Mnohí sa sýtia prostredníctvom niekoľkých

1. – 3. Opíš, ako Ježiš neďaleko Betsaidy nasýtil veľký zástup ľudí. (Pozri obrázok v úvode článku.)

PRENESME sa v čase do roku 32 n. l. (Prečítajte Matúša 14:14–21.) Je krátko pred Pesachom a Ježiš so svojimi učeníkmi prichádza na odľahlé miesto neďaleko Betsaidy, dediny na severnom brehu Galilejského mora. Nasleduje ho tam 5 000 mužov a množstvo žien a detí.

² Pri pohľade na zástup pociťuje ľútosť, a tak uzdravuje tých, ktorí sú chorí, a učí ich veľa vecí o Božom Kráľovstve. Keď sa zvečerí, učeníci mu hovoria, aby zástup rozpustil, nech si ľudia môžu ísť do okolitých dedín nakúpiť niečo na jedenie. On im však hovorí: „Vy im dajte niečo na jedenie.“ Tieto slová ich určite privádzajú do pomykova, lebo majú so sebou iba päť chlebov a dve malé ryby, čo na nasýtenie toľkých ľudí nemôže ani zďaleka stačiť.

³ Súcit podnecuje Ježiša, aby vykonal zázrak, ktorý je ako jediný zaznamenaný vo všetkých štyroch evanjeliách. (Mar. 6:35–44; Luk. 9:10–17; Ján 6:1–13) Na Ježišov pokyn učeníci ľuďom hovoria, aby si v skupinách po 50 a po 100 posadali na trávu. Po modlitbe začína Ježiš lámať chlieb a rozdeľovať ryby. No jedlo nedáva ľuďom osobne, ale podáva ho „učeníkom a učeníci zase zástupom“. Vďaka Ježišovmu zázraku je tu zrazu viac než dosť jedla pre každého! Všimnime si, že Ježiš nasýtil tisíce ľudí prostredníctvom niekoľkých — prostredníctvom svojich učeníkov.a

4. a) Na zabezpečení akého pokrmu záležalo Ježišovi najviac a prečo? b) Čomu sa budeme venovať v tomto a v ďalšom študijnom článku?

⁴ Ježišovi však viac záležalo na tom, aby svojim nasledovníkom zabezpečil duchovný pokrm. Vedel, že prijímanie duchovného pokrmu, teda právd z Božieho Slova, vedie k večnému životu. (Ján 6:26, 27; 17:3) Súcit, ktorý ho podnietil dať ľuďom na jedenie chlieb a ryby, ho viedol aj k tomu, aby dlhé hodiny osobne poučoval svojich nasledovníkov. (Mar. 6:34) No uvedomoval si, že na zemi už nebude dlho a že sa vráti do neba. (Mat. 16:21; Ján 14:12) Ako sa potom z nebies postará o to, aby boli jeho učeníci na zemi ďalej duchovne dobre sýtení? Bude to robiť podobne, ako to robil s fyzickým jedlom — bude ich sýtiť prostredníctvom niekoľkých. Kto však budú tí niekoľkí? Pozrime sa, ako Ježiš podľa postupu, ktorý zvolil — sýtiť mnohých prostredníctvom niekoľkých —, zabezpečoval duchovný pokrm svojim pomazaným nasledovníkom v prvom storočí. A v ďalšom článku sa budeme venovať otázke, ktorá je veľmi dôležitá pre každého z nás: Ako môžeme zistiť, kto sú dnes tí niekoľkí, prostredníctvom ktorých nás Kristus sýti?

JEŽIŠ SI VYBERÁ NIEKOĽKÝCH

5., 6. a) Aké vážne rozhodnutie urobil Ježiš, aby zaistil, že jeho nasledovníci budú po jeho smrti dobre duchovne sýtení? b) Ako Ježiš pripravoval apoštolov na dôležitú úlohu, ktorej sa mali ujať po jeho smrti?

