Kapitola 30

„Veľký Babylon padol!“

1. Čo oznamuje druhý anjel a čo je Veľký Babylon?

JE HODINA Božieho súdu! Preto načúvajme božskému posolstvu: „A nasledoval iný, druhý anjel a hovoril: ‚Padol! Veľký Babylon padol, ten, ktorý prinútil všetky národy piť z vína hnevu svojho smilstva!‘“ ​(Zjavenie 14:8) Po prvý raz, nie však naposledy, Zjavenie obracia pozornosť na Veľký Babylon. Neskôr, v 17. kapitole, ho bude opisovať ako chlipnú neviestku. O koho tu ide? Je to, ako uvidíme, celosvetová ríša, je nábožná, a je to Satanov podvodný systém, ktorý používa v boji proti semenu Božej ženy. (Zjavenie 12:17) Veľký Babylon je celosvetová ríša falošného náboženstva. Zahŕňa všetky náboženstvá, v ktorých sa zachovávajú náuky a obyčaje starovekého Babylonu a ktoré prejavujú jeho ducha.

2. a) Ako sa babylonské náboženstvo rozptýlilo do všetkých oblastí zeme? b) Čo je najvýznamnejšou zložkou Veľkého Babylonu a kedy povstala táto zložka ako mocná organizácia?

² Pred vyše 4 000 rokmi Jehova práve v Babylone zmiatol jazyky ľudí, ktorí tam chceli stavať vežu. Po celej zemi sa rozptýlili rôzne náboženské skupiny a poroznášali so sebou odpadlícke náboženské názory a zvyky, ktoré sú až podnes základom väčšiny náboženstiev. (1. Mojžišova 11:1–9) Veľký Babylon je náboženskou súčasťou Satanovej organizácie. (Porovnaj s Jánom 8:43–47.) Najvýznamnejšou časťou Veľkého Babylonu je dnes odpadlícke kresťanstvo, ktoré sa objavilo v štvrtom storočí po Kristovi ako mocná, nezákonná organizácia s vlastnými článkami viery a vonkajšími okázalosťami, ktoré nevychádzajú z Biblie, ale poväčšinou z babylonského náboženstva. — 2. Tesaloničanom 2:3–12.

3. Prečo možno povedať, že Veľký Babylon padol?

³ Možno sa teraz spýtaš: ‚Prečo anjel oznamuje, že Veľký Babylon padol, keď náboženstvá ešte stále majú na zemi silný vplyv?‘ Pozrime sa, čo sa stalo po roku 539 pred n. l., keď padol staroveký Babylon. Izrael bol oslobodený a vrátil sa do svojej vlasti, a obnovil tam pravé uctievanie. Takto je i obnovenie duchovného Izraela v roku 1919 do žiarivého duchovného rozkvetu trvajúceho a šíriaceho sa až dodnes dôkazom, že v tom roku padol Veľký Babylon. Nemá už moc obmedzovať Boží ľud. Okrem toho mu i vo vlastných radoch vznikajú veľké problémy. Od roku 1919 sa veľmi poukazuje na jeho skazenosť, nepoctivosť a nemravnosť. Vo väčšej časti Európy chodieva do kostola už len veľmi málo ľudí a v mnohých socialistických krajinách sa náboženstvo považuje za „ópium ľudu“. Veľký Babylon upadol do nemilosti všetkých milovníkov pravdy Božieho slova a teraz čaká, kým naň takpovediac príde rad a bude proti nemu vykonaný Jehovov spravodlivý rozsudok.

Hanebný pád Babylonu

4.–6. Ako sa stalo, že „Veľký Babylon... prinútil všetky národy piť z vína hnevu svojho smilstva“?

⁴ Teraz podrobnejšie preskúmajme okolnosti súvisiace s potupným pádom Veľkého Babylonu. Anjel hovorí, že „Veľký Babylon... prinútil všetky národy piť z vína hnevu svojho smilstva“. Čo to znamená? Tento výrok sa týka dobývania. Ukáže nám to príklad z Jeremiáša, kde Jehova hovorí Jeremiášovi: „Vezmi tento pohár vína zúrivého hnevu z mojej ruky a dáš piť z neho všetkým národom, ku ktorým ťa posielam. A budú piť a roztrasú sa sem a tam a budú si počínať ako pomätenci pre meč, ktorý posielam medzi nich.“ ​(Jeremiáš 25:15, 16) V šiestom a siedmom storočí pred n. l. Jehova použil staroveký Babylon, aby vylial symbolický pohár súženia, ktorý mali piť mnohé národy vrátane odpadnutého Júdu, takže i jeho vlastný ľud bol vzatý do vyhnanstva. Potom prišiel na rad Babylon, aby padol, lebo jeho kráľ sa vyvýšil nad Jehovu, „Pána nebies“. — Daniel 5:23.

⁵ Veľký Babylon tiež podnikal dobyvateľské výpravy, ale tie boli väčšinou ľstivejšie. „Prinútil všetky národy piť“ tým, že používal úskoky, aké používa prostitútka, a dopúšťal sa s nimi náboženského smilstva. Zlákal politických panovníkov, aby s ním uzavreli priateľstvo a utvorili s ním zväzky. Pomocou náboženských lákadiel sledoval politický, obchodný a hospodársky útlak. Podnecoval náboženské prenasledovanie, náboženské vojny a križiacke výpravy, ale aj národné vojny, a to z čisto politických a obchodných dôvodov. A tieto vojny posväcoval vyhláseniami, že si ich želá Boh.

⁶ Podiel náboženstva na vojnách a politike 20. storočia je všeobecne známy — či už sú to japonskí šintoisti, hindovia v Indii, budhisti vo Vietname, „kresťania“ v Severnom Írsku a v Latinskej Amerike, a takisto iní — vrátane vojenských kňazov, ktorí v druhej svetovej vojne na oboch stranách povzbudzovali mladých mužov k vzájomnému zabíjaniu. Klasickým príkladom koketérie Veľkého Babylonu je jeho účasť na španielskej občianskej vojne v rokoch 1936–39, v ktorej bolo zabitých najmenej 600 000 ľudí. Toto krvipreliatie vyprovokovali podporovatelia katolíckeho duchovenstva a ich spojenci sčasti z toho dôvodu, že legálna španielska vláda ohrozovala bohatstvo a postavenie cirkvi.

7. Kto bol hlavným terčom útokov Veľkého Babylonu a aké metódy používal Babylon v tomto smere?

⁷ Veľký Babylon je náboženskou časťou Satanovho semena, a preto hlavným cieľom jeho útokov vždy bola Jehovova „žena“, „Jeruzalem hore“. V prvom storočí sa jasne ukázalo, že semenom ženy je zbor pomazaných kresťanov. (1. Mojžišova 3:15; Galaťanom 3:29; 4:26) Veľký Babylon sa snažil zo všetkých síl dobyť tento mravne čistý zbor, a to tak, že ho zvádzal k duchovnému smilstvu. Apoštol Pavol i apoštol Peter varovali, že mnohí podľahnú a dôjde k veľkému odpadnutiu. (Skutky 20:29, 30; 2. Petra 2:1–3) Ježišovo posolstvo siedmim zborom ukázalo, že na sklonku Jánovho života Veľký Babylon dosiahol určité pokroky vo svojej snahe o skazenie zborov. (Zjavenie 2:6, 14, 15, 20–23) Ježiš však objasnil, pokiaľ bude Veľkému Babylonu dovolené zájsť.

Pšenica a burina

8, 9. a) Čo vyjadrovalo Ježišovo podobenstvo o pšenici a burine? b) Čo sa stalo, „keď ľudia spali“?

⁸ V podobenstve o pšenici a burine hovoril Ježiš o človeku, ktorý zasial na pole výborné semeno. Ale „keď ľudia spali“, prišiel nepriateľ a nasial tam burinu. A tak bola pšenica skrytá v burine. Ježiš vysvetlil svoje podobenstvo slovami: „Rozsievač znamenitého semena je Syn človeka, pole je svet, znamenité semeno sú synovia kráľovstva, ale burina sú synovia toho zlého a nepriateľ, ktorý ju zasial, je Diabol.“ Potom vysvetlil, že bude dovolené, aby pšenica a burina rástli spolu až do „záveru systému vecí“, keď anjeli „zozbierajú“ symbolickú burinu. — Matúš 13:24–30, 36–43.

⁹ Stalo sa to, pred čím varovali apoštoli Pavol a Peter. „Keď ľudia spali“ — či už to bolo potom, ako zaspali v smrti apoštoli, alebo vtedy, keď boli kresťanskí dozorcovia ospalí pri strážení Božieho stáda — babylonské odpadlíctvo vypučalo priamo uprostred zboru. (Skutky 20:31) O krátky čas burina čo do množstva ďaleko prevýšila pšenicu. Pšenicu už nebolo vidieť. Po celé stáročia sa mohlo zdať, že semeno ženy úplne zaniká v naberaných sukniciach Veľkého Babylonu.

10. Čo sa stalo najneskôr v 70. rokoch 19. storočia a ako na to reagoval Veľký Babylon?

¹⁰ Najneskôr v 70. rokoch 19. storočia začali pomazaní kresťania vyvíjať rázne úsilie, aby sa oddelili od nemravných spôsobov konania Veľkého Babylonu. Opustili falošné náuky, ktoré kresťanstvo prevzalo z pohanstva, a statočne používali Bibliu pri svojom oznamovaní, že v roku 1914 sa skončia časy pohanov. Hlavný nástroj Veľkého Babylonu, duchovenstvo kresťanstva, odporoval tomuto burcovaniu k obnove pravého uctievania. V priebehu prvej svetovej vojny využil vojnovú hystériu a pokúsil sa vyhubiť túto malú skupinu verných kresťanov. V roku 1918, keď bola činnosť verných takmer úplne potlačená, sa zdalo, že Veľký Babylon mal úspech. Zdalo sa, že nad nimi zvíťazil.

11. K čomu viedol pád starovekého Babylonu?

¹¹ Ako sme už uviedli, v roku 539 pred n. l. došlo ku katastrofálnemu pádu pyšného mesta Babylonu, ktoré vtedy úplne stratilo moc. V tom čase bolo počuť volanie: „Padol! Babylon padol!“ Veľké sídlo svetovej ríše padlo do rúk médoperzského vojska pod velením Cýra Veľkého. Hoci mesto samotné dobytie prežilo, pád jeho moci bol skutočnosťou a viedol k tomu, že jeho židovskí zajatci boli prepustení. Vrátili sa do Jeruzalema, aby tam obnovili čisté uctievanie. — Izaiáš 21:9; 2. Paralipomenon 36:22, 23; Jeremiáš 51:7, 8.

12. a) V akom zmysle možno v našom storočí povedať, že padol Veľký Babylon? b) Čo je dôkazom, že Jehova úplne zavrhol kresťanstvo?

¹² V našom storočí takisto počuť volanie, že Veľký Babylon padol. Dočasný úspech babylonského kresťanstva z roku 1918 sa v roku 1919 zmenil na pravý opak, keď bol duchovným vzkriesením obnovený pomazaný ostatok, Jánova trieda. Veľký Babylon padol v tom zmysle, že už nedržal v zajatí nikoho z Božieho ľudu. Kristovi pomazaní bratia sa ako kobylky vyrojili z priepasti, pripravení konať. (Zjavenie 9:1–3; 11:11, 12) Boli novodobým „verným a rozvážnym otrokom“ a Pán ich ustanovil nad celým svojím pozemským majetkom. (Matúš 24:45–47) To, že boli takto používaní, bolo dôkazom toho, že Jehova načisto zavrhol kresťanstvo, i keď tvrdilo, že ono ho zastupuje na zemi. Bolo obnovené čisté uctievanie a bola otvorená cesta, aby sa dokončilo dielo zapečatenia ostatku zo 144 000 — zostávajúcich zo semena ženy, odvekej nepriateľky Veľkého Babylonu. To všetko bolo predzvesťou konečnej porážky satanskej náboženskej organizácie.

Vytrvalosť pre svätých

13. a) Čo oznamuje tretí anjel? b) Aký súd vynáša Jehova nad tými, ktorí prijímajú označenie divého zvieraťa?

¹³ Teraz hovorí tretí anjel. Načúvajme! „A nasledoval ich iný anjel, tretí, hovoriac silným hlasom: ‚Ak niekto uctieva divé zviera a jeho obraz a prijme znak na svoje čelo alebo na ruku, bude tiež piť z vína Božieho hnevu, ktoré je vyliate nezriedené do pohára jeho hnevu.‘“ ​(Zjavenie 14:9, 10a) Zjavenie 13:16, 17 ukázalo, že tí, ktorí neuctievajú obraz divého zvieraťa, budú počas Pánovho dňa trpieť, ba budú aj zabíjaní. Teraz sa dozvedáme, že Jehova sa rozhodol súdiť tých, ktorí ‚majú tento znak, meno divého zvieraťa, alebo číslo jeho mena‘. Budú donútení piť trpký ‚pohár hnevu‘ Jehovovho. Čo to bude pre nich znamenať? V roku 607 pred n. l., keď Jehova prinútil Jeruzalem piť ‚jeho pohár zúrivého hnevu‘, postihlo toto mesto „plienenie a rozvrat a hlad a meč“ z rúk Babylončanov. (Izaiáš 51:17, 19) Podobne, keď budú tí, čo uctievajú modly v podobe zemských politických mocí a ich obrazu, Spojených národov, donútení piť pohár Jehovovho hnevu, bude to pre nich znamenať katastrofu. (Jeremiáš 25:17, 32, 33) Budú úplne zničení.

14. Čo musia ctitelia divého zvieraťa podstúpiť ešte predtým, než budú zničení, a ako to opisuje Ján?

¹⁴ Ale prv než sa to stane, budú musieť tí, ktorí majú znamenie zvieraťa, podstúpiť mučivé účinky Jehovovho neschválenia. Anjel hovorí o ctiteľoch divého zvieraťa a jeho obrazu takto: „A bude mučený ohňom a sírou pred očami svätých anjelov a pred očami Baránka. A dym ich múk vystupuje po celú večnosť a vo dne v noci nemajú odpočinok tí, ktorí uctievajú divé zviera a jeho obraz, ani ten, kto prijíma znak jeho mena.“ — Zjavenie 14:10b, 11.

15, 16. Čo znamenajú slová ‚oheň a síra‘ v Zjavení 14:10?

¹⁵ Túto zmienku o ohni a síre považovali niektorí za dôkaz existencie pekelného ohňa. Ale nazretím do jedného podobného proroctva zistíme, aký je skutočný význam týchto slov v tejto súvislosti. Kedysi za dní Izaiáša Jehova varoval edomský národ, že bude potrestaný za svoje nepriateľstvo k Izraelčanom. Povedal: „Ich bystriny sa premenia na smolu a ich prach na síru; a ich krajina bude ako horiaca smola. Nebude uhasená v noci ani vo dne; na neurčitý čas bude stúpať jej dym. Z pokolenia na pokolenie bude vyschnutá; po celú večnosť ňou nebude nikto prechádzať.“ — Izaiáš 34:9, 10.

¹⁶ Bol azda Edom zvrhnutý do nejakého mýtického pekelného ohňa, aby navždy zhorel? To iste nie. Tento národ úplne zmizol zo scény sveta, ako keby bol úplne strávený ohňom a sírou. Konečným výsledkom potrestania nebolo večné trápenie, ale „prázdnota a... pustota... nič.“ ​(Izaiáš 34:11, 12) Živo to vyjadruje ‚dym stúpajúci na neurčitý čas‘. Keď zhorí dom, z popola vychádza dym ešte aj potom, keď už zhasli plamene, a z toho okoloidúci zisťujú, že tu bol ničivý požiar. Boží ľud až dodnes čerpá poučenie zo zničenia Edomu. Takto ‚dym jeho požiaru‘ symbolicky vystupuje doteraz.

17, 18. a) Čo sa stane s tými, ktorí prijímajú označenie divého zvieraťa? b) Čím sú ctitelia divého zvieraťa mučení? c) Čo to znamená, že „dym ich múk vystupuje po celú večnosť“?

¹⁷ Aj tí, ktorí majú znamenie divého zvieraťa, budú úplne zničení akoby ohňom. Neskôr proroctvo ukazuje, že ich mŕtve telá zostanú nepochované a zjedia ich zvieratá a vtáci. (Zjavenie 19:17, 18) Z toho je jasné, že nebudú doslovne navždy mučení. Sú ‚mučení ohňom a sírou‘ v tom zmysle, že oznamovanie pravdy ich odhaľuje a upozorňuje na prichádzajúci Boží rozsudok. Preto ohovárajú Boží ľud a kde len je možné, ľstivo prehovárajú politické divé zviera, aby Jehovových svedkov prenasledovalo, dokonca zabíjalo. Keď situácia vyvrcholí, budú títo odporcovia zničení akoby ohňom a sírou. Potom bude ‚dym ich múk vystupovať po celú večnosť‘ v tom zmysle, že Boží súd nad nimi bude slúžiť ako meradlo, pre prípad, že by ešte niekedy bola uvedená do pochybnosti Jehovova oprávnená zvrchovanosť. Táto sporná otázka bude vyriešená raz navždy.

¹⁸ Kto dnes predkladá takéto mučivé posolstvo? Spomeňme si na symbolické kobylky, ktoré majú právomoc trápiť ľudí, ktorí nemajú na čele Božiu pečať. (Zjavenie 9:5) Ako vidno, mučiteľmi sú tu, pod anjelským vedením, práve symbolické kobylky. Sú také vytrvalé, že „vo dne v noci nemajú odpočinok tí, ktorí uctievajú divé zviera a jeho obraz, ani ten, kto prijíma znak jeho mena“. A potom, naostatok po ich zničení, bude po celú večnosť stúpať „dym ich múk“, monumentálny dôkaz ospravedlnenia Jehovovej zvrchovanosti. Kiež vytrvá Jánova trieda až do tohto úplného ospravedlnenia. Anjel končí slovami: „Tu to znamená vytrvalosť pre svätých, pre tých, ktorí zachovávajú Božie prikázania a Ježišovu vieru.“ — Zjavenie 14:12.

19. Prečo sa od svätých očakáva vytrvalosť a ako čerpajú silu z toho, čo píše Ján?

¹⁹ Áno, „vytrvalosť pre svätých“ znamená, že s výlučnou oddanosťou uctievajú Jehovu prostredníctvom Ježiša Krista. Ich posolstvo nie je populárne. Vyvoláva odpor, prenasledovanie, dokonca mučeníctvo. No sú posilnení tým, čo Ján píše ďalej: „A počul som hlas z neba, ktorý povedal: ‚Píš: Šťastní sú mŕtvi, ktorí odteraz umierajú v spojení s Pánom. Áno, hovorí duch, nech si odpočinú od svojich namáhavých prác, lebo veci, ktoré robili, idú priamo s nimi.“ — Zjavenie 14:13.

20. a) Ako zodpovedá sľub, ktorý uvádza Ján, Pavlovmu proroctvu o Ježišovej prítomnosti? b) Aká zvláštna prednosť je sľúbená pomazaným, ktorí zomierajú po Satanovom vyhnaní z neba?

²⁰ Tento sľub zodpovedá Pavlovmu proroctvu o Ježišovej prítomnosti: „Tí, čo sú mŕtvi v spojení s Kristom, vstanú prví. Potom my žijúci [tí z pomazaných, ktorí dožijú do Pánovho dňa], budeme spolu s nimi uchvátení v oblakoch, aby sme sa stretli s Pánom vo vzduchu.“ ​(1. Tesaloničanom 4:15–17) Po vyhnaní Satana z neba boli najprv vzkriesení tí, ktorí boli mŕtvi v jednote s Kristom. (Porovnaj so Zjavením 6:9–11.) Potom je sľúbená zvláštna prednosť pomazaným, ktorí zomierajú počas Pánovho dňa. Ich vzkriesenie k duchovnému životu v nebi je okamžité, „v okamihu“. (1. Korinťanom 15:52) To je naozaj úžasné! A ich spravodlivé skutky ďalej pokračujú v nebeskej ríši.

Úroda zeme

21. Čo hovorí Ján o „úrode zeme“?

²¹ Aj iní majú mať úžitok z tohto dňa súdu, ako hovorí Ján ďalej: „A videl som, a hľa, biely oblak, a na oblaku sedel niekto ako syn človeka, so zlatou korunou na hlave a s ostrým kosákom v ruke. A iný anjel [štvrtý] vyšiel zo svätyne chrámu a volal silným hlasom na toho, ktorý sedel na oblaku: ‚Prilož svoj kosák a žni, pretože nastala hodina žatvy, lebo úroda zeme dozrela.‘ A sediaci na oblaku vrhol svoj kosák na zem a zem bola zožatá.“ — Zjavenie 14:14–16.

22. a) Kto je ten, ktorý má zlatú korunu a sedí na bielom oblaku? b) Kedy dochádza k vyvrcholeniu zberu úrody a ako?

²² Nemožno pochybovať o totožnosti toho, ktorý sedel na bielom oblaku. Ten, čo sedel na bielom oblaku a podobal sa na syna človeka a mal zlatú korunu, je naisto Ježiš, mesiášsky kráľ, ktorého videl vo videní aj Daniel. (Daniel 7:13, 14; Marek 14:61, 62) Čo však je úrodou, o ktorej sa tu prorokuje? Keď bol Ježiš na zemi, prirovnal dielo robenia učeníkov k zberaniu úrody z celosvetového poľa ľudstva. (Matúš 9:37, 38; Ján 4:35, 36) K vyvrcholeniu tohto zberu dochádza v Pánovom dni, keď je Ježiš korunovaný za kráľa a menom svojho Otca vykonáva súd. Čas jeho panovania od roku 1914 je teda aj radostným obdobím zberania úrody. — Porovnaj s 5. Mojžišovou 16:13–15.

23. a) Od koho prichádza slovo o začatí zberania? b) Aká žatva prebieha od roku 1919 až dodnes?

²³ Hoci je Ježiš kráľom a sudcom, čaká so začiatkom zberania na slovo od Jehovu, svojho Boha. Toto slovo prichádza prostredníctvom anjela zo „svätyne chrámu“. Ježiš okamžite poslúchne. Najprv, od roku 1919, vedie svojich anjelov, aby dokončili žatvu 144 000. (Matúš 13:39, 43; Ján 15:1, 5, 16) Potom prichádza na rad zberanie úrody veľkého zástupu iných oviec. (Ján 10:16; Zjavenie 7:9) Dejiny ukázali, že značný počet týchto iných oviec sa začal objavovať medzi rokmi 1931 a 1935. V roku 1935 Jehova poskytol Jánovej triede porozumenie o tom, kto je tým veľkým zástupom zo Zjavenia 7:9–17. Odvtedy sa veľmi zdôrazňovalo zhromažďovanie tohto zástupu. Do roku 1990 jeho počet prevýšil hranicu štyroch miliónov a stále narastá. Ten, ktorý sa podobá na syna človeka, v tomto čase rozhodne zberá bohatú, radostnú úrodu. — Porovnaj s 2. Mojžišovou 23:16; 34:22.

Šliapanie viniča zeme

24. Čo má v ruke piaty anjel a čo volá šiesty anjel?

²⁴ Akonáhle je ukončený zber záchrany, prichádza čas na iný zber. Ján o tom píše: „A ešte iný anjel [piaty] sa vynoril zo svätyne chrámu, ktorá je v nebi; aj on mal ostrý kosák. A ešte iný anjel [šiesty] vyšiel od oltára a mal moc nad ohňom. A zavolal silným hlasom na toho, ktorý mal ostrý kosák, a povedal: ‚Prilož svoj ostrý kosák a zhromaždi strapce viniča zeme, lebo jeho hrozno dozrelo.‘“ ​(Zjavenie 14:17, 18) Anjelským zástupom je v Pánovom dni zverené mnoho zberania, čiže oddeľovania dobrých od zlých.

25. a) Čo je vyjadrené tým, že piaty anjel prišiel z chrámovej svätyne? b) Prečo je vhodné, že príkaz na začatie žatvy prichádza cez anjela, ktorý „vyšiel od oltára“?

²⁵ Piaty anjel vychádza z prítomnosti Jehovu v chrámovej svätyni; záverečný zber sa teda tiež koná z Jehovovej vôle. Tento anjel dostal príkaz na začatie svojej práce cez iného anjela, ktorý „vyšiel od oltára“. To je veľmi dôležité, lebo verné duše pod oltárom sa predtým pýtali: „Zvrchovaný Pane, svätý a pravdivý, až dokedy sa budeš zdržiavať a nebudeš súdiť a nepomstíš našu krv na tých, ktorí bývajú na zemi?“ ​(Zjavenie 6:9, 10) Pozberaním viniča zeme bude toto volanie po pomste uspokojené.

26. Čo je „viničom zeme“?

²⁶ A čo je teda „vinič zeme“? V Hebrejských písmach sa hovorilo o židovskom národe ako o Jehovovom viniči. (Izaiáš 5:7; Jeremiáš 2:21) Podobne aj o Ježišovi Kristovi a o tých, ktorí budú s ním slúžiť v Božom kráľovstve, sa hovorí ako o viniči. (Ján 15:1–8) Z týchto súvislostí sa dá odvodiť charakteristická črta viniča, totiž tá, že prináša plody; a pravý kresťanský vinič prináša hojnosť plodov na Jehovovu chválu. (Matúš 21:43) Podľa toho „vinič zeme“ musí byť nie pravým viničom, ale jeho Satanovou napodobeninou, Satanovým skazeným viditeľným systémom vlády nad ľudstvom s jeho rôznym „hroznom“ démonského ovocia, ktoré počas stáročí prinášal. Veľký Babylon, uprostred ktorého tak veľmi vyniká odpadnuté kresťanstvo, mal veľký vplyv na tento jedovatý vinič. — Porovnaj s 5. Mojžišovou 32:32–35.

27. a) Čo sa robí, keď anjel s kosákom zhromažďuje vinič zeme? b) Ktoré proroctvá Hebrejských písiem ukazujú rozsah oberačky?

