Prejavuj kresťanskú lojálnosť, keď je vylúčený tvoj príbuzný
1. Aká situácia môže vyskúšať lojálnosť kresťana?
1 Puto medzi členmi rodiny môže byť veľmi silné. Pre kresťana je skúškou, keď manželský partner, dieťa, rodič alebo iný blízky príbuzný je zo zboru vylúčený alebo opustil spoločenstvo. (Mat. 10:37) Ako sa majú k takému príbuznému správať lojálni kresťania? Mení sa situácia, keď s takouto osobou bývaš v jednej domácnosti? Najskôr sa pozrime, čo sa o tom píše v Biblii, na zásady, ktoré sa vzťahujú rovnako na tých, ktorí sú vylúčení, ako aj na tých, ktorí opustili spoločenstvo.
2. Ako sa podľa Biblie majú kresťania správať k ľuďom vylúčeným zo zboru?
2 Ako sa správať k vylúčeným: Božie Slovo prikazuje kresťanom, aby sa s človekom, ktorý bol vylúčený zo zboru, nestýkali ani nepriatelili: „[Prestaňte sa] stýkať s kýmkoľvek, kto sa nazýva brat, keď je smilník alebo chamtivec alebo modlár alebo nadávač alebo opilec alebo vydierač, s takým ani nejedzte... Odstráňte toho zlého človeka spomedzi seba.“ (1. Kor. 5:11, 13) S tým súvisia aj Ježišove slová zaznamenané v Matúšovi 18:17: „[Vylúčený] nech je pre teba ako človek z národov a ako vyberač dane.“ Ježišovi poslucháči dobre vedeli, že vtedajší Židia sa nepriatelili s pohanmi a že vyberačom dane sa vyhýbali ako vydedencom ľudskej spoločnosti. Ježiš teda svojich nasledovníkov učil, aby sa nestýkali s vylúčenými. — Pozri Strážnu vežu z 15. septembra 1981, strany 18–20, angl. (v slov. w82 č. 4, s. 9–10).
3, 4. Aký druh kontaktu s vylúčenými a s tými, ktorí opustili spoločenstvo, je zakázaný?
3 To znamená, že lojálni kresťania nehovoria o duchovných veciach s nikým, kto bol vylúčený zo zboru. Ale to nie je všetko. V Božom Slove sa uvádza, že nemáme ‚ani jesť s takým človekom‘. (1. Kor. 5:11) Preto sa tiež vyhýbame spoločenskému kontaktu s vylúčenou osobou. To vylučuje spoločný piknik, večierok, loptovú hru, nákup, návštevu divadla i posedenie pri jedle doma či v reštaurácii.
4 A ako je to s rozprávaním sa s vylúčenou osobou? Hoci Biblia sa nezmieňuje o každej situácii, ktorá môže nastať, 2. Jána 10 nám pomáha osvojiť si Jehovov pohľad na vec: „Ak niekto k vám prichádza a neprináša toto učenie, nikdy ho neprijímajte do svojho domu, ani ho nezdravte.“ V Strážnej veži z 15. septembra 1981 na 25. strane (angl.) sa v komentári k tomu píše: „Aj obyčajný pozdrav ‚dobrý deň‘ môže byť pre niekoho prvým krokom, z ktorého sa vyvinie rozhovor a možno i priateľstvo. Chceli by sme urobiť takýto prvý krok vo vzťahu k vylúčenej osobe?“
5. Čo človek stráca, keď je vylúčený?
5 Na 31. strane toho istého čísla Strážnej veže sa uvádza: „Skutočnosťou zostáva, že keď sa kresťan poddáva hriechu a je nutné vylúčiť ho, stráca veľa: schválené postavenie pred Bohom... príjemné spoločenstvo s bratmi vrátane väčšiny spoločenstva, ktoré mal predtým so svojimi kresťanskými príbuznými.“
6. Vyžaduje sa od kresťana prerušenie akýchkoľvek stykov s vylúčeným príbuzným, s ktorým býva v jednej domácnosti? Vysvetli to.
