza, že jedného vojnového zajatca, ktorého zajali Titovi vojaci počas obliehania Jeruzalema v roku 70 n. l., popravili týmto spôsobom pred mestskými múrmi, aby zastrašili obrancov mesta a prinútili ich vzdať sa. Keď mesto nakoniec padlo, mnohých stihla rovnaká smrť.

Najväčšia hromadná poprava tohto druhu v dejinách sa konala po skončení Spartakovho povstania (73 – 71 pred n. l.), keď bolo 6 000 otrokov a gladiátorov popravených popri ceste z Capuy do Ríma.

[Obrázok na strane 10]

„Prepusť nám Barabáša“ od Charlesa Mullera, 1878