Chcel som aspoň rok pokojného života

MOJA MINULOSŤ:

Môj otec bol Francúz a mama Talianka. Keď som mal osem rokov, presťahovali sme sa z dediny Tellancourt na severovýchode Francúzska do Talianska. Bývali sme na chudobnom predmestí Ríma. Doma to bolo čoraz náročnejšie. Rodičia mali finančné problémy, a preto sa často hádali.

Keď som mal 15 rokov, mama ma povzbudzovala, aby som si našiel nejakých priateľov a nesedel stále doma. A tak som doma trávil čoraz menej času. Netrvalo dlho a dostal som sa do zlej spoločnosti. Raz ma oslovil istý priateľský muž a ponúkol mi drogy. Vzal som si ich, lebo som chcel vyzerať dospelácky. Zakrátko som sa ponoril do temného sveta drog a nemravnosti. Mnohokrát som bol pohlavne zneužitý. Život pre mňa nemal žiadnu cenu a bolo mi jedno, či žijem alebo nie. Cítil som sa strašne osamotený. Keď som mal 16 rokov, pokúsil som sa o samovraždu — vypil som fľašu whisky a skočil do jazera. Po troch dňoch som sa prebral z kómy.

Začal som si viac vážiť život, ale bol som násilným podvodníkom. Ponúkal som ľuďom sex, a keď som bol u nich doma, dal som im drogy a okradol ich o všetko cenné, čo som našiel. Pašoval som drogy po celom Taliansku pre veľké zločinecké syndikáty. Stále som mal problémy s políciou. Život sa mi vymkol z rúk a zdalo sa, že nemá žiaden zmysel. No veril som, že musí byť nejaký dôvod, prečo žijem. Modlil som sa k Bohu, aby mi dal aspoň jeden rok pokojného a šťastného života.

AKO BIBLIA ZMENILA MÔJ ŽIVOT:

Keďže som bol neustále v kontakte s drogovými dílermi, môj život bol v nebezpečenstve. Keď som mal 24 rokov, rozhodol som sa presťahovať do Anglicka. Pred odchodom som ešte navštívil mamu. Bol som prekvapený, keď som u nej stretol muža menom Annunziato Lugarà, ktorý jej hovoril o Biblii.a Poznal som jeho kriminálnu minulosť, a tak som dostal strach. Spýtal som sa ho, prečo prišiel, a on mi porozprával, aké zmeny v živote urobil, aby sa mohol stať Jehovovým svedkom. Naliehal na mňa, aby som svedkov vyhľadal, keď prídem do Anglicka. Hoci som mu to sľúbil, krátko po príchode som sa dal na staré chodníčky.

Jedného dňa som na rušnej londýnskej ulici stretol Jehovovho svedka, ktorý ponúkal časopisy Strážna veža a Prebuďte sa! Spomenul som si na svoj sľub a požiadal som ho, aby ma učil z Biblie.

To, čo som sa z Biblie dozvedel, ma fascinovalo. Keďže som sa pre svoj životný štýl cítil veľmi nečistý, hlboko na mňa zapôsobil text z 1. Jána 1:9, v ktorom sa píše: „Keď vyznávame svoje hriechy, [Boh] je verný a spravodlivý, aby nám odpustil naše hriechy a očistil nás.“ Hneď som začal navštevovať zhromaždenia Jehovových svedkov v sále Kráľovstva. Svedkovia ma vrelo privítali. Keď som videl, že sú ako jedna rodina, zatúžil som byť časťou ich zboru. Po takých blízkych priateľských vzťahoch som vždy túžil.

Nebolo pre mňa ťažké vzdať sa drog a nemravného spôsobu života, oveľa ťažšie bolo zmeniť moju osobnosť. Pochopil som, že sa k ľuďom musím správať s úctou a ohľaduplne. Faktom je, že ešte aj dnes bojujem s niektorými zlými vlastnosťami. No Jehova mi pomohol urobiť veľký pokrok. V roku 1997, po šiestich mesiacoch štúdia Biblie, som bol pokrstený ako Jehovov svedok.

AKÝ ÚŽITOK MI TO PRINIESLO:

Po krste som sa oženil s Barbarou, ktorá sa tiež krátko predtým stala Jehovovou svedkyňou. Keď jeden z mojich bývalých priateľov videl, ako som sa zmenil, aj on začal študovať Bibliu. Časom sa on i jeho sestra stali Jehovovými svedkami. Potom začala študovať Bibliu aj sestra mojej starej mamy, hoci mala viac ako 80 rokov, a dala sa pokrstiť.

Dnes slúžim ako zborový starší a spolu s manželkou venujeme približne 70 hodín mesačne zvestovaniu a vyučovaniu z Biblie. Venujeme sa taliansky hovoriacej komunite v Londýne. Niekedy ma skľučujú spomienky na moju minulosť, ale Barbara je mi nesmiernou pomocou. Konečne mám stabilnú rodinu, po ktorej som vždy tak túžil, a milujúceho Otca, akého som vždy chcel. Prosil som Boha o jeden rok pokojného a šťastného života, no on mi dal oveľa viac.