²⁷ Súd musí byť vykonaný! „A anjel vrhol svoj kosák na zem a zhromaždil hrozno zeme a hodil ho do veľkého vínneho lisu Božieho hnevu. A vínny lis bol šliapaný za mestom a vyšla z neho krv až po uzdy koní na vzdialenosť tisícšesťsto štádií.“ ​(Zjavenie 14:19, 20) Jehovova nevôľa voči tomuto viniču je oznamovaná už dlho. (Sofoniáš 3:8) Jedno proroctvo v knihe Izaiáša nás nenecháva pochybovať o tom, že keď sa bude šliapať vínny lis, budú zničené celé národy. (Izaiáš 63:3–6) Aj Joel prorokoval, že vo ‚vínnom lise‘ „v nížine rozhodnutia“ budú šliapané až po zničenie ohromné „zástupy“, celé národy. (Joel 3:12–14) Naozaj, obrovská oberačka, aká viac už nikdy nebude. Podľa Jánovho videnia sú oberané nielen bobule hrozna, ale celý symbolický vinič je popodtínaný a potom hodený do vínneho lisu, kde má byť pošliapaný. Vinič zeme bude teda vykynožený a už nikdy nebude môcť vyrásť.

28. Kto šliape vinič zeme a čo znamená to, že vínny lis je „šliapaný za mestom“?

²⁸ Toto šliapanie vykonávajú vo videní kone, pretože krv, ktorá vyšla z viniča, siaha „až po uzdy koní“. Slovo „kone“ obvykle súvisí s vedením vojny, musí sa to teda diať v čase vojny. O nebeských vojskách, ktoré kráčajú za Ježišom do záverečnej bitky proti Satanovmu svetu, sa píše, že šliapu „lis vína hnevu rozhorčenia Boha, Všemohúceho“. (Zjavenie 19:11–16) Tieto vojská iste tiež šliapu vinič zeme. Vínny lis je „šliapaný za mestom“, čiže za nebeským Sionom. Naozaj je vhodné, aby bol vinič šliapaný na zemi. Bude však „šliapaný za mestom“ aj v tom zmysle, že nebude spôsobená žiadna škoda zostávajúcim zo semena ženy, ktorí zastupujú na zemi nebeský Sion. Spoločne s veľkým zástupom budú bezpečne ukrytí v Jehovovom pozemskom organizačnom usporiadaní. — Izaiáš 26:20, 21.

29. Ako vysoko a ako ďaleko siaha krv z vínneho lisu a čo to znamená?

²⁹ Obdobou tohto silného videnia je rozdrvenie kráľovstiev zeme kameňom, Kráľovstvom, ako to opisuje Daniel 2:34, 44. Tým dôjde k vyhubeniu. Rieka krvi z vínneho lisu je veľmi hlboká, až po uzdy koní, a siaha do vzdialenosti tisícšesťsto štádií.a Toto obrovské číslo je výsledkom násobenia dvojmocniny štyroch dvojmocninou desiatich (4 × 4 × 10 × 10), čím je mocne zdôraznené, že zničenie zasiahne celú zem. (Izaiáš 66:15, 16) Zničenie bude úplné a nezvratné. Satanov vinič zeme sa už nikdy nezakorení. — Žalm 83:17, 18; 83:18, 19, RP.

30. Aké sú plody Satanovho viniča a k čomu by sme mali byť rozhodnutí?

³⁰ Žijeme hlboko v čase konca, a preto má videnie o oboch zberaniach úrody veľký význam. Stačí, aby sme sa obzreli okolo seba, a uvidíme plody Satanovho viniča. Potraty a iné spôsoby vraždenia; homosexualita, cudzoložstvo a iné formy nemorálnosti; nepoctivosť a nedostatok prirodzenej náklonnosti — to všetko robí tento svet odporným pre Jehovov zrak. Satanov vinič prináša „plody jedovatej rastliny a palinu“. Je skazonosný a vyznačujúci sa modlárstvom, čím zneuctieva vznešeného Stvoriteľa ľudstva. (5. Mojžišova 29:18; 32:5; Izaiáš 42:5, 8) Aká je to výsada, keď môžeme byť aktívne spojení s Jánovou triedou pri zbere zdravého ovocia, ktoré na Jehovovu chválu prináša Ježiš! (Lukáš 10:2) Kiež sme všetci rozhodnutí nikdy sa nepoškvrniť viničom tohto sveta, a kiež by sme teda, keď sa bude vykonávať Jehovov nepriaznivý rozsudok, neboli pošliapaní s viničom zeme.

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček na strane 208]

‚Víno jeho smilstva‘

Významnou časťou Veľkého Babylonu je rímskokatolícka cirkev. Spravuje ju rímsky pápež. Cirkev tvrdí, že každý pápež je nástupcom apoštola Petra. Uvedieme niektoré zo zverejnených skutočností o týchto takzvaných nástupcoch:

Formosus (891–896): „Deväť mesiacov po Formosovej smrti bolo jeho telo vynesené z pápežskej krypty a bol proti nemu zavedený súdny proces pred ‚posmrtným‘ koncilom, ktorému predsedal [nový pápež] Štefan. Zosnulý pápež bol obvinený z nezriadenej ctižiadosti vzhľadom na získanie pápežského úradu, a všetky jeho činy boli vyhlásené za neplatné... z mŕtveho tela boli sňaté pontifikálne rúcha a prsty pravej ruky boli amputované.“ — Nová katolícka encyklopédia (angl.)

Štefan VI. (896–897): „O niekoľko mesiacov [od procesu s Formosovou mŕtvolou] sa pontifikát pápeža Štefana skončil násilnou reakciou; bol zbavený pontifikálnych insígnií, uväznený a uškrtený.“ — Nová katolícka encyklopédia, (angl.)

Sergius III. (904–911): „Jeho dvaja bezprostrední predchodcovia... boli uškrtení vo väzení... V Ríme bol podporovaný rodinou Teofylakta, s jednou z jeho dcér, Maróziou, mal údajne syna (neskoršieho pápeža Jána XI.).“ — Nová katolícka encyklopédia (angl.)

Štefan VII. (928–931): „V posledných rokoch svojho pontifikátu pápež Ján X. ... vzbudil hnev Marózie, čo bola rímska Donna Senatrix, a bol uväznený a zavraždený. Marózia potom preniesla pápežstvo na pápeža Leva VI., ktorý zomrel po 6¹⁄₂ mesiacoch úradovania. Po ňom nasledoval Štefan VII., pravdepodobne na základe vplyvu Marózie... pôsobil ako pápež 2 roky a bol pod pôsobením Marózie bezmocný.“ — Nová katolícka encyklopédia (angl.)

Ján XI. (931–935): „Po smrti Štefana VII. ... Marózia z rodiny Teofylakta získala pápežstvo pre svojho syna Jána, mládenca, ktorý mal sotva 20 rokov... Ako pápež bol Ján celkom pod vplyvom svojej matky.“ — Nová katolícka encyklopédia (angl.)

Ján XII. (955–964): „Mal sotva osemnásť rokov a správy súčasníkov sa zhodujú v tom, že o duchovné veci sa nezaujímal, ale že sa bez zábran oddával zábavám a neviazanému roztopašnému životu.“ — Oxfordský slovník pápežov (angl.)

Benedikt IX. (1032–1044; 1045; 1047–1048): „Preslávil sa tým, že predal pápežstvo svojmu kmotrovi a potom dva razy po sebe získal úrad naspäť.“ — Nová britská encyklopédia (angl.)

Títo a iní pápeži nenasledovali príklad verného Petra, skôr možno povedať, že pôsobili zlým vplyvom. Pripúšťali krvnú vinu a duchovné i telesné smilstvo, aj vplyv Jezábel, a tak skazili cirkev, nad ktorou panovali. (Jakub 4:4) Kniha Ukončené tajomstvo, ktorú v roku 1917 vydala Spoločnosť Strážna veža, uvádzala veľmi podrobne mnohé z týchto skutočností. To bol jeden zo spôsobov, ktorým vtedajší bádatelia Biblie „bili zem ranami každého druhu“. — Zjavenie 11:6; 14:8; 17:1, 2, 5.

[Obrázok na strane 206]

Na trón dosadený Kristus vykonáva súd s podporou anjelov

[Obrázok na strane 207]

V roku 539 pred n. l. padol Babylon a boli prepustení jeho väzni

Kapitola 31

Veľké a podivuhodné Jehovove diela

Videnie 10 — Zjavenie 15:1—16:21

Téma: Jehova je vo svojej svätyni; sedem misiek jeho hnevu je vylievaných na zem

Čas spĺňania: 1919 až po Armagedon

1, 2. a) Aké je tretie znamenie, o ktorom Ján teraz podáva správu? b) O akej úlohe anjelov vedeli už dávno Jehovovi služobníci?

ŽENA rodí dieťa — mužského potomka. Veľký drak sa usiluje pohltiť dieťa. Tieto dve nebeské znamenia, tak živo vylíčené v 12. kapitole Zjavenia, nám ukázali, že odveký spor medzi semenom Božej ženy a Satanom s jeho démonským semenom vrcholí. Ján osobitne zdôrazňuje tieto symboly, keď hovorí: „V nebi bolo vidieť veľké znamenie... A v nebi bolo vidieť iné znamenie.“ ​(Zjavenie 12:1, 3, 7–12) Teraz Ján hovorí o treťom znamení: „A videl som v nebi iné veľké a podivuhodné znamenie, sedem anjelov so siedmimi ranami. To sú tie posledné, lebo nimi sa končí Boží hnev.“ ​(Zjavenie 15:1) Aj toto tretie znamenie má životne dôležitý význam pre Jehovových služobníkov.

² Všimnime si, že pri plnení Božej vôle opäť hrajú dôležitú úlohu anjeli. Jehovovi služobníci to vedia už dávno. Staroveký žalmista sa pod inšpiráciou dokonca prihováral anjelom a vyzýval ich: „Žehnajte Jehovu, jeho anjeli, mocní v sile, vykonávajúci jeho slovo, tým, že počúvate hlas jeho slova.“ ​(Žalm 103:20) A teraz, v novom výjave, majú anjeli za úlohu vyliať sedem posledných rán.

3. Čo je sedem rán a čo znamená ich vylievanie?

³ Čo sú tieto rany? Sú to, podobne ako sedem trúbení na trúbkach, ostré vyhlásenia oznamujúce Jehovove stanoviská k rôznym charakteristickým črtám tohto sveta, a tiež výstrahy pred konečným výsledkom jeho sudcovských rozhodnutí. (Zjavenie 8:1–9:21) Ich vylievanie poukazuje na to, že tieto súdy budú vykonané, a to vtedy, keď tí, čo sú predmetom Jehovovho rozhorčenia, budú zničení v deň jeho planúceho hnevu. (Izaiáš 13:9–13; Zjavenie 6:16, 17) Nimi sa teda „končí Boží hnev“. Ale prv než Ján začne opisovať vylievanie rán, hovorí nám čosi o ľuďoch, ktorí nebudú nimi nepriaznivo zasiahnutí. Sú to verní, ktorí odmietli prijať znamenie divého zvieraťa a spievajú chválu Jehovovi a oznamujú deň jeho pomsty. — Zjavenie 13:15–17.

Pieseň Mojžiša a Baránka

4. Čo teraz vidí Ján?

⁴ Ján teraz sleduje neobyčajný obraz: „A videl som niečo, čo vyzeralo ako sklené more zmiešané s ohňom, a tých, ktorí vychádzajú ako víťazi nad divým zvieraťom a nad jeho obrazom a nad číslom jeho mena, ako stoja pri sklenom mori a majú Božie harfy.“ — Zjavenie 15:2.

5. Čo znázorňuje „sklené more zmiešané s ohňom“?

⁵ „Sklené more“ je to isté, ktoré Ján už videl pred Božím trónom. (Zjavenie 4:6) Podobalo sa „liatemu moru“ ​(nádobe na vodu) v Šalamúnovom chráme, odkiaľ si kňazi brali vodu na očisťovanie. (1. Kráľov 7:23) Je to teda výborné znázornenie „vodného kúpeľa“, to jest Božieho slova, ktorým Ježiš očisťuje kňazský zbor pomazaných kresťanov. (Efezanom 5:25, 26; Hebrejom 10:22) Toto sklené more je „zmiešané s ohňom“, čím je vyjadrené, že títo pomazaní sú skúšaní a čistení, tým že sa držia vysokého meradla, ktoré bolo pre nich stanovené. Tiež nám to pripomína, že Božie slovo obsahuje i výroky ohnivých súdov proti nepriateľom. (5. Mojžišova 9:3; Sofoniáš 3:8) Niektoré z týchto ohnivých súdov sa objavujú počas siedmich posledných rán, ktoré majú byť práve vyliate.

6. a) Kto sú speváci, ktorí stoja pred nebeským skleným morom, a ako to vieme? b) V akom zmysle „vychádzajú ako víťazi“?

⁶ Liate more v Šalamúnovom chráme mali používať kňazi, z čoho je zjavné, že speváci, ktorí stoja pred nebeským skleným morom, sú kňazskou triedou. Majú „Božie harfy“, preto ich spájame s 24 staršími a so 144 000, lebo i tieto skupiny spievajú so sprievodom harfy. (Zjavenie 5:8; 14:2) Speváci, ktorých Ján vidí, „vychádzajú ako víťazi nad divým zvieraťom a nad jeho obrazom a nad číslom jeho mena“. Sú to iste tí, ktorí patria ku 144 000 a žijú na zemi v posledných dňoch. Ako skupina naozaj vychádzajú víťazne. Od roku 1919 už asi 70 rokov odmietajú prijať znak divého zvieraťa alebo pozerať na jeho obraz ako na jedinú nádej človeka dosiahnuť mier. Mnohí z nich už verne vytrvali až po smrť a tí, ktorí sú teraz už v nebesiach, nepochybne s mimoriadnym potešením sledujú spev svojich bratov, ktorí sú ešte na zemi. — Zjavenie 14:11–13.

7. Ako sa harfa používala v starovekom Izraeli a ako má na nás zapôsobiť to, že sa v Jánovom videní objavujú Božie harfy?

⁷ Títo verní premožitelia majú Božie harfy. V tom sa podobajú chrámovým Lévitom starých čias, ktorí uctievali Jehovu spevom za sprievodu hárf. Niektorí so sprievodom harfy i prorokovali. (1. Paralipomenon 15:16; 25:1–3) Nádherné tóny harfy boli pôvabným sprievodom izraelských spevov radosti a modlitieb na chválu a vzdávanie vďaky Jehovovi. (1. Paralipomenon 13:8; Žalm 33:2; 43:4; 57:7, 8; 57:8, 9, RP) V časoch skľúčenosti alebo zajatia nebolo počuť harfu. (Žalm 137:2) Prítomnosť Božích hárf v tomto videní má zvýšiť naše ocenenie pre jasavú, víťaznú pieseň chvály a vďakyvzdania nášmu Bohu.a

8. Aká pieseň sa tu spieva a aké má slová?

⁸ Ján podáva správu: „A spievajú pieseň Mojžiša, Božieho otroka, a Baránkovu pieseň hovoriac: ‚Veľké a obdivuhodné sú tvoje diela, Bože Jehova, Všemohúci. Spravodlivé a pravdivé sú tvoje cesty, Kráľ večnosti. Kto by sa ťa nebál, Jehova, a neoslavoval tvoje meno, lebo ty sám si verne oddaný? Veď všetky národy prídu a budú ťa uctievať pred tebou, lebo boli zjavené tvoje spravodlivé ustanovenia.‘“ — Zjavenie 15:3, 4.

9. Prečo sa táto pieseň sčasti nazýva „pieseň Mojžiša“?

⁹ Títo víťazi spievajú „pieseň Mojžiša“, teda pieseň podobnú tej, ktorú spieval Mojžiš za porovnateľných okolností. Potom ako sa Izraelčania stali svedkami desiatich egyptských rán a zničenia egyptského vojska v Červenom mori, spievali triumfálnu pieseň, ktorej spev viedol Mojžiš, a ktorá oznamovala: „Jehova bude vládnuť ako kráľ na neurčitý čas, áno navždy.“ ​(2. Mojžišova 15:1–19) Je teda skutočne výstižné, keď pevci v Jánovom videní, ktorí vychádzajú ako víťazi nad divým zvieraťom a ktorí sa zúčastňujú na oznamovaní siedmich posledných rán, takisto spievajú pieseň „Kráľovi večnosti“! — 1. Timotejovi 1:17.

10. Ktorú ďalšiu pieseň zložil Mojžiš a ako sa jej posledný verš vzťahuje na dnešný veľký zástup?

¹⁰ V inej piesni, zloženej v čase, keď sa Izrael pripravoval na dobytie Kanaánu, zostarnutý Mojžiš tomuto národu povedal: „Budem oznamovať Jehovovo meno. Prisudzujte veľkosť nášmu Bohu!“ Posledný verš tejto piesne povzbudzoval i Neizraelčanov, preto Mojžišove inšpirované slová platia i pre dnešný veľký zástup: „Radujte sa, národy, s jeho ľudom.“ A prečo sa majú radovať? Lebo Jehova teraz „pomstí krv svojich sluhov a splatí pomstou svojim protivníkom“. Takéto vykonanie spravodlivého súdu spôsobí radosť všetkým, ktorí dúfajú v Jehovu. — 5. Mojžišova 32:3, 43; Rimanom 15:10–13; Zjavenie 7:9.

11. Ako sa naďalej spĺňa pieseň, ktorú počul Ján?

¹¹ Sám Mojžiš by sa iste veľmi tešil, keby žil dnes, v Pánovom dni, a mohol spolu s nebeským chórom spievať: „Všetky národy prídu a budú ťa uctievať pred tebou“! Táto pieseň, všetko prevyšujúca, má stále svoju platnosť a dnes — ako uvidíme — sa podivuhodným spôsobom spĺňa, nielen vo videní, ale v živej skutočnosti, v podobe miliónov ľudí z „národov“, ktorí sa v súčasnosti radostne zhromažďujú okolo Jehovovej pozemskej organizácie.

12. Prečo je pieseň víťazov označená aj ako „Baránkova pieseň“?

¹² Pieseň však nie je len Mojžišova, ale tiež „Baránkova“. Ako tomu treba rozumieť? Mojžiš bol Jehovov prorok pre Izrael, sám však prorokoval, že Jehova zobudí proroka, ktorý bude podobný jemu. Tým prorokom bol Baránok, Ježiš Kristus. Mojžiš bol „Boží otrok“, no Ježiš bol Boží Syn, teda väčší Mojžiš. (5. Mojžišova 18:15–19; Skutky 3:22, 23; Hebrejom 3:5, 6) Speváci teda spievajú aj „Baránkovu pieseň“.

13. a) V čom sa Ježiš podobá Mojžišovi, hoci je väčší ako on? b) Ako môžeme byť zajedno so spevákmi?

¹³ Aj Ježiš, takisto ako Mojžiš, verejne spieval na Božiu chválu a prorokoval o Božom víťazstve nad všetkými nepriateľmi. (Matúš 24:21, 22; 26:30; Lukáš 19:41–44) Aj Ježiš sa pozeral v ústrety dobe, keď prídu národy, aby chválili Jehovu, a on sám im to umožnil, keď položil svoj ľudský život ako obeť, keď obetoval ako „Boží Baránok“ sám seba. (Ján 1:29; Zjavenie 7:9; porovnaj s Izaiášom 2:2–4; so Zechariášom 8:23.) Mojžiš mal hlbokú úctu k Božiemu menu Jehova a vyvyšoval toto meno; a práve tak oznamoval Božie meno i Ježiš. (2. Mojžišova 6:2, 3; Žalm 90:1, 17; Ján 17:6) Jehova je verný, a preto splnenie jeho slávnych sľubov je úplne isté. Preto sme zajedno s verne oddanými spevákmi a s Baránkom a s Mojžišom a stotožňujeme sa so slovami piesne: „Kto by sa ťa nebál, Jehova, a neoslavoval tvoje meno?“

Anjeli s miskami

14. Koho vidí Ján vynárať sa zo svätyne a čo bolo dané tým, čo odtiaľ vyšli?

¹⁴ Slová týchto pomazaných víťazov prichádzajú práve vhod. A to preto, lebo oznamujú zemi súdy obsiahnuté v miskách, plných Božieho hnevu. Vylievanie týchto misiek, ako ukazuje ďalej Ján, sa však netýka len ľudí: „A potom som videl a otvorila sa svätyňa stanu svedectva v nebi a tých sedem anjelov so siedmimi ranami vyšlo zo svätyne; boli oblečení do čistého, jasného plátna a cez prsia boli prepásaní zlatými pásmi. A jeden z tých štyroch živých tvorov dal siedmim anjelom sedem zlatých misiek plných hnevu Boha, ktorý žije po celú večnosť.“ — Zjavenie 15:5–7.

15. Prečo nás neprekvapuje, že siedmi anjeli vychádzajú zo svätyne?

¹⁵ V izraelskom chráme, v ktorom boli znázornenia nebeských vecí, smel do Najsvätejšej, ktorá tu je označená ako „svätyňa“, vojsť iba veľkňaz. (Hebrejom 9:3, 7) Znázorňuje miesto Jehovovej prítomnosti v nebi. V nebi však má výsadu predstúpiť pred Jehovu nielen veľkňaz Ježiš Kristus, ale aj anjeli. (Matúš 18:10; Hebrejom 9:24–26) Preto nás nemôže prekvapiť, že boli videní siedmi anjeli, ako vychádzajú z nebeskej svätyne. Majú príkaz od samotného Boha Jehovu: vylievať misky plné Božieho hnevu. — Zjavenie 16:1.

16. a) Z čoho vidno, že siedmi anjeli sú spôsobilí vykonať svoju prácu? b) Z čoho vidno, že sa aj iní podieľajú na veľkej úlohe v podobe vylievania symbolických misiek?

¹⁶ Títo anjeli boli veľmi dobre uspôsobení na toto dielo. Oblečení boli do čistého, jasného plátna, čo vyjadruje, že sú duchovne čistí a svätí a v Jehovových očiach spravodliví. Mali na sebe aj zlaté pásy. Pásy sa používajú obyčajne vtedy, keď sa niekto pripravuje vykonať dajakú úlohu. (3. Mojžišova 8:7, 13; 1. Samuelova 2:18; Lukáš 12:37; Ján 13:4, 5) Anjeli sú teda prepásaní na splnenie úlohy. Navyše ich pásy boli zlaté. V starovekom stánku uctievania bolo zlato použité na znázorňovanie božských, nebeských vecí. (Hebrejom 9:4, 11, 12) To teda znamená, že anjeli majú vykonať vznešenú, božskú služobnú úlohu. Na tejto veľkej úlohe majú sa podieľať aj iní. Jeden zo štyroch živých tvorov im podáva misky. Nepochybne je to prvý živý tvor, ktorý je podobný levovi a symbolizuje statočnosť a nezdolnú odvahu potrebnú na oznamovanie Jehovových súdov. — Zjavenie 4:7.

Jehova je vo svojej svätyni

17. Čo hovorí Ján o svätyni a ako nám to pripomína svätyňu v starovekom Izraeli?

¹⁷ V závere tejto časti videnia nám Ján napokon hovorí: „A svätyňa sa naplnila dymom pre Božiu slávu a jeho moc, a nikto nebol schopný vojsť do svätyne, dokiaľ sa neskončilo sedem rán siedmich anjelov.“ ​(Zjavenie 15:8) V dejinách Izraela boli prípady, keď doslovnú svätyňu prikryl oblak, a tento prejav Jehovovej slávy spôsobil, že kňazi nemohli do nej vojsť. (1. Kráľov 8:10, 11; 2. Paralipomenon 5:13, 14; porovnaj s Izaiášom 6:4, 5.) Bolo to v obdobiach, keď sa Jehova aktívne zúčastňoval na udalostiach odohrávajúcich sa na zemi.

18. Kedy sa týchto sedem anjelov vráti, aby podali Jehovovi správu?

¹⁸ Aj teraz má Jehova hlboký záujem o veci, ktoré sa dejú na zemi. Želá si, aby sedem anjelov splnilo svoju úlohu. Je to vrcholné obdobie súdu, ako ho opisuje Žalm 11:4–6: „Jehova je vo svojom svätom chráme, Jehova — v nebesiach je jeho trón. Jeho oči hľadia, jeho žiariace oči skúmajú ľudských synov. Jehova skúma spravodlivého rovnako ako zlého, a každého, kto miluje násilie, jeho duša istotne nenávidí. Nechá pršať na zlých osídla, oheň a síru a spaľujúci vietor ako diel ich pohára.“ Siedmi anjeli sa nevrátia do Jehovovej prítomnosti, kým nebude na zlých vyliatych týchto sedem rán.

19. a) Aký príkaz je vydaný a kto ho vydáva? b) Kedy sa zrejme začalo vylievanie symbolických misiek?

¹⁹ Buráca bázeň vzbudzujúci príkaz: „A počul som, ako povedal silný hlas zo svätyne siedmim anjelom: ‚Choďte a vylejte na zem sedem misiek Božieho hnevu.‘“ ​(Zjavenie 16:1) Kto ten príkaz vydáva? Musí to byť sám Jehova, lebo lesk jeho slávy a moci teraz nikomu inému nedovoľuje vstúpiť do svätyne. Jehova prišiel ku svojmu duchovnému chrámu, aby tam vykonal súd, v roku 1918. (Malachiáš 3:1–5) Príkaz na vyliatie misiek Božieho hnevu vydal teda zrejme krátko potom. V roku 1922 naozaj začali byť intenzívne oznamované súdy obsiahnuté v symbolických miskách. A ich oznamovanie v dnešných časoch mocne narastá.

Misky a trúbenia

20. Čo odkrývajú misky Jehovovho hnevu, pred čím varujú a ako sú vylievané?

