30. MARCA – 5. APRÍLA 2026
PIESEŇ Č. 76 Tiež v srdci radosť máš?
Hovor pravdu tak, aby to bolo druhým príjemné
„Nech je vaša reč vždy príjemná.“ (KOL. 4:6)
HLAVNÁ MYŠLIENKA
Ako hovoriť druhým pravdu a ako s druhými hovoriť o pravde tak, aby to bolo na ich dobro.
1. Čo musíme robiť, ak chceme patriť do Jehovovej rodiny?
KEĎ sa prvýkrát stretneme s nejakým bratom alebo sestrou, častou otázkou je: „Ako si spoznal pravdu?“ Niektorí povedia, že v pravde boli vychovávaní. A iní, že pravdu spoznali len nedávno. Z týchto odpovedí vidno, že pravda z Božieho Slova ovplyvňuje celý náš život. Prečo? Lebo vieme, že ak chceme patriť do Jehovovej rodiny, musíme pravdu milovať a žiť podľa nej. S tým súvisí aj to, že sme čestní v tom, čo hovoríme a čo robíme. (Žalm 15:1–3)
2. a) Čím bol Ježiš známy? b) Aké reakcie mala vyvolať správa, ktorú Ježiš zvestoval?
2 Ježiš vždy hovoril pravdu. Uznali to aj jeho nepriatelia, hoci to, čo hovoril, sa im nie vždy páčilo. (Mat. 22:16) O tom, ako budú ľudia reagovať na to, čo učí, povedal: „Prišiel som postaviť syna proti otcovi a dcéru proti matke a nevestu proti svokre.“ (Mat. 10:35) Ježiš, samozrejme, nechcel, aby na to, čo zvestoval on alebo jeho nasledovníci, druhí reagovali zle. Len sa na to pozeral realisticky. (Mat. 23:37) Vedel, že správa, ktorú zvestuje, rozdelí svet na dve skupiny – na tých, ktorí pravdu z Biblie milujú, a tých, ktorí nie. (2. Tes. 2:9–11)
3. Na aké otázky si odpovieme v tomto článku?
3 Aj my chceme byť tak ako Ježiš čestní a hovoriť vždy pravdu, aj keď sa to druhým nemusí páčiť. A chceme zvestovať a vyučovať biblickú pravdu, aj keď to, čo povieme, druhých nepoteší. Znamená to, že si vôbec nemusíme dávať pozor, ako a kedy pravdu hovoríme? To určite nie! V tomto článku si najprv odpovieme na jednu základnú otázku: Kde môžeme nájsť pravdu? S tým súvisí ďalšia otázka, na ktorú dostaneme odpoveď: Prečo, ako a kedy by sme mali hovoriť pravdu? Odpovede na tieto otázky nám pomôžu, aby sme dokázali hovoriť druhým pravdu tak, aby im to bolo príjemné, to znamená taktne a v správnom čase.
KDE MÔŽEME NÁJSŤ PRAVDU
4. Prečo môžeme povedať, že Jehova je zdrojom pravdy?
4 Zdrojom pravdy je Jehova. Všetko, čo hovorí, je pravda. Napríklad keď povie, že niečo je správne a niečo nie, je to tak. (Žalm 19:9; 119:142, 151) A všetko, čo hovorí o budúcnosti, sa splní. (Iz. 55:10, 11) To, čo sľúbi, vždy dodrží. (4. Mojž. 23:19) Veď je nemožné, aby klamal. (Hebr. 6:18) Takže je logické, že sa o ňom v Biblii píše ako o „Bohu pravdy“. (Žalm 31:5)
5. Prečo nie je ťažké spoznať Boha? (Skutky 17:27)
5 Mnohí ľudia hovoria, že Boh neexistuje alebo že je ťažké ho spoznať. Ale to nie je pravda. Dôkazy o jeho existencii sú všade okolo nás. (Rim. 1:20) A keď apoštol Pavol hovoril ku skupine vzdelaných Grékov v Aténach, povedal, že Boh chce, aby sme „ho našli“ a že „nie je ďaleko od nikoho z nás“. (Prečítajte Skutky 17:27.) Pravda je taká, že pokorných ľudí, ktorí hľadajú pravdu, k sebe Jehova priťahuje. (Ján 6:44)