⁵ Muž, ktorý je zodpovednou hlavou rodiny, zabezpečí, aby bolo o jeho rodinu postarané aj v prípade, že by zomrel. Ježiš si počínal podobne. Ešte predtým ako sa stal Hlavou kresťanského zboru, zabezpečil, aby bolo o jeho nasledovníkov po jeho smrti duchovne dobre postarané. (Ef. 1:22) Napríklad asi dva roky pred smrťou urobil jedno vážne rozhodnutie. Vybral si prvých učeníkov, ktorí mali patriť k tým niekoľkým, cez ktorých sa chystal neskôr sýtiť mnohých. Zamyslime sa, čo sa v tejto súvislosti odohralo.

⁶ Ježiš sa celú noc modlil a ráno zhromaždil učeníkov. Z nich si vybral 12 apoštolov. (Luk. 6:12–16) Dva roky im potom venoval mimoriadnu pozornosť a vyučoval ich slovom i príkladom. Vedel, že sa toho musia ešte veľa naučiť, preto sa aj ďalej nazývali „učeníkmi“. (Mat. 11:1; 20:17) Dával im cenné osobné rady a poskytoval im dôkladné školenie v službe. (Mat. 10:1–42; 20:20–23; Luk. 8:1; 9:52–55) Očividne ich pripravoval na to, že po jeho smrti a návrate do neba budú mať dôležitú úlohu.

7. Ako Ježiš zodpovedal otázku, čo malo byť pre apoštolov prvoradé?

⁷ Akú úlohu mali mať apoštoli? Už pred Letnicami roku 33 n. l. bolo zrejmé, že apoštoli budú zastávať „úrad dozorcu“. (Sk. 1:20) Čo však malo byť pre nich prvoradé? Odpoveď na túto otázku dal Ježiš po svojom vzkriesení v rozhovore s apoštolom Petrom. (Prečítajte Jána 21:1, 2, 15–17.) V prítomnosti niektorých apoštolov Petrovi povedal: „Sýť moje ovečky.“ Tak ukázal, že jeho apoštoli budú patriť k tým niekoľkým, prostredníctvom ktorých bude poskytovať duchovný pokrm mnohým. Aké pôsobivé a veľavravné! Z jeho slov badať, aké city prechováva k svojim „ovečkám“!b

SÝTENIE MNOHÝCH PO LETNICIACH

8. Ako noví veriaci na Letnice ukázali, že im je jasné, ktorý komunikačný prostriedok Ježiš používa?

⁸ Vzkriesený Kristus začal svojich pomazaných učeníkov sýtiť cez apoštolov na Letnice roku 33 n. l. (Prečítajte Skutky 2:41, 42.) Židia a prozelyti, ktorí sa v ten deň stali pomazanými kresťanmi, v apoštoloch jasne rozpoznali Ježišov prostriedok na duchovné sýtenie. Bez váhania ‚sa ďalej venovali učeniu apoštolov‘. Podľa istého učenca grécke sloveso, ktoré je tu preložené spojením „ďalej sa venovať“, môže znamenať „byť pevný a odhodlaný verne sa držať určitého postupu“. Noví veriaci boli veľmi hladní po duchovnom pokrme a presne vedeli, kde ho dostanú. S neochvejnou vernosťou sa spoliehali na to, že apoštoli im vysvetlia zmysel Ježišových slov a skutkov a že práve oni vnesú viac svetla do tých častí Písiem, ktoré sa týkajú Ježiša.c (Sk. 2:22–36)

9. Ako dali apoštoli najavo, že nezabudli na svoju prvoradú povinnosť sýtiť Ježišove ovce?

⁹ Apoštoli nezabudli, že ich prvoradou povinnosťou je sýtiť Ježišove ovce. Všimnime si napríklad, ako si poradili s jednou chúlostivou otázkou, ktorá vznikla v novovytvorenom zbore a ktorá mohla viesť k jeho rozdeleniu. Je paradoxné, že sa tiež týkala jedla, hoci fyzického. Vdovy hovoriace po grécky boli pri rozdeľovaní jedla prehliadané, ale vdovy, ktoré hovorili po hebrejsky, prehliadané neboli. Ako apoštoli vyriešili túto citlivú situáciu? Títo dvanásti vymenovali sedem schopných bratov, aby dozerali na túto ‚nutnú vec‘, na rozdeľovanie jedla. Apoštoli, z ktorých väčšina určite rozdeľovala zástupom jedlo, ktoré zázračne zabezpečil Ježiš, chápali, že oni sa musia sústrediť na niečo dôležitejšie, na duchovné sýtenie. Venovali sa teda „službe slova“. (Sk. 6:1–6)