²⁰ Misky Jehovovho hnevu odkrývajú charakteristické črty svetovej scény, ako ich vidí Jehova, a varujú pred rozsudkami, ktoré Jehova vykoná. Anjeli vylievajú tieto misky pomocou zboru pomazaných kresťanov, ktorí sú na zemi, tých, ktorí spievajú pieseň Mojžišovu a Baránkovu. Jánova trieda oznamuje Kráľovstvo, čo je dobré posolstvo, pritom však odvážne zjavuje obsah týchto misiek hnevu. (Matúš 24:14; Zjavenie 14:6, 7) Teda ich dvojnásobné posolstvo je pokojné v tom smere, že ohlasuje ľudstvu slobodu, ale i bojovné, lebo varuje pred ‚dňom pomsty od nášho Boha‘. — Izaiáš 61:1, 2.

21. Ako zodpovedajú ciele, na ktoré mieria prvé štyri misky Božieho hnevu, cieľom, na ktoré mieria prvé štyri trúbenia, a v čom sa líšia?

²¹ Prvé štyri misky Božieho hnevu mieria na tie isté ciele ako prvé štyri trúbenia, teda na zem, more, rieky a pramene vôd a nebeské zdroje svetla. (Zjavenie 8:1–12) Ale trúbenia oznamovali rany, ktoré mali postihnúť „tretinu“, kým vylievanie misiek Božieho hnevu postihuje celok. Teda kresťanstvu ako „tretine“ je v Pánovom dni venovaná prvoradá pozornosť, ale počas toho nie je žiadna časť Satanovho systému oslobodená od rán v podobe nepríjemných súdnych posolstiev a zármutku, ktoré prinášajú.

22. V čom boli odlišné posledné tri trúbenia a ako súvisia s poslednými tromi miskami Jehovovho hnevu?

²² Záverečné tri trúbenia boli odlišné, lebo boli označené ako beda. (Zjavenie 8:13; 9:12) K prvým dvom z nich patrili najmä kobylky a jazdecké vojsko, kým tretia nastoľovala zrodenie Jehovovho kráľovstva. (Zjavenie 9:1–21; 11:15–19) Ako uvidíme, aj posledné tri misky Božieho hnevu sa dotýkajú niektorých týchto hľadísk, ale trochu sa líšia od troch beda. Teraz si všimnime bližšie dramatické odhalenia, ku ktorým dochádza, pretože boli vyliate misky Jehovovho hnevu.

[Poznámka pod čiarou]

Kapitola 32

Boží hnev sa končí

1. Čo sa stane, keď bude úplne vyliatych sedem misiek, a aké závažné otázky to vyvoláva?

JÁN už spomínal anjelov, ktorí majú za úlohu vyliať sedem misiek. Hovorí nám, že „to sú tie posledné, lebo nimi sa končí Boží hnev“. (Zjavenie 15:1; 16:1) Tieto rany, zjavujúce Jehovove trestné opatrenia proti zlu na zemi, musia byť vyliate až do konca. Keď sa to stane, Božie rozsudky budú vykonané. Satanov svet už nebude existovať. Čo zvestujú tieto rany ľudstvu a panovníkom terajšieho zlého systému? Ako môžu kresťania zabrániť tomu, aby rany postihli aj ich, spolu s týmto odsúdeným svetom? To sú závažné otázky, a teraz príde odpoveď na ne. Všetci, ktorí túžia po víťazstve spravodlivosti, sa budú úprimne zaujímať o to, čo vidí Ján ďalej.

Jehovov hnev proti „zemi“

2. K čomu to vedie, keď prvý anjel vylieva svoju misku na zem, a čo symbolizuje „zem“?

² Prvý anjel začína konať! „A prvý odišiel a vylial svoju misku na zem. A na ľuďoch, ktorí mali znak divého zvieraťa a ktorí uctievali jeho obraz, sa zjavili škodlivé a zhubné vredy.“ ​(Zjavenie 16:2) Tak ako aj v prípade prvého zatrúbenia, spomenutá „zem“ tu symbolizuje zdanlivo stabilný politický systém, ktorý začal Satan v čase Nimróda, pred vyše 4 000 rokmi, budovať na zemi. — Zjavenie 8:7.

3. a) Aké prejavy oddanosti, hraničiace až s uctievaním, vyžadovali mnohé vlády od svojich poddaných? b) Čo si vytvorili národy ako náhradu Božieho kráľovstva a aký následok to má pre tých, ktorí túto náhradu uctievajú?

³ V dnešných posledných dňoch mnohé vlády vyžadujú od svojich poddaných konanie, ktoré sa rovná uctievaniu. Trvajú na tom, že vernosť štátu musí byť postavená nad všetko ostatné, aj nad vernú oddanosť Bohu. (2. Timotejovi 3:1; porovnaj s Lukášom 20:25; s Jánom 19:15.) Od roku 1914 je medzi národmi bežné povolávať mladých ľudí, aby bojovali v totálnej vojne, alebo sa pripravovali na takúto vojnu, ktorá už riadne postriekala krvou stránky novodobých dejín. V priebehu Pánovho dňa si národy vytvorili aj obraz zvieraťa — Spoločnosť národov a ich nástupcu, Organizáciu Spojených národov — ktorý im slúži ako náhrada Božieho kráľovstva. Je naozajstným rúhaním, ak niekto tvrdí, ako niektorí z posledných pápežov, že tento ľuďmi vytvorený útvar je jedinou nádejou národov na mier. To je prejav priameho odporu voči Božiemu kráľovstvu. Tí, ktorí tento útvar uctievajú, sa stávajú duchovne nečistými, pokrytými vredmi, tak ako boli doslovnými vredmi ranení Egypťania, ktorí odporovali Jehovovi v časoch Mojžiša. — 2. Mojžišova 9:10, 11.

4. a) Čo je mocne zdôraznené obsahom prvej misky Božieho hnevu? b) Ako sa Jehova pozerá na tých, ktorí prijímajú označenie divého zvieraťa?

⁴ Obsah tejto misky dáva veľký dôraz na to, že si ľudia musia vybrať z dvoch možností. Alebo nesúhlas tohto sveta, alebo nemilosť u Jehovu. Na celé ľudstvo je vyvíjaný nátlak, aby prijalo znak divého zvieraťa, s úmyslom, „aby nemohol nikto kupovať ani predávať, len ten, kto má tento znak, meno divého zvieraťa alebo číslo jeho mena“. (Zjavenie 13:16, 17) Ale za to sa platí. Tí, ktorí prijmú takéto označenie, robia to za tú cenu, že Jehova sa potom pozerá na nich ako na osoby, ktoré boli postihnuté ‚škodlivými a zhubnými vredmi‘. Od roku 1922 sú verejne označení ako ľudia, ktorí zavrhli svojho Boha. Ich politické plány sú neúspešné a oni trpia muky. Duchovne sú nečistí. Ak nebudú robiť pokánie, táto ‚škodlivá‘ choroba bude pre nich smrteľná, pretože teraz je deň Jehovovho súdu. V otázke, či byť časťou terajšieho systému vecí, alebo slúžiť Jehovovi na strane jeho Krista, nejestvuje žiadne neutrálne pásmo. — Lukáš 11:23; porovnaj s Jakubom 4:4.

More sa mení na krv

5. a) Čo sa deje pri vylievaní druhej misky? b) Ako sa Jehova pozerá na tých, ktorí obývajú symbolické more?

⁵ Teraz musí byť vyliata druhá miska Božieho hnevu. Čo bude znamenať pre ľudstvo? Ján hovorí: „A druhý vylial svoju misku do mora. A zmenilo sa na krv ako z mŕtveho človeka, a každá živá duša zomrela, všetko, čo bolo v mori.“ ​(Zjavenie 16:3) Táto miska je, takisto ako druhé trúbenie, namierená proti „moru“ — rozbúrenej spurnej časti ľudstva odcudzeného Jehovovi. (Izaiáš 57:20, 21; Zjavenie 8:8, 9) V Jehovových očiach sa toto „more“ podobá krvi, a je tak veľmi znečistené, že v ňom nemôžu žiť žiadne živé tvory. Preto kresťania nesmú byť časťou tohto sveta. (Ján 17:14) Vyliatie druhej misky Božieho hnevu zjavuje, že celé ľudstvo, ktoré obýva toto more, je v Jehovových očiach mŕtve. Na základe spoločenskej zodpovednosti leží na tomto ľudstve vina za veľké prelievanie nevinnej krvi. Keď príde deň Jehovovho hnevu, zomrie doslovne rukou tých, ktorí budú vykonávať Boží rozsudok. — Zjavenie 19:17, 18; porovnaj s Efezanom 2:1; s Kolosanom 2:13.

Dal im piť krv

6. Čo sa deje, keď je vyliata tretia miska, a aké slová počuť z úst anjela a od oltára?

⁶ Tretia miska Božieho hnevu, podobne ako tretie trúbenie, účinkuje na zdroje pramenistej vody. „A tretí vylial svoju misku do riek a prameňov vôd. A zmenili sa na krv. A počul som, ako povedal anjel nad vodami: ‚Ty, ktorý si a ktorý si bol, Ty verne oddaný, si spravodlivý, lebo si vydal tieto rozhodnutia, pretože vyliali krv svätých a prorokov, a ty si im dal piť krv. Zaslúžia si to.‘ A počul som hovoriť od oltára: ‚Áno, Bože Jehova, Všemohúci, tvoje sudcovské rozhodnutia sú pravdivé a spravodlivé.‘“ — Zjavenie 16:4–7.

7. Čo je znázornené ‚riekami a prameňmi vôd‘?

⁷ Tieto ‚rieky a pramene vôd‘ znázorňujú údajné občerstvujúce zdroje vedenia a múdrosti uznávané svetom, ako napríklad politické, ekonomické, vedecké, výchovné, sociálne a náboženské filozofie, ktorými sa ľudia riadia vo svojom konaní a rozhodovaní. Miesto toho, aby upierali zrak na Jehovu, zdroj života, a u neho hľadali životodarnú pravdu, ‚vysekali si puknuté cisterny‘ a hltavo pili „múdrosť tohto sveta“, ktorá „je u Boha pochabosťou“. — Jeremiáš 2:13; 1. Korinťanom 1:19; 2:6; 3:19; Žalm 36:9; 36:10, RP.

8. Ako si ľudstvo priviedlo na seba krvnú vinu?

⁸ Takéto skazené „vody“ viedli ľudí ku konaniu, ktorým priviedli na seba krvnú vinu. Podnecovali ich napríklad k tomu, aby vo veľkom prelievali krv vo vojnách, ktoré si v tomto storočí vyžiadali viac ako sto miliónov životov. Najmä v kresťanstve, kde vypukli dve svetové vojny, ľudia ‚sa ponáhľali preliať nevinnú krv‘, a k nej patrila i krv Božích svedkov. (Izaiáš 59:7; Jeremiáš 2:34) Ľudstvo priviedlo na seba krvnú vinu aj zneužívaním nesmierneho množstva krvi na transfúziu, pretože takýmto počínaním sú porušované Jehovove spravodlivé zákony. (1. Mojžišova 9:3–5; 3. Mojžišova 17:14; Skutky 15:28, 29) Už dnes možno pozorovať následky prinášajúce množstvo žiaľu, pretože krvnými transfúziami sa šíri AIDS, žltačka a iné choroby. Plná odplata za všetku krvnú vinu sa dostaví zakrátko, keď tých, ktorí sa previnili, postihne najvyšší trest, šliapanie vo ‚veľkom vínnom lise Božieho hnevu‘. — Zjavenie 14:19, 20.

9. Čo patrí k vylievaniu tretej misky?

⁹ Keď sa v časoch Mojžiša zmenila na krv voda Nílu, mohli Egypťania zostať nažive, ak si vyhľadali iné zdroje vody. (2. Mojžišova 7:24) Ale dnes, keď pôsobí duchovná rana, niet v Satanovom svete žiadneho miesta, kde by ľudia mohli nájsť životodarnú vodu. K vyliatiu tejto tretej misky patrí ohlasovanie, že ‚rieky a pramene vôd‘ sveta sú ako krv a prinášajú duchovnú smrť všetkým, ktorí z nich pijú. Ak sa ľudia neobrátia k Jehovovi, neminie ich jeho nepriaznivý rozsudok. — Porovnaj s Ezechielom 33:11.

10. Čo oznamuje „anjel nad vodami“ a aké svedectvo pripája „oltár“?

¹⁰ ‚Anjel nad vodami‘, to jest anjel, ktorý vylieva túto misku na vody, vyvyšuje Jehovu ako univerzálneho sudcu, ktorého spravodlivé rozhodnutia sú absolútne. Preto o tomto súde hovorí: „Zaslúžia si to.“ Tento anjel nepochybne osobne videl mnoho z krviprelievania a krutosti, ktoré boli počas tisícročí podporované falošnými náukami a filozofiami tohto zlého sveta. Preto vie, že Jehovovo súdne rozhodnutie je správne. Prehovorí dokonca i Boží „oltár“. V Zjavení 6:9, 10 sa hovorí, že pri základe oltára sú duše tých, ktorí boli umučení. „Oltár“ teda tiež môže poskytnúť mocné svedectvo o správnosti a spravodlivosti Jehovových rozhodnutí.a Je určite správne, aby tí, ktorí preliali a zneužili toľko krvi, boli sami donútení napiť sa krvi, čo je symbolom rozsudku smrti, ktorý nad nimi vyniesol Jehova.

Ľudia spaľovaní ohňom

11. Čo je cieľom štvrtej misky Božieho hnevu a čo sa deje, keď je vylievaná?

¹¹ Vyliatie štvrtej misky Božieho hnevu zasahuje slnko. Ján hovorí: „A štvrtý vylial svoju misku na slnko; a slnku bolo dané, aby spaľovalo ľudí ohňom. A ľudia boli spaľovaní veľkou žiarou, ale rúhali sa menu Boha, ktorý má moc nad tými ranami, a nerobili pokánie, aby mu vzdali slávu.“ — Zjavenie 16:8, 9.

12. Čo je „slnkom“ tohto sveta a čo je dané tomuto symbolickému slnku?

¹² Dnes, v závere systému vecí, Ježišovi duchovní bratia ‚žiaria jasne ako slnko v kráľovstve svojho Otca‘. (Matúš 13:40, 43) Aj Ježiš je „slnko spravodlivosti“. (Malachiáš 4:2) Ale ľudstvo má svoje vlastné „slnko“, svojich panovníkov, ktorí sa usilujú žiariť, ale odporujú Božiemu kráľovstvu. Štvrté trúbenie oznamovalo, že ‚slnko, mesiac a hviezdy‘ nebies kresťanstva sú vlastne zdrojom tmy, nie svetla. (Zjavenie 8:12) Štvrtá miska Božieho hnevu teraz ukazuje, že „slnko“ sveta sa stane neznesiteľne horúcim. Tí, ku ktorým ľudia upierali zrak ako k vodcom podobným slnku, budú ľudstvo ‚spaľovať‘. Symbolickému slnku to bude dovolené. Inými slovami, Jehova to pripustí ako časť svojho ohnivého súdu nad ľudstvom. Ako dôjde k tomuto spáleniu?

13. V akom zmysle panovníci prirovnaní k slnku ‚spaľujú‘ ľudstvo?

¹³ V snahe vyriešiť problém bezpečnosti sveta, panovníci tohto sveta vytvorili po prvej svetovej vojne Spoločnosť národov; tá však zlyhala. A tak sa experimentovalo s inými formami panovania, napríklad s fašizmom a nacizmom. Šíril sa komunizmus. K slnku prirovnaní vládcovia týchto systémov údel ľudstva nezlepšovali, ale naopak — začali ‚spaľovať ľudí veľkou žiarou‘. Miestne vojny v Španielsku, Etiópii a Mandžusku viedli k druhej svetovej vojne. Novodobé dejiny zaznamenávajú, že Mussolini, Hitler a Stalin ako diktátori sa stali priamo alebo nepriamo zodpovednými za smrť desiatok miliónov ľudí, z toho mnohí patrili k ich vlastným národom. Nedávno ‚spálili‘ medzinárodné alebo občianske konflikty mnoho ľudí v krajinách ako Vietnam, Kampučia, Irán, Libanon a Írsko, a taktiež v krajinách Latinskej Ameriky a Afriky. K tomu patrí i pokračujúci boj medzi superveľmocami, ktorých hrozivé nukleárne zbrane by mohli spáliť celé ľudstvo. V týchto posledných dňoch je ľudstvo skutočne vystavené spaľujúcemu „slnku“, svojim nespravodlivým vládcom. Vyliatie štvrtej misky Božieho hnevu poukázalo na tieto historické skutočnosti a Boží ľud ich oznamuje po celej zemi.

14. Na čo sústavne poukazujú Jehovovi svedkovia ako na jediné riešenie problémov ľudstva a ako na to reaguje ľudstvo ako celok?

¹⁴ Jehovovi svedkovia sústavne učia, že jediným riešením zložitých problémov ľudstva je Božie kráľovstvo, prostredníctvom ktorého si Jehova predsavzal posvätiť svoje meno. (Žalm 83:4, 17, 18; 83:5, 18, 19, RP; Matúš 6:9, 10) Ľudstvo ako celok však odmieta toto riešenie. Mnohí z tých, čo odmietajú Kráľovstvo, sa tiež rúhajú Božiemu menu, takisto ako to robil faraón, ktorý odmietal uznať Jehovovu zvrchovanosť. (2. Mojžišova 1:8–10; 5:2) Títo odporcovia sa nezaujímajú o mesiášske kráľovstvo a radšej chcú trpieť pod svojím vlastným páliacim „slnkom“ utláčajúceho ľudského panstva.

Trón divého zvieraťa

15. a) Na čo je vyliata piata miska? b) Čo je to „trón divého zvieraťa“ a aký následok má vyliatie misky naň?

¹⁵ Na čo vyleje svoju misku ďalší anjel? „A piaty vylial svoju misku na trón divého zvieraťa.“ ​(Zjavenie 16:10a) „Divé zviera“ je Satanov vládny systém. Nemá doslovný trón, tak ako ani divé zviera nie je doslovné. Zo zmienky o tróne však vyplýva, že divé zviera uplatňovalo nad ľudstvom kráľovskú moc; to zodpovedá skutočnosti, že na každej z hláv zvieraťa je kráľovský diadém. Áno, „trón divého zvieraťa“ je základ alebo zdroj tejto moci.b Biblia zjavuje, ako je to naozaj s kráľovskou mocou divého zvieraťa, keď hovorí, že „drak dal zvieraťu svoju silu a svoj trón a veľkú právomoc“. (Zjavenie 13:1, 2; 1. Jána 5:19) Teda vyliatie misky na trón divého zvieraťa zahrnuje odhaľovanie pravej úlohy, ktorú mal a stále ešte má pri podporovaní a presadzovaní divého zvieraťa Satan.

16. a) Komu slúžia národy, bez ohľadu na to, či si to uvedomujú? Vysvetli to. b) Čím svet zjavne odzrkadľuje Satanovu osobnosť? c) Kedy bude zvrhnutý trón divého zvieraťa?

¹⁶ Na základe čoho je udržiavaný tento vzťah medzi Satanom a národmi? Keď Satan pokúšal Ježiša, ukázal mu vo videní všetky kráľovstvá sveta a ponúkol mu „všetku túto moc a ich slávu“. Bola tu však jedna podmienka — Ježiš mal najprv preukázať Satanovi akt uctievania. (Lukáš 4:5–7) Mohli by vlády sveta dostať svoju moc za nejakú menšiu cenu? Rozhodne nie. Podľa Biblie je Satan bohom tohto systému vecí, takže mu národy ako bohu slúžia, či si to uvedomujú, alebo nie. (2. Korinťanom 4:3, 4)c Táto situácia je zjavná z usporiadania terajšieho svetového systému, ktorý je založený na malichernom nacionalizme, nenávisti a sebeckých záujmoch. Je organizovaný tak, ako si želá Satan, tak, aby mohol on ovládať ľudstvo. Korupcia vo vládach, túžba po moci, lživá diplomacia, preteky v zbrojení — to všetko zjavne zrkadlí zvrhlú Satanovu osobnosť. Svet prijíma Satanove nespravodlivé meradlá, a tak ho robí svojím bohom. Trón divého zvieraťa bude zvrhnutý, a to vtedy, keď bude zničené zviera a keď semeno Božej ženy nakoniec aj samotného Satana vrhne do priepasti. — 1. Mojžišova 3:15; Zjavenie 19:20, 21; 20:1–3.

Tma a hlodavá bolesť

17. a) Ako sa vylievanie piatej misky týka duchovnej tmy, ktorá neustále zahaľuje kráľovstvo divého zvieraťa? b) Ako ľudia reagujú na vylievanie piatej misky Božieho hnevu?

¹⁷ Kráľovstvo divého zvieraťa je v duchovnej tme už od svojho začiatku. (Porovnaj s Matúšom 8:12; s Efezanom 6:11, 12.) S vyliatím piatej misky sa začína ešte väčšie verejné oznamovanie tejto tmy. Ba poukazuje sa na ňu veľmi zreteľne, lebo táto miska Božieho hnevu je vyliata priamo na trón symbolického divého zvieraťa. „A jeho kráľovstvo sa zatemnilo a hrýzli si od bolesti jazyk. Avšak rúhali sa Bohu nebies pre svoje bolesti a pre svoje vredy a nerobili pokánie zo svojich skutkov.“ — Zjavenie 16:10b, 11.

18. Akú obdobu má s piatou miskou Božieho hnevu piate zatrúbenie?

¹⁸ Trúbenie piatej trúbky nie je presne to isté ako piata miska Božieho hnevu, pretože trúbenie oznamovalo ranu v podobe kobyliek. Ale všimnime si, že počas tejto rany, pri objavení sa kobyliek, zatmelo sa slnko a vzduch. (Zjavenie 9:2–5) A v 2. Mojžišovej 10:14, 15 podobne čítame o kobylkách, ktoré prišli ako rana od Jehovu na Egypt: „Boli veľmi dotieravé. Pred nimi sa nikdy nevyskytli kobylky také ako tieto, a nikdy po nich sa žiadne také nevyskytnú. A pokrývali viditeľný povrch celej krajiny a krajina sa zatemnila.“ Áno, krajina stemnela! Dnes sa duchovná tma sveta stala následkom zaznenia piatej trúbky a vyliatím piatej misky Božieho hnevu až veľmi zjavnou. Bodavé posolstvo oznamované novodobým húfom kobyliek prináša trápenie a bolesť zlým, ktorí „väčšmi milovali tmu ako svetlo“. — Ján 3:19.

19. Čo spôsobuje, v súlade so Zjavením 16:10, 11, verejné odhaľovanie Satana ako boha tohto systému vecí?

¹⁹ Satan ako panovník sveta spôsobil mnoho smútku a žiaľu. K charakteristickým znakom jeho sveta patria hladomory, vojny, násilie, zločinnosť, narkománia, nemravnosť, sexuálne prenášané choroby, nečestnosť, náboženské pokrytectvo. (Porovnaj s Galaťanom 5:19–21.) A predsa sú tí, ktorí sa riadia Satanovými normami, v rozpakoch a pociťujú bolesť, keď je odhaľovaný ako boh tohto systému vecí. „Hrýzli si od bolesti jazyk“, a to predovšetkým v kresťanstve. Mnohým je nemilé, že táto pravda odhaľuje ich spôsob života. Niektorí sa tým cítia ohrození a prenasledujú tých, ktorí túto pravdu zverejňujú. Odmietajú Božie kráľovstvo a potupujú Jehovovo sväté meno. Sú odhaľovaní ako takí, ktorí sú v náboženskom ohľade chorí a plní vredov, a tak sa rúhajú nebeskému Bohu. Nie, ‚nerobia pokánie zo svojich skutkov‘. Nemôžeme očakávať, že by pred koncom tohto sveta došlo k hromadnému obráteniu. — Izaiáš 32:6.

Rieka Eufrates vyschla

20. Ako sa týka rieky Eufrates šieste trúbenie aj vyliatie šiestej misky?

²⁰ Šieste trúbenie oznamovalo rozviazanie „tých štyroch anjelov, ktorí sú zviazaní pri veľkej rieke Eufrates“. (Zjavenie 9:14) Historicky je doložené, že na rieke Eufrates ležalo veľké mesto Babylon. A v roku 1919 nastal s rozviazaním symbolických štyroch anjelov pamätný pád Veľkého Babylonu. (Zjavenie 14:8) Preto je pozoruhodné, že i šiesta miska Božieho hnevu sa týka rieky Eufrates: „A šiesty vylial svoju misku na veľkú rieku Eufrates, a jej voda vyschla, aby bola pripravená cesta kráľom od východu slnka.“ ​(Zjavenie 16:12) Opäť zlá správa pre Veľký Babylon!

21, 22. a) Ako v roku 539 pred n. l. vyschli vody Eufratu chrániace Babylon? b) Čo sú „vody“, na ktorých sedí Veľký Babylon, a ako v dnešných časoch vysychajú i tieto symbolické vody?

²¹ V dobe rozkvetu starovekého Babylonu tvorili bohaté vody Eufratu dôležitú časť jeho obranného systému. V roku 539 pred n. l. tieto vody vyschli, keď perzský vodca Cýrus odviedol ich tok. Tak bola otvorená cesta pre Cýra Perzského a Dária Médskeho, kráľov „od východu slnka“ ​(to jest od východu), aby vstúpili do Babylonu a dobyli ho. Rieka Eufrates v kritickej hodine zlyhala, pretože neprispela k obrane tohto veľkého mesta. (Izaiáš 44:27 až 45:7; Jeremiáš 51:36) Čosi podobné má sa stať novodobému Babylonu, celosvetovému systému falošného náboženstva.

²² Veľký Babylon „sedí na mnohých vodách“. Podľa Zjavenia 17:1, 15 tieto vody symbolizujú „ľudí, zástupy, národy a jazyky“ — húfy stúpencov, v ktorých Veľký Babylon vidí ochranu. Ale „vody“ vysychajú! V západnej Európe, kde Veľký Babylon mával kedysi veľký vplyv, stovky miliónov ľudí už nevenujú žiadnu pozornosť náboženstvu. Niektoré ďalšie krajiny sa netaja svojím zámerom odstrániť vplyv náboženstva. Masy ľudí v týchto krajinách nepovstali na jeho ochranu. Podobne aj keď príde čas, aby bol Veľký Babylon zničený, zmenšujúci sa počet jeho stúpencov mu neposkytne žiadnu ochranu. (Zjavenie 17:16) Hoci Veľký Babylon tvrdí, že má stámilióny členov, bude bezbranný proti „kráľom od východu slnka“.