6. Napríklad o akých pravdách sa píše v Biblii a prečo si rád, že ich poznáš?
6 Jeden zo spôsobov, ako môžeme spoznať Jehovu, je študovať Bibliu. Muži, ktorí ju napísali, boli vedení Božím svätým duchom. (2. Petra 1:20, 21) Takže všetko, čo je v nej, je pravda a môžeme tomu veriť. Napríklad môžeme veriť tomu, čo sa v nej píše o tom, ako vznikol vesmír a život na zemi. (1. Mojž. 1:1, 26) Aj tomu, čo sa v nej hovorí o tom, prečo sme hriešni a prečo trpíme a zomierame. (Rim. 5:12; 6:23) Biblii môžeme stopercentne veriť aj v tom, keď hovorí, že Jehova prostredníctvom svojho Syna napraví všetky škody, ktoré napáchal Satan, „otec klamstva“. (Ján 8:44; Rim. 16:20) A môžeme dôverovať aj sľubom, že Ježiš zničí zlých, vzkriesi mŕtvych, premení zem na raj a pomôže nám stať sa dokonalými. (Ján 11:25, 26; 1. Jána 3:8) Nie je to obrovská česť, že môžeme poznať pravdu a hovoriť o nej druhým? (Mat. 28:19, 20)
PREČO HOVORÍME PRAVDU
7., 8. Záleží na tom, prečo hovoríme pravdu? Uveď príklad. (Marek 3:11, 12) (Pozri aj obrázky.)
7 Ako sme si už povedali, ak chceme patriť do Jehovovej rodiny, musíme hovoriť pravdu. Ale na to, aby sme mu robili radosť, je potrebné ešte niečo viac. Pre Jehovu je veľmi dôležité aj to, prečo hovoríme pravdu. Vidno to z jednej situácie, keď bol Ježiš na zemi. (Prečítajte Marka 3:11, 12.) Keď raz vyučoval pri Galilejskom mori, prišlo k nemu veľké množstvo ľudí. Boli medzi nimi aj niekoľkí, ktorí boli posadnutí démonmi. Padali pred ním a kričali: „Ty si Boží Syn.“ Prečo títo démoni hovorili o Ježišovi pravdu? Možno si chceli získať dôveru tých, ktorí ich počuli, aby ich odviedli od Jehovu. Títo démoni síce hovorili pravdu, ale ich pohnútky boli sebecké. Ježiša však neoklamali. Nepáčilo sa mu to a prikázal im, aby o ňom nehovorili.
8 Čo sa z toho učíme? To, že Jehovovi veľmi záleží na tom, prečo hovoríme pravdu. Takže keď druhých učíme pravdu o Jehovovi, je dôležité, aby sme mali správne pohnútky. Nechceme si chválu ponechať pre seba, ale všetku chválu chceme presmerovať na Jehovu. (Mat. 5:16; porovnaj so Skutkami 14:12–15)
Na koho upriamuješ pozornosť, keď učíš niekoho z Biblie? (Pozri 7., 8. odsek.)
9. Čo by sme nemali robiť a prečo?
9 Zamyslime sa nad ďalšou situáciou, v ktorej je dôležité, aby sme nehľadali slávu pre seba. Predstav si, že nejaký brat, ktorý má zodpovedné úlohy v organizácii, ti povie dôvernú informáciu a ty si to nenecháš pre seba. Keď tí, ktorým si to povedal, neskôr zistia, že to bola pravda, môže to na nich urobiť dojem a povedia si, že toho vieš ešte oveľa viac. Možno tvoja dôležitosť v ich očiach stúpne. Ale u Jehovu klesneš. (Prísl. 11:13) Prečo? Nielen preto, že si prezradil niečo, čo si nemal, ale aj preto, že si síce povedal pravdu, ale z nesprávnej pohnútky.
AKO HOVORIŤ PRAVDU
10. Čo znamená, že naša reč má byť príjemná? (Kolosanom 4:6)
10 Prečítajte Kolosanom 4:6. Apoštol Pavol pripomenul kresťanom v Kolosách, že ich reč by mala byť „vždy príjemná“. Čo to znamená? Pôvodný výraz nesie myšlienku, že to, čo druhým hovoríme, by pre nich nemalo byť len užitočné, ale mali by sme im to povedať aj láskavo a pekne.
11., 12. Prečo si musíme dať pozor, ako učíme pravdu z Biblie? Uveď príklad. (Pozri aj obrázky.)
11 Na Pavlovu radu, aby bola naša reč príjemná, by sme mali pamätať vtedy, keď učíme druhých pravdu z Biblie. Biblia prirovnáva pravdu, ktorá je v nej, k ostrému meču, ktorý dokáže „oddeliť dušu od ducha“. Inými slovami dokáže odhaliť naše skutočné pocity a pohnútky. (Hebr. 4:12) Ale keby sme s ňou nevedeli dobre pracovať, mohli by sme niekoho zbytočne uraziť alebo vyvolať hádku. Ako by sa to mohlo stať?
12 Predstav si takúto situáciu. V službe stretneš úprimného človeka, ktorý sa pravidelne modlí k sochám a so svojou rodinou rád oslavuje Vianoce a Veľkú noc. Pomocou Biblie by si mu mohol ukázať, aké hlúpe je modliť sa k neživým sochám a že Vianoce a Veľká noc sú pohanské sviatky. (Iz. 44:14–20; 2. Kor. 6:14–17) Keby si to urobil hneď pri prvom rozhovore, povedal by si mu pravdu. Ale bol by to ten najlepší spôsob, ako použiť Bibliu? Určite nie.
