Žneme úmerne svojmu osobnému úsiliu

¹ Boh Jehova prejavil svoju lásku k ľudstvu mnohými spôsobmi. Ježiš zdôraznil všetko prevyšujúcu Božiu lásku, keď poukázal zhromaždenému zástupu na to, že Boh „pôsobí, aby jeho slnko vychádzalo nad zlými a nad dobrými a dáva dážď na spravodlivých a nespravodlivých“. (Mat. 5:43–48) Pri inej príležitosti Ježiš odhalil najznamenitejší prejav lásky svojho Otca — Boh dal svojho jednosplodeného Syna ako obeť na našu záchranu. (Ján 3:16) Ježiš nabádal svojich poslucháčov, aby s ocenením reagovali na Jehovovu lásku. Snažíme sa o to?

² Musíme Jehovu poznať, aby sme mohli plne vyjadriť svoje ocenenie a získať plný úžitok z jeho lásky. (Ján 17:3) Potrebujeme radu a vedenie v tom, ako mu môžeme prijateľne slúžiť. Jehova prejavil svoj láskyplný záujem tým, že nám dal svoje inšpirované Slovo, Bibliu, a že vybudoval svoju podivuhodnú organizáciu, prostredníctvom ktorej dostávame rady a poučenie. (Mat. 24:45–47; 2. Tim. 3:16, 17) Jehova nás, svoj oddaný ľud, poučuje o svojej ceste. Ukazujeme však svojím osobným úsilím, že si vážime Jehovovu lásku? Dbáme na jeho radu, aby sme sa mu páčili a pritom z toho mali úžitok? (Iz. 48:17; Jak. 1:22) Apoštol Pavol napísal v 1. Korinťanom 3:8: „A ten, kto sadí, a ten, kto polieva, sú jedno, ale každý dostane odmenu podľa vlastnej namáhavej práce.“

³ Áno, musíme pracovať na tom, čo od nás Boh chce. Každý nerobí duchovné pokroky rovnakým tempom. Na náš pokrok môže mať vplyv mnoho činiteľov a nebolo by múdre skľučujúcim spôsobom sa porovnávať. Je však životne dôležité, aby každý z nás vyvíjal osobné úsilie. Čo môžeme robiť, aby sme sa viac približovali k organizácii? V ktorých oblastiach sa môžeme zlepšovať, keď prijímame svoje osobné zodpovednosti ako kresťania? Koľko úsilia si to vyžiada, ak máme lepšie podporovať zborovú činnosť? Ktoré myšlienky z pokynov od organizácie musíme uplatňovať? — 1. Tim. 4:16.

NAPODOBŇOVAŤ VERNÝCH

⁴ Verní bratia a sestry zvestujú dobrú správu o Kráľovstve už desiatky rokov. Títo verní sú ako Pavol hodní napodobňovania. (1. Kor. 11:1) Reagovali na Božiu lásku a zožali veľký úžitok, pretože sa vo svojej tvrdej práci aj v osobnom úsilí riadili biblickou radou. Oni tvoria pevné jadro aktívnych pracovníkov v zbore, pretože sa nevyhýbajú osobnej zodpovednosti. Môžeme vidieť plody ich namáhavej práce. — Rim. 1:13; 2. Kor. 3:1–3.

⁵ Každý rok teraz prichádzajú do organizácie desaťtisíce nových. (Iz. 60:8) Aj oni sa vážne namáhajú, aby sa stali dospelými duchovnými ľuďmi, a ich horlivosť vo zvestovateľskom diele si zaslúži pochvalu. Majú úžitok z toho, že vidia, ako Jehova žehná tým, ktorí tvrdo pracujú v jeho službe. Príklad zrelých bratov a sestier pomáha novým, aby si uvedomili, že teraz nie je čas nechať zomdlieť ruky alebo vzdať sa svojej služby Bohu. Či sme noví alebo skúsení zvestovatelia, budeme pokračovať v duchovnom raste, prijímať svoje osobné kresťanské zodpovednosti a využívať všetky teokratické opatrenia?