23. a) Kto boli v roku 539 pred n. l. králi „od východu slnka“? b) Kto sú ‚králi od východu slnka‘ v Pánovom dni a ako zničia Veľký Babylon?

²³ Kto sú títo králi? V roku 539 pred n. l. to boli Dárius Médsky a Cýrus Perzský, ktorých Jehova použil na dobytie starovekého mesta Babylon. Aj v Pánovom dni bude falošný náboženský systém Veľkého Babylonu tiež zničený ľudskými panovníkmi. Ale bude to opäť božský súd. Boh Jehova a Ježiš Kristus, ‚králi od východu slnka‘, vložia do sŕdc ľudských panovníkov „úmysel“, aby sa obrátili proti Veľkému Babylonu a úplne ho zničili. (Zjavenie 17:16, 17) Vyliatie šiestej misky prináša verejné oznamovanie skorého vykonania tohto rozsudku.

24. a) Ako bol oznamovaný obsah prvých šiestich misiek Jehovovho hnevu a k čomu to viedlo? b) Čo ukáže Zjavenie, prv než nám povie o ostatnej miske Božieho hnevu?

²⁴ Prvých šesť misiek Jehovovho hnevu obsahuje posolstvo, nad ktorým sa treba zamyslieť. Pozemskí Boží služobníci, podporovaní anjelmi, majú veľkú prácu oznámiť ich obsah celému svetu. Tak sa všetkým zložkám Satanovho svetového systému predkladá náležité varovanie a jednotliví ľudia dostávajú od Jehovu príležitosť obrátiť sa k spravodlivosti a zostať nažive. (Ezechiel 33:14–16) Je tu však ešte jedna miska Božieho hnevu. Ale prv než nám Zjavenie o nej povie, najprv ukáže, ako sa Satan a jeho pozemské nástroje snažia pôsobiť proti oznamovaniu Jehovových súdov.

Zhromažďovanie do Armagedonu

25. a) Čo hovorí Ján o nečistých „inšpirovaných výrokoch“ podobných žabám? b) Ako dochádza k ošklivej rane v podobe žiab, čiže k ‚nečistým inšpirovaným výrokom‘, a k čomu to vedie?

²⁵ Ján hovorí: „A videl som tri nečisté inšpirované výroky, ktoré vyzerali ako žaby, a vychádzali z úst draka a z úst divého zvieraťa a z úst falošného proroka. To sú výroky inšpirované démonmi a robia znamenia a vychádzajú ku kráľom celej obývanej zeme, aby ich zhromaždili do vojny veľkého dňa Boha, Všemohúceho.“ ​(Zjavenie 16:13, 14) Za čias Mojžiša Jehova priviedol strašnú ranu v podobe žiab na faraónov Egypt, takže „krajina začala páchnuť“. (2. Mojžišova 8:5–15) Počas Pánovho dňa takisto dochádza k čomusi, čo možno porovnať s ošklivou ranou v podobe žiab, ale táto rana pochádza z iného zdroja. Ide o Satanove „nečisté inšpirované výroky“, ktoré jednoznačne znázorňujú propagandu, ktorej cieľom je vmanévrovať všetkých ľudských panovníkov — „kráľov“ — do odporu voči Jehovovi, na stranu jeho odporcu. Tak si Satan zaisťuje, aby následkom vylievania misiek Božieho hnevu, panovníci nezakolísali vo svojom zmýšľaní, ale aby pevne stáli na jeho strane, keď sa začne ‚vojna veľkého dňa Boha, Všemohúceho‘.

26. a) Z ktorých troch zdrojov vychádza satanská propaganda? b) Čo je „falošný prorok“ a ako to vieme?

²⁶ Propaganda pochádza od „draka“ ​(Satana) a od „divého zvieraťa“ ​(Satanovho politického usporiadania), od tvorov, s ktorými sme sa už v Zjavení stretli. Ale čo znamená „falošný prorok“? Ten je tu čímsi novým iba podľa mena. Už predtým sme videli divé zviera s dvoma rohmi, aké má baránok, ktoré robilo znamenia pred sedemhlavým divým zvieraťom. Tento podvodnícky tvor si počínal ako prorok sedemhlavého divého zvieraťa. Podporoval uctievanie tohto divého zvieraťa, ba postaral sa mu aj o to, aby bol vytvorený jeho obraz. (Zjavenie 13:11–14) Divé zviera, ktoré má dva rohy ako baránok, musí byť totožné s „falošným prorokom“, o ktorom je teraz reč tu. To sa nám potvrdí, keď budeme neskôr čítať, že falošný prorok, podobne ako symbolické divé zviera s dvoma rohmi, „pred ním [sedemhlavým zvieraťom] robil znamenia, ktorými zvádzal tých, ktorí prijali znak divého zvieraťa, a tých, ktorí uctievajú jeho obraz“. — Zjavenie 19:20.

27. a) Akú aktuálnu výstrahu dáva sám Ježiš Kristus? b) Akú výstrahu dal Ježiš, keď bol na zemi? c) Ako zopakoval túto výstrahu apoštol Pavol?

²⁷ Keďže je okolo nás toľko satanskej propagandy, sú naozaj aktuálne ďalšie slová, ktoré Ján zaznamenal: „Hľa, prichádzam ako zlodej. Šťastný je ten, kto zostáva bdelý a opatruje si svoj vrchný odev, aby nechodil nahý a aby sa ľudia nepozerali na jeho hanbu.“ — (Zjavenie 16:15) Kto prichádza „ako zlodej“? Sám Ježiš, ktorý prichádza v neohlásenom čase ako Jehovov vykonávateľ rozsudku. (Zjavenie 3:3; 2. Petra 3:10) Keď bol Ježiš ešte na zemi, tiež prirovnal svoj príchod k príchodu zlodeja: „Zostaňte bdelí, lebo neviete, v ktorý deň príde váš Pán... Preto aj vy dokážte, že ste pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej sa nenazdáte.“ ​(Matúš 24:42, 44; Lukáš 12:37, 40) Apoštol Pavol sa vrátil k tejto výstrahe a povedal: „Jehovov deň prichádza presne tak ako zlodej v noci. Keď povedia: ‚Mier a bezpečie!‘, vtedy ihneď príde na nich náhle zničenie.“ Za každým lživým vyhlásením o ‚mieri a bezpečí‘ je Satan. — 1. Tesaloničanom 5:2, 3.

28. Aké varovanie vyslovil Ježiš pokiaľ ide o odolávanie tlaku sveta a čo je to „ten deň“, ktorý by na kresťanov nemal prísť „ako osídlo“?

²⁸ Ježiš varoval aj pred tlakom, ktorým bude tento propagandou presýtený svet pôsobiť na kresťanov. Povedal: „Dávajte... pozor na seba, aby vaše srdce nebolo nikdy preťažené prejedaním a prílišným pitím a úzkostlivými životnými starosťami, a náhle, v jednom okamihu, by na vás prišiel ten deň ako osídlo... Zostaňte bdelí a v každom čase pokorne proste, aby sa vám podarilo uniknúť všetkému, čo sa má stať, a stáť pred Synom človeka.“ ​(Lukáš 21:34–36) „Ten deň“ je ‚veľký deň Boha, Všemohúceho‘. (Zjavenie 16:14) Ako sa približuje „ten deň“ ospravedlnenia Jehovovej zvrchovanosti, stáva sa stále namáhavejším vyrovnávať sa s úzkostlivými životnými starosťami. Kresťania musia byť triezvi a ostražití, musia zostať bdelí, až kým ten deň nepríde.

29, 30. a) Aký význam má Ježišova výstraha, že tí, ktorí budú nájdení ako spia, budú mať hanbu, lebo prídu o svoj „vrchný odev“? b) Ako označuje vrchný odev toho, kto ho nosí? c) Ako by niekto mohol stratiť svoj vrchný odev a k čomu by to viedlo?

²⁹ Čo však znamená výstraha, že tí, ktorí budú nájdení, ako spia, prídu o svoj „vrchný odev“ a budú mať hanbu? Za starých čias v Izraeli spočívala na každom kňazovi alebo Lévitovi, ktorý mal stráž v chráme, závažná zodpovednosť. Židovskí komentátori hovoria, že keby bol niekto v takej službe zastihnutý, ako spí, mohlo sa mu stať, že by mu vyzliekli jeho rúcho a spálili, a mal by verejnú hanbu.

³⁰ Ježiš tu varuje, že dnes by sa mohlo stať čosi podobné. Kňazi a Léviti boli predobrazom Ježišových pomazaných bratov. (1. Petra 2:9) Ale v širšom význame sa Ježišova výstraha vzťahuje i na veľký zástup. Vrchný odev, o ktorom sa tu hovorí, označuje svojho nositeľa ako kresťanského Jehovovho svedka. (Porovnaj so Zjavením 3:18; 7:14.) Keby niekto pripustil, aby ho tlak Satanovho sveta ukolísal do spánku alebo nečinnosti, prišiel by pravdepodobne o svoj vrchný odev — inými slovami, stratil by svoju čistú kresťanskú totožnosť. To by bola zahanbujúca situácia. Dostal by sa do nebezpečenstva, že stratí úplne všetko.

31. a) Aký dôraz dodáva dnes Zjavenie 16:16 upozorneniu, že kresťania musia zostať bdelí? b) Aké názory vyjadrili niektorí náboženskí vodcovia vzhľadom na Armagedon?

³¹ Nutnosť, aby kresťania zostali bdelí, je tým naliehavejšia, čím viac sa blíži splnenie nasledujúceho verša Zjavenia: „A [výroky inšpirované démonmi] zhromaždil ich [pozemských kráľov alebo vládcov] na miesto, ktoré sa hebrejsky volá Har-magedon.“ ​(Zjavenie 16:16) Toto meno, častejšie prepisované ako Armagedon, sa v Biblii vyskytuje len raz. Ale zato mocne roznecuje ľudskú predstavivosť. Vedúce osobnosti sveta varovali pred možným nukleárnym Armagedonom. Armagedon bol spájaný so starovekým mestom Megiddom, miestom rozhodujúcich bitiek biblických čias, a niektorí náboženskí vodcovia vyjadrili domnienku, že na tomto ohraničenom mieste sa odohrá posledná vojna na zemi. V tom sa veľmi mýlia.

32, 33. a) Čo znamená meno Har-magedon alebo Armagedon, ak nejde o doslovné miesto? b) Ktoré ďalšie biblické výrazy majú podobný význam ako označenie „Armagedon“, alebo s ním významovo súvisia? c) Kedy nastane čas, aby siedmy anjel vylial poslednú misku Božieho hnevu?

³² Meno Har-magedon znamená „vrch Megiddo“. Nie je to doslovné miesto, ale označenie svetovej situácie, do ktorej budú vo svojom odpore voči Bohu Jehovovi privedené všetky národy a kde ich Boh nakoniec zničí. Miestom tejto udalosti je celý svet. (Jeremiáš 25:31–33; Daniel 2:44) Je to podobné, ako keď sa hovorí o ‚veľkom vínnom lise Božieho hnevu‘ a „nížine rozhodnutia“ čiže ‚nížine Jehošafata‘, kde sa zhromaždia národy a Jehova vykonáva nad nimi rozsudok. (Zjavenie 14:19; Joel 3:12, 14) Armagedon sa spája aj s ‚pôdou Izraela‘, kde sú zničené satanské vojská Góga z Magógu, a s miestom „medzi veľkým morom a svätým vrchom Okrasy“, kde ‚prichádza ku svojmu koncu‘ kráľ severu, a to zásahom Michaela, veľkého kniežaťa. — Ezechiel 38:16–18, 22, 23; Daniel 11:45–12:1.

³³ Keď budú národy škrekľavou propagandou, ktorá pochádza od Satana a jeho pozemských nástrojov, vmanévrované do tejto situácie, nastane čas, keď siedmy anjel vyleje poslednú misku Božieho hnevu.

„Stalo sa!“

34. Na čo vylieva svoju misku siedmy anjel a aké oznámenie vychádza „zo svätyne od trónu“?

³⁴ „A siedmy vylial svoju misku na vzduch. Na to vyšiel zo svätyne od trónu silný hlas a povedal: ‚Stalo sa!‘“ — Zjavenie 16:17.

35. a) Čo je „vzduch“ zo Zjavenia 16:17? b) Čo vyjadruje siedmy anjel tým, že vylieva svoju misku na vzduch?

³⁵ Posledné prostredie udržiavajúce život, ktoré má byť postihnuté ranou, je „vzduch“. Nie je to však doslovný vzduch. Na doslovnom vzduchu nie je nič, čo by si zaslúžilo nepriaznivé Jehovove rozsudky, takisto, ako si ich nezaslúži doslovná zem, doslovné more, doslovné zdroje pramenistej vody alebo doslovné slnko. Skôr tu ide o „vzduch“, o ktorom hovoril Pavol, keď nazval Satana ‚vládcom s mocou nad vzduchom‘. (Efezanom 2:2) Ide o satanský „vzduch“, ktorý dnes svet vdychuje, je to duch alebo všeobecný myšlienkový sklon, ktorý preniká každou zložkou života okrem Jehovovej organizácie. Teda keď siedmy anjel vylieva svoju misku na vzduch, vyjadruje tým Boží hnev proti Satanovi, jeho organizácii a všetkému, čo podnecuje ľudstvo, aby podporovalo Satana vo vzdore proti Jehovovej zvrchovanosti.

36. a) Čo tvorí spolu sedem rán? b) Čo vyjadruje Jehovovo vyhlásenie: „Stalo sa!“?

³⁶ Siedma rana spolu s predchádzajúcimi šiestimi vyjadruje súhrn Jehovových rozsudkov proti Satanovi a jeho systému. Je vyhlásením o záhube Satana a jeho semena. Keď je táto posledná miska vyliata, sám Jehova vyhlasuje: „Stalo sa!“ K tomu už niet čo dodať. Akonáhle bol pre Jehovovo uspokojenie oznámený obsah misiek Božieho hnevu, nebude sa už odkladať vykonanie rozsudkov, ktoré sú v týchto posolstvách oznámené.

37. Ako opisuje Ján to, čo sa deje po vyliatí siedmej misky Božieho hnevu?

³⁷ Ján pokračuje: „Nastali blesky a hlasy a hromy a nastalo veľké zemetrasenie, aké dosiaľ nebolo od čias, odkedy sú ľudia na zemi, také rozsiahle zemetrasenie a veľké. A veľké mesto sa rozpadlo na tri časti a mestá národov padli; a Veľký Babylon bol pripomenutý pred Bohom, aby mu Boh dal pohár vína hnevu svojho rozhorčenia. Aj každý ostrov utiekol a vrchy sa nedali nájsť. A veľké krupobitie, z ktorého každá krúpa vážila asi talent, zostúpilo z neba na ľudí a ľudia sa rúhali Bohu pre tú ranu krupobitia, lebo tá rana bola neobyčajne veľká.“ — Zjavenie 16:18–21.

38. Čo je znázornené a) „rozsiahlym zemetrasením“? b) tým, že sa „veľké mesto“, Veľký Babylon, rozpadlo „na tri časti“? c) tým, že „každý ostrov utiekol a vrchy sa nedali nájsť“? d) ranou „krupobitia“?

³⁸ Jehova opäť jasne zrozumiteľným spôsobom zasahuje proti ľudstvu, čo je ohlásené ‚bleskami a hlasmi a hromami‘. (Porovnaj so Zjavením 4:5; 8:5.) Ľudstvo bude otrasené akoby ničivým zemetrasením tak, ako ešte nikdy. (Porovnaj s Izaiášom 13:13; s Joelom 3:16.) Tento rozsiahly otras zatrasie „veľkým mestom“, Veľkým Babylonom tak, že sa rozpadne „na tri časti“, čím je symbolicky zobrazené, že sa definitívne zrúti. Padnú i „mestá národov“. Zmiznú aj „každý ostrov“ a „vrchy“ — inštitúcie a organizácie terajšieho usporiadania, ktoré sa zdajú byť také trvanlivé. „Veľké krupobitie“, oveľa väčšie, než aké postihlo Egypt počas siedmej rany, bude na ľudstvo bolestivo dorážať krúpami vážiacimi asi talent.d (2. Mojžišova 9:22–26) Tento trest v podobe stuhnutej vody znázorňuje asi neobyčajne tvrdými slovami vyjadrované posolstvo o Jehovových rozsudkoch, oznamujúce, že konečne nadišiel koniec tohto systému vecí. Ale, Jehova môže na svoje ničivé dielo použiť i doslovné krupobitie. — Jób 38:22, 23.

39. Ako sa správa väčšina ľudstva, aj keď bolo vyliatych sedem rán?

³⁹ Teda Satanov svet postihne Jehovov spravodlivý súd. Väčšina ľudstva bude až do konca vzdorovať Bohu a hanobiť ho. Srdce týchto ľudí, takisto ako v starej dobe srdce faraóna, sa neobmäkčí opakovanými ranami ani záverečným smrtiacim vyvrcholením týchto rán. (2. Mojžišova 11:9, 10) V poslednej chvíli už nedôjde k žiadnej veľkej zmene ich sŕdc. Až do posledného dychu budú hovoriť urážlivo proti Bohu, ktorý vyhlasuje: „Budú musieť poznať, že som Jehova.“ ​(Ezechiel 38:23) Ale zvrchovanosť Boha Jehovu, Všemohúceho, bude ospravedlnená.

[Poznámky pod čiarou]

[Rámček na strane 221]

„Na zem“

Jánova trieda oznamuje verejnosti Jehovov hnev proti „zemi“ vyhláseniami, ako sú napríklad tie, čo nasledujú:

„Po storočiach svojich snáh politické strany dokázali, že nie sú schopné zvládnuť terajšie pomery a vyriešiť boľavé problémy. Ekonómovia a štátnici, ktorí podrobne študujú túto otázku, zisťujú, že nemôžu pre to nič urobiť.“ — Milióny dnes žijúcich nikdy nezomrú, 1920, s. 61, angl.

„Dnes nejestvuje na zemi žiadna vláda, ktorá by uspokojovala aspoň akú-takú časť sveta. Nad mnohými národmi vládnu diktátori. Celý svet prakticky dospel k úpadku.“ — Žiadúca vláda, 1924, s. 5, angl.

„Len tým, že bude... urobený koniec tomuto systému vecí, môže byť svet oslobodený od zla a len tak môže byť vytvorený priestor, aby sa darilo pokoju a spravodlivosti.“ — „Toto dobré posolstvo o kráľovstve“, 1954, s. 25, angl.

„Terajšie usporiadanie sveta sa vyznačuje tým, že v ňom pribúda hriechu, nespravodlivosti a búrenia sa proti Bohu a jeho vôli... Nedá sa napraviť. Preto musí byť odstránené!“ — Strážna veža z 15. novembra 1981, angl.; v slov. vydaní č. 13, 1982, s. 3.

[Rámček na strane 223]

„Do mora“

Nasleduje niekoľko vyhlásení, ktoré v priebehu viacerých rokov uverejnila Jánova trieda a ktorými oznamovala Boží hnev proti nepokojnému, spurnému „moru“ bezbožného ľudstva, odcudzeného Jehovovi:

„Dejiny každého národa ukazujú, že jestvoval boj medzi triedami. Niekoľko jedincov stálo proti množstvu... Tieto boje viedli k veľkému počtu revolúcií a spôsobili veľké utrpenie a množstvo krviprelievania.“ — Vláda, 1928, s. 244, angl.

V novom svete už nebude „symbolické ‚more‘ (nespokojné, spurné a bezbožné zástupy ľudí), z ktorého sa už pred dávnymi časmi vynorilo divé zviera, nástroj, ktorý používa Diabol.“ — Strážna veža z 15. septembra 1967, s. 567, angl.

„Súčasná ľudská spoločnosť je postihnutá duchovnou chorobou. Nikto z nás ju nemôže zachrániť, lebo Božie slovo ukazuje, že jej choroba sa končí smrťou.“ — Mier a bezpečie — ako ich môžeš nájsť?, 1977, 11. kap., 27. ods.

[Rámček na strane 224]

„Do riek a prameňov“

Počas tretej rany boli ‚rieky a pramene vôd‘ odhaľované vyhláseniami ako napríklad tieto:

„Duchovní, ktorí tvrdia, že sú učiteľmi [Kristových] náuk, žehnali vojnu a vyhlasovali ju za svätú vec. Tešilo ich vidieť svoje obrazy a krucifixy vystavené vedľa obrazov a sôch krvavých bojovníkov.“ — Strážna veža z 15. septembra 1924, s. 275, angl.

„Špiritizmus sa zakladá na hrubej nepravde, na lži o pokračovaní života po smrti a o nesmrteľnosti ľudskej duše.“ — Čo hovorí Písmo o „posmrtnom živote“?, 1955, s. 51, angl.

„Vody, ktoré [čerpajú] ľudia z... prameňov ľudských filozofií, politických teórií, sociálnych reforiem, od hospodárskych poradcov a zástancov náboženských tradícií, nepriniesli žiadne skutočné životodarné osvieženie... Ba tieto vody priviedli tých, čo ich pili, dokonca k porušovaniu Stvoriteľovho zákona o svätosti krvi a k prenasledovaniu iných za ich vieru.“ — Rezolúcia prijatá na medzinárodnom zjazde „Večné dobré posolstvo“, 1963.

„Nie záchranu pomocou vedy, ale zničenie svojho rodu môže človek očakávať sám od seba... Nemôžeme dúfať, že by psychológovia a psychiatri sveta zmenili spôsob myslenia ľudí... Takisto sa nemôžeme spoliehať na to, že bude vytvorená nejaká medzinárodná polícia... a urobí z tejto zeme bezpečné bydlisko.“ — Záchrana ľudského rodu — pôsobením Kráľovstva, 1970, s. 5, angl.

[Rámček na strane 225]

„Na slnko“

Počas Pánovho dňa, keď „slnko“ ľudského panstva ‚spaľuje ľudstvo‘, Jánova trieda upozorňuje na túto skutočnosť vyhláseniami, ako sú tie, čo nasledujú:

„Svojvoľní diktátori Hitler a Mussolini dnes ohrozujú mier celého sveta a pri svojom potláčaní slobody sú horlivo podporovaní rímskokatolíckou hierarchiou.“ — Fašizmus alebo sloboda, 1939, s. 12, angl.

„Taktika, ktorú počas dejín sledujú ľudskí diktátori, je ‚ovládni alebo znič‘. Ale nariadenie, ktoré teraz na celej zemi presadí Bohom ustanovený kráľ Ježiš Kristus, znie: ‚nechajte panovať nad sebou Boha, alebo buďte zničení!‘.“ — Keď sa všetky národy zjednotia pod Božím kráľovstvom, 1961, s. 23, angl. (Pozri slov. Strážnu vežu 6, 1962.)

„Od roku 1945 bolo vo svete asi v 150 vojnách zabitých vyše 25 miliónov ľudí.“ — Strážna veža z 15. januára 1980, s. 6, angl.

„Národy sveta... nevenujú pozornosť medzinárodným povinnostiam alebo pravidlám správania. Niektoré národy sa nazdávajú, že majú plné právo používať na dosiahnutie svojich cieľov akékoľvek prostriedky, ktoré považujú za potrebné — masakry, atentáty, únosy, bombardovanie atď... Ako dlho bude národom trpené ich nezmyselné a nezodpovedné vyčíňanie?“ — Strážna veža z 15. februára, 1985, s. 4, angl.

[Rámček na strane 227]

„Na trón divého zvieraťa“

Jehovovi svedkovia odhaľovali trón divého zvieraťa a vyhláseniami ako tie, ktoré nasledujú, oznamovali verejnosti, že Jehova ho odsúdil:

„Panovníci a politickí vodcovia národov sú pod vplyvom zlomyseľných nadľudských síl, ktoré ich neodolateľne ženú do samovražedného pochodu k rozhodujúcemu konfliktu v Armagedone.“ — Po Armagedone — Boží nový svet, 1953, s. 8, angl.

„‚Divé zviera‘, neteokratické ľudské vlády, dostalo svoju silu, moc a trón od draka. Preto sa musí držať línie svojej strany, línie draka.“ — Po Armagedone — Boží nový svet, 1953, s. 15, angl.

„Pohanské národy môžu [stáť]... len... na... strane najväčšieho nepriateľa, Satana, Diabla.“ — Rezolúcia prijatá na medzinárodnom zjazde „Božské víťazstvo“, 1973, angl.

[Rámček na strane 229]

„Jej voda vyschla“

Už teraz vysychá v mnohých oblastiach prameň podpory poskytovanej babylonskému náboženstvu, a to je náznak toho, čo sa stane, keď zaútočia ‚králi od východu slnka‘.

„Štatistický výskum ukázal, že 75 percent obyvateľov mestských oblastí [Thajska] vôbec nechodí počúvať kázne do budhistických chrámov, a počet obyvateľov vidieka navštevujúcich chrámy sa postupne stále viac znižuje a činí už len päťdesiat percent.“ — Bangkok Post, 7. septembra 1987, s. 4, angl.

„Z taoizmu, ktorý bol v krajine [Číne] založený asi pred dvoma tisícročiami, vyprchala jeho magická moc... Keďže príslušníci kňazstva už nedisponujú nástrojmi, ktorými si oni a ich predchodcovia obvykle získavali množstvo stúpencov, ocitli sa bez nástupcov a taoizmus ako organizované náboženstvo stojí v celej pevninskej oblasti Číny prakticky pred svojím zánikom.“ — The Atlanta Journal and Constitution, 12. septembra 1982, s. 36–A, angl.

„Japonsko... patrí ku krajinám s najväčšou koncentráciou cudzích misionárov na svete (takmer 5 200), a predsa... sa ku kresťanstvu hlási menej než 1 % obyvateľov... Jeden františkánsky kňaz, ktorý tu pracuje od päťdesiatych rokov nášho storočia... sa domnieva, že ‚dni cudzích misionárov v Japonsku sa končia‘.“ — The Wall Street Journal, 9. júla 1986, s. 1, angl.

