1925– Pred sto rokmi

NENAPLNENÉ OČAKÁVANIE

Mnohí Bádatelia Biblie očakávali, že v roku 1925 bude na zemi obnovený raj. Prečo? Brat Albert Schroeder, ktorý neskôr slúžil vo vedúcom zbore, vysvetlil: „Mysleli sme si, že v tom roku zostávajúci Kristovi pomazaní nasledovníci pôjdu do neba a stanú sa súčasťou Kráľovstva a že verní muži starej doby, ako Abrahám, Dávid a iní, budú vzkriesení ako kniežatá a prevezmú vládu nad zemou.“ Lenže rok plynul a nič z toho sa nestalo. A tak je pochopiteľné, že niektorí boli sklamaní. (Prísl. 13:12)

Napriek tomu väčšina Bádateľov Biblie ďalej horlivo zvestovala dobrú správu. A čím ďalej, tým viac si uvedomovali svoju zodpovednosť byť Jehovovými svedkami. Pozrime sa napríklad, ako používali rozhlas, aby pravdu oznamovali široko-ďaleko.

ĎALŠIE ROZHLASOVÉ STANICE

Keď bratia videli, aký úspech mala rok predtým rozhlasová stanica WBBR, postavili ďalšiu výkonnú stanicu, tentoraz neďaleko Chicaga v štáte Illinois. Dali jej názov WORD, čo znamená „slovo“. Ralph Leffler, technik, ktorý pomáhal uviesť túto stanicu do prevádzky, povedal: „Za chladných zimných večerov zaznieval WORD široko-ďaleko.“ Jedno z prvých vysielaní si naladila napríklad jedna rodina, ktorá žila viac ako 5 000 kilometrov ďalej v meste Pilot Station na Aljaške. Po skončení vysielania napísali pracovníkom stanice list, v ktorom im poďakovali za veľmi povzbudzujúci duchovný program.

Strážna veža z 1. decembra 1925 vysvetlila, vďaka čomu mala táto stanica také obrovské pokrytie: „WORD je s výkonom 5 000 wattov jednou z najlepších staníc v Spojených štátoch. Má dobrý signál na východnom aj západnom pobreží Spojených štátov, na Kube a dokonca aj v najsevernejších častiach Aljašky. Mnohí, ktorí o pravde doteraz nikdy nepočuli, sa o ňu vďaka tejto stanici začali zaujímať.“

Rozhlasové vysielanie chceli v tom čase používať na zvestovanie dobrej správy aj Bádatelia Biblie v Kanade. V roku 1924 postavili miestni bratia v Saskatoone v provincii Saskatchewan malú stanicu CHUC. Bola jednou z prvých náboženských staníc v Kanade. No v roku 1925 ju bolo potrebné presťahovať do väčších priestorov. A tak ju naša organizácia prevzala do vlastníctva a premiestnila do jedného starého divadla v Saskatoone, ktoré bratia na tento účel kúpili a zrekonštruovali.

Vďaka tejto stanici mohli dobrú správu prvýkrát počuť aj mnohí ľudia žijúci v riedko zaľudnených oblastiach Saskatchewanu. Napríklad v jednom odľahlom meste si vysielanie vypočula istá pani Grahamová, ktorá potom požiadala o naše publikácie. Brat George Naish spomínal: „Jej volanie ‚Učte nás!‘ bolo také hlasné a jasné, že sme jej poslali všetky zväzky Štúdií Písiem.“ Už čoskoro začala pani Grahamová šíriť posolstvo o Kráľovstve ešte ďalej.

UPRESNENIE NAŠICH NÁUK

Strážna veža z 1. marca 1925 obsahovala prelomový článok s názvom „Zrodenie národa“. Prečo bol taký výnimočný? Bádatelia Biblie už nejaký čas vedeli, že Satan má organizáciu, ktorú tvoria zlé neviditeľné bytosti v nebi a náboženský, obchodný a politický systém tu na zemi. Ale prostredníctvom tohto článku „verný a rozvážny otrok“ pomohol bratom pochopiť, že aj Jehova má svoju organizáciu, ktorá nemá s tou Satanovou nič spoločné a stojí proti nej. (Mat. 24:45) Okrem toho tento otrok vysvetlil, že v roku 1914 bolo zriadené Božie Kráľovstvo a že v tomto roku boli po vojne v nebi Satan a jeho démoni z neba vyhnaní a odvtedy môžu pôsobiť iba na zemi. (Zjav. 12:7–9)

Pre niektorých bolo ťažké sa s týmto novým vysvetlením stotožniť. Bratia s tým počítali, preto sa v tom článku písalo: „Ak sú medzi čitateľmi Strážnej veže takí, ktorí nemôžu súhlasiť s tým, čo je tu napísané, potom sa im odporúča, aby pokojne a trpezlivo vyčkávali na Pána a vždy si uchovávali čisté srdce.“