UPLATŇUJME TO, ČO SA UČÍME

⁶ Už dávno napísal Jakub, že by sme mali byť ‚činiteľmi skutku‘. Mojžiš povedal Židom: ‚Uplatníte tieto slová.‘ (Jak. 1:25; 5. Moj. 11:18) Teda nestačí samotné poznanie. Židia museli uplatňovať slová Zákona a poslúchať Jehovu. Základná zásada zostáva rovnaká. Ježiš, Boží Syn, iste vedel, že poslušnosť je dôležitá. (Ján 8:28) V evanjeliu podľa Matúša 7:24 povedal: „Každý, kto počuje tieto moje slová a koná podľa nich, bude prirovnaný k rozumnému mužovi.“

⁷ Uplatňujeme to, čo sa učíme na krajských zjazdoch? Uvedomujeme si, prečo je v tejto dobe také dôležité zostať bdelí a triezvi? Dávame si pozor na diablove ľstivé útoky a pasce? Vážime si rady a výstrahy, ktoré nám stále znovu dáva organizácia o tom, že je nutná mravná a duchovná čistota v zbore? Do akej miery my ako jednotlivci uplatňujeme to, čo sa učíme? — Jak. 1:23–25.

⁸ Program posledného zvláštneho zjazdového dňa zdôraznil, že musíme byť svätí, ako je Jehova svätý. (1. Petra 1:14–16) Svätosť znamená náboženskú čistotu či rýdzosť, posvätnosť. Je to stav oddelenia sa pre službu Bohu. Boli sme poverení službou dobrého posolstva. Teda musíme byť duchovne, mravne a telesne čistí, aby sme boli vhodní nosiť sväté Slovo pravdy. Je nutné, aby sme tomu venovali viac než obvyklú pozornosť. (Hebr. 2:1) Keď to budeme robiť, zožneme požehnanie úmerné nášmu osobnému úsiliu.

ÚŽITOK Z OSOBNÉHO ŠTÚDIA

⁹ Osobné štúdium nám pomáha, aby sme si vybudovali silnú vieru a prehlbuje naše ocenenie pre pravdu. Poskytuje nám sebadôveru a vybavuje nás k tomu, aby sme hovorili s autoritou. Dáva nám pochopenie a rozlišovaciu schopnosť a pomáha nám pri obliekaní si novej osobnosti. (Kol. 1:9–11) Plodné štúdium však vyžaduje čas a úsilie, a čas na získavanie presného poznania a duchovného prehlbovania nemožno skrátiť. Čo do štúdia vložíme, to z neho získame. — 2. Kor. 9:6, 7; Gal. 6:7.

¹⁰ Vyhradzujeme si každý týždeň dostatok času na prípravu na zborové zhromaždenia? Tak môžeme prejaviť ocenenie pre duchovnú výživu, ktorú Jehova poskytuje prostredníctvom verného a rozvážneho otroka. Náležitá príprava na zhromaždenia nám pomáha držať sa časového plánu čítania a štúdia Božieho slova. Vyhradzujeme si každý týždeň čas na čítanie Biblie, ako je to uvedené v Programe školy teokratickej služby? Prečítať si látku a uvažovať o nej každý deň trvá len niekoľko minút. Služobné zhromaždenie nám pomáha, aby sme stále bdeli nad spôsobmi, ktorými môžeme účinne vykonávať svoju službu. Pripravujeme sa so zvláštnym zreteľom na to, ako môžeme látku použiť v službe? A snažíme sa ju hneď používať? Mali by sme si konkrétne plánovať prípravu na Strážnu vežu a na zborové štúdium knihy. Robíme to tak?

PODIEĽAŤ SA NA ZHROMAŽDENIACH

¹¹ Môžeme mať oveľa väčší úžitok zo zhromaždení, keď sa na nich podieľame. Keď sa na zhromaždenia pripravíme a vyvinieme úsilie, aby sme sa na nich podieľali, udržíme si na zhromaždeniach pozornosť a budeme mať väčší úžitok z komentárov druhých. Mnohí si iste spomínajú, koľko tvrdej práce im dal ich prvý komentár na zhromaždení alebo prvý preslov študujúceho v škole teokratickej služby. I keď iste v značnej miere poklesla naša nervozita, pracujeme naďalej tvrdo na tom, aby bol náš duchovný rast zjavný všetkým? (1. Tim. 4:15) Druhí majú úžitok z našich komentárov a sú nimi povzbudení. Ak sme dobre pripravení, pretože sme si preštudovali materiál, o ktorom sa bude na zhromaždeniach uvažovať, náš významný podiel na zhromaždeniach bude podnecovať druhých k láske a k znamenitým skutkom. — Hebr. 10:23–25.

