Vrcholné udalosti minulého roku

JE VZRUŠUJÚCE sledovať, čo všetko Jehova uskutočňuje prostredníctvom svojho ľudu na celej zemi. V tejto Ročenke sa dočítate o tom, ako napreduje dielo medzi nepočujúcimi, i o tom, ako naše redakčné oddelenie robí výskum. Dozviete sa o medzinárodných zjazdoch a o zaujímavostiach týkajúcich sa nášho nového spevníka. Ročenka prináša tiež aktuálne informácie o vývoji právnych záležitostí na celom svete, ako aj správy z Haiti i z nedávnych zasvätení nových odbočiek. Veríme, že jej čítanie vás poteší a povzbudí.

‚BOH CHCE, ABY HO SPOZNALI AJ NEPOČUJÚCI‘

Všimnite si, ako dielo napreduje medzi nepočujúcimi. Salvatore, ktorý žije v Spojených štátoch, je nepočujúci. Jeho manželka je Jehovova svedkyňa, a tak roky prichádzal do kontaktu s biblickou pravdou. No neurobil žiadny duchovný pokrok. Manželka mu navrhla, aby si rok skúsil každý deň čítať Bibliu. Ale aj keď sa veľmi snažil, nedokázal porozumieť tomu, čo čítal, a to ho odradilo. „Nikdy sa nenaučím milovať Jehovu,“ skonštatoval sklamane.

Jeho život sa začal meniť, keď sa dozvedel, že časť Prekladu nového sveta Svätých písiem je k dispozícii na DVD v americkom posunkovom jazyku. Keď sa zahĺbil do Božieho Slova v posunkovom jazyku, povedal: „Som si istý, že Boh chce, aby som ho spoznal!“ Salvatore začal študovať Bibliu a teraz už radostne slúži Jehovovi ako jeho pokrstený svedok.

Podobne ako Salvatore, aj ďalší nepočujúci na celom svete pocítili Jehovovu vrúcnu lásku a jeho hlboký záujem, keď bola na DVD i na internete sprístupnená Biblia a ďalšie publikácie v posunkovej reči. V súčasnosti sú biblické publikácie dostupné v 46 posunkových jazykoch a v blízkej budúcnosti k nim pribudne ďalších 13. V deviatich z týchto jazykov je dostupná aj Strážna veža a v americkom, brazílskom, kolumbijskom, mexickom, ruskom a talianskom posunkovom jazyku boli vydané časti Prekladu nového sveta.

Je veľmi dojímavé vidieť, ako publikácie v posunkovej reči pôsobia na srdcia záujemcov. Nacue, nepočujúca žena z Japonska, spomína: „Prvý raz som začala študovať v roku 1981 pomocou tlačených publikácií v japončine. Ale keďže som nedokázala vždy pochopiť to, o čom sme študovali, a moja rodina sa postavila proti môjmu štúdiu, vzdala som to.“

Nacue však ďalej hovorí: „V apríli 2007 mi jedna zvestovateľka ukázala brožúru Môžeš sa stať Božím priateľom! — na DVD v japonskom posunkovom jazyku. Bolo to 26 rokov po tom, čo som prvý raz začala študovať Bibliu. Okamžite som začala znovu študovať a cítila som, že moje duchovné potreby sú konečne uspokojované. V novembri 2008 som bola pokrstená.“

Na celom svete je v súčasnosti vyše 16 000 nepočujúcich zvestovateľov. Svojimi rukami a mimikou chvália Jehovu v posunkovej reči. Pomoc, ktorú dostávajú v podobe 30 kníh, brožúr, videofilmov a biblických drám, ktoré sú preložené do rôznych posunkových jazykov, ich uisťuje o tom, že Jehova ich miluje a cení si ich vernú službu.

Päťdesiatštyri odbočiek, v ktorých sa publikácie prekladajú do posunkovej reči, dostáva od bratov, sestier a záujemcov mnoho vyjadrení vďaky. Z týchto listov cítiť nadšenie, ktoré zažívajú nepočujúci, keď môžu vo svojom posunkovom jazyku objavovať hlbšie duchovné pravdy. Typickým príkladom je list od Emi z Japonska, ktorá má nepočujúcich rodičov.

„Moji rodičia sa dali pokrstiť oveľa skôr než ja,“ píše Emi, „ale stále zápasili s tým, že nerozumeli tlačeným japonským publikáciám. Keď niečomu nerozumeli, zvyčajne ma poprosili, aby som im to vysvetlila. Ale teraz dokážu o pravde hovoriť s istotou. Moja mama povedala: ‚Detaily z Biblie som začala chápať až vtedy, keď začali byť dostupné publikácie v posunkovej reči.‘ Mojich rodičov to ešte viac priblížilo k Jehovovi a naše rodinné vzťahy sú lepšie než kedykoľvek predtým.“

ÚSILIE ‚VŠETKO PRESNE SLEDOVAŤ‘

Ježiš povedal, že verný otrok bude rozvážny, keď bude dávať čeľadi „pokrm v pravý čas“. Tým naznačil, že tí, ktorí budú poskytovať duchovný pokrm domácnosti viery, v tom budú svedomití, prezieraví a budú prejavovať dobrý úsudok. (Mat. 24:45–47)

V našich dňoch Kristovi pomazaní bratia používajú redakčné oddelenie v Brooklyne v New Yorku, prostredníctvom ktorého poskytujú duchovné informácie vo forme časopisov, brožúr, kníh a ďalšieho tlačeného i elektronického materiálu. Duchovný pokrm, podobne ako doslovné jedlo, musí byť dobre pripravený. Aj pisatelia jednotlivých biblických kníh, ktorí boli vedení svätým duchom, robili všetko pre to, aby informácie, ktoré zapisovali, boli dôkladne overené a presné. Napríklad Lukáš hovoril s mnohými očitými svedkami a „od začiatku všetko presne sledoval“. (Luk. 1:1–4)

Redakčné oddelenie sa drží tohto vzoru a tiež ‚všetko presne sleduje‘. Ale kde možno nájsť spoľahlivé informácie? Hoci internet je pohodlným a rýchlym zdrojom obrovského množstva informácií, naši bratia, ktorí robia výskum, sa nespoliehajú na blogy či chabo podložené webové stránky, ktorých autormi sú neznámi alebo nekvalifikovaní ľudia. Napríklad Wikipédia, jedna z online encyklopédií, uznáva, že niektoré články na jej stránkach obsahujú „mylné informácie“ a „príspevky, ktoré sú nevhodné pre encyklopédiu“, a že „vandalizmus vždy bol a bude [jej] najväčším problémom“. Preto členovia redakčného oddelenia hľadajú informácie v štandardných encyklopedických dielach, v článkoch, ktoré píšu uznávaní odborníci, a v knihách, ktoré vydávajú vydavatelia s dobrým menom.

