„Kde vziať čas?“
1 Takto vzdycháme mnohí, lebo náš život je naplnený rôznymi činnosťami. Hovorí sa, že čas je naším najcennejším a zároveň najprchavejším kapitálom. Teda kde vziať čas na to, čo je skutočne dôležité, napríklad na čítanie a štúdium Božieho Slova? — Fil. 1:10.
2 Riešením nie je hľadať viac času, ale rozhodnúť sa, ako využijeme čas, ktorý máme. Všetci máme k dispozícii 168 hodín týždenne, z ktorých asi 100 strávime spánkom a prácou. Teda ako môžeme zostávajúce hodiny využiť čo najlepšie? V liste Efezanom 5:15–17 je rada, aby sme ‚chodili nie ako nemúdri, ale ako múdri tým, že si vykupujeme príhodný čas a pozorujeme, aká je Jehovova vôľa‘. To naznačuje, že treba naplno využiť každú príležitosť na konanie toho, o čom Jehova hovorí, že je nevyhnutné.
3 Ježiš prirovnal naše dni k Noachovým. (Luk. 17:26, 27) Ľudia sa vtedy zamestnávali každodennými záležitosťami. Ale Noach si našiel čas na to, aby postavil obrovský koráb a kázal. (Hebr. 11:7; 2. Petra 2:5) Ako si na to našiel čas? Tak, že dal Božiu vôľu na prvé miesto a konal „práve tak“, čím poslúchal Boha. — 1. Mojž. 6:22.
4 Čo by malo byť prvoradé? Ježiš povedal: „Nielen zo samého chleba bude žiť človek, ale z každého výroku, vychádzajúceho z Jehovových úst.“ (Mat. 4:4) Každý týždeň dostávame „vymeranú zásobu [duchovného] jedla v pravý čas“. (Luk. 12:42) Na to, aby sme to všetko dokázali prijať a mali z toho úžitok, je potrebné mať pravidelný rozvrh osobného čítania a štúdia. Sme vďační za duchovný pokrm, a preto sa naň nepozeráme ako na rýchle občerstvenie, ktoré narýchlo skonzumujeme, ako keď človek je doslovné jedlo za behu. Náležitá vďačnosť nás podnecuje nachádzať si čas na štúdium a na vychutnávanie duchovných vecí.
5 Prijímanie duchovného pokrmu môže viesť k večnému životu. (Ján 17:3) V našom dennom rozvrhu si zaslúži prvoradé miesto. Môžeme si nájsť čas, ktorý by sme vyhradili dennému čítaniu Biblie a príprave na kresťanské zhromaždenia? Áno, môžeme. Potom dostaneme ‚veľkú odmenu‘ vyplývajúcu z poznania a konania Božej vôle. — Žalm 19:7–11.