Pre tých, ktorí milujú Jehovu, neexistuje „nijaký kameň potknutia“

1. Ako môžeme na príklade istej bežkyne vidieť, prečo by sme sa nemali vzdávať?

MARY DECKEROVÁ bola už v štrnástich rokoch bežkyňou svetového formátu. Na letných olympijských hrách v roku 1984 bola považovaná za favoritku v behu na 3 000 metrov. No ani len nedobehla do cieľa. Potkla sa o nohu jednej spolubežkyne a spadla na tvár mimo trate. Zranenú a plačúcu ju z trate museli odniesť. No Mary sa len tak ľahko nevzdala. Ani nie o rok bola opäť vo forme a v roku 1985 vytvorila nový ženský svetový rekord v behu na jednu míľu.

2. V akom zmysle sú praví kresťania zapojení do pretekov a na čo sa musia zameriavať?

² Aj my kresťania sme zapojení do pretekov — do symbolického behu. Musíme sa sústrediť na víťazstvo. Náš beh nie je šprint, v ktorom je kľúčom k víťazstvu rýchlosť. Nie je to ani oddychový beh s častými prestávkami. Náš beh by sa dal dobre prirovnať k maratónu. V tomto type pretekov je nevyhnutná vytrvalosť. Apoštol Pavol použil prirovnanie o bežcovi na pretekoch, keď písal list kresťanom do Korintu, mesta známom atletickými pretekmi. Napísal: „Neviete, že bežci na pretekoch bežia všetci, ale iba jeden dostane cenu? Bežte tak, aby ste ju dosiahli.“ ​(1. Kor. 9:24)

3. Prečo môžu v pretekoch o večný život zvíťaziť všetci bežci?

³ Biblia nám hovorí, aby sme sa týchto symbolických pretekov zúčastnili. (Prečítajte 1. Korinťanom 9:25–27.) Hlavnou cenou je večný život, či už v nebesiach pre pomazaných kresťanov, alebo na zemi pre ostatných účastníkov. Na rozdiel od väčšiny atletických podujatí, cenu môžu získať všetci, ktorí sa ich zúčastnia a dobehnú do cieľa. (Mat. 24:13) Pretekári prehrávajú len vtedy, ak nebežia podľa pravidiel alebo ak nedobehnú do cieľa. Navyše sú to jediné preteky, v ktorých sa beží o večný život.

4. Prečo je náš beh o večný život náročný?

⁴ Pretrhnúť cieľovú pásku nie je jednoduché. Vyžaduje si to disciplínu a pevnú vôľu. Iba jeden jediný človek to dokázal bez toho, aby sa čo len raz potkol. Bol to Ježiš Kristus. Učeník Jakub o Kristových nasledovníkoch napísal, že sa ‚všetci mnohokrát potkýnajú‘. (Jak. 3:2) Aké pravdivé! Na každého z nás vplýva vlastná nedokonalosť i nedokonalosť druhých. A preto možno niekedy zakopneme, zapotácame sa a spomalíme. Môžeme dokonca aj spadnúť; no vstaneme a pokračujeme v behu. Niektorí padli tak vážne, že na to, aby sa zotavili a pokračovali v behu, potrebovali pomoc druhých. Teda môže sa stať, že sa potkneme či spadneme a nakrátko a možno dokonca aj opakovane beh prerušíme. (1. Kráľ. 8:46)

AK SA POTKNEŠ, VSTAŇ A POKRAČUJ

5., 6. a) V akom zmysle pre kresťanov neexistuje „žiaden kameň potknutia“ a čo im pomôže „vstať“? b) Prečo sa niektorí z tých, ktorí sa potkýnajú, nezotavia?

