Vyhraď oddychu primerané miesto v živote
1 V týchto ťažkých časoch všetci potrebujeme občas zmeniť tempo. Stráviť určitý čas oddychom je vhodné. Ale ak človek trávi oddychom, zábavou a spoločenskými aktivitami priveľa času, môže ho to uspať a môže to viesť k tomu, že duchovným činnostiam bude venovať stále menej času. Oddychu musíme vyhradiť primerané miesto v živote. (Mat. 5:3) Ako sa to dá? Uplatnením rady z Efezanom 5:15–17.
2 Určime si hranice: Pavol napísal, že kresťania by mali ‚dávať prísne pozor‘, nakoľko múdro žijú. Na to, aby sme dokázali obmedziť čas oddychu na mieru, ktorá je skutočne potrebná, potrebujeme striedmosť a sebaovládanie. Je dobré vážne sa zamyslieť nad tým, ako využívame svoj voľný čas. Oddychová činnosť by mala slúžiť užitočnému účelu, nie aby sme mali pocit, že sme čas premárnili; a nemala by nás ani vyčerpávať. Ak máme po čase strávenom nejakou činnosťou pocit prázdnoty a neuspokojenia a máme tak trochu pocit viny, mohlo by to naznačovať, že potrebujeme upraviť spôsob využívania svojho času.
3 Buďme rozumní: Pavol radil ‚vykupovať si príhodný čas‘ na dôležitejšie veci v živote, aby sme sa nestali ‚nerozumnými‘. Oddaní kresťania nemôžu dovoliť, aby sa ich život sústredil na oddychovú činnosť. Hoci nás odpočinok a rozptýlenie môže posilniť fyzicky, zdrojom duchovnej energie je Božia činná sila. (Iz. 40:29–31) Božieho ducha dostávame v spojitosti s teokratickou činnosťou — štúdiom Biblie, účasťou na zborových zhromaždeniach a na zvestovateľskej službe —, nie prostredníctvom oddychových činností.
4 Určime si priority: Pavol dal kresťanom pokyn, aby ‚ďalej pozorovali, aká je Jehovova vôľa‘. Ježiš učil, že naša činnosť by sa mala sústreďovať na to, čo je v našom živote prvoradé, na Božie Kráľovstvo. (Mat. 6:33) Je teda nevyhnutné, aby sme najprv robili to, čo nám umožňuje žiť v súlade s našou oddanosťou Jehovovi. Až potom môže byť čas oddychu na správnom mieste v našom živote. Keď to takto budeme robiť, oddych bude mať na nás blahodarný účinok a budeme sa z neho viac tešiť. — Kaz. 5:12.