Samotné redakčné oddelenie má rozsiahlu knižnicu s tisícami kníh. Bratia, ktorí robia výskum, tiež využívajú neďaleké verejné a akademické knižnice. Okrem toho špecifické materiály môžu získať aj z ďalších zdrojov vďaka medziknižničnej výpožičnej službe. Jedna z veľkých univerzitných knižníc, ktoré naši bratia využívajú, má okolo päť miliónov kníh, 58 000 periodík, 5,4 milióna mikrozáznamov a tisíce elektronických databáz. Redakčné oddelenie si tiež udržiava rozsiahly archív výstrižkov, rôznych skúseností a historických informácií, ktorý neustále aktualizuje na základe informácií z miestnych zdrojov a z našich odbočiek po celom svete.

Pravdaže, pri tom všetkom bratia nezabúdajú na slová z Kazateľa 12:12, ktoré nám pripomínajú: „Robeniu mnohých kníh niet konca.“ Niekedy aj zdroje s dobrou povesťou môžu obsahovať nepresné informácie. Ako sa teda overuje kvalita, presnosť a spoľahlivosť informácií?

Vezmime si ako príklad jeden z výrokov v brožúre Bol život stvorený?, ktorý opisuje pavúčie vlákno ako jedno z najpevnejších materiálov na zemi: „Keby sa sieť z [hlavného nosného] pavúčieho vlákna zväčšila na veľkosť futbalového ihriska, pričom vlákno by bolo hrubé jeden centimeter a sieť by mala štvorcentimetrové oká, dokázala by zachytiť veľké dopravné lietadlo v plnej rýchlosti!“ Hoci zdrojom tohto výroku bol uznávaný vedecký časopis, nebol to pôvodný zdroj a v pôvodnom zdroji nebola táto informácia uvedená úplne jednoznačne. Preto bolo nutné kontaktovať vedca, ktorý ako prvý vyslovil toto tvrdenie, a zistiť, ako k tomuto záveru dospel. Naši bratia tiež museli zistiť vzorec a ďalšie informácie potrebné na to, aby mohli sami prepočítať, čo by sa stalo s pavúčou sieťou veľkosti futbalového ihriska, keby do nej vletelo dopravné lietadlo. Dlhé hodiny výskumu a dôkladného prepočítavania nakoniec potvrdili presnosť tohto ohromujúceho výroku.

No niekedy sa môže zistiť, že ani informácie zo zdanlivo spoľahlivého zdroja nie sú dostatočne doložené. Vezmime si ako príklad tvrdenie, že Gándhí vo svojom ášrame (náboženskej komunite) povedal lordovi Irwinovi: „Keď sa vaša a moja krajina zhodnú na učení, ktoré vyjadril Kristus v tejto Kázni na vrchu, vyriešime nielen problémy našich krajín, ale aj problémy celého sveta.“ Dôkladné overovanie tohto výroku však odhalilo, že neexistuje dôkaz, že by lord Irwin niekedy navštívil Gándhího v jeho ášrame, čo vyvoláva otázky kde, kedy a či vôbec Gándhí tieto slová vyriekol. Preto naše publikácie tento výrok už necitujú.

Alebo ste možno počuli príbeh o tom, ako raz sira Isaaca Newtona navštívil istý ateista a zbadal uňho model slnečnej sústavy. „Kto to urobil?“ spýtal sa. Keď Newton odpovedal: „Nikto!“, ateista povedal: „Nerobte si zo mňa blázna!“ Newton nato argumentoval, že ak jeho chabú napodobeninu musel niekto urobiť, potom to dokazuje, že musí tiež existovať niekto, kto naprojektoval a vytvoril oveľa impozantnejšiu slnečnú sústavu. Hoci je tento príbeh zaujímavý, ani historické zdroje, ani učenci a životopisci zaoberajúci sa Newtonovým životom nemôžu predložiť dôkaz, že sa to naozaj stalo. A je zaujímavé, že v najstarších zmienkach o tomto príbehu, ktoré sa datujú na začiatok 19. storočia, sa objavuje nie Newtonovo meno, ale spomína sa v ňom nemecký učenec Athanasius Kircher. Preto naše redakčné oddelenie tento príbeh v našich publikáciách už neuvádza.

Niekedy si dokonca aj menej podstatné výroky vyžadujú dodatočný výskum, aby sa overila ich presnosť. Dajme tomu, že nejaký brat vo svojom životnom príbehu uvedie, že sa narodil v roku 1915 v Československu. Ale Československo vzniklo až v roku 1918. Kde sa teda brat narodil? Aby sme to zistili, môže byť potrebné pozrieť sa do starých máp či do historických záznamov.

Alebo nejaký brat vo svojom životnom príbehu uvedie dátum svojho krstu a napíše, že bol pokrstený v San Franciscu. No pri starostlivom overovaní informácií sa zistí, že v ten deň sa v tom meste žiaden zjazd nekonal. Ako vysvetliť tento rozpor? Človek si nemusí všetko pamätať presne. Hoci brat sa pravdepodobne nemýli v tom, kde bol pokrstený, možno si už presne nepamätá dátum svojho krstu. Na overenie presnosti takýchto detailov je zvyčajne potrebné zistiť a porovnať informácie z viacerých zdrojov.

Môžeme teda vidieť, že redakčné oddelenie si dáva záležať na tom, aby bol použitý len materiál, ktorý je presný a pravdivý, aj pokiaľ ide o zdanlivo nepodstatné detaily. Vďaka tomu môže „verný a rozvážny otrok“ stále poskytovať duchovný pokrm, ktorý prináša česť Jehovovi, ‚Bohu pravdy‘. (Žalm 31:5)

POVZBUDENÍ, ABY ZOSTALI BDELÍ

Milióny Jehovových svedkov na celom svete si cenili praktický a aktuálny program oblastných zjazdov „Zostaňte bdelí!“, ktoré sa na mnohých miestach konali v roku 2009. Tridsaťsedem z nich bolo medzinárodných. Na tieto zjazdy bolo pozvaných aj viac ako 200 000 delegátov zo 136 krajín. Konali sa v Čile, vo Francúzsku, v Ghane, Južnej Afrike, Keni, Kórei, Mexiku, Mjanmarsku, Nemecku, Peru, na Pobreží Slonoviny, v Poľsku, Rakúsku, Spojených štátoch, Taliansku a na Trinidade a Tobagu. Vrcholný počet prítomných na medzinárodných zjazdoch bol 1 495 045 a pokrstených bolo 15 730.

