Slúž Jehovovi bez rozptyľovania

1., 2. Prečo Ježiš miloval Martu, ale z čoho vidno, že bola nedokonalá?

ČO TI príde na myseľ, keď sa spomenie biblická postava Marta? Je to jediná žena, o ktorej sa Biblia menovite zmieňuje, že ju Ježiš miloval. Ježiš však vrúcne miloval aj iné zbožné ženy, napríklad svoju drahú matku Máriu a Martinu sestru Máriu. (Ján 11:5; 19:25–27) Prečo sa teda biblická správa takto zmieňuje práve o Marte?

² Ježiš miloval Martu nielen preto, že bola pohostinná a pracovitá, ale určite aj preto, že to bola duchovne zmýšľajúca žena. Úprimne verila všetkému, čo Ježiš vyučoval, a bola presvedčená, že on je sľúbený Mesiáš. (Ján 11:21–27) No ako každý z nás, aj ona bola nedokonalá. Raz, keď bol Ježiš hosťom v jej dome, si dovolila povedať mu, ako by mal dať do poriadku situáciu, ktorá vznikla. Oslovila ho: „Pane, neprekáža ti, že ma moja sestra nechala, aby som sa starala o všetko sama? Povedz jej preto, aby mi pomohla.“ ​(Prečítajte Lukáša 10:38–42.) Čo sa z tejto správy môžeme naučiť?

MARTA SA ROZPTYĽOVALA

3., 4. a) V akom zmysle si Mária „vyvolila dobrý diel“? b) Akú radu si Marta vzala k srdcu? (Pozri obrázok v úvode článku.)

³ Ježiš sa chcel Marte a Márii za ich pohostinnosť odvďačiť, a tak sa rozhodol, že im odovzdá nejaký duchovný dar. Mária využila príležitosť počúvať vzácne slová pravdy priamo z úst Veľkého Učiteľa. „Posadila sa pri Pánových nohách a počúvala jeho slová.“ Marta mohla urobiť to isté a Ježiš by ju za to určite pochválil.

⁴ No ona sa pohrúžila do prípravy slávnostného jedla, lebo chcela, aby sa ich hosť u nich cítil čo najlepšie. Mala práce vyše hlavy, a keď videla, že Mária jej nepomáha, mohlo ju to podráždiť. Preto sa na sestru nahnevala. Ježiš si všimol Martino horúčkovité úsilie a láskavo jej povedal: „Marta, Marta, si úzkostlivá a znepokojuješ sa mnohými vecami.“ Naznačil jej, že by úplne stačilo aj jedno jednoduché jedlo. Potom sa obrátil na Máriu a zbavil ju obvinenia z ľahostajnosti, keď povedal: „Mária si vyvolila dobrý diel a nebude jej odňatý.“ Mária po čase možno zabudla, čo pri tej mimoriadnej príležitosti jedla. Ale určite nikdy nezabudla na to, ako ju Ježiš pochválil, a na vynikajúci duchovný pokrm, ktorý dostala vďaka tomu, že pozorne počúvala. O viac ako 60 rokov apoštol Ján napísal: „Ježiš miloval Martu a jej sestru.“ ​(Ján 11:5) Z týchto slov vyplýva, že Marta si vzala k srdcu Ježišovu láskavú radu a že sa snažila verne slúžiť Jehovovi až do konca svojho života.

5. Ako sa líši život dnes od života v biblických časoch a akú otázku to vyvoláva?

⁵ Ako sa líši dnešný svet od sveta v biblických časoch, pokiaľ ide o rozptyľujúce činitele? „Nikdy v histórii ľudstvo nemalo k dispozícii také komunikačné prostriedky, vysokorýchlostné tlačové stroje, bohato ilustrované časopisy, rozhlas, filmy, televíziu... Denne nás bombardujú novým rozptýlením... Nie tak dávno sme si hrdo mysleli, že žijeme vo ‚veku osvietenstva‘. Ten sa však stále viac stáva ‚vekom rozptýlenia‘.“ Tieto slová si v Spojených štátoch vypočula skupina študentov pred viac ako 60 rokmi. V Strážnej veži z 15. septembra 1958 sa písalo: „Čím je tento svet bližšie k zániku, tým viac bude zrejme pribúdať rozptyľujúcich prvkov.“ Nie je to tak? Preto vzniká otázka: Ako sa môžeme vyhnúť zbytočnému rozptyľovaniu a byť tak ako Mária stále zameraní na duchovné veci?