V Anglicku bolo v minulých troch desaťročiach „takmer 2 000 zo 16 000 anglikánskych kostolov... zatvorených, lebo sa nepoužívali. Návštevnosť klesla tak hlboko, že v krajinách, ktoré sa hlásia ku kresťanstvu, patrí cirkev v Anglicku k cirkvám s najmenšou návštevnosťou... ‚Už nemožno povedať, že Anglicko je kresťanská krajina,‘ vyhlásil [biskup z Durhamu].“ — The New York Times, 11. mája 1987, s. A4, angl.

„Po niekoľkých hodinách prudkej debaty dnes [grécky] parlament schválil zákon umožňujúci socialistickej vláde prevziať ohromné majetky, ktoré patrili gréckej ortodoxnej cirkvi... Navyše zákon stavia pod dozor laikov cirkevné rady a výbory, ktoré zodpovedajú za správu cenných cirkevných investícií, včítane hotelov, mramorových baní a veľkých administratívnych budov.“ — The New York Times, 4. apríla 1987, s. 3, angl.

[Obrázok na strane 222]

Prvé štyri misky Božieho hnevu obsahujú rany podobné tým, ktoré nasledovali po prvých štyroch trúbeniach

[Obrázok na strane 226]

Piata miska odhaľuje, že trón divého zvieraťa je moc, ktorú Satan dal divému zvieraťu

[Obrázky na strane 231]

Démonskou propagandou sú panovníci zeme zhromažďovaní do Armagedonu — situácie, ktorá nastane vo svete — kde budú na nich vyliate Jehovove rozsudky

[Obrázok na strane 233]

Nad tými, ktorí nechali na seba pôsobiť Satanov znečistený „vzduch“, bude musieť byť vykonaný spravodlivý Jehovov rozsudok

Kapitola 33

Súd nad povestnou pobehlicou

Videnie 11 — Zjavenie 17:1–18

Téma: Veľký Babylon sa vezie na šarlátovom divom zvierati, ktoré sa nakoniec obracia proti nemu a zničí ho

Čas spĺňania: Od roku 1919 po veľké súženie

1. Čo zjavuje Jánovi jeden zo siedmich anjelov?

JEHOVOV spravodlivý hnev musí byť vyliaty úplne, celých sedem misiek! Keď šiesty anjel vylial svoju misku na miesto starovekého Babylonu, bolo to výstižným symbolom rán, ktoré postihnú Veľký Babylon v čase, keď udalosti budú rýchlo postupovať ku konečnej armagedonskej bitke. (Zjavenie 16:1, 12, 16) Pravdepodobne ten istý anjel teraz zjavuje, prečo a ako Jehova vykoná svoj spravodlivý súd. Ján žasne nad tým, čo počuje a vidí ďalej: „Tu prišiel jeden zo siedmich anjelov, ktorí mali sedem misiek, a hovoril so mnou a povedal: ‚Poď, ukážem ti rozsudok nad veľkou smilnicou, ktorá sedí na mnohých vodách, s ktorou smilnili králi zeme, zatiaľ čo tí, ktorí obývajú zem, boli opití vínom jej smilstva.‘“ — Zjavenie 17:1, 2.

2. Čo je dôkazom, že „veľká smilnica“ a) nie je staroveký Rím? b) nie je veľkoobchodné podnikanie? c) je náboženský celok?

² „Veľká smilnica“! Prečo také pohoršujúce označenie? Kto je to? Niektorí túto symbolickú pobehlicu stotožňovali so starovekým Rímom. Ale Rím bol politickou mocou. Táto necudná žena pácha smilstvo s kráľmi zeme, a k tým patria zrejme aj králi Ríma. Okrem toho, je o nej tiež napísané, že „králi zeme“ po jej zničení smútili nad jej zánikom. Teda nemôže to byť politická moc. (Zjavenie 18:9, 10) Oplakávajú ju aj pozemskí obchodníci, a preto nemôže zobrazovať ani svet obchodného podnikania. (Zjavenie 18:15, 16) Čítame však o nej, že jej „špiritistickými zvykmi boli zvedené všetky národy“. (Zjavenie 18:23) Z toho jasne vyplýva, že smilná pobehlica musí byť nejaký náboženský celok celosvetového rozsahu.

3. a) Z čoho vyplýva, že veľká pobehlica musí znázorňovať viac než iba rímskokatolícku cirkev, alebo všetky cirkvi kresťanstva? b) Ktoré babylonské náuky možno nájsť vo väčšine orientálnych náboženstiev a tiež v sektách kresťanstva? c) Čo pripustil rímskokatolícky kardinál John Henry Newman, pokiaľ ide o pôvod mnohých náuk, obradov a zvykov kresťanstva? (Pozri poznámku pod čiarou.)

³ Aký náboženský celok by to mohol byť? Azda rímskokatolícka cirkev, ako tvrdia niektorí? Alebo je to celé kresťanstvo? Nie, ak zvádza všetky národy, musí to byť útvar ešte väčší. Je to celosvetová ríša falošného náboženstva. Svoj pôvod má v babylonských mystériách, čo je zjavné z toho, že po celej zemi možno nájsť rozšírené v náboženstvách sveta mnohé babylonské náuky a zvyky. Napríklad vieru vo vrodenú nesmrteľnosť ľudskej duše, v pekelné muky a v trojicu bohov nachádzame vo väčšine orientálnych náboženstiev, a takisto aj v sektách kresťanstva. Falošné náboženstvo, ktoré sa zrodilo pred vyše 4 000 rokmi v starovekom meste Babylon, sa rozvinulo do obrovského novodobého útvaru, ktorý je výstižne označený ako Veľký Babylon.a Prečo je však označený odpudzujúcim výrazom „veľká smilnica“?

4. a) Ako sa staroveký Izrael dopúšťal smilstva? b) Ako sa nápadným spôsobom dopúšťal smilstva Veľký Babylon?

⁴ Babylon (alebo Bábel, čo znamená „zmätok“) dosiahol vrchol svojej veľkosti v čase Nabuchodonozora. Bol to nábožensko-politický štát s viac než tisícom chrámov a svätýň. Jeho kňazstvo malo veľkú moc. Hoci Babylon ako svetová veľmoc prestal existovať už dávno, náboženský Veľký Babylon žije ďalej a podľa starovekého vzoru stále sa snaží ovplyvňovať a utvárať politické záležitosti. Ale schvaľuje to Boh, keď sa náboženstvo mieša do politiky? V Hebrejských písmach sa hovorilo o Izraeli, že sa správa ako prostitútka, keď sa začal zaoberať falošným uctievaním a miesto toho, aby dôveroval Jehovovi, začal vstupovať do spojenectva s národmi. (Jeremiáš 3:6, 8, 9; Ezechiel 16:28–30) Aj Veľký Babylon sa dopúšťa prostitúcie. Robí všetko, čo považuje za výhodné, aby získal vplyv a moc nad panujúcimi kráľmi zeme. — 1. Timotejovi 4:1.

5. a) V ktorom smere bývajú náboženskí duchovní radi stredobodom pozornosti? b) Prečo je túžba po význačnom svetskom postavení v priamom protiklade k slovám Ježiša Krista?

⁵ Dnes sa náboženskí vodcovia často uchádzajú o vysoké vládne úrady a v niektorých krajinách sa podieľajú na vláde a dokonca zastávajú ministerské úrady. V roku 1988 sa dvaja známi protestantskí duchovní uchádzali o úrad prezidenta Spojených štátov. Vodcovia Veľkého Babylonu sú radi v centre pozornosti a často bývajú uverejňované fotografie z ich rokovaní s význačnými politikmi. Naproti tomu Ježiš sa do politiky nemiešal a o svojich učeníkoch povedal: „Nie sú časťou sveta, tak ako ja nie som časťou sveta.“ — Ján 6:15; 17:16; Matúš 4:8–10; pozri aj Jakuba 4:4.

Novodobá ‚prostitúcia‘

6, 7. a) Ako sa v Nemecku dostala k moci Hitlerova nacistická strana? b) Ako pomohol Hitlerovi v jeho postupe k ovládnutiu sveta konkordát uzavretý medzi Vatikánom a nacistickým Nemeckom?

⁶ Svojou účasťou na politike veľká pobehlica spôsobila ľudstvu nevýslovné utrpenie. Zamyslime sa napríklad nad tým, čo bolo v pozadí Hitlerovho vzostupu a uchopenia moci v Nemecku — nad nepríjemnými skutočnosťami, ktoré by niektorí radi vymazali z dejepisných kníh. V máji 1924 mala nacistická strana v nemeckom Reichstagu 32 kresiel. Do mája 1928 sa tento počet zmenšil na 12 kresiel. V roku 1930 však zachvátila svet ekonomická kríza; vzápätí sa nacisti pozoruhodne vzchopili a pri voľbách v Nemecku v júli 1932 získali 230 kresiel zo 608. Krátko nato prišiel nacistom na pomoc bývalý ríšsky kancelár Franz von Papen, pápežský komorník. Podľa názoru historikov šiel von Papen za vidinou novej Svätej rímskej ríše. Krátke obdobie, keď sám zastával úrad kancelára, bolo neúspešné, a preto teraz dúfal, že získa moc prostredníctvom nacistov. Už v januári 1933 sa mu podarilo získať pre Hitlera podporu priemyslových barónov a ľstivými intrigami dosiahol, aby sa 30. januára 1933 stal Hitler nemeckým kancelárom. On sám bol menovaný vicekancelárom a Hitler ho používal na získanie podpory v katolíckych územiach Nemecka. Počas dvoch mesiacov od chvíle, keď získal moc, Hitler rozpustil parlament, tisíce opozičných vodcov poslal do koncentračných táborov a začal otvorené ťaženie na potlačenie Židov.

⁷ Záujem Vatikánu na raste nacistickej moci sa prejavil 20. júla 1933, keď kardinál Pacelli (ktorý sa neskôr stal pápežom Piom XII.) podpísal v Ríme konkordát medzi Vatikánom a nacistickým Nemeckom. Dokument podpísal, ako Hitlerov zástupca, von Papen, a Pacelli odovzdal von Papenovi vysoké pápežské vyznamenanie, Veľkokríž Piovho rádu.b Tibor Koeves píše o tom vo svojej knihe Satan v cylindri (angl.): „Konkordát bol pre Hitlera veľkým víťazstvom. Bol prvou morálnou podporou, ktorú získal od vonkajšieho sveta, a to z najvyššieho zdroja.“ Konkordát požadoval, aby Vatikán odňal podporu nemeckej katolíckej strane stredu, čím by vyjadril súhlas s Hitlerovým „totalitným štátom“ s jednou stranou.c V 14. článku sa ďalej hovorilo: „K menovaniu arcibiskupov, biskupov a podobne, môže dôjsť iba po náležitom potvrdení ríšskeho miestodržiteľa príslušnej krajiny, že nie sú žiadne pochybnosti, pokiaľ ide o celkový politický postoj navrhovaného.“ Koncom roku 1933 (ktorý pápež Pius XI. vyhlásil za „Svätý rok“) sa podpora zo strany Vatikánu stala podstatným činiteľom na ceste Hitlerovho postupu k svetovláde.

8, 9. a) Ako reagoval Vatikán a s ním katolícka cirkev a jej duchovenstvo na nacistickú tyraniu? b) Aké vyhlásenie vydali nemeckí katolícki biskupi na začiatku druhej svetovej vojny? c) K čomu viedli vzťahy medzi náboženstvom a politikou?

⁸ I keď hŕstka kňazov a mníšok protestovala proti Hitlerovej hrôzovláde — a trpela za to — Vatikán i katolícka cirkev s celým zástupom svojho duchovenstva aktívne alebo mlčky podporovala nacistickú tyraniu, ktorú považovala za hradbu proti postupu svetového komunizmu. Pápež Pius XII. si sedel vo Vatikáne a bez slova kritiky sa díval na hromadné vyhladzovanie Židov a kruté prenasledovanie Jehovových svedkov a iných osôb. Bolo iróniou, keď sa pápež Ján Pavol II. pri návšteve Nemecka v máji 1987 vo svojej reči pochvalne zmienil o protinacistickom postoji jedného úprimného kňaza. Čo robili za Hitlerovej hrôzovlády ďalšie tisíce nemeckých duchovných? Na túto otázku odpovedá pastiersky list, ktorý uverejnili nemeckí katolícki biskupi v septembri 1939, pri vypuknutí druhej svetovej vojny. Okrem iného sa v ňom hovorí: „V tejto rozhodnej hodine nabádame našich katolíckych vojakov, aby poslušne konali svoju povinnosť voči Vodcovi a aby ako jednotlivci boli ochotní plne sa obetovať. Vyzývame verných, aby sa pripojili k vrúcnym modlitbám, aby Božská Prozreteľnosť viedla túto vojnu k požehnanému úspechu.“

⁹ Táto katolícka diplomacia je potvrdením prostitúcie, ktorej sa náboženstvo dopúšťalo v priebehu minulých 4 000 rokov, keď dvorilo politickému štátu, aby získalo moc a výhody. Tieto vzťahy medzi náboženstvom a politikou vyvolávali v obrovskom rozsahu vojny a prenasledovania a prispievali k zbedačovaniu ľudí. Ľudstvo môže byť naozaj šťastné, že sa priblížil Jehovov súd nad veľkou nerestnicou. Kiež by bol vykonaný už skoro!

Sedí na mnohých vodách

10. Čo sú ‚mnohé vody‘, na ktoré Veľký Babylon upiera zrak ako na svoju ochranu, a čo sa deje s týmito vodami?

¹⁰ Staroveký Babylon sedel na mnohých vodách — na rieke Eufrates a mnohých kanáloch. Tie boli preň ochranou aj prameňom hospodárskeho blahobytu, až kým v jednu noc nevyschli. (Jeremiáš 50:38; 51:9, 12, 13) Aj Veľký Babylon očakával ochranu a obohatenie od ‚mnohých vôd‘. Tieto symbolické vody sú „ľudia, zástupy, národy a jazyky“, čiže všetky tie miliardy ľudí, nad ktorými panuje a od ktorých získava hmotnú podporu. No s týmito vodami je to tiež tak, že vysychajú, čiže prestávajú poskytovať podporu. — Zjavenie 17:15; porovnaj so Žalmom 18:4; 18:5, RP; s Izaiášom 8:7.

11. a) Akým spôsobom „opájal celú zem“ staroveký Babylon? b) Ako ‚opíjal celú zem‘ Veľký Babylon?

¹¹ Babylon bol opísaný aj ako „zlatý pohár v Jehovovej ruke“, ktorý „opájal celú zem“. (Jeremiáš 51:7) Staroveký Babylon nútil okolité národy piť výroky Jehovovho hnevu, keď ich dobyl svojou vojenskou mocou a urobil ich slabými, akoby boli opité. V tomto ohľade bol Jehovovým nástrojom. Veľký Babylon tiež podniká dobyvateľské výpravy v snahe stať sa svetovou ríšou. Rozhodne však nie je Božím nástrojom. Skôr slúži ‚kráľom zeme‘, s ktorými pácha duchovné smilstvo. Zavďačuje sa týmto kráľom tak, že používa svoje lživé náuky a zotročujúce zvyky na to, aby udržal masy ľudí, ‚tých, ktorí obývajú zem‘, slabými, akoby boli opití, aby sa pasívne podrobovali svojim panovníkom.

12. a) Ako sa jedna zložka Veľkého Babylonu stala zodpovednou za mnohé krviprelievanie počas druhej svetovej vojny v Japonsku? b) Ako poklesli „vody“ podporujúce Veľký Babylon v Japonsku a k čomu to viedlo?

¹² Výrazne to možno pozorovať na príklade šintoistického Japonska. Japonskí vojaci pod vplyvom vštepených náboženských náuk považovali za najväčšiu poctu obetovať svoj život za cisára — najvyššieho šintoistického boha. V čase druhej svetovej vojny padlo okolo 1 500 000 japonských vojakov; takmer všetci považovali za nečestné vzdať sa. Ale po porážke Japonska bol cisár Hirohito nútený zrieknuť sa svojho nároku na božstvo. V dôsledku toho značne poklesli „vody“ podporujúce šintoistickú zložku Veľkého Babylonu — ale žiaľ až potom, ako sa so súhlasom šintoizmu odohralo nesmierne krvipreliatie na bojiskách v Tichom oceáne. Oslabenie šintoistického vplyvu umožnilo v nedávnych rokoch vyše 150 000 Japoncom, ktorí predtým boli väčšinou šintoistami alebo budhistami, aby sa stali Bohu oddanými, pokrstenými služobníkmi Zvrchovaného Pána Jehovu.

Pobehlica sa vezie na zvierati

13. Aký ohromujúci pohľad sa otvoril pred užasnutým Jánom, keď ho anjel v moci ducha odniesol na pustatinu?

¹³ Čo ešte odhaľuje proroctvo o veľkej pobehlici a jej osude? Podľa Jánovho rozprávania môžeme teraz pozorovať zvláštnu scénu: „A [anjel] odniesol ma v moci ducha na pustatinu. A zazrel som ženu sediacu na šarlátovom divom zvierati, ktoré bolo plné rúhavých mien a malo sedem hláv a desať rohov.“ — Zjavenie 17:3.

14. Prečo je namieste, že Ján bol odnesený do pustatiny?

¹⁴ Prečo bol Ján odnesený do pustatiny? Jedno niekdajšie vyhlásenie vyjadrujúce rozsudok proti starovekému Babylonu bolo opísané ako „vyhlásenie“ proti morskej pustatine. (Izaiáš 21:1, 9) Obsahovalo naliehavú výstrahu, že staroveký Babylon sa i napriek ochrane, ktorú mu poskytovali jeho vody, stane opusteným miestom bez života. Preto je namieste, že Ján je vo videní nesený do pustatiny, aby videl osud Veľkého Babylonu. Aj ten sa mal stať opusteným a pustým. (Zjavenie 18:19, 22, 23) Ján však je prekvapený tým, čo tam vidí. Veľká pobehlica nie je sama. Sedí na obludnom divom zvierati!

15. Aké rozdiely sú medzi divým zvieraťom zo Zjavenia 13:1 a divým zvieraťom zo Zjavenia 17:3?

¹⁵ Toto divé zviera má sedem hláv a desať rohov. Ide o to isté divé zviera, ktoré Ján videl predtým a ktoré malo tiež sedem hláv a desať rohov? (Zjavenie 13:1) Nie, v čomsi sa líši. Toto divé zviera je šarlátové a na rozdiel od predchádzajúceho nehovorí sa o ňom, že by malo diadémy. Nemá rúhavé mená iba na svojich siedmich hlavách, ale je „plné rúhavých mien“. Predsa však musí byť nejaký vzťah medzi týmto novým divým zvieraťom a tým predchádzajúcim. Ich podobnosť je príliš nápadná, než aby mohla byť náhodná.

16. Čo je šarlátovým divým zvieraťom a čo sa hovorilo o jeho účele?

¹⁶ Teda čo je týmto novým šarlátovým divým zvieraťom? Musí to byť ten obraz divého zvieraťa, vytvorený na nátlak anglo-amerického divého zvieraťa, ktoré má dva rohy podobné baránkovým. Keď bol obraz vytvorený, bolo dvojrohému divému zvieraťu dovolené dať obrazu divého zvieraťa dych. (Zjavenie 13:14, 15) Ján teraz vidí živý, dýchajúci obraz. Znázorňuje organizáciu — Spoločnosť národov, ktorú dvojrohé divé zviera uviedlo do života v roku 1920. Americký prezident Wilson mal predstavu, že táto Spoločnosť by mala byť „fórom slúžiacim na presadenie spravodlivosti pre všetkých ľudí a na to, aby bola navždy odstránená hrozba vojny“. Keď po druhej svetovej vojne bola Spoločnosť národov vzkriesená v podobe Organizácie Spojených národov, jej účelom sa stalo, ako hovoria jej stanovy, „zachovať medzinárodný mier a bezpečie“.

17. a) V akom zmysle je symbolické šarlátové divé zviera plné rúhavých mien? b) Kto sa vezie na šarlátovom divom zvierati? c) Ako sa babylonské náboženstvo už od začiatku stotožnilo so Spoločnosťou národov a s jej nástupkyňou?

¹⁷ V akom zmysle je toto symbolické divé zviera plné rúhavých mien? V tom zmysle, že ľudia vytvorili túto mnohonárodnú modlu ako náhradu Božieho kráľovstva — aby dokázala to, čo môže podľa Božích slov dosiahnuť len Božie kráľovstvo. (Daniel 2:44; Matúš 12:18, 21) Na Jánovom videní je však pozoruhodné to, že sa na tomto šarlátovom divom zvierati vezie Veľký Babylon. V zhode s proroctvom sa babylonské náboženstvo, predovšetkým kresťanstvo, stotožnilo so Spoločnosťou národov a jej nástupkyňou. Už 18. decembra 1918 prijala organizácia známa dnes ako Národná rada Kristových cirkví v Amerike deklaráciu, v ktorej sa okrem iného hovorilo: „Taká Spoločnosť nie je iba politicky prospešná; je to skôr politické vyjadrenie Božieho kráľovstva na zemi... Cirkev tu môže poskytnúť ducha dobrej vôle, bez ktorého nemôže mať trvanie žiadna Spoločnosť národov... Spoločnosť národov je založená na evanjeliu. Má ten istý cieľ ako evanjelium, ‚pokoj na zemi, dobrú vôľu voči ľuďom‘.“

18. Ako duchovenstvo kresťanstva podporovalo Spoločnosť národov?

¹⁸ Na prvej strane novín San Francisco Chronicle z 2. januára 1919 bol titulok: „Pápež žiada prijatie Wilsonovej Spoločnosti národov“. A 16. októbra 1919 bola senátu Spojených štátov predložená petícia podpísaná 14 450 duchovnými vedúcich denominácií, ktorá nabádala senát, aby „ratifikoval parížsku mierovú zmluvu obsahujúcu dohodu o Spoločnosti národov“. I keď senát Spojených štátov túto dohodu neratifikoval, duchovenstvo kresťanstva ďalej bojovalo za Spoločnosť národov. Zaujímavé je, ako bola Spoločnosť národov uvedená. Hovorilo sa o tom v novinovej správe, ktorá prišla zo Švajčiarska, z 15. novembra 1920: „Otvorenie prvého zhromaždenia Spoločnosti národov bolo oznámené dnes dopoludnia o jedenástej hodine vyzváňaním všetkých kostolných zvonov v Ženeve.“

19. Čo podnikla Jánova trieda, keď sa objavilo šarlátové divé zviera?

¹⁹ A čo Jánova trieda, jediná skupina na zemi, ktorá uznala prichádzajúce mesiášske kráľovstvo — podieľala sa aj ona, spolu s kresťanstvom, na prejavoch úcty šarlátovému zvieraťu? Rozhodne nie. Na zjazde Jehovovho ľudu v Cedar Point, Ohio, v nedeľu 7. septembra 1919 bola hlavným bodom verejná prednáška „Nádej pre utrápené ľudstvo“. Nasledujúci deň Star-Journal v Sandusky referoval, že J. F. Rutherford, prezident Spoločnosti Strážna veža, v prejave k temer 7 000 ľuďom „tvrdil, že Spoločnosť národov iste postihne Pánova nemilosť... pretože duchovenstvo — katolícke i protestantské —, ktoré tvrdí, že zastupuje Boha, opustilo Boží plán a schválilo Spoločnosť národov a privítalo ju ako politické vyjadrenie Kristovho kráľovstva na zemi“.

20. Prečo bolo rúhaním, keď duchovenstvo kresťanstva vítalo Spoločnosť národov ako „politické vyjadrenie Božieho kráľovstva na zemi“?

²⁰ Smutné zlyhanie Spoločnosti národov mohlo byť pre duchovenstvo znamením, že takéto ľuďmi vytvorené útvary nemôžu byť pozemskou časťou Božieho kráľovstva. Podobné tvrdenie je v skutočnosti rúhaním. Vyvoláva zdanie, ako by sa Boh bol zúčastnil tohto obrovského nepodareného podniku, akým sa Spoločnosť národov napokon stala. No o Bohu je známe, že ‚jeho činnosť je dokonalá‘. Prostriedkom, ktorým Boh prinesie mier a spôsobí, aby sa jeho vôľa diala na zemi i v nebi, je Jehovovo nebeské kráľovstvo pod vládou Krista — a nie hašteriaca sa skupina politikov, z ktorých mnohí sú ateisti. — 5. Mojžišova 32:4; Matúš 6:10.

21. Z čoho vidno, že veľká pobehlica podporuje a obdivuje nástupkyňu Spoločnosti národov, Organizáciu Spojených národov?

²¹ Ako je to s nástupkyňou Spoločnosti národov, Organizáciou Spojených národov? Už od počiatku sa veľká pobehlica vezie i na chrbte tohto útvaru, viditeľne je s ním spojená a snaží sa určovať jeho osudy. Pri príležitosti 20. výročia Organizácie Spojených národov v júni 1965 sa v San Francisku zhromaždili zástupcovia rímskokatolíckej i východnej ortodoxnej cirkvi spoločne s protestantmi, židmi, hinduistami, budhistami a moslimami — údajne zastupujúcimi dve miliardy obyvateľov zeme —, aby slávnostne prejavili Spojeným národom svoju podporu a obdiv. Keď pápež Pavol VI. v októbri 1965 navštívil OSN, opísal ju ako „najväčšiu zo všetkých medzinárodných organizácií“ a dodal: „Národy zeme sa obracajú k Organizácii Spojených národov ako k poslednej nádeji na svornosť a mier.“ Ďalší pápežský návštevník, pápež Ján Pavol II. v októbri 1979 predniesol k Organizácii Spojených národov prejav, v ktorom povedal: „Dúfam, že Organizácia Spojených národov zostane navždy zvrchovaným fórom mieru a spravodlivosti.“ Stojí za povšimnutie, že pápež vo svojom prejave venoval málo pozornosti Ježišovi Kristovi a Božiemu Kráľovstvu. Pri svojej návšteve Spojených štátov v septembri 1987, podľa správy The New York Times, „Ján Pavol obšírne hovoril o kladnej úlohe Spojených národov v podporovaní... ‚novej celosvetovej solidarity‘.“

Meno — tajomstvo

22. a) Aké zviera si veľká pobehlica vybrala na jazdenie? b) Ako Ján opisuje symbolickú pobehlicu, Veľký Babylon?

