Dar vhodný pre kráľa

AKÝ dar by ste vybrali pre veľmi významnú osobu? V biblických časoch mali niektoré koreniny cenu zlata — boli také vzácne, že sa dávali ako dar kráľom.a Preto medzi darmi, ktoré astrológovia priniesli „kráľovi Židov“, boli aj aromatické koreniny. (Matúš 2:1, 2, 11)

V Biblii tiež čítame, že keď kráľa Šalamúna prišla navštíviť kráľovná zo Šeby, „dala kráľovi stodvadsať talentov zlata a balzamový olej vo veľkom množstve a drahokamy; a nebolo podobného tomu balzamovému oleju, ktorý dala kráľovná zo Šeby Kráľovi Šalamúnovi.“b (2. Paralipomenon 9:9) Aj iní králi prinášali Šalamúnovi balzamový olej na znak úcty a priateľstva. (2. Paralipomenon 9:23, 24)

Prečo boli koreniny a podobné látky v biblických časoch také cenné a drahé? Pretože bol po nich veľký dopyt, keďže sa používali na viacero dôležitých účelov — napríklad v kozmetike, pri uctievaní a pri pohreboch. (Pozri rámček „Ako sa používali aromatické koreniny v biblických časoch“.) Cenu korenín zvyšovala aj doprava a marketing.

NAPRIEČ ARABSKOU PÚŠŤOU

V Biblii sa spomína široká škála korenín a aromatických látok. Medzi tie známejšie patrí šafran, aloa, balzam, škorica, kadidlo a myrha. Okrem nich sa v nej spomínajú aj dochucovadlá ako rasca, mäta a kôpor. V čase písania Biblie rástli niektoré aromatické rastliny v údolí Jordánu. Mnohé ďalšie koreniny sa však museli dovážať.

Odkiaľ sa dovážali? Aloa, kasia a škorica pochádzali z oblasti dnešnej Číny, Indie a Srí Lanky. Myrha a kadidlo sa získavali zo stromov a kríkov rastúcich v púšťovej oblasti, ktorá sa rozprestierala od severnej Arábie až po dnešné Somálsko. A nard rástol výlučne v Himalájach.

Koreniny sa do Izraela dovážali naprieč celou Arábiou. Čiastočne aj vďaka tomu bola Arábia počas druhého a prvého tisícročia pred n. l. „veľkým monopolným prepravcom tovaru medzi Východom a Západom,“ píše sa v knihe The Book of Spices (Kniha korenín). Pozostatkami dávnych trás obchodníkov s koreninami sú staroveké mestá, pevnosti a odpočívadlá karaván v púšti Negev na juhu Izraela. Ako uvádza organizácia UNESCO, tieto usadlosti „sú dokladom obrovskej výnosnosti tohto obchodu... od južnej Arábie až po Stredomorie“.

Krížom cez Arábiu, čo bola vzdialenosť asi 1 800 kilometrov, pravidelne putovali karavány naložené aromatickými koreninami. (Jób 6:19) Aj Biblia sa zmieňuje o jednej takej karaváne — o karaváne Izmaelitov, ktorá z Gileádu do Egypta viezla „ladánum a balzam a živicovú kôru“. (1. Mojžišova 37:25) Týmto kupcom predali Jakobovi synovia svojho brata Jozefa.

„NAJSTRÁŽENEJŠIE OBCHODNÉ TAJOMSTVO VŠETKÝCH ČIAS“

Arabskí obchodníci po stáročia kontrolovali väčšinu obchodu s koreninami. Stali sa výhradnými dodávateľmi ázijských korenín, ako sú kasia a škorica. V snahe odradiť krajiny Stredomoria od vytvorenia priamych obchodných vzťahov s Východom šírili vymyslené historky o tom, aké je získavanie korenín nebezpečné. Skutočný zdroj korenín bol podľa diela The Book of Spices „pravdepodobne najstráženejším obchodným tajomstvom všetkých čias“.

Aké historky Arabi rozširovali? Diela Herodota, gréckeho historika z piateho storočia pred n. l., obsahujú príbehy o hrôzostrašných vtákoch, ktoré si z kôry škoricovníka stavajú hniezda na neprístupných útesoch. Herodotos napísal, že na získanie tejto vzácnej koreniny zberači kládli na úpätie útesu veľké kusy mäsa, na ktoré sa vtáky lačne vrhli a odniesli si ich do hniezd. Pod váhou mäsa sa hniezdo zrútilo na zem a zberači potom rýchlo pozbierali škoricovú kôru, ktorú neskôr predali kupcom. Takéto historky sa rýchlo šírili, a tak sa škorica „pre údajné nebezpečenstvá pri zbere predávala za veľmi vysokú cenu,“ píše sa v knihe The Book of Spices.

Arabské obchodné tajomstvo bolo však časom odhalené a Arabi prišli o svoj monopol. V prvom storočí pred n. l. sa veľkým prístavným mestom a centrom obchodu s koreninami stala Alexandria v Egypte. Keď sa moreplavci naučili využívať monzúnové vetry na plavbu cez Indický oceán, začali sa z Egypta do Indie plaviť rímske lode. Vďaka tomu boli luxusné koreniny dostupnejšie a ich cena klesla.

Dnes sa koreniny cenou nevyrovnajú zlatu a asi nikto by ich už nepovažoval za vhodný dar pre kráľa. No stále prinášajú úžitok miliónom ľudí na celom svete — vyrábajú sa z nich voňavky a liečivá a, samozrejme, používajú sa na dochutenie pokrmov. Vďaka očarujúcej vôni a chuti sa koreniny tešia rovnakej popularite ako pred tisícročiami.