NEUŽÍVAJ SVET NAPLNO

6. Ako Jehovov ľud využíva modernú techniku?

⁶ Pozemská časť Božej organizácie vždy využívala na šírenie pravého uctievania modernú techniku. Uveďme si ako príklad „Fotodrámu Stvorenie“. Bol to program zostavený z farebných diapozitívov a filmu zosynchronizovaných so zvukom. Táto prezentácia sa končila opisom Kristovej tisícročnej vlády, ktorá sa bude vyznačovať pokojom. Pred vypuknutím prvej svetovej vojny a počas nej tak priniesla útechu miliónom ľudí na celej zemi. Neskôr sa posolstvo o Kráľovstve vysielalo cez verejný rozhlas a počuli ho ďalšie milióny. Dnes je mocným nástrojom na šírenie dobrého posolstva počítačová technika a internet. Dobré posolstvo sa tak dostáva do každého kúta zeme vrátane odľahlých ostrovov.

7. a) Prečo je nebezpečné príliš užívať svet? b) Na čo si musíme dávať pozor? (Pozri poznámku pod čiarou.)

⁷ Biblia nás však varuje, aby sme príliš nevyužívali to, čo svet ponúka. (Prečítajte 1. Korinťanom 7:29–31.) Kresťan môže ľahko stratiť veľa času, keď sa nadmieru venuje veciam, ktoré samy osebe nie sú zlé. Môžu to byť koníčky, čítanie kníh, pozeranie televízie, navštevovanie pamiatok, chodenie po obchodoch a zháňanie najnovšej elektroniky či rôznych luxusných vecí. Komunikácia cez sociálne siete, esemeskovanie, čítanie a posielanie e-mailov, časté sledovanie najnovších správ a športových výsledkov nás môže takisto pripraviť o množstvo času, dokonca to môže prerásť v závislosť.a (Kaz. 3:1, 6) Ak si neustrážime čas, ktorý trávime nepodstatnými vecami, môže sa stať, že začneme zanedbávať tú najdôležitejšiu činnosť — uctievanie Jehovu. (Prečítajte Efezanom 5:15–17.)

8. Prečo je také dôležité nemilovať veci vo svete?

⁸ Satan nastavil svoj svet tak, aby nás priťahoval a rozptyľoval. Bolo to tak už v prvom storočí a ešte viac to platí dnes. (2. Tim. 4:10) Preto musíme poslúchať radu: „Nemilujte... veci vo svete.“ Ak sa vo svojom živote stále riadime touto radou, nedáme sa ničím rozptyľovať a naša láska k Bohu bude rásť. To zase povedie k tomu, že bude pre nás ľahšie konať Božiu vôľu a udržíme si jeho priazeň navždy. (1. Jána 2:15–17)

ZAMERIAVAJ SA NA TO, ČO JE NAJDÔLEŽITEJŠIE

9. Čo povedal Ježiš o obraznom oku a aký príklad dal on sám?