²² Apoštol Ján sa zakrátko má dozvedieť, že veľká pobehlica si vybrala na jazdenie nebezpečné zviera. Najprv však venuje pozornosť samotnému Veľkému Babylonu. Je síce bohato ozdobený, no pritom vskutku odporný! „A žena bola odiata purpurom a šarlátom a ozdobená zlatom a drahokamami a perlami a v ruke mala zlatý pohár plný ohavností a nečistôt jej smilstva. A na čele mala napísané meno, tajomstvo: ‚Veľký Babylon, matka smilníc a ohavností zeme.‘ A videl som, že tá žena je opitá krvou svätých a krvou Ježišových svedkov.“ — Zjavenie 17:4–6a.

23. Ako znie plné meno Veľkého Babylonu a čo znamená?

²³ Ako bolo zvykom v starom Ríme, i táto prostitútka je označená menom na čele.d Je to dlhé meno: „Veľký Babylon, matka smilníc a ohavností zeme.“ Toto meno je „tajomstvo“, čosi, čo má skrytý význam. Ale v Bohom stanovenom čase má byť tajomstvo vysvetlené. Anjel dáva Jánovi dosť informácií, ktoré sú potrebné, aby dnes Jehovovi služobníci mohli rozpoznať plný význam tohto opisného mena. Zisťujeme, že Veľký Babylon sú všetky falošné náboženstvá. Je to „matka smilníc“, lebo všetky jednotlivé falošné náboženstvá sveta, včítane mnohých siekt kresťanstva, sú jej dcérami, keďže napodobňujú jej duchovnú prostitúciu. Je tiež matkou „ohavností zeme“, v tom zmysle, že zrodila ohavné potomstvo, ako napríklad modlárstvo, špiritizmus, veštectvo, astrológiu, hádanie z ruky, ľudské obete, chrámovú prostitúciu, opilstvo na počesť falošným bohom a iné nemravné praktiky.

24. Prečo je výstižné, že Veľký Babylon je vo videní ‚odiaty purpurom a šarlátom‘, a ‚ozdobený zlatom a drahokamami a perlami‘?

²⁴ Veľký Babylon je ‚odiaty purpurom a šarlátom‘, čo sú kráľovské farby, a ‚ozdobený zlatom a drahokamami a perlami‘. To je skutočne výstižné. Spomeňme si na všetky nádherné budovy, vzácne sochy a maľby, nesmierne cenné ikony a iné náboženské pomôcky, na nepredstaviteľnú hodnotu majetku a hotovosti, ktorú nahromadili náboženstvá sveta. Veľký Babylon nazhromaždil — a niekedy aj stratil — nedozerné bohatstvo, či už vo Vatikáne, alebo v Spojených štátoch, kde má svoje stredisko ríša televíznej evanjelizácie, alebo v exotických kláštoroch a chrámoch Orientu.

25. a) Čo symbolizuje obsah ‚zlatého pohára plného ohavností‘? b) V akom zmysle je symbolická pobehlica opitá?

²⁵ Pozrime sa, čo drží pobehlica v ruke. Ján bol asi veľmi prekvapený pri pohľade na to — je to zlatý pohár „plný ohavností a nečistôt jej smilstva“. Je to pohár obsahujúci ‚víno hnevu jej smilstva‘, a všetky národy donútila piť ho. (Zjavenie 14:8; 17:4) Zvonku vyzerá pohár nádherne, jeho obsah je však odporný, nečistý. (Porovnaj s Matúšom 23:25, 26.) Obsahuje všetky špinavé praktiky a lži, ktoré táto veľká pobehlica používala na zvádzanie národov a na to, aby ich dostala pod svoj vplyv. Ján však vidí čosi ešte ohavnejšie. Vidí, že pobehlica je aj sama opitá, a to krvou Božích služobníkov. Áno, neskôr sa môžeme dočítať, že v nej „bola... nájdená krv prorokov a svätých a všetkých, ktorí boli zabití na zemi“. (Zjavenie 18:24) To je skutočne strašná krvná vina!

26. Aké sú dôkazy, že na Veľkom Babylone spočíva krvná vina?

²⁶ Svetová ríša falošného náboženstva počas stáročí preliala celé moria krvi. Napríklad v stredovekom Japonsku boli chrámy v Kjóte premenené na pevnosti a bojujúci mnísi, ktorí vzývali „sväté meno Budhovo“, sa navzájom zabíjali, až sa krv rozlievala po uliciach. V 20. storočí duchovenstvo kresťanstva pochodovalo s vojskami svojich krajín, a tie sa vzájomne zabíjali, pričom prišlo o život najmenej sto miliónov ľudí. V októbri 1987 povedal bývalý prezident Spojených štátov Nixon: „Dvadsiate storočie je najkrvavejšie v histórii. Vo vojnách tohto storočia bolo zabitých viac ľudí než vo všetkých vojnách storočí predchádzajúcich.“ Za podiel na tom všetkom Boh vyslovuje nepriaznivý rozsudok nad náboženstvami sveta; „ruky prelievajúce nevinnú krv“ sa Jehovovi hnusia. (Príslovia 6:16, 17) Ján počul predtým od oltára zvolanie: „Zvrchovaný Pane, svätý a pravdivý, až dokedy sa budeš zdržiavať a nebudeš súdiť a nepomstíš našu krv na tých, ktorí bývajú na zemi?“ ​(Zjavenie 6:10) Keď príde čas, aby bola daná odpoveď na túto otázku, bude sa to veľmi bolestne dotýkať Veľkého Babylonu, matky pobehlíc a ohavností zeme.

[Poznámky pod čiarou]

„Jehova, Všemohúci“, neposväcuje takéto modlárstvo, ale naopak nabáda kresťanov: „Vyjdite spomedzi nich a oddeľte sa... a prestaňte sa dotýkať nečistého.“ — 2. Korinťanom 6:14–18.

[Rámček na strane 237]

Churchill odhaľuje ‚prostitúciu‘

Vo svojej knihe Pred búrkou (angl., 1948) Winston Churchill píše o tom, že Hitler menoval Franza von Papena za nemeckého vyslanca vo Viedni, aby buď „podkopal, alebo získal vedúce osobnosti rakúskej politiky“. Churchill cituje vyslanca Spojených štátov vo Viedni, ktorý o von Papenovi povedal: „Papen mi hovorí... vrcholne drzým a cynickým spôsobom, že... chce využiť svoju povesť dobrého katolíka, aby získal vplyv na Rakúšanov, ako je napríklad kardinál Innitzer“.

Keď Rakúsko kapitulovalo a Hitlerove úderné oddiely parádnym krokom vpochodovali do Viedne, katolícky kardinál Innitzer nariadil, aby na všetkých rakúskych kostoloch zaviali vlajky s hákovým krížom, aby zvonili zvony a aby boli vznášané modlitby za Adolfa Hitlera na počesť jeho narodenín.

[Rámček/obrázok na strane 238]

‚VOJNOVÁ MODLITBA‘ ZA RÍŠU Pod týmto nadpisom vyšiel 7. decembra 1941 v prvom vydaní novín The New York Times tento článok: „Katolícki biskupi sa modlia vo Fulde o požehnanie a víťazstvo... Na zasadaní nemeckých katolíckych biskupov vo Fulde navrhli zaviesť zvláštnu ‚vojnovú modlitbu‘, ktorá má byť prečítaná na začiatku a na konci každej bohoslužby. Modlitba obsahuje prosbu, aby Prozreteľnosť požehnala nemecké zbrane víťazstvom a aby chránila život a zdravie všetkých vojakov. Biskupi okrem toho nariadili katolíckym kňazom, aby aspoň raz za mesiac v jednej zvláštnej nedeľnej kázni spomínali nemeckých vojakov ‚na pevnine, na mori a vo vzduchu‘.“ Z neskorších vydaní novín bol článok vyradený. Dňa 7. decembra 1941 Japonsko, spojenec nacistického Nemecka, zaútočilo na americkú flotilu v prístave Pearl Harbor.

[Rámček na strane 244]

„Rúhavé mená“

Keď dvojrohé divé zviera po prvej svetovej vojne podnietilo vznik Spoločnosti národov, jeho početní náboženskí milovníci okamžite prejavili úsilie poskytnúť tomuto kroku náboženské posvätenie. Tak bola táto nová mierová organizácia ‚naplnená rúhavými menami‘.

„Kresťanstvo môže poskytnúť dobrú vôľu, hybnú silu, ktorá bude stáť za Spoločnosťou [národov], a tým môže zo zmluvy, ktorá je zdrapom papiera, urobiť nástroj Božieho kráľovstva.“ — The Christian Century, USA, 19. júna 1919, s. 15.

„Cieľom Spoločnosti národov je rozšíriť do medzinárodných vzťahov myšlienku Božieho kráľovstva ako sveta poriadku a dobrej vôle... O ňu sa modlia všetci kresťania, keď hovoria: ‚Príď tvoje kráľovstvo‘.“ — The Christian Century, USA, 25. septembra 1919, s. 7.

„Tmelom Spoločnosti národov je Kristova krv.“ — Dr. Frank Crane, protestantský kazateľ, USA.

„[Národná] rada [kongregačných cirkví] podporuje zmluvu [Spoločnosti národov] ako jediný politický nástroj, ktorý je teraz k dispozícii a ktorým môže byť duch Ježiša Krista uvedený v širšom meradle do praxe v záležitostiach národov.“ — The Congregationalist and Advance, USA, 6. novembra 1919, s. 642.

„Konferencia vyzýva všetkých metodistov, aby zastávali a všestranne podporili ideály [Spoločnosti národov], vyjadrujúce predstavu Boha Otca a Božích pozemských detí.“ — Wesleyánska metodistická cirkev, Veľká Británia.

„Keď vezmeme do úvahy ciele, možnosti a predsavzatia tejto dohody, vidíme, že obsahuje jadro učenia Ježiša Krista: Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť... Nie je to nič menšie.“ — Kázeň arcibiskupa z Canterbury pri otvorení zhromaždenia Spoločnosti národov v Ženeve, 3. septembra 1922.

„Spoločnosť národov má v tejto krajine také isté sväté právo ako ktorákoľvek iná humanitárna misionárska spoločnosť, pretože je teraz najúčinnejším prostriedkom vlády Krista ako Kniežaťa pokoja medzi národmi.“ — Dr. Garvie, kongregacionalistický kazateľ, Veľká Británia.

[Mapa na strane 236]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Falošné náuky vyučované na celom svete pochádzajú z Babylonu

Babylon

Trojice čiže triády bohov

Ľudská duša ďalej žije po smrti

Špiritizmus — rozprávanie s „mŕtvymi“

Používanie obrazov pri uctievaní

Používanie zaklínadiel na uzmierenie démonov

Nadvláda mocného kňazstva

[Obrázok na strane 239]

Staroveký Babylon sedel na mnohých vodách

[Obrázok na strane 239]

Aj veľká pobehlica dnes sedí na „mnohých vodách“

[Obrázok na strane 241]

Veľký Babylon sedí na nebezpečnom divom zvierati

[Obrázok na strane 242]

Náboženská pobehlica páchala smilstvo s kráľmi zeme

[Obrázky na strane 245]

Žena je „opitá krvou svätých“

Kapitola 34

Desivé tajomstvo rozriešené

1. a) Aký účinok to má na Jána, keď vidí veľkú pobehlicu a hrozné zviera, na ktorom sa vezie, a prečo to naňho takto účinkuje? b) Ako to účinkuje na dnešnú Jánovu triedu, keď sa pred jej očami odohrávajú udalosti, ktoré sú splnením prorockého videnia?

AKÝ účinok to má na Jána, keď vidí veľkú pobehlicu a hrozné zviera, na ktorom sa vezie? Odpovie nám on sám: „Keď som ju zbadal, veľmi som sa začudoval.“ ​(Zjavenie 17:6b) Taký pohľad by nedokázala vytvoriť číra ľudská fantázia. A predsa bola — ďaleko v pustatine — zazretá spustlá prostitútka na svojom príšernom šarlátovom divom zvierati! (Zjavenie 17:3) Jánova trieda sa dnes tiež veľmi čuduje, keď sa pred jej očami odohrávajú udalosti, ktoré sú splnením prorockého videnia. Keby to, čo vidí ona, dokázali vidieť ľudia zo sveta, vykríkli by: „To je neuveriteľné!“ A vládcovia sveta by vzápätí zvolali: „To je nemysliteľné!“ Ale za našich čias sa toto videnie stáva desivou skutočnosťou. Boží ľud má už významný podiel na spĺňaní tohto videnia, a to mu dáva istotu, že proroctvo sa naďalej postupne napĺňa, až k svojmu ohromujúcemu vyvrcholeniu.

2. a) Čo hovorí anjel Jánovi, keď vidí jeho prekvapenie? b) Čo bolo zjavené Jánovej triede a ako sa to stalo?

² Anjel si všíma Jánovo prekvapenie. „Nato,“ pokračuje Ján, „mi anjel povedal: ‚Prečo si sa divil? Poviem ti tajomstvo tej ženy a divého zvieraťa, ktoré ju nosí a ktoré má sedem hláv a desať rohov.‘“ ​(Zjavenie 17:7) Anjel teraz rozrieši tajomstvo! Vysvetľuje užasnutému Jánovi rôzne stránky tohto videnia a dramatické udalosti, ku ktorým má dôjsť. Aj bdelej Jánovej triede, ktorá slúži pod vedením anjelov dnes, je odhaľovaný význam proroctva. „Či nenáležia výklady Bohu?“ Sme o tom presvedčení, takisto ako kedysi verný Jozef. (1. Mojžišova 40:8; porovnaj s Danielom 2:29, 30.) Boží ľud akoby stál uprostred javiska, na ktorom sa scéna odohráva, keď mu Jehova vysvetľuje, aký význam má videnie a aký vplyv bude mať na jeho život. (Žalm 25:14) Odhaľuje mu tajomstvo ženy a divého zvieraťa v pravý čas. — Žalm 32:8.

3, 4. a) Akú verejnú prednášku predniesol prezident Spoločnosti v roku 1942 a čo v nej označil ako šarlátovo sfarbené divé zviera? b) Ktoré anjelove slová, povedané Jánovi, prezident Knorr rozobral?

³ Od 18. do 20. septembra 1942, uprostred druhej svetovej vojny, Jehovovi svedkovia konali v Spojených štátoch amerických svoj Teokratický zjazd nového sveta. Ústredné zjazdové mesto Cleveland v štáte Ohio bolo telefonicky spojené s vyše 50 inými zjazdovými mestami, a vrcholný počet účastníkov bol 129 699. Pokiaľ to vojnové podmienky dovolili, konali sa vo svete aj ďalšie zjazdy s podobným programom. V tom čase mnohí z Jehovovho ľudu očakávali, že vojna prerastie do Božej armagedonskej vojny. Preto vzbudila veľkú zvedavosť téma verejnej prednášky „Bude svetový mier trvalý?“. Ako sa nový prezident Spoločnosti Strážna veža N. H. Knorr mohol odvážiť hovoriť o mieri, keď sa zdalo, že národy podľa všetkého očakáva niečo presne opačné?a Mohol sa odvážiť, pretože Jánova trieda venovala „viac ako bežnú pozornosť“ Božiemu prorockému slovu. — Hebrejom 2:1; 2. Petra 1:19.

⁴ Aké svetlo vrhla na proroctvo prednáška „Bude svetový mier trvalý?“ Prezident Knorr jasne ukázal, že šarlátové divé zviera zo Zjavenia 17:3 je Spoločnosť národov, a potom rozoberal jej premenlivú históriu, opierajúc sa o ďalšie slová, ktoré povedal anjel Jánovi: „Divé zviera, ktoré si videl, bolo, ale nie je, a chystá sa vystúpiť z priepasti a má odísť do zničenia.“ — Zjavenie 17:8a.

5. a) Ako sa stalo, že ‚divé zviera bolo‘ a potom „nie je“? b) Ako prezident Knorr odpovedal na otázku: „Zostane Spoločnosť národov v priepasti?“

⁵ „Divé zviera... bolo.“ Áno, od 10. januára 1920 existovalo ako Spoločnosť národov a po istý čas k nemu patrilo 63 zúčastnených národov. Ale Japonsko, Nemecko a Taliansko neskôr vystúpili a Sovietsky zväz bol vylúčený. V septembri 1939 diktátor nacistického Nemecka rozpútal druhú svetovú vojnu.b Spoločnosť národov nedokázala zachovať mier vo svete, a tak padla do priepasti nečinnosti. V roku 1942 už patrila minulosti. Práve v tomto kritickom čase Jehova ukázal svojmu ľudu hlboký význam videnia — neurobil to vopred, ale ani dodatočne. Na Teokratickom zjazde nového sveta mohol prezident Knorr v súlade s proroctvom vyhlásiť, že „divé zviera... nie je“. Potom položil otázku: „Zostane Spoločnosť národov v priepasti?“ Citoval Zjavenie 17:8 a odpovedal: „Spoločenstvo národov sveta opäť povstane.“ Tak sa aj stalo, čím sa potvrdila pravdivosť Jehovovho prorockého slova.

Vystupuje z priepasti

6. a) Kedy šarlátové divé zviera vystúpilo z priepasti a pod akým novým menom? b) Prečo je OSN naozaj znovuoživením šarlátového divého zvieraťa?

⁶ Šarlátové divé zviera skutočne vystúpilo z priepasti. Dňa 26. júna 1945 v San Francisku v Spojených štátoch za hlučných fanfár hlasovalo 50 národov za prijatie charty Organizácie Spojených národov. Táto organizácia mala „udržiavať medzinárodný mier a bezpečie“. Spoločnosť národov a Organizácia Spojených národov mali veľa spoločného. Hovorí o tom The World Book Encyclopedia: „V niektorých ohľadoch sa Organizácia Spojených národov podobá Spoločnosti národov, ktorá bola zriadená po prvej svetovej vojne... Mnohé z národov, ktoré sa podieľali na zriadení OSN, stáli kedysi aj pri zriadení Spoločnosti národov. Podobne ako Spoločnosť národov, bola aj OSN vytvorená pre zachovanie mieru medzi národmi. Najdôležitejšie orgány OSN sa veľmi podobajú orgánom Spoločnosti národov.“ Teda Organizácia Spojených národov je naozaj znovuoživením šarlátového divého zvieraťa. So svojimi 160 členskými štátmi oveľa prevyšuje Spoločnosť národov, ku ktorej patrilo len 63 štátov; OSN vzala na seba aj väčšie zodpovednosti než jej predchodca.

7. a) Ako užasli obyvatelia zeme nad oživeným šarlátovým divým zvieraťom? b) Aký cieľ nemôže OSN dosiahnuť a čo o tom povedal jej generálny tajomník?

⁷ Spočiatku boli do OSN vkladané veľké nádeje. Tým sa splnili slová anjela: „A keď tí, ktorí bývajú na zemi, uvidia, ako divé zviera bolo, ale nie je, a predsa bude prítomné, užasnú v údive, ale ich mená neboli zapísané vo zvitku života od založenia sveta.“ ​(Zjavenie 17:8b) Obyvatelia zeme obdivovali tento nový kolos pôsobiaci zo svojho veľkolepého ústredia nad riekou East River v New Yorku. Ale skutočný mier sa Organizácii Spojených národov vymykal z rúk. V tomto diabolskom jadrovom veku je svetový mier zachovávaný iba hrozbou „vzájomne zaisteného zničenia“ ​(MAD) a astronomické stupňovanie pretekov v zbrojení naďalej trvá. V roku 1985, po vyše štyridsaťročnom úsilí Organizácie Spojených národov, si generálny tajomník Javier Pérez de Cuéllar povzdychol: „Žijeme v ďalšom veku fanatikov a nevieme, čo s tým robiť.“

8, 9. a) Prečo OSN nemôže vyriešiť problémy sveta a čo sa s ňou podľa Božieho nariadenia čoskoro stane? b) Prečo nie sú mená zakladateľov a obdivovateľov Organizácie Spojených národov zapísané v Božom „zvitku života“? c) Čo úspešne uskutoční Jehovovo kráľovstvo?

⁸ OSN nemá riešenie. Prečo? Nuž preto, lebo Ten, ktorý dal život celému ľudstvu, nedal život Organizácii Spojených národov. Jej život dlho nepotrvá, lebo podľa Božieho nariadenia má „odísť do zničenia“. Mená zakladateľov a obdivovateľov OSN nie sú zapísané v Božom zvitku života. Ako by mohli hriešni, smrteľní ľudia, z ktorých mnohí sa vysmievajú Božiemu menu, dosiahnuť prostredníctvom OSN to, čo Boh Jehova podľa svojho vyhlásenia mieni uskutočniť nie ľudskými prostriedkami, ale cez kráľovstvo svojho Krista? — Daniel 7:27; Zjavenie 11:15.

⁹ OSN je vlastne rúhavou napodobeninou Božieho mesiášskeho kráľovstva pod vládou Kniežaťa pokoja Ježiša Krista, ktorého kniežacie panstvo nebude mať koniec. (Izaiáš 9:6, 7) Aj keby OSN načas pozliepala akýsi dočasný mier, čoskoro by znova prepukli vojny. Taká je povaha hriešnych ľudí. „Ich mená neboli zapísané vo zvitku života od založenia sveta.“ Jehovovo mesiášske kráľovstvo nielenže zavedie na zemi trvalý mier, ale na základe Ježišovej výkupnej obete budú vzkriesení aj mŕtvi — spravodliví i nespravodliví, tí, ktorých si Boh uchoval v pamäti. (Ján 5:28, 29; Skutky 24:15) K nim patria všetci, ktorí zostali verní navzdory útokom Satana a jeho semena, aj ďalší, ktorí budú musieť svoju poslušnosť ešte len dokázať. No Boží zvitok života nebude nikdy obsahovať mená tých, ktorí tvrdošijne odmietajú opustiť Veľký Babylon alebo naďalej uctievajú divé zviera. — 2. Mojžišova 32:33; Žalm 86:8–10; Ján 17:3; Zjavenie 16:2; 17:5.

Mier a bezpečie — márna nádej

10, 11. a) Čo vyhlásila Organizácia Spojených národov v roku 1986 a akú to malo odozvu? b) Koľko „náboženských rodín“ sa zišlo v talianskom Assisi k modlitbám o mier? Vypočúva Boh takéto modlitby? Vysvetli to.

¹⁰ V snahe posilniť nádeje ľudstva vyhlásila Organizácia Spojených národov rok 1986 za „Medzinárodný rok mieru“ s témou „Zabezpečiť mier a budúcnosť ľudstva“. Bojujúce národy boli vyzvané, aby aspoň na rok zastavili paľbu. Ako reagovali? Podľa správy Medzinárodného ústavu pre výskum mieru bolo len v roku 1986 zabitých vo vojnách až päť miliónov ľudí! Boli síce vydané zvláštne mince a pamätné známky, no väčšina národov urobila v tom roku pre svoj ideál mieru veľmi málo. Ale svetové náboženstvá — vždy starostlivé mať dobrú povesť u OSN a byť s ňou v zhode — podnikali všetko možné na propagáciu mierového roku. Prvého januára 1986 chválil pápež Ján Pavol II. úsilie OSN a zasvätil nový rok mieru. A 27. októbra zhromaždil vedúcich predstaviteľov mnohých svetových náboženstiev v talianskom Assisi, aby sa spoločne modlili o mier.

¹¹ Vypočúva Boh takéto modlitby o mier? Ku ktorému Bohu sa títo náboženskí vodcovia modlili? Keby sa ich spýtali, každá skupina by odpovedala inak. Existuje azda nejaký panteón miliónov bohov, ktorí vypočujú a splnia prosby predkladané mnohorakými spôsobmi? Mnohí účastníci sa modlili k trojici kresťanstva.c Budhisti, hinduisti a iní odriekavali modlitby k nespočetným bohom. Zhromaždilo sa tu dovedna dvanásť „náboženských rodín“, zastúpených významnými osobnosťami ako anglikánsky arcibiskup z Canterbury, budhistický dalajláma, metropolita ruskej ortodoxnej cirkvi, predstavený tokijského združenia šintoistickej svätyne, africkí animisti i dvaja americkí Indiáni v honosných perových čelenkách. Bola to prinajmenšom pestrá skupina, veľmi vhodná pre efektné televízne zábery. Jedna skupina sa modlila bez prestania 12 hodín. (Porovnaj s Lukášom 20:45–47.) Ale či vystúpili niektoré z týchto modlitieb až nad dažďové mraky, ktoré sa kopili nad týmto zhromaždením? Nie, nestalo sa tak, a to z nasledujúcich dôvodov:

12. Z akých dôvodov Boh nevypočul modlitby o mier, ktoré prednášali náboženskí vodcovia sveta?

¹² Na rozdiel od tých, ktorí ‚chodia v mene Jehovu‘, žiaden z predstaviteľov spomenutých náboženstiev sa nemodlil k Jehovovi, živému Bohu, ktorého meno sa v pôvodnom texte Biblie vyskytuje asi 7 000 ráz. (Micheáš 4:5; Izaiáš 42:8, 12)d Nie všetci z nich sa obracali na Boha v mene Ježiša, ba väčšina z nich v Ježiša Krista ani neverí. (Ján 14:13; 15:16) Nikto z nich nekoná Božiu vôľu, ktorá pre súčasnú dobu znamená oznamovať nadchádzajúce panstvo Božieho kráľovstva — nie Organizácie Spojených národov — ako spoľahlivú nádej pre ľudstvo. (Matúš 7:21–23; 24:14; Marek 13:10) Väčšina ich náboženských organizácií sa v minulosti zaplietla do krvavých vojen, vrátane dvoch svetových vojen tohto storočia. Vzťahujú sa na ne tieto Božie slová: „Hoci predkladáte mnoho modlitieb, nepočúvam ich; vaše ruky, tie sa naplnili mnohým krviprelievaním.“ — Izaiáš 1:15; 59:1–3.