Aký je účel medzinárodných zjazdov? Vedúci zbor ich plánuje raz za niekoľko rokov v mestách s výhodnou polohou, niekedy v krajinách, kde bolo dielo Jehovových svedkov zakázané. Ich účelom je posilniť bratov a prispieť k ešte väčšiemu šíreniu dobrého posolstva v krajinách, kde sa konajú.

Bratom tiež poskytujú jedinečnú príležitosť vidieť na vlastné oči ‚puto jednoty‘, ktoré spája naše medzinárodné bratstvo. (Kol. 3:14) Aké radostné je pozorovať na medzinárodných zjazdoch lásku, pokoj a jednotu, ktorá prekračuje národnostné, kultúrne a jazykové bariéry! Medzi bratmi a sestrami rôznych národností vidieť pravú lásku a bratskú náklonnosť, napríklad keď sa cez prestávky zoznamujú, spolu jedia, dávajú si malé darčeky, vymieňajú si kontakty, fotografujú sa a objímajú. Mnohí delegáti i miestni svedkovia majú často oblečené tradičné odevy.

Výnimočnou črtou medzinárodných zjazdov sú „Správy z iných krajín“, ktoré sú na programe vo všetky štyri dni zjazdu. Jeden cestujúci dozorca z Talianska si všimol, že správy pomáhajú prítomným „cítiť sa súčasťou ozajstného medzinárodného bratstva, ktoré má rovnaký cieľ: zvestovať o Kráľovstve“. A aké pôsobivé boli skúsenosti misionárov a iných služobníkov celým časom, ktorí prišli z krajín, kam boli poslaní, na návštevu do svojej domoviny! Ich vynikajúci príklad je nepochybne zdrojom obrovského povzbudenia pre mladých i starších!

A aké príjemné bolo počúvať členov vedúceho zboru, ktorí na medzinárodných zjazdoch odovzdávali aktuálne poučenie z Biblie a láskyplné povzbudenie! Prejavy členov vedúceho zboru i „Správy z iných krajín“ sa simultánne prekladali, aby z nich mali úžitok všetky pozvané jazykové skupiny. Napríklad na druhom medzinárodnom zjazde v Honolulu na Havajských ostrovoch predniesol brat Stephen Lett z vedúceho zboru štyri prejavy v angličtine, ktoré boli simultánne prekladané do jazyka chuuk, ilokánčiny, japončiny, mandarínskej čínštiny, marshallčiny a samojčiny.

Vedúci zbor berie pri plánovaní medzinárodných zjazdov do úvahy, či sú k dispozícii dostatočne veľké priestory, počet miestnych svedkov i svedkov pozvaných z iných krajín, ako aj množstvo ubytovacích zariadení pre delegátov. V každom meste konania zjazdu potom musia poverení bratia získať povolenie od miestnych úradov a uzatvoriť zmluvy s riaditeľmi priestorov, kde sa bude zjazd konať.

Keďže na tieto zjazdy sa neraz využívajú obrovské športové štadióny, je potrebné nesmierne množstvo plánovania a práce, aby mohli byť dôstojným miestom na uctievanie Jehovu. Napríklad v Peru sa mal pred zjazdom odohrať na štadióne futbalový zápas, a tak bratia nemohli prísť upratať štadión a pripraviť ho skôr ako noc pred prvým dňom zjazdu. Preto zaznela výzva, že je potrebných 3 000 dobrovoľníkov, ktorí by pomohli s upratovaním. No o šiestej večer, deň pred začiatkom programu, prišlo vyše 7 000 bratov a sestier, ktorí potom celú noc neúnavne pripravovali štadión.

Keď sa skončil medzinárodný zjazd v kalifornskom meste Long Beach v Spojených štátoch, traja údržbári pracujúci na štadióne poznamenali: „Na tomto mieste sa stretáva mnoho iných náboženstiev, ale nikto nedokáže to, čo vy. Je to úžasné.“ Jeden z nich sa priznal, že keď mu Jehovovi svedkovia klopali na dvere, hovorieval si: ‚Len si klopte, aj tak vám neotvorím.‘ No teraz povedal, že keď uňho nabudúce svedkovia zaklopú, otvorí im a bude ich počúvať. Jeden z mužov sa dokonca vyjadril: „Nikdy som nebol v žiadnom náboženstve, ale k tomuto náboženstvu chcem patriť.“

Aké mocné svedectvo bolo vydané vo všetkých zjazdových mestách, a to na chválu Jehovu! Určite sme Jehovovi nesmierne vďační za zjazdy, ktoré posilňujú našu vieru, aby sme mohli ‚zostať bdelí‘. (Mat. 24:42)

SPIEVAJME CHVÁLY JEHOVOVI

Spievanie piesní na chválu Jehovu je neoddeliteľnou súčasťou nášho uctievania. Preto boli Boží služobníci nesmierne šťastní, keď na zjazdoch v roku 2009 bolo oznámené vydanie nového spevníka Spievajme Jehovovi. Ale prečo bol potrebný nový spevník?

S pribúdajúcim duchovným svetlom sme z času na čas naše spevníky upravovali. (Prísl. 4:18) Príprava nového spevníka tak poskytuje príležitosť urobiť potrebné úpravy v textoch našich piesní. Boli vybraté také slová, ktoré si môžeme ľahšie zapamätať a ktoré nám pri speve pomôžu lepšie pochopiť myšlienku piesne. Mnohé piesne boli skrátené a to nám tiež pomáha zapamätať si ich. Tam, kde to bolo vhodné, bol pridaný refrén, vďaka ktorému sa kľúčové myšlienky opakujú. Navyše bolo vyvinuté úsilie, aby bola každej slabike v slove pridelená iba jedna nota namiesto toho, aby sa na jednej note spievala viac ako jedna slabika.

Starostlivý rozbor nášho predchádzajúceho spevníka Chváľme Jehovu spevom odhalil, že je potrebné upraviť aj niektoré melódie, aby sa dali ľahšie zaspievať. Tónina niektorých piesní bola preto zmenená, a tak je ľahšie zaspievať vyššie tóny. Okrem toho nie všetky piesne sa spievali presne tak, ako boli zapísané v spevníku. Takže v niektorých prípadoch bola melódia upravená tak, ako bratia a sestry na celom svete tieto piesne prirodzene spievali.

Veľká pozornosť sa venovala aj takým detailom, ako je umiestnenie piesní na stranách. Hoci dlhším piesňam boli vyhradené dve strany, aby sa tam zmestili aj dlhšie texty piesní v iných jazykoch, piesne v spevníku boli usporiadané tak, aby pri žiadnej z nich nebolo potrebné otáčať list strany. Ani jedna pieseň nemá viac ako tri slohy.

