Mali by sme sa modliť k Ježišovi?
V JEDNOM prieskume dostalo viac ako 800 mladých ľudí z rôznych náboženských denominácií otázku, či veria, že Ježiš vypočúva modlitby. Viac ako 60 percent z nich sa vyjadrilo, že sú o tom pevne presvedčení. Jedna respondentka však na anketovom lístku prečiarkla Ježiš a napísala Boh.
Aký je váš názor? Mali by sme modlitby adresovať Ježišovi alebo Bohu?a Odpoveď na túto otázku nájdeme, keď sa zamyslíme nad tým, čo Ježiš učil svojich apoštolov.
ČO UČIL JEŽIŠ O TOM, KU KOMU SA MÁME MODLIŤ?
Ježiš nás učil, ku komu sa máme modliť, slovom i príkladom.
Ježiš, náš vzor, sa modlil iba k svojmu nebeskému Otcovi
JEŽIŠOVO UČENIE: Ježiša raz jeden z jeho učeníkov požiadal: „Pane, nauč nás modliť sa.“ Ježiš mu na to odpovedal: „Kedykoľvek sa modlíte, hovorte: ‚Otče...‘“ (Lukáš 11:1, 2) Neskôr vo svojej známej Kázni na vrchu nabádal poslucháčov, aby sa modlili „k svojmu Otcovi“. A tiež ich uistil: „Boh, váš Otec, vie, čo potrebujete, skôr ako ho vôbec prosíte.“ (Matúš 6:6, 8) V poslednú noc svojho pozemského života svojim učeníkom povedal: „Ak poprosíte Otca o čokoľvek, dá vám to v mojom mene.“ (Ján 16:23) Teda Ježiš nás učil, aby sme sa v modlitbe obracali na Boha Jehovu, jeho i nášho Otca. (Ján 20:17)
JEŽIŠOV PRÍKLAD: Aj Ježišove modlitby boli v súlade s tým, čo o modlitbe učil druhých. Modlil sa: „Verejne ťa chválim, Otče, Pane neba a zeme.“ (Lukáš 10:21) Pri inej príležitosti „Ježiš pozdvihol oči k nebu a povedal: ‚Otče, ďakujem ti, že si ma vypočul.‘“ (Ján 11:41) A keď zomieral modlil sa: „Otče, do tvojich rúk zverujem svojho ducha.“ (Lukáš 23:46) Ježiš nám všetkým dal jasný príklad, ktorý by sme mali napodobňovať — modlil sa k svojmu nebeskému Otcovi, „Pánovi neba a zeme“. (Matúš 11:25; 26:41, 42; 1. Jána 2:6) Robili to tak aj Ježišovi raní nasledovníci?
KU KOMU SA MODLILI RANÍ KRESŤANIA?
Niekoľko týždňov po Ježišovom návrate do neba sa jeho učeníci stretli s prenasledovaním a zastrašovaním zo strany odporcov. (Skutky 4:18) Je len prirodzené, že sa modlili o pomoc. Ale ku komu? „Jednomyseľne pozdvihli hlas k Bohu“ a modlili sa, aby im Boh pomohol naďalej smelo konať „znamenia a predzvesti menom [svojho] svätého sluhu Ježiša“. (Skutky 4:24, 30) Teda raní kresťania uplatnili to, čo Ježiš učil o modlitbe. Modlili sa k Bohu, nie k Ježišovi.
Po rokoch sa apoštol Pavol vo svojom liste zmienil o tom, ku komu sa on i jeho spoločníci modlili. Napísal: „Vždy ďakujeme Bohu, Otcovi nášho Pána Ježiša Krista, keď sa za vás modlíme.“ (Kolosanom 1:3) Spolukresťanov tiež nabádal: „V mene nášho Pána Ježiša Krista vždy vzdávajte vďaky za všetko nášmu Bohu a Otcovi.“ (Efezanom 5:20) Z týchto slov vidno, že Pavol podnecoval druhých, aby sa modlili k Bohu, samozrejme, v Ježišovom mene. (Kolosanom 3:17)
Podobne ako raní kresťania, aj my môžeme ukázať, že Ježiša milujeme, keď uplatníme to, čo učil o modlitbe. (Ján 14:15) Keď sa budeme modliť k nášmu nebeskému Otcovi — a iba k nemu —, nadobudneme rovnaké presvedčenie ako pisateľ 116. žalmu: „Milujem [Jehovu], pretože Jehova počuje môj hlas... a budem [ho] volať po všetky svoje dni.“ (Žalm 116:1, 2)b
a Podľa Biblie si Boh a Ježiš nie sú rovní. Viac informácií nájdete v knihe Čo učí Biblia? v 4. kapitole. Vydali Jehovovi svedkovia.
b Ak chceme, aby boli naše modlitby Bohu prijateľné, musíme sa úprimne snažiť žiť podľa Božích požiadaviek. Viac informácií nájdete v knihe Čo učí Biblia? v 17. kapitole.