¹² Naše komentáre by nemali byť dlhé a zložité. Obvykle je najlepšie podať krátky komentár, ktorý odpovedá priamo na položené otázky alebo pomôže objasniť uplatnenie biblického textu. Ak sme sa dobre pripravili, budeme schopní podať komentár svojimi vlastnými slovami. Keď to tak robíme, oveľa viac obohacujeme seba i druhých. Prečo? Lebo taký komentár vyžaduje, aby sme premýšľali o tom, čo hovoríme, a vysvetlili myšlienku tak, ako ju chápeme. To možno iným uľahčí pochopenie látky. Tiež nám to pomôže, aby sme si zapamätali informácie, ktoré môžeme použiť pri inej príležitosti.

ŠTEDRO SIAŤ VO ZVESTOVATEĽSKEJ SLUŽBE

¹³ Naša kresťanská služba je poklad. (2. Kor. 4:7) Pozeráme sa na ňu tak? Vďaka tejto službe máme prednosť prejavovať svoju vieru druhým. Ježiš povedal, že z hojnosti srdca hovoria ústa. (Lukáš 6:45) Osobné úsilie, ktoré vynakladáme, aby sme sa plne podieľali na zvestovateľskej službe, nám umožní zožať značný úžitok. Prehlbuje sa naše porozumenie pravdy a rozvíjame väčšiu schopnosť používať Bibliu. Máme radosť, že prinášame pravdu druhým, a pomáhame im poznať nášho vznešeného Stvoriteľa. Ako svedkovia podporujeme právoplatnosť Božej vlády a zvrchovanosti. Sme šťastní, lebo vieme, že sa páčime Jehovovi, pretože sa utvárame na jeho podobu a konáme jeho vôľu. — Mat. 5:48.

¹⁴ Ak budeme neustále hodnotiť svoje osobné úsilie, naše uctievanie Jehovu sa nikdy nestane zdanlivou službou. Čo to znamená? Znamená to, že sa nebudeme prispôsobovať Božej vôli polovičato, nebudeme mu slúžiť len na oko alebo v malej miere bez skutočnej úprimnej oddanosti a úsilia. Naša služba Jehovovi musí byť z celého srdca. Máme biblickú povinnosť, aby sme do svojej služby dávali všetko, čo môžeme. (Kol. 3:23, 24) Pomery sa však menia a Jehova od nás nevyžaduje viac, ako sme schopní urobiť. Avšak očakáva, že urobíme, čo budeme môcť. (Mat. 22:37) Padlá ľudská povaha má sklon šetriť sa, a preto je dobré, aby sme sa z času na čas preskúmali a zistili, kde sa vo svojej službe Bohu môžeme zlepšiť. Máme vo zvyku sa tak skúmať?

¹⁵ Musíme byť ostražití, ak sa máme vyhnúť tomu, aby nám osobné záležitosti a túžby nebránili dávať do služby Jehovovi to najlepšie. Zábavy, koníčky a rekreačnú činnosť musíme udržať v medziach. Musíme sa tiež chrániť pred sklonom príliš sa zahĺbiť do svetskej práce. Keď budeme dbať na rady v evanjeliu podľa Matúša 6:22, 23, nepochybne budeme vyvíjať väčšie úsilie pri sledovaní duchovných záujmov, a podľa toho budeme žať.

¹⁶ Keď budeme usilovne pracovať, aby sme si obliekli novú osobnosť, sami prijmeme zodpovednosť za uplatňovanie rád a podnetov, ktoré dostávame na zborových zhromaždeniach, krajských a oblastných zjazdoch a prostredníctvom publikácií. Kiež každý z nás usilovne študuje, aktívne sa zúčastňuje na zhromaždeniach a podieľa sa na veľkom diele robenia učeníkov do tej miery, ako mu to dovolia osobné pomery. Ak takýmto spôsobom s ocenením reagujeme na Božiu lásku, môžeme si byť istí, že už teraz zožneme hojnú odmenu a zachováme si pevnú nádej na večný život v Jehovovom novom svete.