Čo bolo potrebné urobiť, aby sa taká obrovská úloha, ako bola príprava nového spevníka, mohla zrealizovať? V auguste 2007 vedúci zbor pozval tím skúsených hudobných skladateľov a textárov, aby pomohli s týmto projektom. Všetky piesne v predošlom spevníku boli dôkladne preskúmané, aby sa zistilo, ktoré si vyžadujú úpravu v náukovej oblasti, či je daný dôraz na správne slová a kde je nutné upraviť melódiu. Zistilo sa, že niektoré staršie melódie boli dobré, ale žiadali si nový text. V iných piesňach sa v texte urobili iba malé úpravy, ale bolo potrebné v značnej miere zmeniť melódiu. Vyučovací výbor vedúceho zboru schválil zoznam tém piesní na kresťanské zhromaždenia, zjazdy a programy zasvätenia.

Navyše skladatelia venovali čas tomu, aby znovu preskúmali štýl hudby, ktorý používali naši bratia na zhromaždeniach. Keďže chceli zložiť úctivé a zároveň príjemné piesne, vyhýbali sa hudbe, ktorá znela ako chválospevy v kresťanských cirkvách. Zároveň nechceli, aby sa piesne na chválu Jehovu podobali štýlom, ktoré sa stali populárnymi v mnohých charizmatických cirkvách.

Počas celého projektu vedúci zbor pozorne dohliadal na zostavovanie hudby a slov každej piesne. Nové piesne, ktoré vedúci zbor nepoznal, speváci naspievali, aby si ich vedúci zbor mohol vypočuť a posúdiť. Len čo boli tieto piesne schválené, boli poslané do odbočiek, aby sa mohlo začať s ich prekladaním. Tak mohli byť spevníky v miestnych jazykoch vydané zároveň s anglickým spevníkom.

V roku 2007 vedúci zbor zariadil, aby bol zostavený spevácky zbor, ktorý mal naspievať nové piesne. Tieto nahrávky mali pomôcť zborom učiť sa nové piesne. Orchester pozostávajúci z dobrovoľníkov zo 14 odbočiek sa už mnoho rokov stretáva dvakrát ročne v Pattersone v New Yorku, aby nahral hudbu pre vyučovacie programy Jehovových svedkov vrátane drám, videonahrávok a hudobného sprievodu na zjazdoch. Títo oddaní bratia a sestry, z ktorých mnohí sú v službe celým časom, využívajú svoj čas a prostriedky na to, aby mohli prísť a nahrať hudbu na úžitok medzinárodného bratstva. Všetci sú skúsení hudobníci. Po nahratí sú orchestrálne nahrávky poslané do odbočiek po celom svete a slúžia ako hudobný sprievod na zjazdoch a ako podklad pre nahrávky so spevom v mnohých miestnych jazykoch. Mnohé nahrávky so spevom, ktoré boli urobené v odbočkách, si teraz možno stiahnuť z našej webovej stránky www.pr2711.com.

Aké boli reakcie na nový spevník Spievajme Jehovovi? Slová listu od istej sestry hovoria za všetky tie stovky zaslaných listov plných ocenenia: „Dovoľte mi, prosím, aby som vám na začiatku tohto listu poďakovala za nádherné nové piesne, ktoré sú v našom novom spevníku. Sú dojímavé, utešujúce a posilňujú vieru — je to nádherný dar od Jehovu.“

Želáme si, aby sa spevník Spievajme Jehovovi stal zdrojom útechy a povzbudenia pre naše celosvetové bratstvo. Či už sme sami, alebo v spoločenstve našich spoluveriacich, používajme tento nový spevník na vyjadrovanie lásky nášmu nebeskému Otcovi, Jehovovi.

‚VLÁČENÍ PRED MIESTODRŽITEĽOV A KRÁĽOV NA SVEDECTVO‘

Ježiš povedal svojim učeníkom, že ich budú vláčiť pred ‚miestne súdy‘ a pred „miestodržiteľov a kráľov“. Povedal však, že to bude slúžiť „na svedectvo im a národom“. (Mat. 10:17, 18) V minulom roku zažili Jehovovi svedkovia presne to, čo Ježiš predpovedal. A ako povedal ich Pán, toto zlé zaobchádzanie im poskytlo vynikajúce príležitosti na vydanie svedectva.

Arménsko

Jehovov svedok Vahan Bajatjan dostal dvaapolročný trest za to, že z dôvodu svedomia odmietol nastúpiť na vojenskú službu. Keď prehral súdny spor a následné odvolania na arménskych súdoch, podal v roku 2003 sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva. Napokon 27. októbra 2009 Európsky súd rozhodol v prospech Arménska, pretože prihliadal na vyše 50-ročný právny precedens. No jeden sudca, ktorý s rozsudkom nesúhlasil, označil toto rozhodnutie za „nekompatibilné so súčasnými európskymi normami v otázke odopierania z dôvodu svedomia“.

Vzhľadom na dôležitosť tejto záležitosti Európsky súd súhlasil, že posunie prípad pred svoj veľký senát. Pojednávanie bolo naplánované na 24. novembra 2010 v Štrasburgu vo Francúzsku. V čase, keď sa táto ročenka pripravovala do tlače, rozhodnutie veľkého senátu ešte nebolo známe.

Azerbajdžan

Jehovovi svedkovia majú stále ťažkosti s dovozom náboženskej literatúry. Úrady povoľujú dovoz niektorej náboženskej literatúry, ale v prípade niektorej dovoz povoliť odmietajú, pretože podľa nich jej „obsah propaguje myšlienku, že jedine viera Jehovových svedkov je správna, a uráža city iných kresťanských náboženstiev“. Výsledkom sú razie v domoch niektorých bratov a sestier a ich osobná biblická literatúra je konfiškovaná.

Asi 250 Jehovových svedkov v piatich veľkých autobusoch a v jednom minivane sa 25. apríla 2010 vracalo zo zjazdu v Gruzínsku. Polícia im v meste Qazax pri hraničnej kontrole skonfiškovala osobnú biblickú literatúru vrátane 33 Biblií. Mnohí svedkovia, dokonca aj vekovo starší a nevládni, boli zadržiavaní na hranici až osem hodín a až potom mohli pokračovať v ceste. Aby sa zamedzilo takýmto incidentom a aby sa zaistilo, že bratia v Azerbajdžane budú naďalej dostávať duchovný pokrm, bola podaná sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva.