⁹ Láskavá rada, ktorú dal Ježiš Marte, bola v úplnom súlade s jeho učením a príkladom. Ježiš nabádal svojich učeníkov, aby bolo ich obrazné oko „prosté“, teda aby sa venovali záujmom Kráľovstva bez rozptyľovania. (Prečítajte Matúša 6:22, 33.) Ani jeho nerozptyľovali hmotné veci — nemal žiadny dom ani hospodárstvo. (Luk. 9:58; 19:33–35)

10. Aký príklad dal Ježiš na začiatku svojej služby?

¹⁰ Ježiš zažil počas svojej služby veľa vecí, ktoré ho mohli rozptýliť. On však nedovolil, aby ho čokoľvek odviedlo od zvestovania dobrého posolstva. Na začiatku svojej služby, keď v Kafarnaume vyučoval zástupy a konal zázraky, ho miestni ľudia prosili, aby zostal v ich meste. Ježišovi mohla táto prosba lichotiť. Ale ako na ňu zareagoval? Povedal: „Musím oznamovať dobré posolstvo o Božom kráľovstve aj iným mestám, lebo nato som bol poslaný.“ ​(Luk. 4:42–44) A presne podľa svojich slov prešiel krížom-krážom celú Palestínu, zvestoval dobré posolstvo a vyučoval. Hoci bol dokonalý, mal také isté potreby ako ostatní ľudia. Aj on bol niekedy veľmi unavený a po namáhavej službe si potreboval odpočinúť. (Luk. 8:23; Ján 4:6)

11. Čo povedal Ježiš mužovi, ktorý mal rodinný spor, a pred čím varoval svojich nasledovníkov?

¹¹ Pri jednej neskoršej príležitosti, keď Ježiš učil svojich nasledovníkov, ako sa vyrovnávať s odporom, oslovil ho nejaký muž a povedal: „Učiteľ, povedz môjmu bratovi, aby sa so mnou rozdelil o dedičstvo.“ Ježiš sa však nedal zatiahnuť do sporu. Odpovedal mu: „Človeče, kto ma ustanovil nad vami za sudcu alebo za toho, kto rozdeľuje?“ Potom pokračoval vo vyučovaní a varoval svojich poslucháčov, aby ich v službe Bohu nerozptyľovala túžba po materiálnych veciach. (Luk. 12:13–15)

12., 13. a) Čím boli uchvátení niektorí grécki prozelyti krátko pred Ježišovou smrťou? b) Ako Ježiš vyriešil situáciu, ktorá ho mohla rozptýliť?

¹² Posledný týždeň Ježišovej služby na zemi bol mimoriadne stresujúci. (Mat. 26:38; Ján 12:27) Ježiš mal pred sebou ešte veľa práce a vedel, že musí podstúpiť ponižujúci súdny proces a potom krutú smrť. Všimnime si napríklad, čo sa stalo v nedeľu 9. nisana 33 n. l. Ako bolo predpovedané, Ježiš vošiel do Jeruzalema na osliatku a zástupy ho vítali ako toho, „ktorý prichádza ako Kráľ v Jehovovom mene“. (Luk. 19:38) Na druhý deň vstúpil do chrámu a odvážne vyhnal chamtivých obchodníkov, ktorí v Božom dome mámili od ľudí peniaze. (Luk. 19:45, 46)

¹³ Medzi zástupom v Jeruzaleme boli aj grécki prozelyti. Boli uchvátení tým, čo Ježiš urobil, a preto poprosili apoštola Filipa, aby im dohodol s Ježišom stretnutie. No Ježiš sa nedal rozptýliť a sústredil sa na dôležitejšie veci, ktoré ho čakali. Nepokúsil sa získať si ich priazeň len preto, aby sa vyhol obetnej smrti z rúk Božích nepriateľov. Andrejovi a Filipovi vysvetlil, že čoskoro zomrie, a potom im povedal: „Kto má rád svoju dušu, zničí ju, ale kto nenávidí svoju dušu v tomto svete, zachráni ju pre večný život.“ Ježiš neuspokojil zvedavosť týchto Grékov. Namiesto toho odporučil, aby napodobňovali jeho obetavý spôsob života, a sľúbil: „Ak mi chce niekto slúžiť, toho bude Otec ctiť.“ Filip im túto pozitívnu správu určite odovzdal. (Ján 12:20–26)

