Mojžiš — príklad pokory

ČO JE POKORA?

Pokora je opakom pýchy a arogancie. Pokorný človek si nemyslí, že je lepší než ostatní. Taký človek je aj skromný, teda uvedomuje si, že je nedokonalý a má svoje obmedzenia.

AKO MOJŽIŠ PREJAVOVAL POKORU?

Mojžiš nedovolil, aby mu moc stúpla do hlavy. Často sa stáva, že keď je človeku zverená nejaká autorita, hoci i malá, zakrátko sa ukáže, či je pokorný, alebo nie. Robert G. Ingersoll, publicista z 19. storočia, to vyjadril takto: „Takmer každý dokáže zniesť ťažkosti. Ale ak chcete spoznať charakter človeka, dajte mu moc.“ V tomto zmysle nám dal Mojžiš výnimočný príklad pokory.

Mojžiš dostal veľkú moc, keď ho Jehova poveril viesť izraelský národ. Napriek tomu nikdy nespyšnel. Zamyslite sa napríklad nad tým, akú skromnosť prejavil, keď mal vyriešiť náročnú záležitosť, ktorá sa týkala dedičských práv. (4. Mojžišova 27:1–11) Bola to naozaj závažná otázka, pretože jej riešenie sa malo stať právnym precedensom pre nasledujúce generácie.

Ako Mojžiš túto otázku riešil? Myslel si, že ako vodca Izraela má všetky predpoklady na to, aby v tejto veci rozhodol? Spoliehal sa na svoje prirodzené schopnosti, na to, že má roky skúseností alebo že dôverne pozná Jehovovo zmýšľanie?

Pyšný človek by takúto záležitosť možno vyriešil sám. Ale nie Mojžiš. Biblická správa hovorí: „Mojžiš predložil ich prípad pred Jehovu.“ ​(4. Mojžišova 27:5) Predstavte si to! Ani po 40 rokoch vedenia izraelského národa sa Mojžiš nespoliehal na seba, ale na Jehovu. Na tomto príklade jasne vidieť jeho pokoru.

Mojžiš si nemyslel, že by mal mať všetku autoritu. Nežiarlil, keď Jehova umožnil aj iným Izraelitom, aby si počínali ako proroci, ale tešil sa z toho. (4. Mojžišova 11:24–29) Keď mu svokor navrhol, aby časť zodpovednosti zveril iným, Mojžiš jeho radu pokorne uplatnil. (2. Mojžišova 18:13–24) A na sklonku svojho života, hoci mal ešte stále dosť síl, požiadal Jehovu, aby vymenoval jeho nástupcu. Keď Jehova vybral Jozuu, Mojžiš tohto mladšieho muža plne podporoval a povzbudzoval Izraelitov, aby sa mu podriaďovali, keď ich povedie do Zasľúbenej krajiny. (4. Mojžišova 27:15–18; 5. Mojžišova 31:3–6; 34:7) Môžeme si byť istí, že Mojžiš si vážil výsadu viesť Izraelitov v uctievaní Boha. No autorita, ktorú mal, nebola preňho dôležitejšia ako blaho druhých.

ČO SA MÔŽEME NAUČIŤ Z JEHO PRÍKLADU?

Nikdy by sme nechceli dovoliť, aby moc, autorita alebo naše prirodzené schopnosti spôsobili, že by sme si o sebe začali myslieť priveľa. Pamätajme tiež, že na to, aby sme mohli byť pre Jehovu užitoční, je dôležitejšie prejavovať pokoru ako mať výnimočné schopnosti. (1. Samuelova 15:17) Ak sme skutočne pokorní, budeme sa snažiť uplatňovať múdru biblickú radu: „Dôveruj Jehovovi celým svojím srdcom a neopieraj sa o svoje vlastné porozumenie.“ ​(Príslovia 3:5, 6)

Z Mojžišovho príkladu sa tiež učíme, že by sme si nemali zakladať na svojom postavení či na autorite, ktorú máme.

Aký úžitok nám to prinesie, keď budeme napodobňovať Mojžišov príklad pokory? Keď budeme prejavovať pravú pokoru, uľahčíme tým život ľuďom okolo nás a oni nás budú mať radšej. A čo je dôležitejšie, bude nás mať rád Boh Jehova, ktorý sám prejavuje túto nádhernú vlastnosť. (Žalm 18:35) „Boh sa stavia proti pyšným, ale pokorným prejavuje nezaslúženú láskavosť.“ ​(1. Petra 5:5) To je určite pádny dôvod na to, aby sme napodobňovali Mojžišovu pokoru!