Bielorusko

Dmitrij Smyk, ktorý je Jehovovým svedkom, dostal 6. novembra 2009 pokutu 3 500 000 rubľov (1 154 amerických dolárov) za to, že odmietol nastúpiť na vojenskú službu. „Snažím sa byť verný Biblii v každej oblasti svojho života,“ uviedol brat Smyk, „a držím sa učenia, ktoré obsahuje. Pre mňa to znamená veriť, že človek by sa nemal zúčastniť vojenského výcviku ani bojovať.“ ​(Iz. 2:1–4)

Hoci bieloruská ústava zaručuje právo zvoliť si alternatívnu civilnú službu, zákon to v skutočnosti neumožňuje. „Na papieri mám právo zvoliť si alternatívnu civilnú službu,“ hovorí brat Smyk, „ale v skutočnosti toto právo nemôžem uplatniť.“

Aby sa táto legislatívna medzera napravila, bieloruský prezident zostavil 18. februára 2010 komisiu, ktorá mala vytvoriť návrh zákona o alternatívnej službe. Krátko nato vyhlásil súd brata Smyka za nevinného a zrušil veľkú pokutu, ktorú mal zaplatiť. Keďže aj ďalší mladí svedkovia v Bielorusku majú podobný problém a neželajú si učiť sa vojne, dúfame, že vláda čoskoro vytvorí podmienky na vykonávanie alternatívnej civilnej služby.

Belgicko

Do roku 1993 sa na Bétel v Bruseli nevzťahovala daň, tak ako na iné náboženské budovy v Belgicku. V roku 1993 však daňový úrad zmenil svoj postoj a odmietol úplné oslobodenie od dane. Odôvodnil to tým, že Bétel sa nevyužíva výlučne na náboženské účely, že jedným z jeho cieľov je finančný zisk a že bételiti sa svojimi náboženskými činnosťami aktívne nezaoberajú celý pracovný čas. Pojednávanie sa konečne konalo v roku 2008 na súde nižšieho stupňa, ale sudca rozhodol v prospech daňového úradu. Bratia sa proti tomuto rozhodnutiu odvolali a 4. mája 2010 odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu nižšieho stupňa. V písomnom rozsudku traja sudcovia uviedli: „Život v Bételi je pre Jehovových svedkov, ktorí tam žijú, spojený s hlbokým náboženským presvedčením, ktoré si vyžaduje úplné odovzdanie sa službe Bohu... Všetci títo služobníci sú členmi Celosvetového rádu zvláštnych služobníkov celým časom a spoločne bývajú, modlia sa, spievajú a študujú Bibliu. A podieľajú sa tiež na rannom uctievaní, ktoré tam prebieha.“

Eritrea

Jehovovi svedkovia v Eritrei naďalej zažívajú mnohé útrapy za to, že sa snažia verne slúžiť Bohu. V súčasnosti je 58 svedkov vo väzení, medzi nimi aj ženy a deti. Vzhľadom na utláčajúce vládne obmedzenia a neustálu hrozbu zatknutia je náročné získať o týchto väzňoch ďalšie informácie. Jehovovi svedkovia sa už roky pokúšajú zmierniť utrpenie svojich eritrejských spoluveriacich diplomatickou cestou. Svedkovia sa obrátili na Ministerstvo zahraničných vecí Spojených štátov, Európsku úniu a rôzne veľvyslanectvá. Stretli sa aj s mnohými predstaviteľmi v Africkom rohu, ako napríklad so zástupcami Africkej únie. Nedávno Jehovovi svedkovia odovzdali na 18 eritrejských veľvyslanectiev po celom svete list so zoznamom väzňov, ktorí vzhľadom na vek nemajú brannú povinnosť. List vyzýva prezidenta Afewerkiho, aby prepustil všetkých väzňov, ktorí vzhľadom na vek nepodliehajú brannej povinnosti, vrátane detí a starých ľudí. Vláda však na to dodnes nereagovala.

Grécko

Grécky najvyšší súd — Štátna rada — 15. januára 2010 uznal, že Jehovov svedok Evangelos Delis má právo odmietnuť službu vojaka v zálohe. Predtým ako sa stal brat Delis Jehovovým svedkom, slúžil v armáde. Ale keď ho povolali na výcvik záložníkov, jeho biblicky školené svedomie ho podnietilo, aby to odmietol. Hoci správa zamietla jeho žiadosť, aby bol považovaný za odopierača vojenskej služby z dôvodu svedomia, Štátna rada, citujúc články Európskeho súdu pre ľudské práva, uviedla, že človek má právo zmeniť náboženstvo po tom, čo slúžil v armáde, a nárokovať si pre svoje nové náboženské presvedčenie štatút odopierača z dôvodu svedomia. Toto pozitívne rozhodnutie gréckeho najvyššieho súdu nepochybne prinesie úžitok odopieračom z dôvodu svedomia v Grécku a v ďalších krajinách, ako napríklad v Arménsku, Azerbajdžane, Južnej Kórei a Turecku.

Portugalsko

Ministerstvo spravodlivosti 25. septembra 2009 vyhlásilo, že Združenie Jehovových svedkov bolo jednomyseľne uznané ako dlhotrvajúce náboženské spoločenstvo. Jehovovi svedkovia majú teraz v Portugalsku najvyšší možný právny a náboženský štatút, čo im pomôže konať ich službu. Toto nové právne postavenie prinesie Jehovovmu ľudu mnoho výhod. Napríklad budú môcť mať splnomocnených služobníkov, ktorí budú môcť uzatvárať právne uznané sobáše v sálach Kráľovstva, a budú mať oprávnenie vstupovať do nemocníc a väzníc, aby mohli poskytnúť duchovnú pomoc tým, ktorí o to požiadajú.

Portoriko

Významné rozhodnutie sa dosiahlo 27. januára 2010, keď Najvyšší súd Portorika potvrdil, že dospelý pacient má právo odmietnuť určitú lekársku liečbu. Súd tiež uznal, že pacient má právo použiť dokument, v ktorom vopred vyjadrí svoj postoj a vôľu, a splnomocniť osobu, ktorá bude v prípade jeho bezvedomia zastupovať jeho záujmy. Jehovov svedok Victor Hernandez si pripravil takýto dokument pred nástupom do nemocnice. Prvostupňový súd predtým odmietol uplatniť vôľu brata Hernandeza v otázkach liečby, ako ju uviedol v dokumente a ktorú vyjadril aj jeho splnomocnenec. Najvyšší súd zrušil rozhodnutie prvostupňového súdu a uznal „nedotknuteľnosť ľudského tela za základné neodňateľné právo ľudí“. Z tohto víťazstva nebudú mať úžitok len Jehovovi svedkovia, ktorých je v Portoriku vyše 25 000, ale aj všetci ostatní pacienti.