⁵ Je možné, že slová „potknúť sa“ a „padnúť“ si používal ako synonymá opisujúce ten istý duchovný stav. Tieto biblické výrazy však môžu, no nemusia mať ten istý význam. Všimni si napríklad, čo sa píše v Prísloviach 24:16: „Spravodlivý môže padnúť i sedemkrát, a určite vstane; ale zlí budú nešťastím privedení k potkýnaniu.“

⁶ Jehova nedovolí, aby sa tí, ktorí mu dôverujú, potkli alebo aby zažili pád, teda nešťastie či neúspech v službe Jehovovi, z ktorého by sa nemohli zotaviť. Môžeme si byť istí, že Jehova nám pomôže vstať, aby sme mu ďalej mohli prejavovať hlbokú oddanosť. Pre všetkých, ktorí Jehovu zo srdca hlboko milujú, je tento fakt veľkou útechou. Zlí nemajú túžbu vstať. Nehľadajú pomoc Božieho ducha a Božieho ľudu alebo ju odmietajú, keď im je ponúknutá. Úplne inak sú na tom tí ‚ktorí milujú Jehovov zákon‘. Pre nich neexistuje žiaden kameň potknutia, ktorý by ich natrvalo vyradil z pretekov o život. (Prečítajte Žalm 119:165.)

7., 8. Ako môžeme „padnúť“, no napriek tomu nestratiť Božiu priazeň?

⁷ Niektorí sa pre nejakú slabosť dopustili menšieho hriechu, a to možno opakovane. No aj tak sú v Jehovových očiach spravodliví, ak „vstanú“, teda ak sa úprimne kajajú a usilujú sa ďalej mu lojálne slúžiť. Môžeme to vidieť z toho, ako sa Jehova správal k starovekému izraelskému národu. (Iz. 41:9, 10) Príslovia 24:16, ktoré sme už citovali, sa nezameriavajú na negatíva — na to, že ‚padáme‘ —, ale na pozitíva, teda na to, že s pomocou nášho milosrdného Boha ‚vstávame‘. (Prečítajte Izaiáša 55:7.) Boh Jehova a Ježiš Kristus nám prejavujú dôveru, a preto nás láskavo povzbudzujú, aby sme „vstali“. (Žalm 86:5; Ján 5:19)

⁸ Ak by sa maratónec aj potkol či spadol, môže mať dostatok času, aby sa zotavil a beh dokončil, ak bude bezodkladne konať. V našom behu o večný život nepoznáme „ani deň ani hodinu“ konca. (Mat. 24:36) Čím menej sa však potkýname, tým je pravdepodobnejšie, že si udržíme tempo, budeme pokračovať v pretekoch a úspešne ich dokončíme. Teda čo môžeme urobiť, aby sme sa nepotkli?

KAMENE POTKNUTIA, KTORÉ BRÁNIA V NAPREDOVANÍ

9. O akých potenciálnych kameňoch potknutia budeme uvažovať?

⁹ Poďme pouvažovať nad piatimi možnými kameňmi potknutia — nad svojimi slabosťami, telesnými žiadosťami, krivdou zo strany spoluveriacich, súžením alebo prenasledovaním a nedokonalosťou druhých. Pamätaj však, že ak si sa potkol, Jehova je veľmi trpezlivý. Určite sa nebude ponáhľať označiť nás za neverných.

10., 11. S akou slabosťou bojoval Dávid?

¹⁰ Naše slabosti by sme mohli prirovnať k voľne ležiacim kameňom na bežeckej trati. Keď pouvažujeme o živote kráľa Dávida a apoštola Petra, môžeme si všimnúť dve z nich — nedostatok sebaovládania a strach z ľudí.

¹¹ To, že kráľ Dávid mal slabosť v prejavovaní sebaovládania, je zrejmé z udalostí súvisiacich s Bat-šebou i zo situácie, keď takmer napadol Nábala, ktorý sa k nemu zachoval neúctivo. Je pravda, že Dávid mal niekedy ťažkosti so sebaovládaním, no nikdy sa nevzdal a neprestal sa snažiť získať Jehovovu priazeň. S pomocou druhých dokázal znovu nadobudnúť duchovnú rovnováhu. (1. Sam. 25:5–13, 32, 33; 2. Sam. 12:1–13)

12. Čo pomohlo Petrovi pokračovať v pretekoch o život napriek tomu, že sa potkol?