6 V jednej domácnosti: Znamená to, že kresťania, ktorí žijú v jednej domácnosti s vylúčeným členom rodiny, nesmú sa s ním vôbec rozprávať, jesť s ním a stýkať sa s ním pri každodenných činnostiach? V Strážnej veži z 15. apríla 1991 sa v poznámke pod čiarou na 22. strane uvádza: „Ak je v kresťanskej domácnosti príbuzný [ktorý bol vylúčený], tento bude stále súčasťou denného kontaktu a činností domácnosti.“ Teda členovia rodiny sa azda rozhodnú, že nie je potrebné vylúčiť ho z kontaktu pri jedle alebo pri iných činnostiach v domácnosti. Jednako nebudú chcieť u bratov, s ktorými sú v kontakte, budiť dojem, že všetko je také ako pred vylúčením.
7. Ako sa mení duchovné spoločenstvo v domácnosti, keď je niektorý člen rodiny vylúčený?
7 No v Strážnej veži z 15. septembra 1981 sa na 28. strane (angl.) v súvislosti s vylúčenou osobou alebo osobou, ktorá opustila spoločenstvo, vysvetľuje: „Predošlé duchovné zväzky sú celkom prerušené. To platí aj vo vzťahu k príbuzným vrátane členov domácnosti... Vyžaduje si to zmeny v duchovnom spoločenstve, ktoré azda v domácnosti existovalo. Ak je napríklad vylúčený manžel, manželke a deťom nebude príjemné, aby viedol rodinné biblické štúdium alebo čítanie Biblie a vyslovoval modlitbu. Ak chce vysloviť modlitbu, napríklad pred jedlom, má na to vo svojom dome právo. Ale oni môžu potichu vysloviť vlastné modlitby. (Prísl. 28:9; Žalm 119:145, 146) Ale čo v prípade, ak chce byť vylúčená osoba prítomná, keď si rodina spoločne číta Bibliu alebo keď má biblické štúdium? Ostatní mu azda dovolia, aby bol prítomný a počúval, pokiaľ sa nebude snažiť vyučovať ich alebo hovoriť o svojich náboženských názoroch.“
8. Akú zodpovednosť majú kresťanskí rodičia voči neplnoletému vylúčenému dieťaťu, ktoré žije s nimi v ich domácnosti?
8 Ak je vylúčené neplnoleté dieťa, ktoré žije v domácnosti s kresťanskými rodičmi, rodičia majú stále zodpovednosť za jeho výchovu. V Strážnej veži z 15. novembra 1988 sa na 20. strane (angl.) píše: „Je potrebné, aby ho ďalej poučovali a viedli k disciplíne v súlade s Božím Slovom, rovnako ako mu budú ďalej poskytovať jedlo, ošatenie a prístrešie. (Príslovia 6:20–22; 29:17) Milujúci rodičia preto môžu viesť s dieťaťom domáce biblické štúdium, aj keď je vylúčené. Najväčšie zlepšenie sa dosiahne možno tak, že s ním budú študovať osobitne. Alebo sa azda rozhodnú, že sa môže ďalej zúčastňovať na rodinnom štúdiu.“ — Pozri aj Strážnu vežu z 1. októbra 2001, strany 16–17.
9. Do akej miery by mal mať kresťan kontakt s vylúčeným príbuzným, ktorý s ním nežije v jednej domácnosti?
9 Príbuzní, ktorí nie sú členmi domácnosti: „Situácia je iná, ak vylúčeným alebo tým, kto opustil spoločenstvo, je príbuzný, ktorý žije mimo najužšieho rodinného kruhu a mimo domácnosti,“ uvádza sa v Strážnej veži z 15. apríla 1988 na 28. strane (angl.). „S takým príbuzným sa možno dá takmer úplne vylúčiť kontakt. Aj keby si nejaké rodinné záležitosti vyžadovali kontakt, určite bude možné obmedziť ho na čo najmenšiu mieru“, v súlade s Božím príkazom, aby sme sa „prestali stýkať s kýmkoľvek“, kto sa previňuje tým, že sa nekajúcne dopúšťa hriechu. (1. Kor. 5:11) Teda lojálni kresťania sa musia usilovať o to, aby sa vyhýbali zbytočnému styku s takým príbuzným a aby na najmenšiu možnú mieru obmedzili aj obchodné transakcie s ním. — Pozri aj Strážnu vežu z 15. septembra 1981, strany 29–30, angl. (v slov. w82 č. 4, s. 20–21).