Rusko

V nedávnych mesiacoch zažila činnosť Jehovovho ľudu vedená Božím duchom najvážnejšie hrozby od pádu Sovietskeho zväzu. Ruský najvyšší súd potvrdil 8. decembra 2009 rozsudok nižšieho súdu v Rostove, ktorý viedol k likvidácii miestnej náboženskej organizácie v Taganrogu, konfiškácii jej sály Kráľovstva a vyhláseniu 34 z našich publikácií za extrémistické. Medzi týmito knihami sú také obľúbené knihy, ako napríklad Čo učí Biblia?, Moja kniha biblických príbehov a „Poď a buď mojím nasledovníkom“.

O niekoľko týždňov Najvyšší súd Altajskej republiky v južnom Rusku vyniesol podobný rozsudok v prípade miestnej náboženskej organizácie v meste Gorno-Altajsk, čo viedlo k tomu, že na zozname pribudlo ďalších 18 publikácií označených za extrémistické. Tieto rozsudky nateraz znemožňujú dovoz ktorejkoľvek z týchto publikácií do Ruska. Okrem toho tieto rozsudky posmelili nepriateľov Krista, aby v rôznych mestách ohrozovali jeho pokojamilovných nasledovníkov a útočili na nich. Od 8. decembra, keď bolo vydané rozhodnutie, bolo evidovaných vyše 300 razií, zatknutí, domových prehliadok a iných prípadov narušenia uctievania.

Vedúci zbor reagoval na túto rastúcu hrozbu a schválil rozširovanie 12 miliónov výtlačkov mimoriadneho traktátu Opakuje sa história? Otázka pre obyvateľov Ruska. Traktát poukázal na jasnú paralelu medzi prenasledovaním Jehovových svedkov počas komunizmu a problémami, ktorým čelia dnes. Jehovovi svedkovia rozširovali tento mimoriadny traktát po celom Rusku od 26. do 28. februára 2010. Napriek nízkym teplotám, ktoré dosahovali až mínus 40 stupňov Celzia, mnohé zbory rozšírili všetky traktáty už v priebehu dvoch dní.

Ako protiútok Federálna služba pre dozor nad komunikáciou, informačnými technológiami a hromadnými oznamovacími prostriedkami (Roskomnadzor) zrušila 26. apríla 2010 našu licenciu na dovoz akýchkoľvek ďalších čísiel časopisov Strážna veža a Prebuďte sa!

No „Jehovova ruka sa neskrátila tak, že nemôže zachrániť“. (Iz. 59:1) Európsky súd pre ľudské práva vydal 10. júna 2010 významné rozhodnutie proti Rusku v prospech záujmov Kráľovstva. Európsky súd v tomto prípade, ktorý mal názov Jehovovi svedkovia v Moskve proti Rusku, vyhlásil, že likvidácia a zákaz činnosti moskovského spoločenstva Jehovových svedkov boli nezákonné a boli porušením základného ľudského práva na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva. Likvidácia a zákaz v Moskve platné od 26. marca 2004 viedli k nárastu prenasledovania a zlého zaobchádzania. Tento rozsudok jasne hovorí, že ruská vláda „má právnu povinnosť... skoncovať s porušovaním práva, ktoré zistil súd, a napraviť následky do tej miery, ako je to len možné“.

Toto ďalekosiahle rozhodnutie sa odvoláva na deväť víťazstiev, ktoré Jehovovi svedkovia dosiahli na najvyššom súde v Kanade, Japonsku, Južnej Afrike, Rusku, Spojenom kráľovstve, Spojených štátoch a v Španielsku, ako aj na osem skorších rozsudkov, ktoré vyniesol samotný Európsky súd pre ľudské práva v prospech Jehovových svedkov. Európsky súd pre ľudské práva tým potvrdil, že je naďalej presvedčený, že v predchádzajúcich prípadoch boli vynesené správne rozsudky. Súd, vychádzajúc z Európskeho dohovoru o ľudských právach a predchádzajúcich rozhodnutí, vyhlásil, že Jehovovi svedkovia nie sú vinní zo žiadneho obvinenia, ktoré proti nim vzniesli ruské úrady.

„Žiadateľ, spoločenstvo Jehovových svedkov,“ poznamenal súd, „existuje a právne pôsobí v Moskve vyše dvanásť rokov, od roku 1992 do roku 2004. Počas celého obdobia právnej existencie tohto spoločenstva neboli ani spoločenstvo, ani jeho starší, ani jednotliví členovia nikdy uznaní za vinných zo žiadnych zločinov ani z nezákonnej činnosti či občianskych prečinov.“ V súlade s tým súd uznal, že práva Jehovových svedkov boli porušené, a ďalej poznamenáva, že „žalovaný štát má právnu povinnosť... zvoliť... kroky, ktorými nariadi v rámci miestneho právneho poriadku ukončenie porušovania zákona, ktoré zistil súd“.

Dňa 9. septembra 2010 ruská vláda požiadala, aby bol prípad predložený veľkému senátu Európskeho súdu. Nepochybne je to taktika, ako oddialiť vyhovenie rozsudku. Či už Jehova pripustí, aby veľký senát prípad preskúmal, alebo nie, môžeme si byť istí, že naďalej bude vydávané veľké svedectvo.

Srbsko

Po právnom boji, ktorý trval takmer štyri roky, srbské ministerstvo pre náboženské záležitosti konečne zaradilo „Jehovových svedkov — kresťanské náboženské spoločenstvo“ do registra cirkví a náboženských spoločenstiev v Srbsku. Dovtedy ministerstvo zamietlo tri žiadosti o registráciu, hoci skupiny Medzinárodných bádateľov Biblie, ako sa Jehovovi svedkovia kedysi nazývali, boli v tomto regióne prítomné už od začiatku dvadsiatych rokov 20. storočia. Avšak po tom, čo Najvyšší súd Srbska vyniesol dva rozsudky v náš prospech, ministerstvo pre náboženské záležitosti schválilo žiadosť o registráciu.

V minulosti sa nepriatelia — s pomocou médií — často snažili vykresliť Jehovových svedkov ako nebezpečnú sektu. Registrácia právneho náboženského spoločenstva nepochybne pomôže úprimným ľuďom v Srbsku uvedomiť si, že Jehovovi svedkovia sú dobrí občania, ktorí dodržiavajú zákon, a pre komunitu a jednotlivcov nepredstavujú žiadnu hrozbu. Prvým pozitívnym výsledkom registrácie je to, že biblická literatúra, ako aj ďalšie veci používané na zhromaždeniach a pri zvestovaní sa môžu dovážať bez preclenia a daní.