Ako môžeš dobre používať Bibliu, keď druhých učíš pravdu? (Pozri 11., 12. odsek.)a
13. Ako môžeme svoje slová ochutiť soľou?
13 Pavol tiež povedal, že by sme mali naše slová ochutiť soľou. Tým nechcel povedať, že by sme mali pravdu nejako prekrúcať alebo skrývať. Ale aby sme to, čo hovoríme, „ochutili“, teda aby sme pravdu z Biblie učili tak, aby to „chutilo“ tomu človeku. (Jób 12:11) A to môže byť náročné. Keď ide o doslovné jedlo, často si myslíme, že to, čo chutí nám, bude chutiť aj druhým. Podobne by sme si mohli myslieť, že to, ako hovoríme, je príjemné všetkým. Ale nie je to tak. Napríklad v niektorých kultúrach ľudia hovoria, čo si myslia, na rovinu, dokonca aj keď sa rozprávajú s niekým, kto je od nich starší. No ľuďom z iných kultúr by sa to mohlo zdať nevhodné, dokonca drzé. Pavol povedal, že musíme „vedieť, ako máme každému odpovedať“. Z toho vidno, že to, čo hovoríme, musíme prispôsobiť nie tomu, čo chutí nám alebo čo je prijateľné v našej kultúre, ale tomu, čo chutí človeku, s ktorým hovoríme.
KEDY HOVORIŤ PRAVDU
14. Učil Ježiš svojich nasledovníkov všetko, čo vedel? Vysvetli to.
14 Ježiš so svojimi nasledovníkmi hovoril vždy láskavo a učil ich mnohé veci. (Mar. 6:34) Ale ešte toho bolo veľa, čo sa potrebovali naučiť. No Ježiš sa nesnažil povedať im všetko, čo vie. Bral do úvahy, čo zvládnu. Vedel, že na niektoré pravdy ešte nie je ten správny čas. Dokonca povedal, že by to vtedy nemohli zniesť. (Ján 16:12) Čo sa z toho učíme?
15. Mali by sme ľuďom, s ktorými študujeme Bibliu, povedať všetko naraz? Vysvetli to. (Príslovia 25:11) (Pozri aj obrázok.)
15 Od Ježiša sa učíme, že aj keď poznáme biblickú pravdu, nemali by sme chcieť naučiť druhých všetko naraz. V čom si z neho môžeme zobrať príklad? Musíme brať na druhých ohľad a premýšľať o tom, v akej sú situácii. Vráťme sa k mužovi, ktorý s rodinou rád oslavuje Vianoce a Veľkú noc. Vieme, že tieto sviatky sú pohanské a Jehovovi sa nepáčia. No predstav si, že s ním začneš študovať Bibliu týždeň či dva pred Vianocami. Bolo by mu príjemné, keby si mu ukázal, čo sa v Biblii píše o pohanských sviatkoch, a čakal by si, že Vianoce okamžite prestane sláviť? Je pravda, že niektorí ľudia rýchlo uplatňujú, čo sa z Biblie učia. No iní potrebujú viac času, aby zmenili svoje názory a to, čo robia. Ako môžeme pomôcť ľuďom, s ktorými študujeme Bibliu, aby v živote robili potrebné zmeny? Tak, že im povieme to, čo potrebujú počuť, vtedy, keď to potrebujú počuť, to znamená vtedy, keď to dokážu prijať. (Prečítajte Príslovia 25:11.)
Keď sa rozhoduješ, kedy povedať pravdu a koľko toho povedať, spomeň si na Ježiša (Pozri 15. odsek.)
16. Ako môžeme pomáhať tým, s ktorými študujeme Bibliu, žiť „v súlade s pravdou“?
16 Len máločo nám robí takú radosť ako učiť druhých pravdu o Jehovovi. Ako im môžeme pomáhať, aby žili „v súlade s pravdou“? Dávaj im dobrý príklad. (3. Jána 3, 4) Rob všetko pre to, aby z tvojho života bolo vidno, že sľubom, ktoré sú v Biblii, veríš. Hovor pravdu zo správnej pohnútky. Keď niekoho učíš pravdu z Biblie, snaž sa, aby mu to bolo príjemné a používaj láskavé slová v správny čas. A chválu, ktorú dostaneš, presmeruj na Jehovu. Ak to tak budeš robiť, ukážeš, že slúžiš Jehovovi, Bohu pravdy.
PIESEŇ Č. 160 „Dobrá správa“
a OPIS OBRÁZKA: Na prvom obrázku brat v službe hovorí s mužom, ktorý má doma vianočný stromček, a ukazuje mu článok o tom, že Vianoce majú pohanský pôvod. Na druhom obrázku mu brat ukazuje článok, v ktorom sú praktické tipy, ako byť dobrým otcom. Ktorý prístup je podľa teba lepší?