10. Ako Kristus pôsobil prostredníctvom apoštolov a starších v Jeruzaleme?

¹⁰ Zo správy v Skutkoch sa dozvedáme, že apoštolom, ktorí boli v roku 49 n. l. ešte nažive, už pomáhali ďalší spôsobilí starší. (Prečítajte Skutky 15:1, 2.) ‚Apoštoli a starší v Jeruzaleme‘ tvorili vedúci zbor. Kristus, Hlava zboru, prostredníctvom tejto malej skupiny schopných mužov riešil náukové otázky, dozeral na zvestovanie dobrého posolstva o Kráľovstve a na výchovu učeníkov a celú túto činnosť viedol. (Sk. 15:6–29; 21:17–19; Kol. 1:18)

11., 12. a) Z čoho vidno, že Jehova žehnal usporiadaniu, prostredníctvom ktorého jeho Syn sýtil zbory v prvom storočí? b) Podľa čoho bolo možné jasne rozpoznať komunikačný prostriedok, ktorý Kristus používal na duchovné sýtenie svojich nasledovníkov?

¹¹ Požehnal Jehova usporiadanie, prostredníctvom ktorého jeho Syn sýtil zbory v prvom storočí? To je viac než isté! Z čoho to vyvodzujeme? V knihe Skutky čítame: „Keď [apoštol Pavol a bratia, ktorí išli s ním] cestovali mestami, odovzdávali im tam ustanovenia, o ktorých rozhodli apoštoli a starší v Jeruzaleme, aby ich zachovávali. A tak sa zbory upevňovali vo viere a vzrastali počtom zo dňa na deň.“ ​(Sk. 16:4, 5) Vidíme, že keď zbory prejavovali lojálnosť vedúcemu zboru v Jeruzaleme a spolupracovali s ním, darilo sa im. Nie je to jasný dôkaz toho, že Jehova žehnal usporiadaniu, prostredníctvom ktorého jeho Syn sýtil zbory? Áno, duchovnú prosperitu zažívajú len tí, ktorí majú Jehovovo bohaté požehnanie. (Prísl. 10:22; 1. Kor. 3:6, 7)

¹² Doteraz sme videli, že Ježiš sa pri sýtení svojich nasledovníkov držal rovnakého postupu: mnohých sýtil prostredníctvom niekoľkých. Komunikačný prostriedok, ktorý na duchovné sýtenie používal, nebolo ťažké rozpoznať. Napokon, apoštoli — prví členovia vedúceho zboru — mohli podať viditeľné dôkazy o Božej podpore. V Skutkoch 5:12 sa uvádza: „Rukami apoštolov [sa] dialo mnoho znamení a predzvestí medzi ľudom.“d A tak tí, čo sa stávali kresťanmi, nemali dôvod pýtať sa, prostredníctvom koho Kristus sýti svoje ovce. Ale koncom prvého storočia sa situácia zmenila.

KEĎ BOLO BURINY VEĽA A STEBIEL PŠENICE MÁLO

13., 14. a) Na aký útok upozornil Ježiš a kedy sa začali jeho slová napĺňať? b) Z ktorých dvoch strán prišiel útok? (Pozri koncovú poznámku.)