Slovinsko

Dňa 27. novembra 2009 boli „Jehovovi svedkovia — kresťanské náboženské spoločenstvo“ zaradení do registra cirkví a iných náboženských spoločenstiev, ktorý vedie vláda Slovinskej republiky. Riaditeľ Kancelárie pre náboženské spoločenstvá informoval našich predstaviteľov, že spomedzi 40 náboženských organizácií a skupín v Slovinsku „Jehovovi svedkovia — kresťanské náboženské spoločenstvo“ sú ôsmou skupinou, ktorej sa podarilo úspešne zaregistrovať v súlade s novým zákonom o náboženskej slobode. Registrácia umožní služobníkom celým časom dosiahnuť určité výhody, ktoré vláda poskytuje všetkým, ktorí sa na plný úväzok venujú náboženským činnostiam.

Turecko

Jehovovi svedkovia v Mersine používali svoju sálu Kráľovstva asi 20 rokov. V auguste 2003 ju však úrady zapečatili a ako dôvod uviedli porušenie zákona o územnom plánovaní. Napriek tomu, že bratia sa snažili problém vyriešiť súdnou cestou, 30. decembra 2009 turecký najvyšší súd zamietol odvolanie sa voči rozsudku v prospech mesta Mersin. V súčasnosti bola podaná sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva.

PREJAVY BRATSKEJ LÁSKY NA HAITI

Dňa 12. januára 2010 zasiahlo Haiti silné zemetrasenie, ktoré spustošilo hlavné mesto Port-au-Prince a okolité oblasti. Vyše dvestotisíc ľudí prišlo o život a státisíce stratili strechu nad hlavou. Niekoľko tisíc Jehovových svedkov ostalo bez prístrešia a 154 ich zomrelo. Mnohí ďalší boli vážne zranení alebo unikli smrti len o vlások.

Acloque bol v čase, keď sa začalo zemetrasenie, doma. Steny sa rúcali a padali jedna po druhej ako domino a on ostal uväznený medzi dlážkou a prepadnutým stropom. Nebol však vážne zranený a v tej tme začal šmátrať rukami okolo seba. „Nahmatal som vedro s vodou,“ spomína si Acloque. „Nedalo sa ním pohnúť, ale mohol som namočiť do vody prsty a ovlažiť si pery niekoľkými kvapkami. Našiel som tiež jeden uvoľnený kameň, ktorým som mohol ťukať. Dúfal som, že tak na seba upozorním.“ Acloque sa začal modliť o pomoc a stále ťukal kameňom a čakal.

„Nemal som hodinky, a tak som nemal predstavu o čase,“ rozpráva Acloque. „Spočiatku som plakal a prosil som Jehovu, aby ma zachránil. Ale ako čas plynul, moje modlitby sa menili. ‚Viem, že ma vzkriesiš,‘ modlil som sa. ‚Ale som ešte mladý! Ak nezomriem, budem ti môcť ďalej slúžiť.‘“

Postupne Acloque cítil, ako slabne, a nakoniec už nemal silu ani ťukať kameňom. Potom stratil vedomie.

Keď sa Acloque prebral, práve sa k nemu snažili dostať záchranári spomedzi Jehovových svedkov. „Zrazu tesne pri mojej nohe padol kus betónu,“ rozpráva. „Uvedomil som si, že ďalší úder mi zasiahne koleno, a tak som sa načiahol do otvoru v tme a schytil som záchranárovu ruku.“ Zakrátko bol Acloque vyslobodený. Pod troskami strávil štyri dni.

OKAMŽITÁ POMOC

V priebehu 24 hodín po zemetrasení prišiel z odbočky v Dominikánskej republike prvý lekár z radov Jehovových svedkov. Po ňom začali na Haiti prúdiť ďalší zdravotníci a iní dobrovoľníci spomedzi Jehovových svedkov, ako aj potrebný darovaný materiál. Na pozemku odbočky bola rýchlo zriadená poľná nemocnica, v ktorej bolo ošetrených vyše tisíc pacientov — Jehovových svedkov i ľudí, ktorí neboli svedkami.

Medzi pacientmi boli aj dve mladé ženy, ktoré prišli o pravú ruku. Mylène, jedna z tých, ktorí dobrovoľne ponúkli pomoc, hovorí: „Tak ako všetci ostatní slobodní pacienti, ktorí prišli o ruku alebo o nohu, báli sa, že sa nikdy nebudú môcť vydať alebo mať deti.“ Mylène sa preto skontaktovala s istou sestrou z Francúzska, ktorá ešte ako dieťa prišla o ruku pri automobilovej nehode, a poprosila ju, aby tieto dve mladé ženy povzbudila. Táto sestra jej e-mailom poslala fotografie, na ktorých bola ona s manželom a s dvomi krásnymi deťmi. To tieto dve mladé pacientky veľmi povzbudilo a teraz sa dobre prispôsobujú svojim novým okolnostiam.

Okrem jedla, oblečenia a liekov prežijúci naliehavo potrebovali prístrešie. Svedkovia z Haiti i zo zahraničia navrhli a postavili viac ako 1 700 dočasných príbytkov, ktoré poskytli určité bezpečie a útočište pred dažďom rodinám Jehovových svedkov, ktorých domy boli zničené. V júni začali tímy dobrovoľníkov stavať provizórne sály Kráľovstva a v júli úrady vydali prvé stavebné povolenia na stavbu trvalých sál.

TELESNÉ, CITOVÉ A DUCHOVNÉ ZOTAVOVANIE

V marci sa jeden lekár spomedzi Jehovových svedkov, ktorý sa špecializuje na liečbu posttraumatickej stresovej poruchy, stretol so staršími zo 115 zborov postihnutých zemetrasením. Tento lekár dal starším praktické návrhy, ako poskytovať duchovnú podporu členom zboru, ktorí prežívajú citovú traumu. Potom sa individuálne stretol s viac ako sto bratmi a sestrami, ktorí potrebovali odbornú pomoc.

Krátko po zemetrasení pricestoval na Haiti David Splane z vedúceho zboru, aby bratom poskytol útechu a povzbudenie. Brat Splane, ktorý hovorí po francúzsky, sa bratom prihovoril na krajskom zjazde a stretol sa tiež s rodinou Bétel, s misionármi a cestujúcimi dozorcami. Všetci si veľmi ocenili jeho láskyplný záujem a nežnú starostlivosť vedúceho zboru.

