Prekáža ti v kázaní?
1 Väčšina ľudí žije rušným životom. Jehovovi svedkovia patria k tým najzamestnanejším ľuďom — študujú Božie Slovo, navštevujú zborové zhromaždenia a zúčastňujú sa na zvestovateľskej službe. Okrem toho nás zamestnáva svetská práca, práce v domácnosti, školské povinnosti a mnohé ďalšie úlohy. Zvlášť náročné to majú hlavy rodín.
2 Na rôznych miestach, kde sú náročné ekonomické podmienky, musia otcovia rodín dlho a ťažko pracovať, aby zarobili na živobytie. Keď väčšinu ich času a síl pohltí náročné svetské zamestnanie, zostane im už málo energie a priestoru na kazateľskú činnosť. Niektorí si azda myslia, že keď majú povinnosť hmotne sa postarať o rodinu, môžu sa na službe zúčastňovať iba v obmedzenej miere. (1. Tim. 5:8) Je pravda, že dnes je v súvislosti so zaobstarávaním životných potrieb mnoho ťažkostí. Ale svetská práca sa človeku nemusí stať prekážkou v kázaní dobrého posolstva. (Mar. 13:10) Preto by sme mali preskúmať, ako je to v skutočnosti s nami.
3 Keďže scéna tohto sveta sa stále mení, brat, ktorý je hlavou rodiny, by mohol mať sklon tráviť nadmerné množstvo času v práci s cieľom vytvoriť si finančné rezervy na nepredvídané krízy. (1. Kor. 7:31) I keď sa možno zdá, že vďaka zvýšenému množstvu času vo svetskej práci bude mať rodina viac hmotných vecí alebo viac možností na uvoľnenie či zábavu, bude vďaka tomu šťastnejšia a spokojnejšia, ak to bude na úkor času venovaného duchovným činnostiam a na úkor pravidelnej účasti na zhromaždeniach? Určite by sme sa chceli vyhnúť čomukoľvek, čo by mohlo ohroziť našu duchovnosť. Múdre je riadiť sa Ježišovou radou ‚ukladať si poklady v nebi‘ a byť „bohatý voči Bohu“. — Mat. 6:19–21; Luk. 12:15–21.
4 Hľadaj najprv záujmy Kráľovstva: Ježiš učil svojich nasledovníkov dávať duchovné veci pred všetko ostatné. Nabádal ich: „Nikdy nebuďte úzkostliví a nehovorte: ‚Čo máme jesť?‘ alebo ‚Čo máme piť?‘ alebo ‚Čo si oblečieme?‘“ Prečo to povedal? Sám vysvetľuje: „Veď váš nebeský Otec vie, že to všetko potrebujete.“ Ak sme o tom naozaj presvedčení, potom nebude prekážky, ktorá by nám mohla zabrániť robiť to, čo Ježiš povedal ďalej: „Preto stále hľadajte najprv kráľovstvo a Jeho spravodlivosť, a toto všetko [potrebné hmotné veci] vám bude pridané.“ Boh sa o to postará! (Mat. 6:31–33) Teraz rozhodne nie je čas rozptyľovať sa neprimeranými úzkostlivými starosťami o zarábanie na živobytie ani túžbou byť dobre situovaný v systéme vecí, ktorý sa čoskoro pominie. — 1. Petra 5:7; 1. Jána 2:15–17.
5 Hlavným účelom svetskej práce je zabezpečiť si hmotné potreby. Ale koľko toho potrebujeme? Apoštol Pavol napísal: „Ak máme živobytie a niečo na seba, budeme s tým spokojní.“ Usilujeme sa získať viac? Ak áno, môžeme zožať následky, pred ktorými Pavol varoval: „Tí, ktorí sú rozhodnutí zbohatnúť, upadajú do pokušenia a osídla a do mnohých nezmyselných a škodlivých žiadostí, ktoré vrhajú ľudí do zničenia a skazy.“ (1. Tim. 6:8, 9; Mat. 6:24; Luk. 14:33) Ako môžeme zistiť, či nás v kázaní nebrzdia prehnané túžby?
6 Ak pre svetskú prácu máme na zvestovateľskej službe iba minimálnu účasť alebo nechápeme, že v záujme dobrého posolstva treba prinášať obete, potom by sme si mali upraviť poradie hodnôt. (Hebr. 13:15, 16) K odstráneniu prekážky nášho kázania veľmi prispeje aj skromnejší spôsob života. Vo využívaní času a energie by mali byť záujmy Kráľovstva vždy na prvom mieste.
7 Namáhavá práca, ktorá nie je márna: Pavol nás povzbudzuje mať vždy ‚hojnosť práce v Pánovom diele, pretože vieme, že naša namáhavá práca v spojitosti s Pánom nie je márna‘. (1. Kor. 15:58) Prvoradým „Pánovým dielom“ je dielo kázania o Kráľovstve a robenia učeníkov. (Mat. 24:14; 28:19, 20) Ak na ňom máme mať čo najplnšiu účasť, musíme si každý týždeň naplánovať čas na zvestovateľskú službu a snažiť sa svoj plán dodržať. (Ef. 5:15–17) Potom nám v službe nebude prekážať ani svetská práca, ani nič iné.
8 Keď sme ochotní hovoriť s druhými o biblických pravdách, zažijeme väčšiu radosť, ktorá pramení z dávania. (Sk. 20:35) Keď sa budeme venovať dielu kázania o Kráľovstve, môžeme do budúcnosti hľadieť s dôverou, „lebo Boh nie je nespravodlivý, aby zabudol na [našu] prácu a na lásku, ktorú [sme] prejavovali jeho menu“. — Hebr. 6:10.