Nútia Jehovovi svedkovia svoje deti, aby prijali ich vieru?

Nie, lebo viera v Boha je osobná záležitosť každého človeka. (Rimanom 14:12) Jehovovi svedkovia vštepujú svojim deťom biblické zásady, ale keď deti vyrastú, musia sa samy rozhodnúť, či sa stanú Jehovovými svedkami. (Rimanom 12:2; Galaťanom 6:5)

Tak ako väčšina rodičov, aj Jehovovi svedkovia chcú pre svoje deti len to najlepšie. Učia ich to, čo považujú v živote za dôležité. Preto ich vedú k tomu, aby si rozvíjali praktické zručnosti, a odovzdávajú im morálne zásady a náboženské názory. Jehovovi svedkovia sú presvedčení, že žiť podľa Biblie je najlepší spôsob života. A tak so svojimi deťmi študujú Bibliu a chodia s nimi na kresťanské zhromaždenia, vďaka čomu si môžu osvojiť biblické hodnoty. (5. Mojžišova 6:6, 7) Keď je potom dieťa staršie, môže urobiť informované rozhodnutie, či prijme vieru svojich rodičov.

Krstia Jehovovi svedkovia malé deti?

Nie. Krst malých detí nie je v súlade s Bibliou. Napríklad sa v nej píše, že predtým ako sa kresťania v prvom storočí dali pokrstiť, vypočuli si posolstvo o Kristovi, „s radosťou [ho] prijali“ a robili pokánie. (Skutky 2:14, 22, 38, 41) Z toho vyplýva, že pokrstený môže byť človek, ktorý je dostatočne zrelý na to, aby chápal učenie Biblie, ktorý jej verí a ktorý sa sám rozhodol, že bude podľa nej žiť. To malé dieťa nedokáže.

V určitom veku sa dieťa možno rozhodne, že sa chce dať pokrstiť. Ale aby mohlo byť pokrstené, musí rozumieť, k čomu ho taký krok zaväzuje.

Zavrhnú Jehovovi svedkovia svoje deti, ak sa nedajú pokrstiť?

Nie. Hoci je rodičom ľúto, že ich dieťa neprijalo ich vieru, stále ho majú radi a neprerušia s ním kontakt len preto, že nechce byť Jehovovým svedkom.

Chlapec sa dáva pokrstiť úplným ponorením do vody. — Každý človek bez ohľadu na vek sa musí sám rozhodnúť, či sa dá pokrstiť alebo nie

Prečo Jehovovi svedkovia berú so sebou aj svoje deti, keď idú ľuďom zvestovať?

Máme viacero dôvodov, prečo zapájame svoje deti do zvestovateľskej činnosti.a

Biblia hovorí, že rodičia majú učiť deti o Bohu a o tom, ako ho uctievať. (Efezanom 6:4) A keďže k uctievaniu patrí verejne hlásať svoju vieru, zvestovateľská činnosť je dôležitou súčasťou duchovnej výchovy detí. (Rimanom 10:9, 10; Hebrejom 13:15)
Biblia priamo oslovuje mladých ľudí, „nech chvália meno Pánovo“. (Žalm 148:12, 13, Katolícky preklad) A dôležitý spôsob, ako chváliť Boha, je hovoriť o ňom druhým.b
Keď deti idú zvestovať so svojimi rodičmi, môžu sa veľa naučiť. Napríklad sa učia komunikovať s rôznymi typmi ľudí a rozvíjajú si také cenné vlastnosti, ako je súcit, láskavosť, úcta k druhým alebo nesebeckosť. Zároveň lepšie spoznávajú biblické dôvody na svoju vieru.

Oslavujú Jehovovi svedkovia náboženské a iné sviatky?

Jehovovi svedkovia neoslavujú sviatky, ktoré sa Bohu nepáčia.c (2. Korinťanom 6:14–17; Efezanom 5:10) Napríklad neoslavujeme narodeniny a Vianoce, lebo nemajú kresťanský pôvod.

Na druhej strane radi trávime čas s rodinou a dávame svojim deťom darčeky. Nečakáme pritom na nejaký dátum v kalendári, ale robíme to počas celého roka.

Otec a mama prekvapili svoju dcérku a svojho syna pekne zabalenými darčekmi. — Kresťanskí rodičia radi obdarúvajú svoje deti

Čo hovoria tí, ktorí vyrastali v rodine Jehovových svedkov?

„Zvestovanie ma naučilo rešpektovať iných bez ohľadu na to, čomu veria alebo ako sa ku mne správajú. Okrem toho ľudia, ktorých oslovíme, sa nám často zdôveria s tým, čo ich trápi. Vďaka tomu som sa naučila nezameriavať sa len na seba, ale byť vnímavá aj na pocity a potreby iných.“ (Tara)d
„Rodičia ma nenútili, aby som sa stala Jehovovou svedkyňou. Vždy mi hovorili, že je to na mne. Keď som mala nejakú otázku týkajúcu sa našej viery, mama mi zakaždým povedala: ‚Už si si k tomu hľadala nejaké informácie?‘ A tak som veľa študovala a postupne som sa presvedčila, že toto náboženstvo je to pravé aj pre mňa – nie je to len náboženstvo mojich rodičov.“ (Ellie)
„Nikdy som nemala pocit, že o niečo prichádzam, keď neoslavujem sviatky. Cez víkendy sme s inými svedkami stále niečo podnikali. Jedli sme spolu, tancovali a hrali hry. Spolužiaci mi často hovorili, že mám rušnejší spoločenský život ako oni.“ (Melissa)
„Aj keď som vedel, prečo neoslavujeme Vianoce, musím sa priznať, že mi to niekedy bolo ľúto. Ale moji rodičia k nám často pozývali mojich kamarátov a rodinu. A z času na čas ma prekvapili nejakým darčekom. To mi pomohlo prekonať tieto pocity.“ (Miguel)

a Všeobecne platí, že deti Jehovových svedkov sa na zvestovateľskej činnosti nezúčastňujú bez sprievodu rodiča alebo inej zodpovednej dospelej osoby.

b V Biblii sa píše o viacerých deťoch, ktoré hovorili o svojej viere druhým a tak robili Bohu radosť. (2. Kráľov 5:1–3; Matúš 21:15, 16; Lukáš 2:42, 46, 47)

c Pozri článok „Prečo Jehovovi svedkovia neslávia určité sviatky?“

d Niektoré mená boli zmenené.