Napriek zdanlivo neprekonateľným prekážkam sa podarilo dokončiť, vytlačiť a dopraviť do odbočky Preklad nového sveta Kresťanských gréckych Písiem v haitskej kreolčine. Nové Biblie prišli len niekoľko hodín predtým, ako mali byť ohlásené na oblastnom zjazde, ktorý sa konal v júli. Počas všetkých tých rušných udalostí roku 2010, od začiatku organizovania pomoci po zemetrasení až doteraz, každý zo zúčastnených na vlastné oči videl a pocítil vo veľkých i malých veciach Jehovovo vedenie a jeho neustávajúcu podporu. Znovu a znovu prichádzali potrebné zásoby, dopravné prostriedky i dobrovoľníci v pravý čas a takým spôsobom, že to jednoducho nemohla byť náhoda. Ako to vyjadril jeden dlhoročný misionár: „Museli by ste tu byť, aby ste videli, ako jasne sa tu prejavovala Jehovova ruka.“

ZASVÄTENIE ODBOČIEK PRINÁŠA SLÁVU BOHU

Trinásty február 2010 bol pre Jehovových svedkov na Šalamúnových ostrovoch nezabudnuteľným dňom. Stephen Lett, člen vedúceho zboru, tu predniesol prejav zasvätenia nových priestorov odbočky. Medzi 368 prítomnými bol aj prvý miestny svedok, Clement Fa’abasua. Mesiac predtým sa konal deň otvorených dverí pre ľudí z okolia a na prehliadku prišlo 273 ľudí. Jedným z návštevníkov bol architekt, ktorý neskôr do hlavných štátnych novín napísal: „Celý komplex [odbočky] si zaslúži to najvyššie hodnotenie. Môže byť vzorom pre obyvateľov Šalamúnových ostrovov, ktorí môžu vidieť, čo sa tu dá postaviť bez ohľadu na to, pre koho to je. Dalo by sa povedať, že projektant, všetci pracovníci i súčasní správcovia vytvorili drahokam v raji.“

Nezabudnuteľný program zasvätenia sa konal aj v sobotu 3. apríla 2010 v odbočke v Estónsku. Plný úžitok z tohto programu i z prejavu zasvätenia, ktorý predniesol Christian Muntean z odbočky v Grécku, malo 438 prítomných. Bratia kúpili od miestnych vodární jednoposchodovú budovu, ktorá stála na pozemku susediacom s odbočkou. V prestavanej budove je teraz audio- a videoštúdio, ako aj miestnosť pre biblickú školu pre slobodných bratov.

Dňa 10. apríla 2010 sa z programu zasvätenia tešili bratia z odbočky v susednom Lotyšsku. Do tejto krajiny sa dobré posolstvo dostalo v roku 1918 a potom naša činnosť narážala celé desaťročia na tvrdý odpor. Dnes sa však zvestovateľskému dielu v Lotyšsku dobre darí a 248 delegátov z deviatich krajín si mohlo spolu s miestnymi bratmi a sestrami vypočuť prejav zasvätenia, ktorý predniesol Christian Muntean.

V sobotu 8. mája 2010 si viac než 2 200 prítomných s radosťou vypočulo prejav zasvätenia v odbočke v Paraguaji. Predniesol ho Gerrit Lösch z vedúceho zboru. Bola tu postavená nová ubytovacia budova s 32 izbami a nový administratívny komplex. Doterajšia ubytovacia budova bola opravená a prestavaná. Bola tu tiež vybudovaná podzemná nádrž na vodu s objemom 40 000 litrov. Miestne úrady boli už od začiatku veľmi spokojné s kvalitou práce, ktorú vykonali medzinárodní i miestni dobrovoľníci. Jeden úradník sa vyjadril, že s inými náboženskými budovami bolo veľa problémov, ale že Jehovovi svedkovia sú známi tým, že všetko robia tak, ako sa má. Preto so získaním stavebných povolení na stavbu odbočky neboli nikdy ťažkosti.

V odbočke na Papue-Novej Guinei sa v sobotu 29. mája 2010 zhromaždilo takmer 500 bratov a sestier z 12 krajín, aby si vypočulo prejav zasvätenia, ktorý predniesol Winston Payne z austrálskej odbočky. K budovám odbočky pribudla trojposchodová budova s izbami, jedálňou, kuchyňou a práčovňou, budova ďalších služieb so sálou Kráľovstva a veľké priestory pre prekladateľské oddelenie. Medzi prítomnými bola aj skupina svedkov, ktorí museli ísť šesť dní hornatým terénom, aby sa tejto udalosti mohli zúčastniť. Boli oblečení v tradičnom odeve kmeňa Orokaiva a ostatných hostí vrúcne vítali tancom a spevom. Jedna dlhoročná sestra vyjadrila so slzami v očiach pocity mnohých slovami: „Zdá sa mi, akoby som už bola v raji!“

‚STÁLE PRINÁŠAJÚ MNOHO OVOCIA‘

Niet pochýb, že to, čo Jehovovi svedkovia jednotne robia, naďalej prináša slávu Bohu. Ježiš povedal: „Môj Otec je oslávený tým, že stále prinášate mnoho ovocia a dokazujete, že ste mojimi učeníkmi.“ ​(Ján 15:8) S Jehovovým požehnaním a pod jeho láskyplným vedením sa svedkovia budú snažiť, ‚aby chodili hodní Jehovu; a tak sa mu plne páčili, keď budú ďalej prinášať ovocie v každom dobrom diele a budú rásť v presnom poznaní Boha. A budú posilnení celou silou podľa miery jeho slávnej moci, aby úplne vytrvali a s radosťou boli trpezliví.‘ (Kol. 1:10, 11)

[Obrázok na strane 8]

Nacue začala znovu študovať Bibliu

[Obrázky na strane 11]

Bratia, ktorí robia výskum, starostlivo overujú presnosť prevzatých informácií

[Obrázok na strane 13]

Kórea

[Obrázok na strane 14]

Mexiko

[Obrázky na strane 14]

Južná Afrika

[Obrázok na strane 15]

Stephen Lett na medzinárodnom zjazde na Havajských ostrovoch

[Obrázok na strane 22]

Dmitrij Smyk

[Obrázok na strane 25]

Evangelos Delis

[Obrázok na strane 25]

Osvedčenie vydané ministerstvom spravodlivosti

[Obrázok na strane 33]

Zdravotníci z radov svedkov prišli okamžite po zemetrasení

[Obrázok na strane 33]

Svedkovia z Haiti i zo zahraničia navrhli a postavili viac ako 1 700 dočasných príbytkov

[Obrázok na strane 34]

„Preklad nového sveta Kresťanských gréckych Písiem“ v haitskej kreolčine vydaný na zjazde

[Obrázok na strane 36]

Rozšírenie estónskej odbočky

[Obrázok na strane 37]

Odbočka v Paraguaji

[Obrázky na strane 37]

Winston Payne predniesol prejav zasvätenia v odbočke na Papue-Novej Guinei