14. Z čoho vidno, že Ježiš bol vyrovnaný, aj keď dával zvestovateľskú službu na prvé miesto?

¹⁴ Hoci sa Ježiš nikdy nenechal rozptýliť a zameriaval sa na zvestovanie dobrého posolstva, nemyslel vždy iba na prácu. Prijal najmenej jedno pozvanie na svadbu a dokonca prispel k radosti svadobčanov, keď zázračne premenil vodu na víno. (Ján 2:2, 6–10) Prijal aj pozvanie na večeru od blízkych priateľov a od tých, ktorí sa zaujímali o dobré posolstvo. (Luk. 5:29; Ján 12:2) A čo je ešte dôležitejšie, pravidelne si vyhradzoval čas na modlitbu, rozjímanie a odpočinok. (Mat. 14:23; Mar. 1:35; 6:31, 32)

„ODLOŽME VŠETKU PRÍŤAŽ“

15. Akú radu dal apoštol Pavol a v čom je nám dobrým príkladom?

¹⁵ Apoštol Pavol prirovnal život kresťana k vytrvalostnému behu a napísal: „Odložme tiež všetku príťaž.“ ​(Prečítajte Hebrejom 12:1.) Pavol nepochybne žil podľa toho, čo zvestoval. Vzdal sa sľubnej kariéry v judaizme, ktorá mu mohla priniesť bohatstvo a slávu. Zameriaval sa na „dôležitejšie veci“, cestoval po Sýrii, Malej Ázii, Macedónii a Judei a všade slúžil ako Boží otrok. O svojej nádeji na večný život v nebi napísal: „Zabúdam na veci za sebou a siaham po veciach pred sebou, snažím sa o cieľ, cenu.“ ​(Fil. 1:10; 3:8, 13, 14) Naplno využíval svoj slobodný stav, a tak mohol byť „stále v Pánových službách bez rozptyľovania“. (1. Kor. 7:32–35)

16., 17. Ako môžeme napodobňovať Pavla, či sme slobodní, alebo v manželstve? Uveď príklad.

¹⁶ Niektorí Boží služobníci sa tak ako Pavol rozhodli, že zostanú slobodní. Nemajú toľko povinností a môžu sa viac venovať službe pre Kráľovstvo. (Mat. 19:11, 12) Tí, ktorí sú v manželstve, majú obyčajne viac rodinných povinností. Ale či už sme slobodní, alebo žijeme v manželstve, môžeme „odložiť všetku príťaž“ a v službe Bohu znížiť množstvo rozptyľujúcich činiteľov na minimum. To môže znamenať, že obmedzíme čas, ktorý venujeme obľúbeným činnostiam, a stanovíme si ciele, aby sme mohli tráviť viac času v službe Bohu.

¹⁷ Zamyslime sa nad manželmi z Walesu, Markom a Claire. Obaja začali po skončení školy slúžiť ako priekopníci a pokračovali v tejto službe, aj keď sa vzali. Mark rozpráva: „Dokázali sme si ešte viac zjednodušiť život. Vzdali sme sa nášho domu s troma spálňami i práce na čiastočný úväzok a prihlásili sme sa do medzinárodného stavebného programu.“ Uplynulých 20 rokov cestovali po Afrike a pomáhali na stavbách sál Kráľovstva. Raz im zostalo iba 15 dolárov, ale Jehova sa o nich aj vtedy postaral. Claire hovorí: „To, že môžeme každý deň stráviť službou Jehovovi, nás hlboko uspokojuje. Za ten čas sme nadviazali mnohé priateľstvá a nikdy nám nič nechýbalo. To málo, čoho sme sa vzdali, sa nedá ani porovnať so šťastím, ktoré nám prináša služba Jehovovi celým časom.“ Veľa služobníkov celým časom to môže potvrdiť.b

18. Aké otázky si môžeme položiť?

¹⁸ A čo ty? Čo môžeš urobiť, ak si zistil, že ťa niečo zbytočne rozptyľuje a už nie si v službe taký horlivý ako kedysi? Možno by si mohol skvalitniť osobné čítanie Biblie a štúdium. Ako to môžeš urobiť? O tom hovorí ďalší článok.