13. a) Prečo to má taký význam, že náboženskí vodcovia sveta sa spojili s OSN vo volaní po mieri? b) K akému vyvrcholeniu dospeje podľa božskej predpovede volanie po mieri?

¹³ Nemalý význam má i to, že si náboženskí vodcovia sveta práve dnes podávajú ruky s Organizáciou Spojených národov, aby spoločne volali po mieri. Radi by ovplyvňovali OSN na dosahovanie vlastných výhod, predovšetkým dnes, keď toľkí z ich radov opúšťajú náboženstvo. Volajú takisto ako neverní vodcovia starovekého Izraela: „‚Je mier! Je mier!‘, keď mieru niet.“ ​(Jeremiáš 6:14) Ich volanie po mieri bude nepochybne ďalej znieť a silnieť, až kým nedosiahne vyvrcholenie, ktoré predpovedal apoštol Pavol: „Jehovov deň prichádza presne tak ako zlodej v noci. Keď povedia: ‚Mier a bezpečie!‘, vtedy ihneď príde na nich náhle zničenie ako tiesnivé bolesti na ťarchavú ženu; a určite neuniknú.“ — 1. Tesaloničanom 5:2, 3.

14. Akú podobu bude mať volanie „Mier a bezpečie!“ a ako sa môžeme vyvarovať toho, aby sme sa ním dali pomýliť?

¹⁴ V posledných rokoch politici často používajú vyjadrenie „mier a bezpečie“, keď opisujú rôzne ľudské plány. Sú tieto snahy vedúcich osobností sveta začiatkom spĺňania 1. Tesaloničanom 5:3? Alebo Pavol poukazoval na nejakú jednu konkrétnu udalosť, ktorá bude taká pôsobivá, že upúta pozornosť celého sveta? Keďže biblickým proroctvám je často možné celkom rozumieť až po ich splnení alebo v čase, keď sa spĺňajú, na odpoveď si budeme musieť počkať. Medzitým kresťania vedia, že nech by sa akokoľvek zdalo, že národy dosiahli mier a bezpečie, v zásade sa nič nezmení. Sebectvo, nenávisť, zločinnosť, rozpad rodín, nemorálnosť, choroby, zármutok a smrť — to všetko bude existovať ďalej. Preto teba žiadne vyhlasovanie „mieru a bezpečia“ nemusí pomýliť, ak si budeš ďalej uvedomovať význam udalostí vo svete a ak budeš venovať pozornosť prorockým výstrahám Božieho Slova. — Marek 13:32–37; Lukáš 21:34–36.

[Poznámky pod čiarou]

[Rámček na strane 250]

Paradox „mieru“

Hoci rok 1986 bol Organizáciou Spojených národov vyhlásený za Medzinárodný rok mieru, samovražedné preteky v zbrojení sa stupňovali. Publikácia Svetové vojenské a sociálne výdavky v roku 1986 (angl.) uvádza nasledujúce údaje, privádzajúce k vytriezveniu:

V roku 1986 dosiahli celosvetové vojenské výdavky 900 miliárd dolárov.

Z toho, čo sa v celosvetovom meradle vydáva na zbrojenie, by položka pripadajúca na jedinú hodinu stačila na zaočkovanie 3,5 milióna ľudí, ktorí ročne zomierajú následkom infekčných chorôb, ktorým by bolo možné zabrániť.

Z celosvetového hľadiska každý piaty človek žije v úplnej biede. Všetci títo hladujúci ľudia by mohli byť sýtení celý jeden rok za sumu, ktorú svet vynakladá na zbrojenie iba za dva dni.

Výbušná sila svetových zásob jadrových zbraní je 160 000 000-krát väčšia než výbušná sila, ktorá sa prejavila pri výbuchu v Černobyle.

Dnes sú k dispozícii jadrové zbrane s výbušnou silou 500-krát väčšou, než mala bomba zvrhnutá v roku 1945 na Hirošimu.

V dnešných jadrových arzenáloch sú uložené bomby, ktorými by mohlo byť zničených vyše milión Hiroším. Majú 2 700-krát vyššiu výbušnú energiu, než bola energia uvoľnená v druhej svetovej vojne, ktorou prišlo o život 38 miliónov ľudí.

Vojny sa stávajú častejšími a je pri nich viac obetí na životoch. V 18. storočí zomrelo vo vojnách celkove 4,4 milióna ľudí, v 19. storočí 8,3 milióna a počas 86 rokov 20. storočia 98,8 milióna. Od 18. storočia vzrastal počet padlých vo vojne viac než šesťkrát rýchlejšie než celosvetový počet obyvateľstva. V 20. storočí pripadá na jednu vojnu desaťkrát viac obetí na životoch než v 19. storočí.

[Obrázky na strane 247]

Ako predpovedalo proroctvo o šarlátovo sfarbenom divom zvierati, bola Spoločnosť národov počas druhej svetovej vojny v priepasti, ale potom bola znovu oživená v podobe Organizácie Spojených národov

[Obrázky na strane 249]

Zástupcovia svetových náboženstiev, aby podporili „Rok mieru“ vyhlásený Organizáciou Spojených národov, vznášali v talianskom meste Assisi zmes modlitieb, nikto z nich sa však nemodlil k živému Bohu Jehovovi

Kapitola 35

Vykonanie rozsudku nad Veľkým Babylonom

1. Ako hovorí anjel o šarlátovo sfarbenom divom zvierati a akú múdrosť potrebujeme, aby sme porozumeli symbolom Zjavenia?

ANJEL ďalej hovorí Jánovi o šarlátovo sfarbenom divom zvierati zo Zjavenia 17:3 a vraví: „Tu záleží na rozumnosti, ktorá má múdrosť: Sedem hláv znamená sedem vrchov, na ktorých sedí žena. A je sedem kráľov: päť padlo, jeden je, ten ďalší ešte neprišiel, ale keď príde, musí zostať na krátku chvíľu.“ ​(Zjavenie 17:9, 10) Anjel tu sprostredkúva múdrosť zhora, jedinú múdrosť, ktorá môže poskytnúť porozumenie symbolov Zjavenia. (Jakub 3:17) Táto múdrosť osvecuje Jánovu triedu a jej spoločníkov a učí ich rozumieť, v akej vážnej dobe žijeme. Táto múdrosť dáva bohabojným srdciam poznať Jehovove súdy, ktoré majú zakrátko byť vykonané, a vlieva do nich zdravú bázeň pred Jehovom. Príslovie 9:10 o tom hovorí: „Počiatkom múdrosti je bázeň pred Jehovom a poznanie Najsvätejšieho je porozumenie.“ Čo zjavuje božská múdrosť o divom zvierati?

2. Čo znamená sedem hláv šarlátového divého zvieraťa a akým spôsobom z nich „päť padlo, jeden je“?

² Sedem hláv tohto dravého zvieraťa znamená sedem „vrchov“ alebo sedem „kráľov“. Oba výrazy sú používané v Písme na označenie vládnych mocí. (Jeremiáš 51:24, 25; Daniel 2:34, 35, 44, 45) V Biblii sa hovorí o šiestich svetových veľmociach, ktoré mocne zasahovali do záležitostí Božieho ľudu: Egypte, Asýrii, Babylone, Médo-Perzii, Grécku a Ríme. Päť z nich už bolo minulosťou v čase, keď Ján dostáva zjavenie, avšak Rím bol ešte stále mocnou svetovou veľmocou. To sa veľmi dobre zhoduje so slovami „päť padlo, jeden je“. Ale čo znamená „ten ďalší“, ktorý ešte mal prísť?

3. a) Ako sa rozdelila Rímska ríša? b) K akému vývoju došlo na Západe? c) Za čo možno považovať Svätú rímsku ríšu?

³ Rímska ríša trvala od Jánových čias ešte stáročia a ďalej sa rozširovala. V roku 330 n. l. cisár Konštantín presťahoval svoje hlavné mesto z Ríma do Byzancie a premenoval ju na Konstantinopolis. V roku 395 n. l. sa Rímska ríša rozdelila na východnú a západnú. Rím samotný podľahol v roku 410 n. l. Alarichovi, kráľovi Vizigótov (germánskeho kmeňa, ktorý prijal ariánsku formu „kresťanstva“). Germánske kmene (takisto „kresťanské“) dobyli Španielsko a väčšinu rímskeho územia v severnej Afrike. Nasledovali storočia plné prevratov a zmien, Európa sa zmietala v nepokojoch. Na Západe povstali významní cisári, ako napríklad Karol Veľký, ktorý vytvoril alianciu s pápežom Levom III. v 9. storočí, a Fridrich II., ktorý panoval v 13. storočí. Ale oblasť ich panovania — aj keď niesla názov Svätá rímska ríša — bola podstatne menšia než územie niekdajšej Rímskej ríše v čase vrcholu jej moci. Nešlo tu ani tak o novú ríšu, ako skôr o obnovu alebo pokračovanie starovekej veľmoci.

4. Aké úspechy dosiahla Východná ríša, avšak čo sa stalo s väčšinou bývalých území starovekého Ríma v severnej Afrike, Španielsku a Sýrii?

⁴ Vzťahy medzi rímskou Východnou ríšou so strediskom v Konstantinopolise a Západnou ríšou boli dosť napäté. V šiestom storočí sa východnému cisárovi Justiniánovi I. podarilo znovu dobyť veľkú časť severnej Afriky. Vnikol aj do Španielska a Itálie. V siedmom storočí Justinián II. získal naspäť pre svoju ríšu oblasti Macedónie, ktorých sa predtým zmocnili slovanské kmene. No v ôsmom storočí bola už väčšina predchádzajúcich území starovekého Ríma v severnej Afrike, Španielsku a Sýrii pod panstvom novej ríše, islamskej, a tak sa tieto územia dostali spod nadvlády ako Konstantinopolisu, tak aj Ríma.

5. Ako možno vysvetliť, že v politickom ohľade Rímska ríša zmizla zo svetovej scény až po mnohých storočiach, hoci mesto Rím padlo v roku 410 n. l.?

⁵ Samotné mesto Konstantinopolis vydržalo trocha dlhšie. Zažilo časté útoky Peržanov, Arabov, Bulharov a Rusov, až nakoniec v roku 1203 padlo — nie však do rúk moslimov, ale križiakov zo Západu. No v roku 1453 sa dostalo pod vládu moslimského osmanského panovníka Mohameda II. a krátko nato sa stalo hlavným mestom osmanskej (tureckej) ríše. Hoci mesto Rím padlo tiež, už v roku 410 n. l., v politickom ohľade Rímska ríša zmizla zo svetovej scény až po mnohých storočiach. Ale i potom bol jej vplyv stále očividný v náboženských ríšach založených na rímskom pápežstve a na ortodoxnej východnej cirkvi.

6. Ktoré úplne nové ríše sa vytvorili a ktorá z nich dosiahla najväčšie úspechy?

⁶ Okolo 15. storočia vznikali na niektorých územiach úplne nové ríše. I keď niektoré z týchto nových imperiálnych mocností boli založené na územiach bývalých rímskych kolónií, neboli už pokračovaním Rímskej ríše. Portugalsko, Španielsko, Francúzsko a Holandsko ovládali rozľahlé územia. Avšak najúspešnejšia bola Británia, ktorá nakoniec ovládla obrovské impérium, ‚nad ktorým nezapadalo slnko‘. Táto ríša sa v rôznych dobách rozprestierala nad veľkou časťou Severnej Ameriky, Afriky, Indie a juhovýchodnej Ázie a siahala aj do priestorov Južného Pacifiku.

7. Ako vznikla akási dvojitá svetová veľmoc a ako dlho mala podľa Jánových slov trvať táto siedma ‚hlava‘ alebo svetová veľmoc?

⁷ V 19. storočí už Británii nepatrili niektoré kolónie v Severnej Amerike, lebo sa predtým od nej odtrhli a vytvorili nezávislé Spojené štáty americké. Medzi novo vzniknutým štátom a bývalou materskou krajinou pretrvávali isté politické nezhody. Ale prvá svetová vojna prinútila obe krajiny uznať spoločné záujmy a upevniť svoj osobitný vzťah. Tak začala existovať akási dvojitá svetová veľmoc zložená zo Spojených štátov amerických, teraz najbohatšej krajiny sveta, a Veľkej Británie, sídla najväčšej svetovej ríše. Táto dvojitá svetová veľmoc je tá siedma „hlava“ alebo svetová ríša, ktorá trvá až do času konca. Na jej územiach začali pôsobiť najprv novodobí Jehovovi svedkovia. V porovnaní s dlhou vládou šiestej hlavy, siedma zostane len „na krátku chvíľu“, dokým Božie kráľovstvo nezničí všetky mocenské celky.

Prečo sa hovorí o ôsmom kráľovi?

8, 9. Ako anjel nazýva symbolické šarlátovo sfarbené divé zviera a v akom zmysle pochádza z tých siedmich?

⁸ Anjel ďalej vysvetľuje Jánovi: „A divé zviera, ktoré bolo, ale nie je, je samo ôsmym kráľom, ale pochádza z tých siedmich a ide do zničenia.“ ​(Zjavenie 17:11) Toto symbolické šarlátovo sfarbené divé zviera „pochádza“ zo siedmich hláv; to znamená, že sa zrodilo z hláv prvého, pôvodného ‚divého zvieraťa‘, ktoré vystúpilo „z mora“ a ktorého je ono samo obrazom, ktorému vďačí za svoju existenciu. Stalo sa to takto: V roku 1919 bola Anglo-americká veľmoc hlavou, ktorá sa prudko tlačila nahor. Predchádzajúcich šesť hláv už padlo a postavenie dominantnej svetovej mocnosti prešlo na túto dvojitú hlavu. Táto siedma hlava ako súčasný predstaviteľ množstva svetových mocí navrhla založenie Spoločnosti národov a je aj významným zástancom a finančným podporovateľom Organizácie Spojených národov. Takto teda šarlátovo sfarbené divé zviera — ôsmy kráľ — „pochádza“, symbolicky povedané, z tých siedmich pôvodných hláv. Z tohto hľadiska výrok, že vzišlo z tých siedmich, je v súlade s predchádzajúcim zjavením, v ktorom divé zviera s dvoma rohmi ako baránok, (Anglo-americká svetová veľmoc, siedma hlava pôvodného divého zvieraťa), podnecuje k vytvoreniu obrazu a dáva obrazu život. — Zjavenie 13:1, 11, 14, 15.

⁹ Navyše, medzi prvými členmi Spoločnosti národov boli okrem Veľkej Británie aj vlády panujúce v krajinách, kde kedysi pôsobili niektoré z bývalých hláv, v Grécku, v Iráne (Perzia) a v Taliansku (Rím). Nakoniec sa všetky mocenské celky ovládajúce teraz územia bývalých šiestich veľmocí stali členmi a podporovateľmi obrazu divého zvieraťa. Aj v tomto zmysle možno povedať, že šarlátovo sfarbené divé zviera vzišlo zo siedmich svetových veľmocí.

10. a) Prečo možno povedať, že šarlátové divé zviera je „samo ôsmym kráľom“? b) Ako sa jeden sovietsky predstaviteľ vyslovil pre podporu Organizácie Spojených národov?

¹⁰ Všimnime si, že šarlátovo sfarbené divé zviera „je samo ôsmym kráľom“. Dnešná Organizácia Spojených národov musí teda vyzerať tak, akoby bola svetovou vládou. Niekedy aj tak koná, keď vysiela vojská na urovnávanie medzinárodných konfliktov, ako to bolo v Kórei, na Sinajskom polostrove, v niektorých afrických krajinách a v Libanone. Je však iba obrazom kráľa. Tak ako „svätý obrázok“, ani ona v skutočnosti nemá žiaden vplyv ani žiadnu moc, len tú, ktorú jej priznajú tí, čo ju vytvorili a ktorí ju uctievajú. Toto symbolické divé zviera sa niekedy zdá byť slabé; nikdy sa mu však nestalo to, čo Spoločnosti národov, že by ho diktátorsky orientovaní členovia opustili a nechali padnúť do priepasti. (Zjavenie 17:8) Význačný sovietsky predstaviteľ, ktorý v iných oblastiach zastáva odlišné názory ako rímski pápeži, sa v roku 1987, podobne ako oni, vyslovil pre podporu Organizácie Spojených národov. Ba žiadal, aby bol vytvorený „rozsiahly systém medzinárodnej bezpečnosti“ založený na Organizácii Spojených národov. Ján sa onedlho dozvie, že príde čas, keď Organizácia Spojených národov bude vystupovať so značnou mocou. Potom aj ona ‚odíde do zničenia‘.

Desať kráľov na jednu hodinu

11. Čo hovorí Jehovov anjel o desiatich rohoch na symbolickom šarlátovo sfarbenom divom zvierati?

¹¹ V predchádzajúcej kapitole Zjavenia šiesty a siedmy anjel vyliali misky Božieho hnevu. Potom sme boli upozornení, že králi zeme sú zhromažďovaní do Božej vojny v Armagedone a ‚Veľký Babylon má byť pripomenutý pred Bohom‘. (Zjavenie 16:1, 14, 19) Teraz sa dozvieme podrobnejšie, ako budú vykonané na ňom Božie súdy. Počúvajme opäť Jehovovho anjela, ktorý hovorí s Jánom. „A desať rohov, ktoré si videl, znamená desať kráľov, ktorí ešte nedostali kráľovstvo, ale ako králi dostanú moc na jednu hodinu s divým zvieraťom. Tí majú jeden úmysel, a preto dávajú svoju silu a právomoc divému zvieraťu. Tí budú bojovať s Baránkom, ale Baránok nad nimi zvíťazí, lebo je Pán pánov a Kráľ kráľov. Aj tí povolaní a vyvolení a verní s ním.“ — Zjavenie 17:12–14.

12. a) Čo znázorňuje tých desať rohov? b) Ako to, že tých symbolických desať rohov vtedy ‚ešte nedostalo kráľovstvo‘? c) V akom zmysle má teraz symbolických desať rohov „kráľovstvo“ a na ako dlho?

¹² Desať rohov znázorňuje všetky politické moci, ktoré v súčasnosti ovládajú svetovú scénu a podporujú obraz divého zvieraťa. V čase Jána bolo známych veľmi málo dnešných krajín, a tie, ktoré jestvovali už vtedy, napríklad Egypt a Perzia (Irán), majú dnes celkom iné politické postavenie. Teda v prvom storočí ‚desať rohov ešte nedostalo kráľovstvo‘. Avšak teraz, v Pánovom dni, majú „kráľovstvo“, to znamená politickú moc. Po zrútení veľkých koloniálnych mocností, a najmä po druhej svetovej vojne, sa zrodilo mnoho nových štátov. Tieto, takisto ako už dlho existujúce mocnosti, musia krátky čas — len „jednu hodinu“ — panovať spolu s divým zvieraťom, dokým Jehova v Armagedone neukončí všetky svetské politické moci.

13. V akom smere má desať rohov „jeden úmysel“ a preto aký postoj určite budú mať k Baránkovi?

¹³ Dnes je jednou z najmocnejších hybných síl týchto desiatich rohov nacionalizmus. Majú „jeden úmysel“, a to taký, že si radšej chcú zachovať svoju národnú zvrchovanosť, než prijať Božie kráľovstvo. Súhlasili s vytvorením Spoločnosti národov a Organizácie Spojených národov predovšetkým z toho dôvodu, aby si s udržaním svetového mieru zabezpečili aj vlastné trvanie. Takýto postoj spôsobí, že desať rohov bude odporovať Baránkovi, ‚Pánovi pánov a Kráľovi kráľov‘, keďže Jehovovým predsavzatím je, aby jeho Kráľovstvo pod vládou Ježiša Krista o krátky čas nahradilo všetky tieto kráľovstvá. — Daniel 7:13, 14; Matúš 24:30; 25:31–33, 46.

14. Ako môžu panovníci sveta bojovať s Baránkom a k čomu to povedie?

¹⁴ Samozrejme, proti samotnému Ježišovi Kristovi panovníci tohto sveta nemôžu nič podniknúť. Je v nebi, ďaleko z ich dosahu. Ale ešte stále sú na zemi Ježišovi bratia, ostatok semena ženy, a tí sú zdanlivo zraniteľní. (Zjavenie 12:17) Mnohé z rohov sa už prejavili ako ich zarytí nepriatelia, a to je spôsob, ako bojujú s Baránkom. (Matúš 25:40, 45) Ale je už blízko čas, keď Božie kráľovstvo „rozdrví a ukončí všetky tieto kráľovstvá“. (Daniel 2:44) Potom králi zeme — ako čoskoro uvidíme — povedú svoj posledný boj s Baránkom. (Zjavenie 19:11–21) Vieme však už dosť, aby sme pochopili, že národy nebudú mať úspech. Aj keď majú „jeden úmysel“ so šarlátovým divým zvieraťom, Organizáciou Spojených národov, nemôžu poraziť veľkého ‚Pána pánov a Kráľa kráľov‘ a nemôžu poraziť ani ‚tých povolaných a vyvolených a verných s ním‘, ku ktorým patria jeho pomazaní nasledovníci žijúci zatiaľ na zemi. Aj oni zvíťazia, keď na Satanove hrubé obvinenia odpovedia svojou rýdzosťou. — Rimanom 8:37–39; Zjavenie 12:10, 11.

Spustošenie pobehlice

15. Čo hovorí anjel o pobehlici a o tom, aký postoj k nej bude mať desať rohov a divé zviera a ako sa k nej zachovajú?

¹⁵ Boží ľud nie je jediným terčom nepriateľstva desiatich rohov. Anjel teraz zase obracia Jánovu pozornosť na pobehlicu: „A hovorí mi: ‚Vody, ktoré si videl, kde sedí smilnica, znamenajú ľudí, zástupy, národy a jazyky. A tých desať rohov, ktoré si videl, a divé zviera, tí znenávidia smilnicu, spustošia ju a obnažia ju a zjedia jej mäsité časti a celkom ju spália ohňom.‘“ — Zjavenie 17:15, 16.

16. Prečo sa Veľký Babylon nebude môcť spoliehať na to, že mu jeho vody poskytnú ochranu, keď sa proti nemu obrátia politické vládne systémy?

¹⁶ Tak ako sa staroveký Babylon spoliehal na ochranu, ktorú mu poskytovali vody, tak sa dnes Veľký Babylon spolieha na svoje veľké členstvo z ‚ľudí, zástupov, národov a jazykov‘. Anjel oprávnene na nich obracia našu pozornosť, predtým než nás oboznámi so šokujúcim vývojom udalostí: politické vlády sveta sa s násilím obrátia proti Veľkému Babylonu. Čo budú teraz robiť všetci tí ‚ľudia, zástupy, národy a jazyky‘? Boží ľud už dnes varuje Veľký Babylon, že vody Eufratu vyschnú. (Zjavenie 16:12) Nakoniec sa tieto vody úplne stratia. Nebudú môcť ošklivej starej pobehlici nijako pomôcť v hodine jej najväčšej núdze. — Izaiáš 44:27; Jeremiáš 50:38; 51:36, 37.

17. a) Prečo Veľkému Babylonu nepomôže k záchrane jeho veľké bohatstvo? b) Prečo možno povedať, že Veľký Babylon určite neskončí dôstojne? c) Kto okrem desiatich rohov čiže jednotlivých národov bude mať tiež podiel na zničení Veľkého Babylonu?

¹⁷ Obrovské hmotné bohatstvo, ktoré má Veľký Babylon, ho istotne nezachráni. Ba možno aj urýchli jeho skazu, lebo podľa toho, čo ukazuje videnie, keď divé zviera a desať rohov začnú otvorene vyjadrovať svoju nenávisť voči pobehlici, strhnú z nej jej kráľovské rúcha a všetky jej šperky. Vyplienia jej bohatstvo. „Obnažia“ ju, potupne odhalia jej skutočný charakter. Bude to hrozné spustošenie! Jej koniec veru nebude dôstojný. Zničia ju, „zjedia jej mäsité časti“, a ponechajú z nej len neživú kostru. Nakoniec ju „celkom... spália ohňom“. Bude spálená ako prenášač moru, nebude jej poskytnutý riadny pohreb. Na zničení veľkej pobehlice sa zúčastnia nielen národy, znázornené desiatimi rohmi, bude mať na ňom podiel aj „divé zviera“, Organizácia Spojených národov. Bude odporúčať zničenie falošného náboženstva. Väčšina z vyše 150 členov Organizácie Spojených národov svojím vystupovaním už dala najavo, že je nepriateľsky zameraná proti náboženstvu, najmä proti náboženstvu kresťanstva.

18. a) Z akých náznakov vidno, že postup národov proti babylonskému náboženstvu je napospol možný? b) Čo bude hlavnou príčinou totálneho útoku proti veľkej pobehlici?

¹⁸ Prečo budú národy tak tvrdo zaobchádzať so svojou bývalou milenkou? Nedávna minulosť ukázala, že takýto obrat v neprospech babylonského náboženstva je možný. Nepriateľský postoj vlád podstatne oslabil vplyv náboženstva v takých krajinách ako je Sovietsky zväz a Čína. Kostoly sa vyprázdňujú v protestantských oblastiach Európy, následkom všeobecne rozšírenej ľahostajnosti a pochybovania, takže náboženstvo je tu prakticky mŕtve. Obrovská ríša katolicizmu je rozorvaná vzburami a nezhodami, ktoré sa pápežovi pri všetkých jeho cestách nijako nedarí urovnať. My však nesmieme stratiť zo zreteľa tú skutočnosť, že ten totálny záverečný útok proti Veľkému Babylonu príde od Boha ako prejav jeho nezmeniteľného súdu proti veľkej pobehlici.