¹² Peter mal niekedy strach z ľudí a vážne sa potkol; no zostal Jehovovi a Ježišovi verne oddaný. Napríklad verejne zaprel svojho Pána, a to nie raz, ale trikrát. (Luk. 22:54–62) O nejaký čas zlyhal v uplatňovaní kresťanských zásad, pretože k bratom spomedzi Nežidov sa správal, ako keby boli v porovnaní s obrezanými židovskými kresťanmi menejcenní. Apoštol Pavol však videl záležitosť jasne — v zbore nesmú byť triedne rozdiely. Petrov postoj nebol správny. Skôr ako by svojím postojom nakazil zbor, Pavol mu dal priamu radu. (Gal. 2:11–14) Bola Petrova pýcha natoľko urazená, že by odstúpil z pretekov o život? Nie. Nad Pavlovou radou sa vážne zamyslel, prijal ju a pokračoval v pretekoch.

13. Ako sa môže zo zdravotných ťažkostí stať kameň potknutia?

¹³ Niekedy môžu byť našou slabosťou zdravotné ťažkosti. Aj z nich môže vzniknúť kameň potknutia. Môžu neblaho ovplyvniť naše duchovné tempo a dokonca spôsobiť, že sa budeme potácať a vysilíme sa. Napríklad istej sestre v Japonsku sa 17 rokov po krste veľmi zhoršil zdravotný stav. Starosti o zdravie spôsobili, že duchovne zoslabla a časom sa stala nečinnou. Navštívili ju dvaja starší. Ich láskavé slová ju povzbudili a začala opäť chodiť na zhromaždenia. Spomína: „To, že ma bratia vrúcne privítali, ma dojalo k slzám.“ Naša sestra je znovu na bežeckej dráhe.

14., 15. Aké rozhodné konanie je potrebné, ak sa v nás vynoria nesprávne túžby? Uveď príklad.

¹⁴ Mnohí sa potkli na telesných žiadostiach. Ak sme v pokušení, musíme rozhodne konať, aby sme zostali duševne, morálne a duchovne čistí. Spomeň si na Ježišovu radu, aby sme, obrazne povedané, ‚zahodili‘ všetko, čo by nás mohlo potkýnať, i keby to bolo oko alebo ruka. Určite sa to vzťahuje aj na nemravné myšlienky a skutky, pre ktoré niektorí odstúpili z pretekov. (Prečítajte Matúša 5:29, 30.)

¹⁵ Jeden brat, ktorý bol vychovávaný v kresťanskej domácnosti napísal, že odjakživa bojoval s homosexuálnymi sklonmi. Vyjadril sa: „Vždy som sa cítil hrozne, pretože som mal pocit, že nikde nezapadám.“ Keď mal 20 rokov, bol už pravidelným priekopníkom a služobným pomocníkom. Potom sa vážne potkol, bol duchovne naprávaný a dostal pomoc od starších. Vďaka modlitbám, štúdiu Božieho Slova a toho, že sa zameral na pomoc druhým, sa vzchopil a opäť získal duchovnú rovnováhu. Po rokoch priznáva: „Aj teraz mám niekedy také pocity, ale nedovolím, aby ma ovládli. Zistil som, že Jehova nedovolí, aby sme boli pokúšaní nad to, čo dokážeme zvládnuť. A preto verím, že Boh si myslí, že to zvládnem.“ Na záver dodáva: „Všetok ten boj, ktorý znášam sa zúročí v novom svete. Ten chcem! Budem bojovať, až kým nepríde.“ Je pevne odhodlaný pokračovať v pretekoch.

16., 17. a) Čo pomohlo bratovi, ktorý mal pocit, že sa stal obeťou nespravodlivosti? b) Na čo sa musíme zameriavať, aby sme sa nepotkli?

¹⁶ Kameňom potknutia môže byť aj to, keď zažijeme krivdu zo strany spoluveriacich. Jeden bývalý starší z Francúzska mal pocit, že sa stal obeťou nespravodlivosti, a zatrpkol. Preto prestal chodiť na zhromaždenia a stal sa nečinným. Dvaja starší u neho vykonali návštevu. So súcitom a bez prerušovania ho počúvali, keď im rozprával svoj pohľad na celú záležitosť. Povzbudili ho, aby svoje bremeno uvrhol na Jehovu, a zdôraznili, že najdôležitejšie je páčiť sa Bohu. Brat na to dobre zareagoval, zanedlho bol späť v pretekoch a začal byť znova aktívny v zborových činnostiach.