Väčšina Bádateľov Biblie s tým však nemala problém. Tom Eyre z Británie, ktorý bol kolportérom (ako sa vtedy hovorilo priekopníkom) , k tomu povedal: „Bratia boli nadšení týmto novým vysvetlením 12. kapitoly Zjavenia. Len čo sme sa dozvedeli, že Kráľovstvo už bolo v nebi ustanovené, pocítili sme horlivú túžbu podeliť sa o túto radostnú správu s inými. Naozaj nás to podnietilo k väčšej horlivosti a umožnilo nám to vidieť, ako Jehova vedie svoj ľud k veľkým veciam.“

BOŽÍ ĽUD SVEDČÍ O JEHOVOVI

Dnes sú Jehovovým svedkom dobre známe slová z Izaiáša 43:10, kde sa píše: „‚Ste moji svedkovia,‘ vyhlasuje Jehova, ‚môj služobník, ktorého som si vyvolil.‘“ Ale pred rokom 1925 sa tento verš v našich publikáciách nespomínal často. No to sa malo zmeniť. V priebehu roka 1925 sa Izaiáš 43:10 a 12 rozoberal v 11 číslach Strážnej veže!

Na konci augusta 1925 sa konal osemdňový zjazd Bádateľov Biblie v Indianapolise v štáte Indiana. Na zjazdovom programe bol odkaz od brata Josepha Rutherforda. Znel takto: „Na tento zjazd sme prišli, aby sme načerpali... silu od Pána a aby sme sa s touto silou vrátili späť do poľa a svedčili o ňom.“ Počas celého zjazdu boli prítomní povzbudzovaní, aby svedčili o Jehovovi pri každej príležitosti.

V sobotu 29. augusta mal brat Rutherford prednášku na tému „Výzva k činnosti“. Zdôraznil v nej, aké dôležité je svedčiť o Bohu: „‚Vy ste moji svedkovia,‘ vyhlasuje Jehova, ‚a ja som Boh.‘ Potom zaznieva jasný a rozhodný príkaz: ‚Vztýčte znamenie pre národy.‘ Na zemi nie je nikto iný, kto by mohol pre národy vztýčiť toto znamenie. Jedine [jeho ľud] , tí, ktorí majú Pánovho ducha, a preto sú jeho svedkami.“ (Iz. 43:12; 62:10)

Po prednáške brata Rutherforda prítomní jednohlasne prijali rezolúciu s názvom „Posolstvo nádeje“. Poukazovala na Božie Kráľovstvo ako na ozajstnú nádej a možnosť získať „požehnania v podobe mieru, blahobytu, zdravia, života, slobody a večného šťastia“. Táto rezolúcia bola neskôr preložená do viacerých jazykov a vytlačená ako traktát. Rozdalo sa asi 40 miliónov výtlačkov.

Trvalo ešte niekoľko rokov, kým Bádatelia Biblie oficiálne prijali meno Jehovovi svedkovia. Čoraz viac si však uvedomovali, že ich zodpovednosťou je byť Božími svedkami.

OPÄTOVNÉ NÁVŠTEVY U TÝCH, KTORÝCH ZAUJALA DOBRÁ SPRÁVA

Bádateľov Biblie po celom svete pribúdalo, a tak čoraz častejšie zaznievala výzva, aby sa vrátili k tým, ktorých dobrá správa zaujala. Po kampani s traktátom Posolstvo nádeje sa v Bulletinea písalo: „Vráťte sa do domácností, kde ste síce nenechali žiadnu publikáciu, ale kde prijali výtlačok Posolstva nádeje.“

V Bulletine z januára 1925 bola od jedného Bádateľa Biblie z mesta Plano v Texase takáto správa: „Veľmi na nás zapôsobilo, že územie, ktoré sme prešli už niekoľkokrát, býva často úrodnejšie ako to, kde sa ešte nezvestovalo. Jedno mestečko v našom obvode bolo za posledných desať rokov prepracované päťkrát... Nedávno tam bola sestra Hendrixová s mojou mamou a rozdali viac kníh ako [kedykoľvek] predtým.“

A jeden kolportér z Panamy napísal: „Mnohí ľudia, ktorí ma najprv poslali preč, už mali iný postoj, keď som tam prišiel druhý alebo tretíkrát. Tento rok väčšinu času v službe trávim tak, že navštevujem tých, u ktorých som už kedysi bol. A s niektorými z nich mám pekné rozhovory.“

V ÚSTRETY BUDÚCNOSTI

Vo výročnom liste všetkým kolportérom brat Rutherford zhrnul našu činnosť v tom roku a pozornosť bratov a sestier zameral na prácu, ktorú mali pred sebou. Napísal: „Za posledný rok ste mali tú česť utešiť mnohých, ktorí boli skľúčení. Táto práca rozradostnila vaše srdce... Rok, ktorý je pred nami, prinesie nové príležitosti svedčiť o Bohu a jeho Kráľovstve a vztýčiť znamenie pre národy... Pozdvihnime spoločne náš hlas a spievajme chvály nášmu Bohu a nášmu Kráľovi.“

Ako sa rok 1925 chýlil ku koncu, bratia začali robiť plány na rozšírenie priestorov Bételu v Brooklyne. V roku 1926 sa začal najväčší stavebný projekt, do akého sa dovtedy naša organizácia pustila.