10, 11. Čo kresťan zváži, skôr ako dovolí vylúčenému príbuznému, aby sa k nemu nasťahoval?
10 Strážna veža obracia našu pozornosť aj na ďalšiu situáciu, ktorá môže vzniknúť: „Čo v prípade, že blízky príbuzný, napríklad syn alebo rodič, ktorý nebýva v domácnosti s ostatnými, je vylúčený, a potom sa chce nasťahovať späť? Rodina by mala rozhodnúť o postupe na základe okolností. Napríklad vylúčený rodič je možno chorý alebo sa už o seba nedokáže postarať z finančnej či telesnej stránky. Kresťanské deti majú biblickú a morálnu povinnosť pomôcť mu. (1. Tim. 5:8)... Postup bude možno závisieť od takých činiteľov, ako sú skutočné potreby rodiča, jeho postoj alebo to, aký ohľad berie hlava rodiny na duchovné blaho domácnosti.“ — Strážna veža z 15. septembra 1981, strana 28–29, angl.
11 Čo sa týka dieťaťa, v tom istom článku sa ďalej píše: „V niektorých prípadoch kresťanskí rodičia na nejaký čas prijali späť vylúčené dieťa, ktoré telesne alebo emocionálne ochorelo. Ale v každom prípade môžu rodičia zvážiť príslušné okolnosti. Žil vylúčený syn samostatne a teraz to už nedokáže? Alebo sa chce nasťahovať späť predovšetkým preto, aby mal ľahší život? Akú má morálku a postoj? Neprinesie domov ‚kvas‘? — Gal. 5:9.“
12. V čom je vylúčenie užitočné?
12 Úžitok z lojálnosti Jehovovi: Podporovať biblické opatrenie, v rámci ktorého sú nekajúcni previnilci vylúčení, a vyhýbať sa takým ľuďom je užitočné. Chráni to čistotu zboru a odlišuje nás to ako ľudí, ktorí sa zastávajú vysokých morálnych noriem Biblie. (1. Petra 1:14–16) Chráni nás to pred skazonosnými vplyvmi. (Gal. 5:7–9) Okrem toho to dáva previnilcovi možnosť mať plný úžitok z poskytnutého vedenia k disciplíne, čo mu môže pomôcť prinášať „pokojné ovocie, spravodlivosť“. — Hebr. 12:11.
13. Akú úpravu urobila jedna rodina a k akým výsledkom to viedlo?
13 Istý brat a jeho telesná sestra si po vypočutí jedného prejavu na krajskom zjazde uvedomili, že musia upraviť spôsob správania sa k matke, ktorá nebývala s nimi a ktorá bola už šesť rokov vylúčená. Hneď po zjazde muž zavolal matke, a keď ju uistil o ich láske, vysvetlil jej, že už sa s ňou nemôžu rozprávať, ak si to nebude vyžadovať nejaká dôležitá rodinná záležitosť. Krátko nato začala matka navštevovať zhromaždenia a napokon bola znovu prijatá do zboru. I jej neveriaci manžel začal študovať a časom sa dal pokrstiť.
14. Aké dôvody máme na to, aby sme lojálne podporovali také biblické opatrenie, akým je vylúčenie?
14 Keď lojálne podporujeme také biblické opatrenie, akým je vylúčenie, prejavujeme lásku k Jehovovi a dávame odpoveď tomu, ktorý sa Jehovovi posmieva. (Prísl. 27:11) Potom môžeme mať istotu, že nás Jehova požehná. Kráľ Dávid o Jehovovi napísal: „Od jeho ustanovení, od tých neodbočím. Voči niekomu verne oddanému si budeš počínať vo vernej oddanosti.“ — 2. Sam. 22:23, 26.