¹³ Ježiš predpovedal, že kresťanský zbor bude vystavený útoku. Vo svojom prorockom podobenstve o pšenici a burine upozornil, že na poli čerstvo osiatom pšenicou (pomazanými kresťanmi) bude zasiata burina (napodobenina kresťanov). Ďalej povedal, že obe skupiny budú vedľa seba bez zasahovania rásť až do žatvy, ktorá príde v „závere systému vecí“. (Mat. 13:24–30, 36–43) Neprešiel dlhý čas a Ježišove slová sa začali napĺňať.e

¹⁴ Odpadlíctvo sa začalo objavovať už v prvom storočí, ale Ježišovi verní apoštoli boli „prekážkou“, ktorá bránila zhubnému vplyvu falošného učenia. (2. Tes. 2:3, 6, 7) Keď však posledný apoštol zomrel, odpadlíctvo zapustilo korene a počas dlhého obdobia rastu, ktoré trvalo mnoho storočí, bujnelo. V tom čase bolo buriny veľa a stebiel pšenice málo. Neexistoval ucelený, organizovaný prostriedok na poskytovanie duchovného pokrmu. No to sa malo časom zmeniť. Otázka je kedy.

KTO BUDE V ČASE ŽATVY DÁVAŤ POKRM?

15., 16. Aké ovocie prinieslo to, že Bádatelia Biblie usilovne študovali Písmo, a aká otázka vzniká?

¹⁵ S blížiacim sa koncom obdobia rastu silnel medzi ľuďmi záujem o biblickú pravdu. Pripomeňme si, že v 70. rokoch 19. storočia sa vytvorila malá skupina úprimných ľudí hľadajúcich pravdu a sformovala sa do biblických tried, ktoré nepatrili k burine, napodobenine kresťanov v cirkvách a sektách kresťanstva. Nazývali sa Bádatelia Biblie a s pokorným srdcom a otvorenou mysľou pozorne skúmali Písmo a modlili sa o porozumenie. (Mat. 11:25)

¹⁶ Usilovný výskum Bádateľov Biblie priniesol bohaté ovocie. Títo verní muži a ženy odhaľovali falošné náuky a šírili duchovné pravdy tak, že vydávali biblickú literatúru a rozširovali ju, kde len mohli. Svojou činnosťou presvedčili myseľ mnohých ľudí, ktorí boli hladní a smädní po duchovnej pravde, a získali si ich srdce. Preto vzniká zaujímavá otázka: Boli Bádatelia Biblie pred rokom 1914 ustanoveným prostriedkom, cez ktorý Kristus sýtil svoje ovce? Nie, neboli. Ešte stále plynul čas rastu a prostriedok na poskytovanie duchovného pokrmu sa len formoval. Ešte nenastal čas, aby bola burina, čiže napodobenina kresťanov, oddelená od pšenice, pravých kresťanov.

17. Aké významné udalosti sa začali odvíjať v roku 1914?

¹⁷ Ako sme sa dozvedeli v predchádzajúcom článku, čas žatvy sa začal v roku 1914. Vtedy sa začalo odvíjať viacero závažných udalostí. Ježiš bol dosadený na kráľovský trón a nastali posledné dni. (Zjav. 11:15) Od roku 1914 do prvej polovice roku 1919 sprevádzal Ježiš svojho Otca do duchovného chrámu, aby vykonali veľmi potrebnú prehliadku a očistu.f (Mal. 3:1–4) V roku 1919 prišiel čas na zber pšenice. Znamenalo to, že už nadišla tá pravá chvíľa, aby Kristus ustanovil organizovaný prostriedok na rozdeľovanie duchovného pokrmu? Presne tak!

18. a) Čo sa chystal Ježiš ustanoviť v súlade so svojím proroctvom? b) Aká zásadná otázka vznikla v priebehu týchto posledných dní?

¹⁸ V proroctve o čase konca Ježiš predpovedal, že ustanoví prostriedok, ktorý bude dávať duchovný „pokrm v pravý čas“. (Mat. 24:45–47) Aký prostriedok to mal byť? V súlade s postupom, ktorý zvolil v prvom storočí, sa chystal opäť sýtiť mnohých prostredníctvom niekoľkých. Ale keďže posledné dni sa ešte iba začínali, vznikla zásadná otázka: ‚Kto budú tí niekoľkí?‘ Táto otázka sa bude spolu s ďalšími, ktoré sa týkajú Ježišovho proroctva, rozoberať v nasledujúcom článku.