Vedeli ste?
Súhlasia mená na starovekých hlinených pečatiach s menami v Biblii?
▪ V staroveku sa úradné dokumenty po napísaní zrolovali a previazali šnúrkou a na uzlík sa potom položila hrudka vlhkej hliny, do ktorej sa vtlačila pečať. Pečať sa používala ako podpis majiteľa a svedkov a na potvrdenie pravosti dokumentu.
Niekedy sa používali aj pečatné prstene, ktoré sa považovali za vzácnosť. (1. Mojžišova 38:18; Ester 8:8; Jeremiáš 32:44) Na mnohých pečatiach bolo meno majiteľa, jeho úradný titul a meno jeho otca.
Archeológovia našli stovky starovekých pečatí. Na niektorých sú mená ľudí, o ktorých sa zmieňuje Biblia. Našli sa napríklad pečate, ktoré sa považujú za odtlačky osobných pečatidiel dvoch judských kráľov. Sú na nich nápisy: „Vlastníctvo Achaza, [syna] Jehotáma [Jotáma], judského kráľa“ a „Vlastníctvo Ezechiáša, [syna] Achaza, judského kráľa“. (2. Kráľov 16:1, 20) Achaz a Ezechiáš vládli v 8. storočí pred n. l.
Odborníci preskúmali aj množstvo iných pečatí, ktoré zrejme patrili ľuďom spomínaným v Biblii. Sú medzi nimi ľudia, o ktorých sa vo svojich spisoch zmienil Jeremiáš, napríklad Báruch (Jeremiášov tajomník), Gemarjah („syn odpisovača Šafana“), Jerachmeel („kráľov syn“), Juchal („Šelemjahov syn“) a Serajah (Báruchov brat). (Jeremiáš 32:12; 36:4, 10, 26; 38:1; 51:59)
Ako sú v Biblii označované rôzne časti dňa?
▪ V Hebrejských Písmach sa stretávame s výrazmi ako „ráno“, „poludnie“ a „večer“. (1. Mojžišova 24:11; 5. Mojžišova 28:29; 1. Kráľov 18:26) Hebreji rozdeľovali noc na tri časti alebo hliadky, z ktorých každá trvala štyri hodiny. Neskôr však prijali grécky a rímsky systém štyroch nočných hliadok. O tomto neskoršom spôsobe delenia času sa zjavne zmienil Ježiš, keď povedal: „Bdejte, lebo neviete, kedy príde pán domu, či na sklonku dňa, alebo o polnoci, alebo keď zakikiríka kohút, alebo zavčas rána.“ (Marek 13:35) Hliadka „na sklonku dňa“ trvala od západu slnka do 21. hodiny. Ďalšia sa končila o polnoci a tretia, „keď zakikiríka kohút“, asi o tretej ráno. Posledná hliadka sa končila zavčas rána, východom slnka. Keď Ježiš kráčal po hladine Galilejského mora, bolo to „v čase štvrtej nočnej hliadky“. (Matúš 14:23–26)
V Kresťanských gréckych Písmach sa objavuje výraz „hodina“. Označovala sa ním jedna dvanástina časového úseku denného svetla, ktorý sa počítal od východu slnka do jeho západu. (Ján 11:9) Keďže čas východu a západu slnka v Izraeli sa v rôznych ročných obdobiach mení, zvyčajne sa udával len približný čas nejakej udalosti, ako napríklad „okolo šiestej hodiny“. (Skutky 10:9)
[Obrázok na strane 15]
Hlinená pečať s menami Ezechiáš a Achaz (v popredí) a pečať pravdepodobne s menom Báruch (v pozadí)
[Pramene ilustrácií]
V pozadí: S láskavým dovolením Israel Museum, Jerusalem
V popredí: www.BibleLandPictures.com/Alamy
[Obrázok na strane 15]
Slnečné hodiny, obdobie rímskeho cisárstva (27 pred n. l. – 476 n. l.)
[Prameň ilustrácie]
© Gerard Degeorge/The Bridgeman Art Library International