Jehovove pripomienky — burcujú nás duchovne?
1 Žalmista chválorečil Jehovovi slovami: „Zaoberám [sa] tvojimi pripomienkami.“ (Žalm 119:99) Hebrejské slovo pre „pripomienky“ vyjadruje myšlienku, že Jehova nám pripomína to, čo je uvedené v jeho zákonoch, v jeho nariadeniach, v jeho predpisoch, v jeho príkazoch a v jeho ustanoveniach. Ak na ne reagujeme, duchovne nás burcujú a obšťastňujú nás. — Žalm 119:2.
2 Ako Jehovov ľud pravidelne dostávame napomenutia a rady. Väčšinu z nich sme už počuli. Hoci si vážime toto povzbudzovanie, máme sklon zabúdať. (Jak. 1:25) Jehova nám trpezlivo poskytuje láskyplné pripomienky. Apoštol Peter zaznamenal niektoré z týchto pripomienok, aby ‚prebudil našu schopnosť jasne premýšľať, aby sme si zapamätali prikázania Pána‘. — 2. Petra 3:1, 2.
3 Opakovane sa nám pripomína dôležitosť osobného štúdia a návštevy zhromaždení. Je to preto, lebo táto činnosť je veľmi dôležitá pre naše duchovné blaho. — 1. Tim. 4:15; Hebr. 10:24, 25.
4 Pre niektorých je najväčším problémom spĺňanie si kresťanského poverenia kázať. Vyžaduje si to úsilie, rozhodnosť a vytrvalosť. Aj keď sú na nás kladené veľké nároky, dostávame pomoc, aby sme ‚stáli pevne‘ tým, že máme ‚nohy obuté vo výstroji dobrého posolstva‘. — Ef. 6:14, 15.
5 V našej službe musíme byť motivovaní niečím viac než len rozumovým uvedomovaním si Jehovových požiadaviek. Apoštol Pavol nám pripomína, že na to, aby sme robili „verejné vyhlásenie na záchranu“, potrebujeme motiváciu vychádzajúcu zo srdca. (Rim. 10:10) Ak máme silnú vieru a ak je naše srdce naklonené k Jehovovým pripomienkam, budeme pobádaní otvorene vzdávať chválu jeho menu. — Žalm 119:36; Mat. 12:34.
6 Keď tvrdo pracujeme na konaní dobrých skutkov, právom očakávame, že nám to prinesie radosť. (Kaz. 2:10) Pavol definuje radosť ako ovocie Jehovovho ducha, a my by sme sa mali usilovať rozhojňovať sa v jeho prejavovaní. (Gal. 5:22) Peter dodal, že ‚vážne úsilie‘ bude odmenené plodnou službou, ktorá prináša radosť. — 2. Petra 1:5–8.
7 Keď čelíme nejakému problému, mali by sme pamätať na pevný postoj apoštolov, keď vyhlásili: „Nemôžeme prestať hovoriť o tom, čo sme videli a počuli.“ (Sk. 4:20) Keď pamätáme na to, že ‚takým počínaním zachránime seba aj tých, čo nás počúvajú‘, sme posilňovaní v tom, aby sme pokračovali. — 1. Tim. 4:16.
8 To, že stále dostávame pripomienky, nás nedráždi ani nerozčuľuje. Skôr si hlboko vážime ich znamenitú hodnotu. (Žalm 119:129) Sme vďační, že v týchto kritických časoch nám Jehova stále posiela pripomienky, aby nás duchovne burcoval a podnecoval nás k horlivosti v znamenitých skutkoch! — 2. Petra 1:12, 13.