Pochvala občerstvuje
1 „Bola som dnes dobrá?“ opýtalo sa uplakané dievčatko, keď ho matka ukladala do postieľky. Táto otázka matku zaskočila. Hoci si všimla, ako sa jej dcérka celý deň snažila dobre správať, ani slovkom ju nepochválila. Slzy tohto dievčatka by mohli byť dobrou pripomienkou toho, že všetci — mladí aj starší — potrebujeme pochvalu. Občerstvujeme ľudí vo svojom okolí slovami chvály za ich dobré skutky? — Prísl. 25:11.
2 Naši spolukresťania nám dávajú veľa príležitostí na pochvalu. Starší, služobní pomocníci a priekopníci usilovne pracujú, keď si plnia svoje úlohy. (1. Tim. 4:10; 5:17) Bohabojní rodičia robia, čo môžu, pri výchove detí podľa Jehovových ciest. (Ef. 6:4) Mladí kresťania zvádzajú tuhý boj, aby odolali ‚duchu sveta‘. (1. Kor. 2:12; Ef. 2:1–3) Ďalší slúžia verne Jehovovi napriek pokročilému veku, zdravotným problémom či iným skúškam. (2. Kor. 12:7) Tí všetci si zaslúžia pochvalu. Oceňujeme ich chvályhodné úsilie?
3 Osobná a konkrétna: Určite nás všetkých poteší pochvala prednesená z pódia. No pochvala je ešte občerstvujúcejšia, keď je adresovaná nám osobne. Napríklad Pavol v liste Rimanom v 16. kapitole sa s ocenením konkrétne zmienil okrem iných aj o Foibe, Priske a Akvilovi, Tryfajne a Tryfóse a Persis. (Rim. 16:1–4, 12) Akým občerstvením museli byť jeho slová pre týchto verných kresťanov! Takáto pochvala našich bratov a sestry uisťuje, že sú potrební, a slúži na naše vzájomné zbližovanie. Vyjadril si niekomu osobne v poslednom čase konkrétnu pochvalu? — Ef. 4:29.
4 Zo srdca: Ak má byť pochvala naozaj občerstvujúca, musí byť úprimná. Ľudia rozoznajú, či hovoríme zo srdca, alebo iba ‚lichotíme svojím jazykom‘. (Prísl. 28:23) Keď sa cvičíme v tom, aby sme si všímali na iných to dobré, naše srdce bude podnecované vyjadrovať pochvalu. Teda štedro a úprimne chváľme iných a pamätajme na slová v Prísloviach 15:23: „Aké dobré je slovo v pravý čas!“