Smrť nie je definitívny koniec!

V Betánii, malej dedinke ležiacej asi tri kilometre od Jeruzalema, sa niekoľko týždňov pred Ježišovou smrťou stala smutná udalosť. (Ján 11:18) Jeden z Ježišových blízkych priateľov, Lazar, náhle vážne ochorel a zomrel.

Keď sa Ježiš dopočul túto správu, svojim učeníkom povedal, že Lazar si šiel odpočinúť a že ide do Betánie, aby ho zobudil. (Ján 11:11) Učeníci však jeho slová nepochopili, a preto im priamo povedal: „Lazar zomrel.“ ​(Ján 11:14)

Ježiš prišiel do Betánie štyri dni po pohrebe a šiel utešiť Lazarove sestry, Martu a Máriu. Marta mu povedala: „Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol zomrel.“ ​(Ján 11:17, 21) Ježiš jej na to odpovedal: „Ja som vzkriesenie a život. Ten, kto prejavuje vieru vo mňa, aj keby zomrel, bude žiť.“ ​(Ján 11:25)

Aby Ježiš dokázal, že jeho slová nie sú len prázdnym sľubom, prišiel k hrobke a zvolal: „Lazar, poď von!“ ​(Ján 11:43) Na prekvapenie všetkých, ktorí tam boli, Lazar naozaj vyšiel von.

Ježiš už predtým vzkriesil najmenej dvoch ľudí. Jedným z nich bola Jairova dcéra. Krátko predtým, ako ju vzkriesil, tiež povedal, že spí. (Lukáš 8:52)

Všimnite si, že v oboch prípadoch Ježiš prirovnal smrť k spánku. To je výstižné prirovnanie. Prečo to môžeme povedať? Keď človek spí, nič si neuvedomuje a necíti žiadnu bolesť. (Kazateľ 9:5; pozri rámček „Smrť je ako hlboký spánok“.) Dielo Encyclopedia of Religion and Ethics (Encyklopédia náboženstva a etiky) uvádza: „Ježišovi nasledovníci vnímali smrť ako spánok a hrob ako miesto odpočinku... pre tých, ktorí zomreli vo viere.“a Z toho je zrejmé, že Ježišovi raní učeníci jasne chápali pravú podstatu smrti.

Je utešujúce vedieť, že mŕtvi spia v hrobe a že netrpia. Smrť tým stráca svoju tajuplnosť a nemusí nám naháňať panický strach.

KEĎ ČLOVEK ZOMRIE, MÔŽE ZNOVU OŽIŤ?

Hoci si radi v noci oddýchneme, kto z nás by chcel spať naveky? Existuje nejaká nádej, že tí, ktorí spia v smrti, sa raz „prebudia“ — tak ako Lazar a Jairova dcéra?

Aj patriarcha Jób si kládol túto otázku, keď cítil blízkosť smrti. Povedal: „Keď zomrie telesne schopný muž, môže znovu ožiť?“ ​(Jób 14:14)

Jób poznal odpoveď na túto otázku. V modlitbe k Všemohúcemu Bohu povedal: „Zavoláš, a ja ti odpoviem. Zatúžiš po diele svojich rúk.“ ​(Jób 14:15) Jób si bol istý, že Jehova túži vzkriesiť svojich verných služobníkov, a preto jedného dňa vzkriesi aj jeho. Bolo to len Jóbovo túžobné želanie? Rozhodne nie!

Vzkriesenia, ktoré Ježiš vykonal, sú jasným dôkazom toho, že Boh dal Ježišovi moc nad smrťou. Z Biblie sa dozvedáme, že Ježiš dostal „kľúče od smrti“. (Zjavenie 1:18, Katolícky preklad) Tak ako bol na jeho pokyn odvalený kameň na Lazarovej hrobke, bude na jeho pokyn odomknutá brána smrti.

Sľub o vzkriesení sa v Biblii nachádza na mnohých miestach. Napríklad prorok Daniel dostal od anjela toto uistenie: „Budeš odpočívať, ale vstaneš k svojmu údelu na konci dní.“ ​(Daniel 12:13) Saducejom, židovským vodcom, ktorí neverili vo vzkriesenie, Ježiš povedal: „Mýlite sa, lebo nepoznáte ani Písma, ani Božiu moc.“ ​(Matúš 22:23, 29) A apoštol Pavol vyhlásil: „Mám nádej v Bohu... že nastane vzkriesenie spravodlivých i nespravodlivých.“ ​(Skutky 24:15)

KEDY BUDÚ MŔTVI VZKRIESENÍ?

Kedy nastane „vzkriesenie spravodlivých i nespravodlivých“? Danielovi anjel povedal, že vstane „na konci dní“. A aj Lazarova sestra Marta verila tomu, že jej brat „vstane pri vzkriesení v posledný deň“. (Ján 11:24)

Biblia spája „posledný deň“ s Kristovou tisícročnou vládou. Pavol o Kristovi napísal: „Musí vládnuť ako kráľ, dokiaľ mu Boh nepoloží všetkých nepriateľov pod jeho nohy. Ako posledný nepriateľ má byť zničená smrť.“ ​(1. Korinťanom 15:25, 26) To je silný dôvod, prečo sa modliť o príchod Božieho Kráľovstva a o to, aby sa na zemi diala Božia vôľa.b

Jób bol presvedčený, že je Božou vôľou vzkriesiť mŕtvych. Keď ten deň nastane, smrť bude zničená. Potom už bude každému jasné, že smrť nie je definitívny koniec!