Veda nie je neomylná

V poslednom čase sa do obehu dostali knihy, v ktorých autori presadzujú názory takzvaných „nových ateistov“. Tieto publikácie zaujali mnohých ľudí a rozprúdili nemalú diskusiu a polemiku. V tejto súvislosti sa neurobiológ David Eagleman vyjadril: „Niektorí ľudia prídu po prečítaní týchto kníh k záveru, že vedci majú odpovede na všetky otázky. Ale poctivá veda vždy pristupuje k veciam s otvorenou mysľou a z histórie je zrejmé, že je plná prekvapení.“

Počas dejín prišli mnohí výnimoční vedci v snahe rozlúštiť záhady prírody k naozaj prekvapujúcim záverom. No niektorí počas svojho bádania urobili aj závažné chyby. Vezmime si napríklad Isaaca Newtona, jedného z najvýznamnejších vedcov všetkých čias. Prišiel na to, že planéty, hviezdy a galaxie sa vzájomne priťahujú gravitačnou silou. Vynašiel tiež diferenciálny a integrálny počet, čo je oblasť matematiky, ktorá umožnila vznik počítačov a rozvoj jadrovej fyziky ako aj cesty do vesmíru. Newton sa však venoval aj alchýmii, pseudovede, ktorá sa pomocou astrológie a zaklínadiel pokúšala nájsť spôsob, ako premeniť olovo a iné kovy na zlato.

Viac ako 1 500 rokov pred Newtonom žil grécky astronóm Ptolemaios. Hoci nočnú oblohu pozoroval len voľným okom, zmapoval pohyb planét a zhotovil presné mapy zeme. Ptolemaios si však myslel, že Zem je stredobodom vesmíru. Astrofyzik Carl Sagan v súvislosti s Ptolemaiom napísal: „Jeho teória geocentrickej sústavy vesmíru panovala viac ako 1 500 rokov, čo nás učí, že ani vysoká inteligencia nie je zárukou toho, že človek nemôže byť úplne vedľa.“

Dnes sú vedci v podobnej situácii. Podarí sa im niekedy úplne porozumieť, ako funguje vesmír? Hoci je namieste uznať, že vedecký pokrok priniesol ľudstvu značný úžitok, je nutné pamätať aj na to, že veda má svoje obmedzenia. Fyzik Paul Davies uviedol: „Úsilie nájsť všeobjímajúce logické vysvetlenie na všetko je odsúdené na neúspech.“ Tieto slová vyzdvihujú jeden nepopierateľný fakt: Ľudia nedokážu úplne pochopiť svet, ktorý ich obklopuje. Teda keď niekto tvrdí, že veda raz dokáže vysvetliť všetko okolo nás, je rozumné brať takéto tvrdenia s rezervou.

Biblia sa o divoch prírody vyjadruje: „Toto je len malá čiastka [Božích] skutkov, my zachytíme z nich len slabý odraz.“ ​(Jób 26:14, Preklad A. Boteka s komentármi Jeruzalemskej Biblie) Obrovské množstvo poznatkov je stále nad rámec ľudského chápania a možností. Je zrejmé, že slová apoštola Pavla, napísané pred takmer 2 000 rokmi, sú stále pravdivé: „Ó, hĺbka Božieho bohatstva a múdrosti a poznania! Aké nevyskúmateľné sú jeho súdy a ako je nemožné vystopovať jeho cesty!“ ​(Rimanom 11:33)