INDONÉZIA
Konečne sa stretli!
(Rozprávajú Linda a Sally Ongové)
Linda: Keď som mala 12, mama mi prezradila, že mám mladšiu sestru, ktorú dali na adopciu. Uvažovala som, či aj ona je od narodenia nepočujúca tak ako ja. No čas plynul a stále som o nej nič nevedela.
Sally: Netušila som, že som bola adoptovaná. „Mama“ ma surovo bila a správala sa ku mne ako k slúžke. Moje detstvo bolo smutné a cítila som sa osamelá. Tieto pocity na mňa doliehali o to viac, že som bola nepočujúca. Potom som stretla Jehovových svedkov a začala som študovať Bibliu. Keď to „mama“ zistila, zbila ma opaskom, vymenila zámky na dverách a dala mi domáce väzenie. Ako 20-ročná som ušla z domu a ujali sa ma svedkovia. Začiatkom roku 2012 som sa dala pokrstiť.
Linda: S Jehovovými svedkami som začala študovať, keď som mala 20. Neskôr som chodila aj na regionálne zjazdy v Jakarte, kde bol program tlmočený do posunkového jazyka. Stretla som tam veľa nepočujúcich, medzi ktorými bola aj Sally, svedkyňa zo Severnej Sumatry. Nevedela som prečo, ale cítila som, že sme si veľmi blízke.
Sally: Stali sa z nás dobré priateľky. Zdalo sa mi, že sa podobáme, ale nepripisovala som tomu nijaký význam.
Linda: Deň pred mojím krstom v auguste 2012 som pocítila silnú túžbu nájsť svoju stratenú sestru. „Prosím, daj nech ju nájdem, chcem jej o tebe povedať,“ prosila som Jehovu. Krátko nato prišla mame nečakaná esemeska od človeka, ktorý mal o sestre nejaké informácie. To spustilo sled udalostí, ktoré viedli k tomu, že som sa so Sally nakoniec skontaktovala.
Sally: Hneď ako mi Linda povedala, že som jej stratená sestra, letela som do Jakarty, aby sme sa stretli. Keď som vychádzala z letiskovej kontroly, uvidela som Lindu spolu s otcom, mamou a staršou sestrou, ktorí ma prišli privítať. Bola som veľmi rozrušená. Začali sme sa objímať a bozkávať a najdlhšie ma v náručí držala mama. Všetci sme plakali. Rodičia sa mi so slzami v očiach ospravedlnili za to, že ma dali na adopciu, a tak sme plakali a objímali sa ešte viac.
Linda: Keďže sme dostali rôznu výchovu a každá z nás má inú povahu a zvyky, museli sme sa učiť prispôsobovať. No máme sa veľmi rady.
Sally: Dnes bývame s Lindou spolu a chodíme do zboru nepočujúcich v Jakarte.
Linda: So Sally sme boli od seba odlúčené viac než 20 rokov. Ďakujeme Jehovovi, že sme sa konečne stretli!