¹⁷ Všetci kresťania sa musia zameriavať na Ježiša Krista, ustanovenú Hlavu zboru, a nie na nedokonalých ľudí. Jeho oči sú „ako ohnivý plameň“, ktoré vidia všetko zo správneho uhla, a preto vidí oveľa lepšie než ktokoľvek z nás. (Zjav. 1:13–16) Môže napríklad rozpoznať, že to, čo my vnímame ako nespravodlivosť, je len nedorozumenie alebo nepochopenie z našej strany. Ježiš v správnom čase uvedie záležitosti na pravú mieru. A preto by sme nemali dovoliť, aby sa konanie alebo rozhodnutia ktoréhokoľvek spolukresťana stali pre nás kameňom potknutia.

18. Čo nám pomôže vytrvať v skúškach a súžení?

¹⁸ Ďalšími dvomi kameňmi potknutia sú súženie alebo prenasledovanie a nedokonalosť iných členov zboru. V podobenstve o rozsievačovi Ježiš povedal, že „súženie alebo prenasledovanie“ pre slovo spôsobí, že niektorí jednotlivci sa potknú. Nech už prenasledovanie prichádza odkiaľkoľvek — zo strany rodinných príslušníkov, susedov alebo vlády —, môže negatívne ovplyvniť zvlášť tých, ktorí ‚nemajú v sebe koreň‘, teda ich duchovnosti chýba hĺbka. (Mat. 13:21) Keď si však zachováme čisté srdce, semeno Kráľovstva v ňom zapustí hlboké korene a naša viera bude pevná. Ak ťa skúšky vyvádzajú z rovnováhy, modli sa a uvažuj o veciach hodných chvály. (Prečítajte Filipanom 4:6–9.) Vďaka sile od Jehovu v skúškach vytrváme a nedovolíme, aby sa pre nás stali kameňom potknutia.

19. Čo môžeme urobiť, aby sa z urážky nestal kameň potknutia?

¹⁹ Je smutné, že niektorí dovolili, aby ich nedokonalosti druhých vyradili z pretekov. Kameňom potknutia sa im stal rozdielny pohľad na veci, ktoré sa týkajú svedomia. (1. Kor. 8:12, 13) Čo ak nás niekto urazí? Dovolíme, aby sa z toho stal veľký problém? Biblia hovorí, aby sme prestali súdiť, boli ochotní odpúšťať a za každú cenu netrvali na svojich právach. (Luk. 6:37) Keď stojíš pred potenciálnym kameňom potknutia, polož si otázky: ‚Súdim druhých na základe osobného názoru? Dovolím, aby ma nedokonalosť niektorého brata vyradila z pretekov, aj keď si uvedomujem, že všetci sme nedokonalí?‘ Láska k Jehovovi nám pomôže byť pevne odhodlaní nedovoliť, aby nám niečo, čo robia druhí ľudia, zabránilo dobehnúť do cieľa.

BEŽ S VYTRVALOSŤOU A VYHÝBAJ SA KAMEŇOM POTKNUTIA

20., 21. Aký je tvoj cieľ v behu o život?

²⁰ Si odhodlaný ‚beh dokončiť‘? (2. Tim. 4:7, 8) Potom je osobné štúdium nevyhnutnosťou. Biblia a teokratické publikácie ti pomôžu rozpoznať potenciálne kamene potknutia a uvažovať o nich. Úpenlivo pros o svätého ducha, aby si mal potrebnú výdrž. Pamätaj, že žiaden bežec v pretekoch o večný život nemusí prehrať len preto, že sa z času na čas potkne alebo spadne. Vždy môže vstať a pokračovať. Potenciálne kamene potknutia mu dokonca môžu poslúžiť ako nášľapné kamene, a to za predpokladu, že sa zo svojich chýb poučí.

²¹ Podľa Biblie by naša účasť na pretekoch o večný život mala byť aktívna, nie pasívna. Do cieľa sa nedostaneme tak, že nastúpime na autobus, ktorý nás tam privezie. Musíme bežať a to nemôže urobiť nikto za nás. „Hojný pokoj“ od Jehovu bude ako vietor, ktorý nám fúka do chrbta. (Žalm 119:165) Môžeme si byť istí, že Jehova nás bude naďalej žehnať, a ak beh úspešne dokončíme, budeme sa z jeho požehnania tešiť večne. (Jak. 1:12)