Plňme svoj sľub deň čo deň
1 Žalmista Dávid bol podnietený k tomu, aby pred Jehovom vyhlásil: „Chcem navždy hrať melódie tvojmu menu, aby som plnil svoje slávnostné sľuby deň čo deň.“ (Žalm 61:8) Dávid vedel, že zložiť sľub je čiste dobrovoľná záležitosť. Uvedomoval si však aj to, že keď už dá sľub, je povinný ho splniť. No aj tak chválil Jehovu za príležitosť deň čo deň plniť svoje sľuby.
2 Keď sme sa oddali Jehovovi, ochotne sme sľúbili, že budeme konať jeho vôľu. Zapreli sme sami seba a službu Jehovovi sme dali na prvé miesto v živote. (Luk. 9:23) Preto aj my musíme plniť svoj sľub deň čo deň. (Kaz. 5:4–6) Naše verejné vyhlásenie, ktoré sme urobili v čase krstu vo vode, sa musí odrážať v celom spôsobe nášho života, pretože vieme, že „ústami sa robí verejné vyhlásenie na záchranu“. (Rim. 10:10) K tomu patrí kázanie dobrého posolstva. (Hebr. 13:15) Osobné okolnosti každého sa veľmi odlišujú, ale všetci môžeme mať deň čo deň na pamäti, aké dôležité je deliť sa o dobré posolstvo s druhými.
3 Vytvárajme si príležitosti na kázanie deň čo deň: Deliť sa o dobré posolstvo s druhými je radostným zážitkom. Aby sme to mohli robiť každý deň, musíme si vytvárať príležitosti na kázanie všade tam, kde nám to okolnosti umožňujú. Mnohé potešujúce skúsenosti majú tí, ktorí sa ujímajú iniciatívy a vydávajú neformálne svedectvo niekomu v práci alebo v škole, susedom či ďalším, ktorých stretávajú každý deň. Vydávať svedectvo druhým je možné aj písaním listov či telefonicky. Využívanie všetkých týchto možností, ako aj pravidelné vyhradzovanie si času na vydávanie svedectva od dverí k dverám a vykonávanie opätovných návštev, môže viesť k mimoriadnej radosti, ktorú prináša vedenie domáceho biblického štúdia. Áno, azda každý deň si môžeme vytvoriť príležitosti na kázanie.
4 Jedna sestra si počas prestávky v práci začala čítať brožúrku Denne skúmať Písma. Pozvala jednu spolupracovníčku, aby si s ňou čítala denný text, a to čoskoro viedlo k biblickému štúdiu. Každý deň študovali pol hodiny, päť dní v týždni. Ďalší spolupracovník si všímal ich každodenné štúdium. Nakoniec sa priznal, že je nečinným bratom. Podnietený horlivosťou sestry, spojil sa so starším zboru, aby mohol byť opäť činný. Táto sestra sa pozitívnym spôsobom dotkla dvoch životov, lebo si dôsledne plnila svoj sľub deň čo deň.
5 Keď nás podnecuje srdce prekypujúce ocenením pre všetko dobré, čo pre nás Jehova urobil, budeme si každý deň čo najlepšie spĺňať svoj sľub oddanosti, a to nám prinesie radosť a uspokojenie. Môžeme vyhlásiť ako žalmista: „Chválim ťa, ó, Jehova, môj Bože, celým svojím srdcom, a ja budem oslavovať tvoje meno na neurčitý čas.“ — Žalm 86:12.