Uskutočnenie Božieho úmyslu

19. a) Ako sa dá na spôsobe, akým Jehova vykonal súd nad odpadlíckym Jeruzalemom v roku 607 pred n. l., znázorniť, ako bude vykonaný Jehovov súd nad veľkou pobehlicou? b) Ako nám stav, v ktorom sa ocitol Jeruzalem po roku 607 pred n. l., keď bol spustošený a zostal bez obyvateľov, poskytuje predobraz toho, čo sa stane v našej dobe?

¹⁹ Ako Jehova vykoná tento rozsudok? To sa dá znázorniť na tom, ako postupoval v staroveku proti svojmu odpadlíckemu ľudu, o ktorom povedal: „Pri jeruzalemských prorokoch som videl hrozné veci, dopúšťajú sa cudzoložstva a chodia vo falošnosti; a posilňujú ruky zločincov, aby sa nevrátili každý od svojho zla. Všetci sa stali pre mňa podobní Sodome a jeho obyvatelia podobní Gomore.“ ​(Jeremiáš 23:14) V roku 607 pred n. l. Jehova použil Nabuchodonozora, aby tomu duchovne cudzoložnému mestu ‚zobliekol jeho odev a odňal jeho krásne predmety a nechal ho nahé a neodeté‘. (Ezechiel 23:4, 26, 29) Vtedajší Jeruzalem bol predobrazom dnešného kresťanstva, a ako Ján videl už v predchádzajúcich videniach, Jehova podobne potrestá kresťanstvo a ostatné falošné náboženstvá. Stav, v ktorom sa Jeruzalem ocitol po roku 607 pred n. l., keď bol opustený a neobývaný, nám dáva poznať, ako bude vyzerať náboženské kresťanstvo, keď bude zbavené svojho bohatstva a potupne odhalené. A ostatným častiam Veľkého Babylonu sa nebude dariť lepšie.

20. a) Ako Ján poukázal na to, že Jehova zase použije na vykonanie rozsudku ľudských panovníkov? b) Čo je Božím „úmyslom“? c) V akom zmysle národy uskutočnia svoj „jeden úmysel“, ale čí úmysel tým v skutočnosti bude vykonaný?

²⁰ Aj v tomto prípade Jehova používa na vykonanie súdu ľudských panovníkov. „Lebo to Boh vložil do ich sŕdc, aby uskutočnili jeho úmysel, áno, aby uskutočnili svoj úmysel tým, že dajú svoje kráľovstvo divému zvieraťu, dokiaľ sa nesplnia Božie slová.“ ​(Zjavenie 17:17) Čo je tým Božím „úmyslom“? Zariadiť veci tak, aby sa vykonávatelia rozsudku nad Veľkým Babylonom spojili a úplne ho zničili. Prirodzene, panovníkom pôjde pri ich útoku o to, aby uskutočnili svoj vlastný „jeden úmysel“. Budú sa domnievať, že to poslúži ich nacionalistickým záujmom, keď sa obrátia proti veľkej pobehlici. Možno dospejú k názoru, že trvalá existencia organizovaného náboženstva v rámci ich hraníc ohrozuje ich zvrchovanosť. Ale v skutočnosti bude veci riadiť Jehova; vykonajú tým jeho úmysel, keď jedným úderom zničia jeho odvekú cudzoložnú nepriateľku. — Porovnaj s Jeremiášom 7:8–11, 34.

21. Čo akiste urobia národy s Organizáciou Spojených národov, aby mohlo šarlátovo sfarbené divé zviera zničiť Veľký Babylon?

²¹ Áno, bude to tak, že národy použijú šarlátovo sfarbené divé zviera, Organizáciu Spojených národov, na zničenie Veľkého Babylonu. Nekonajú zo svojho vlastného podnetu, lebo Jehova im vkladá do srdca, „aby uskutočnili svoj úmysel tým, že dajú svoje kráľovstvo divému zvieraťu“. Keď nadíde čas, národy sa akiste budú domnievať, že je nutné posilniť Organizáciu Spojených národov. Dajú jej akoby zuby, poskytnú jej všetku svoju moc, aby sa obrátila proti falošnému náboženstvu a mohla úspešne proti nemu bojovať, „dokiaľ sa nesplnia Božie slová“. Takto skončí stará pobehlica, a bude veľmi dobre, že skončí.

22. a) Na čo je položený dôraz tým, ako anjel v Zjavení 17:18 uzatvára svoje svedectvo? b) Ako reagujú Jehovovi svedkovia na rozlúštenie tajomstva?

²² Anjel, akoby chcel čo najdôraznejšie potvrdiť, že vykonanie Jehovovho súdu nad svetovou ríšou falošného náboženstva je zaručené a nezmeniteľné, uzatvára svoje svedectvo slovami: „A žena, ktorú si videl, znamená veľké mesto, ktoré má kráľovstvo nad kráľmi zeme.“ ​(Zjavenie 17:18) Tak ako Babylon v dobe Balsazára, i Veľký Babylon bol „zvážený na váhach a nájdený ľahký“. (Daniel 5:27, EP) Vykonanie rozsudku nad ním príde rýchlo a bude konečné. A ako reagujú Jehovovi svedkovia na rozriešenie tajomstva o veľkej pobehlici a šarlátovo sfarbenom divom zvierati? Horlivo oznamujú Jehovov deň súdu, pričom ‚ľúbezne‘ odpovedajú všetkým, ktorí úprimne hľadajú pravdu. (Kolosanom 4:5, 6; Zjavenie 17:3, 7) V ďalšej kapitole sa dozvieme, že všetci, ktorí si želajú prežiť vykonanie rozsudku nad veľkou pobehlicou, musia okamžite konať.

[Obrázky na strane 252]

Sled siedmich svetových veľmocí

EGYPT

ASÝRIA

BABYLON

MÉDO-PERZIA

GRÉCKO

RÍM

ANGLO-AMERIKA

[Obrázok na strane 254]

„Je samo ôsmym kráľom“

[Obrázok na strane 255]

Obracajú sa chrbtom k Baránkovi a „dávajú svoju silu a právomoc divému zvieraťu“

[Obrázok na strane 257]

Kresťanstvo ako hlavná časť Veľkého Babylonu bude úplne zničené, tak ako staroveký Jeruzalem

Kapitola 36

Veľké mesto spustošené

Videnie 12 — Zjavenie 18:1—19:10

Téma: Pád a zničenie Veľkého Babylonu; oznámenie Baránkovej svadby

Čas spĺňania: Od roku 1919 do času po veľkom súžení

1. Čo bude znakom toho, že sa začalo veľké súženie?

NEOČAKÁVANÝ, strašný, zdrvujúci — taký bude zánik Veľkého Babylonu! Bude to jedna z najkatastrofálnejších udalostí celých dejín a bude znamenať, že sa začalo „veľké súženie, aké nebolo od začiatku sveta až dosiaľ, áno, aké nikdy viac nebude“. — Matúš 24:21.

2. Ktorá ríša stále pretrvávala, i keď politické ríše striedali jedna druhú?

² Falošné náboženstvo už existuje veľmi dlho. Je tu nepretržite od čias krvilačného Nimróda, ktorý sa postavil na odpor Jehovovi a prinútil ľudí stavať vežu v Bábeli. Keď Jehova zmiatol jazyky týchto vzbúrencov a rozptýlil ich po celej zemi, niesli si so sebou aj svoje falošné náboženstvo. (1. Mojžišova 10:8–10; 11:4–9) Od tých čias zaznamenali dejiny vzostup a pád mnohých ríš, no babylonské náboženstvo ich všetky prežilo. Prijalo rôzne formy a podoby a stalo sa svetovou ríšou falošného náboženstva, tým prorokovaným Veľkým Babylonom. Jeho mimoriadne významnou časťou je kresťanstvo, ktoré vzniklo splynutím dávnych babylonských náuk s učeniami „kresťanských“ odpadlíkov. Keďže Veľký Babylon už existuje tak dlho, je pre mnohých ľudí priam nemožné uveriť, že by raz mohol byť zničený.

3. Ako potvrdzuje Zjavenie zánik falošného náboženstva?

³ Preto je mimoriadne vhodné, že Zjavenie potvrdzuje zánik falošného náboženstva vo dvoch podrobných opisoch jeho pádu a ďalších udalostí, ktoré povedú k jeho definitívnemu spustošeniu. Už sme ho videli ako veľkú pobehlicu, ktorú nakoniec zničia jej bývalí milenci z politického tábora. (Zjavenie 17:1, 15, 16) Teraz, v ďalšom videní, ho máme vidieť ako mesto, náboženský protiobraz starovekého Babylonu.

Veľký Babylon padá

4. a) Aké ďalšie videnie má Ján? b) Ako môžeme zistiť, kto je ten anjel a prečo je vhodné, aby práve on oznámil pád Veľkého Babylonu?

⁴ Ján pokračuje: „Po tomto som videl iného anjela zostupovať z neba s veľkou mocou; a zem bola osvietená jeho slávou. A zvolal silným hlasom a povedal: ‚Padol! Veľký Babylon padol.‘“ ​(Zjavenie 18:1, 2a) Už po druhý raz Ján počuje toto anjelské oznámenie. (Pozri Zjavenie 14:8.) Tentoraz je jeho význam zdôraznený veľkoleposťou nebeského anjela, ktorého sláva osvecuje celú zem. Kto to môže byť? Storočia predtým rozprával prorok Ezechiel o jednom nebeskom videní a povedal, že „zem žiarila jeho [Jehovovou] slávou“. (Ezechiel 43:2) Jediný anjel, ktorý mohol žiariť slávou porovnateľnou so slávou Jehovovou, je Pán Ježiš, ktorý je „odleskom [Božej] slávy a presným znázornením jeho bytosti“. (Hebrejom 1:3) V roku 1914 sa Ježiš stal nebeským Kráľom a odvtedy uplatňuje moc nad zemou ako Jehovov spolukráľ a spolusudca. Je teda vhodné, že práve on má oznámiť pád Veľkého Babylona.

5. a) Koho používa anjel pri oznamovaní pádu Veľkého Babylonu? b) Čo prišlo na kresťanstvo, keď sa začal súd nad tými, ktorí tvrdia, že sú „Božím domom“?

⁵ Koho používa anjel s veľkou mocou, aby oznámil ľudstvu túto neuveriteľnú novinu? Používa práve tie osoby, ktoré sa následkom pádu Babylonu stali slobodnými — ostatok pomazaných na zemi, Jánovu triedu. Od roku 1914 do roku 1918 tento ostatok veľmi trpel pod útlakom Veľkého Babylonu, avšak v roku 1918 začal Pán Jehova a jeho „posol [abrahámovskej] zmluvy“ Ježiš Kristus súdiť „Boží dom“ čiže tých, ktorí tvrdia, že sú kresťania. A tak bolo odpadlícke kresťanstvo podrobené skúmaniu. (Malachiáš 3:1; 1. Petra 4:17) Jeho obrovská krvná vina, ktorú si na seba naložilo počas prvej svetovej vojny, jeho spoluvina na prenasledovaní verných Jehovových svedkov a jeho babylonské náboženské dogmy mu v čase súdu len priťažia. Ani žiadna iná časť Veľkého Babylonu si nezaslúžila Božie schválenie. — Porovnaj s Izaiášom 13:1–9.

6. Prečo možno povedať, že v roku 1919 Veľký Babylon padol?

⁶ V roku 1919 bol už pád Veľkého Babylonu dovŕšený a Božiemu ľudu sa otvorila cesta, aby bol, akoby za jediný deň, prepustený na slobodu a znovu privedený naspäť do svojej krajiny duchovného blahobytu. (Izaiáš 66:8) Boh Jehova a Ježiš Kristus, väčší Dárius a väčší Cýrus, usmerňovali v tomto roku udalosti tak, aby falošné náboženstvo už nemohlo držať Jehovov ľud v zajatí. Už mu nemohlo brániť slúžiť Jehovovi a oznamovať všetkým ľuďom — ktorí chcú počuť — že Veľký Babylon podobný pobehlici je odsúdený na zánik a prichádza čas ospravedlnenia Jehovovej zvrchovanosti. — Izaiáš 45:1–4; Daniel 5:30, 31.

7. a) Ako sa Jehova pozerá na Veľký Babylon, hoci v roku 1919 ešte nebol zničený? b) Aký účinok to malo na Boží ľud, že v roku 1919 Veľký Babylon padol?

⁷ Pravda, Veľký Babylon nebol v roku 1919 zničený, tak ako nebol zničený ani staroveký Babylon v roku 539 pred n. l., keď bol porazený vojskami Cýra Perzského. No z Jehovovho stanoviska táto organizácia už padla. Bol nad ňou vynesený rozsudok a čakalo ju už len vykonanie tohto rozsudku; z toho dôvodu falošné náboženstvo nemohlo ďalej držať Jehovov ľud v zajatí. (Porovnaj s Lukášom 9:59, 60.) Jehovov ľud bol prepustený, aby slúžil ako Pánov verný a rozvážny otrok a predkladal duchovný pokrm v pravý čas. Bol posúdený výrokom „Dobre si urobil“ a poverený, aby sa zase usilovne venoval Jehovovmu dielu. — Matúš 24:45–47; 25:21, 23; Skutky 1:8.

8. Akú udalosť oznamuje strážca z Izaiáša 21:8, 9 a koho prorocky znázornil tento strážca?

⁸ Už pred tisícročiami Jehova použil prorokov, aby predpovedali túto epochálnu udalosť. Izaiáš hovoril o strážcovi, ktorý „zvolal ako lev: ‚Na strážnej veži, ó, Jehova, stále stojím vo dne a celé noci som postavený na svojom strážnom stanovisku.‘“ Akú udalosť sa tento pozorovateľ dozvedá a oznamuje ju s odvahou podobnou odvahe leva? Ohlasuje: ‚Padol! Babylon padol, a [Jehova] zhodil všetky rytiny jeho bohov na zem!‘ (Izaiáš 21:8, 9) Tento strážca výborne prorocky znázornil bdelú Jánovu triedu, ktorá používa časopis Strážna veža a ďalšie teokratické publikácie na rozsiahle oznamovanie správy, že Babylon padol.

Úpadok Veľkého Babylonu

9, 10. a) Ako od prvej svetovej vojny upadá vplyv babylonského náboženstva? b) Ako opisuje mocný anjel stav Veľkého Babylonu po jeho páde?

⁹ Pád starovekého Babylona v roku 539 pred n. l. bol začiatkom dlhého úpadku, ktorý sa skončil jeho spustošením. Podobne od prvej svetovej vojny v celosvetovom meradle nápadne upadal vplyv babylonského náboženstva. V Japonsku bolo po skončení druhej svetovej vojny postavené mimo zákona šintoistické uctievanie cisára. V Číne kontroluje komunistická vláda všetky menovania do náboženských funkcií a všetku náboženskú činnosť. V protestantskej severnej Európe je väčšina ľudí ľahostajná k náboženstvu. A nadvláda rímskokatolíckej cirkvi je v poslednom čase v celej oblasti jej pôsobenia oslabená vnútornými rozkolmi a rozdielmi v názoroch. — Porovnaj s Markom 3:24–26.

¹⁰ Všetky tieto tendencie nepochybne patria k ‚vysychaniu rieky Eufrates‘, čo je prípravou na približujúci sa militaristický útok na Veľký Babylon. Toto ‚vysychanie‘ je zrejmé aj z pápežovho oznámenia z októbra 1986, že cirkev bude „zase musieť žobrať“, lebo má obrovský finančný deficit. (Zjavenie 16:12) Veľký Babylon je najmä od roku 1919 verejne odhaľovaný ako duchovná pustatina, ako to oznamuje i mocný anjel: „A stal sa bydliskom démonov a úkrytom každého nečistého výparu a úkrytom každého nečistého a nenávideného vtáka!“ ​(Zjavenie 18:2b) Zakrátko bude takouto pustatinou doslovne a bude práve tak bezútešne pustý, ako sú teraz pusté zrúcaniny Babylonu v Iraku. — Pozri aj Jeremiáša 50:25–28.

11. V akom zmysle sa Veľký Babylon stal „bydliskom démonov“ a ‚úkrytom nečistých výparov a nečistých vtákov‘?

¹¹ Slovo „démoni“ má tu asi ten istý význam ako výraz „démoni v podobe capov“ ​(seirim), ktorý používa pri opise padnutého Babylonu Izaiáš: „Istotne tam budú líhať tí, čo obchádzajú bezvodné kraje a ktorých domy sa naplnia výrmi. A budú tam bývať pštrosy a budú tam poskakovať démoni v podobe capov.“ ​(Izaiáš 13:21) To sa nemusí vzťahovať na doslovných démonov, skôr na chlpaté pustatinné zvieratá, ktorých výzor vyvoláva v pozorovateľoch predstavu, ktorú majú o démonoch. V rozvalinách Veľkého Babylonu sa v obraznom zmysle nachádza takáto zver i zatuchnutý, jedovatý vzduch (‚nečistý výpar‘) a nečisté vtáky, na znamenie toho, že je duchovne mŕtvy. Neponúka ľuďom žiadnu nádej na život. — Porovnaj s Efezanom 2:1, 2.

12. Ako zodpovedá situácia Veľkého Babylonu proroctvu z 50. kapitoly Jeremiáša?

¹² Jeho situácii presne zodpovedá aj proroctvo Jeremiáša: „‚Meč proti Chaldejcom,‘ je Jehovov výrok, ‚a proti obyvateľom Babylonu a proti jeho kniežatám a proti jeho múdrym... Na jeho vodách je spustošenie, a budú vysušené. Veď je to krajina rytín a pre ich strašlivé videnia počínajú si stále pomätene. Preto tí, čo obchádzajú bezvodné kraje, budú bývať s vyjúcimi zvieratami a budú tam bývať pštrosy; a už nikdy sa tam nebude bývať, ani on nezostane z pokolenia na pokolenie.‘“ Modlárstvo a ustavičné opakovanie modlitieb nemôže zachrániť Veľký Babylon pred odplatou, podobnou Božiemu zásahu proti Sodome a Gomore. — Jeremiáš 50:35–40.

Víno vzbudzujúce vášeň

13. a) Čo hovorí mocný anjel o rozsahu smilstva Veľkého Babylonu? b) Ktorá forma nemorálnosti, obvyklá v starovekom Babylone, je rozšírená aj vo Veľkom Babylone?

¹³ Mocný anjel potom obracia pozornosť na rozsiahle smilstvo Veľkého Babylonu, keď vyhlasuje: „Lebo pre víno hnevu jeho smilstva padli všetky národy za obeť a zemskí králi s ním smilnili a cestujúci obchodníci zeme zbohatli z moci jeho nehanebného prepychu.“ ​(Zjavenie 18:3)a Všetkým národom ľudstva naštepil dogmaticky svoje nečisté náboženské zvyky. Podľa historika Herodota v starovekom Babylone bolo náboženskou povinnosťou každého dievčaťa oddať sa v chráme nejakému mužovi a nechať sa pripraviť o panenstvo. Odpornú sexuálnu skazenosť možno vidieť ešte podnes na vojnou zničených budhistických sochách v Angkor Vate v Kampučii a v indických chrámoch v Khadžuráho, ktoré znázorňujú hinduistického boha Višnu v odpudzujúcich erotických scénach. Odhalenie nemravnosti televíznych evanjelistov v USA, ktoré otriaslo svetom v rokoch 1987 a 1988, a tiež odhalenie, že náboženské duchovenstvo vo veľkej miere pestuje homosexualitu, to všetko ukazuje, že i kresťanstvo toleruje poburujúce výstrednosti doslovného smilstva. Ale v 20. storočí padli národy za obeť ešte vážnejšiemu druhu smilstva.

14.–16. a) Aký odsúdeniahodný nábožensko-politický vzťah sa vytvoril vo fašistickom Taliansku? b) Čo vyhlasovali biskupi rímskokatolíckej cirkvi, keď Taliansko napadlo Etiópiu?

¹⁴ Hovorili sme už o nedovolenom nábožensko-politickom vzťahu, ktorý v nacistickom Nemecku priviedol k moci Hitlera. Aj iné národy trpeli tým, že sa náboženstvo miešalo do svetských záležitostí. Napríklad 11. februára 1929 Mussolini a kardinál Gasparri podpísali Lateránsku dohodu, ktorou sa mesto Vatikán stalo zvrchovaným štátom. Pápež Pius XI. vyhlásil, že „vrátil Taliansko Bohu a Boha Taliansku“. Skutočne? Zamyslime sa nad tým, čo sa stalo o šesť rokov, 3. októbra 1935. V ten deň zaútočilo Taliansko na Etiópiu, lebo je to vraj „barbarská krajina, v ktorej ešte stále pretrváva otroctvo“. Kto sa tu v skutočnosti zachoval barbarsky? A odsúdila azda katolícka cirkev Mussoliniho barbarstvo? Pápežove vyhlásenia boli nejasné, biskupi však hlasito žehnali ozbrojeným silám svojej talianskej „otčiny“. V knihe Vatikán vo veku diktátorov (angl.) uvádza Anthony Rhodes:

¹⁵ „Biskup z Udine v Taliansku v pastierskom liste z 19. októbra 1935 napísal: ‚Nie je ani aktuálne, ani vhodné vyjadrovať sa o tom, či je táto vec správna alebo nesprávna. Ako Taliani a ešte viac ako kresťania máme povinnosť prispieť k úspechu našich zbraní.‘ Dňa 21. októbra napísal biskup z Padovy: ‚V ťažkých hodinách, cez ktoré prechádzame, vás žiadame, aby ste verili našim štátnikom a našim ozbrojeným silám.‘ Biskup z Cremony 24. októbra posvätil množstvo plukových zástav a povedal: ‚Kiež Božie požehnanie spočíva na týchto vojakoch, ktorí na africkej pôde vydobyjú nové, plodné kraje pre talianskeho génia, a tak im prinesú rímsku a kresťanskú kultúru. Nech Taliansko znovu raz vystúpi ako kresťanský radca celého sveta.‘“

¹⁶ Etiópia bola násilne zabraná s požehnaním rímskokatolíckeho duchovenstva. Mohol by niekto z oných duchovných tvrdiť, že je, tak ako apoštol Pavol, ‚čistý od krvi všetkých ľudí‘? — Skutky 20:26.

17. Ako trpelo Španielsko tým, že jeho duchovenstvo neprekulo „svoje meče na radlice“?

¹⁷ K Nemecku, Taliansku a Etiópii pribudol ešte ďalší národ, ktorý sa stal obeťou smilstva Veľkého Babylonu — Španielsko. K vypuknutiu občianskej vojny v rokoch 1936–39 prispeli opatrenia, ktoré podnikla demokratická vláda na obmedzenie ohromnej moci rímskokatolíckej cirkvi. Na začiatku vojny sa katolícky fašistický vodca revolučných síl Franco označil za „kresťanského generalissima svätej križiackej vojny“ ​(El Generalissimo Cristianissimo de la Santa Cruzada), i keď po čase prestal tento titul používať. V bojoch zahynuli státisíce Španielov. Okrem toho, podľa triezveho odhadu, Francovi nacionalisti povraždili ešte 40 000 členov ľudového frontu, a tí zase pozabíjali 8 000 členov duchovenstva — mníchov, kňazov, mníšok a novicov. To je príšerná a tragická bilancia občianskej vojny, ktorá jasne ukazuje, aké je múdre dbať na Ježišove slová: „Daj svoj meč späť na miesto, lebo všetci, ktorí berú meč, mečom zahynú.“ ​(Matúš 26:52) Je to naozaj čosi ohavné, že sa kresťanstvo zúčastnilo na takomto hroznom krviprelievaní. Jeho duchovenstvo rozhodne neprekulo „svoje meče na radlice“. — Izaiáš 2:4.

Cestujúci obchodníci

18. Kto sú „cestujúci obchodníci zeme“?

¹⁸ Kto sú „cestujúci obchodníci zeme“? Dnes by sme ich akiste nazvali obchodnými magnátmi alebo veľkopodnikateľmi. To neznamená, že by bolo nesprávne venovať sa zákonnému obchodnému podnikaniu. Biblia dáva múdre rady tým, ktorí sa venujú obchodovaniu, ale varuje ich pred nepoctivosťou, chamtivosťou a podobnými vlastnosťami. (Príslovia 11:1; Zechariáš 7:9, 10; Jakub 5:1–5) Prostriedkom k oveľa väčšiemu zisku je „zbožná oddanosť spolu so sebestačnosťou“. (1. Timotejovi 6:6, 17–19) Satanov svet sa však neriadi spravodlivými zásadami. Všade bujnie korupcia. Darí sa jej medzi duchovenstvom, v politike i vo svete obchodného veľkopodnikania. Oznamovacie prostriedky občas odkrývajú škandály, ako sú sprenevery zo strany vysokých vládnych úradníkov a nezákonný obchod so zbraňami.

19. Aké skutočnosti súvisiace s celým svetovým hospodárstvom vysvetľujú, prečo sa v Zjavení hovorí nepriaznivo o obchodníkoch zeme?

¹⁹ Každým rokom sa predá v medzinárodnom meradle za 1 000 000 000 000 dolárov zbraní, pričom na druhej strane stovky miliónov ľudí nemajú ani na najnevyhnutnejšie životné potreby. To je samo osebe veľmi zlé. No zdá sa, že zbrojenie je hlavnou oporou svetovej ekonomiky. V článku, ktorý vyšiel 11. apríla 1987 v londýnskom časopise Spectator, sa píše: „Ak vezmeme do úvahy len priamo zainteresované priemyselné odvetvia, pôjde v Spojených štátoch asi o 400 000 pracovných miest a v Európe o 750 000 pracovných miest. Zvláštne na tom je, že s rastom sociálnej a hospodárskej úlohy výroby zbraní praktická otázka, či tieto zbrane prinášajú výrobcom dobrú ochranu, ustúpila do pozadia.“ Predajom bômb a iných zbraní po celom svete, dokonca i prípadným nepriateľom, sa dosahujú obrovské zisky. Jedného dňa sa tieto bomby môžu obrátiť proti tým, ktorí ich predávali, a priniesť im ohnivú skazu. Aký to paradox! K tomu pristupuje ešte podplácanie, ktoré sa spája so zbrojárskym priemyslom. Podľa časopisu Spectator len v Spojených štátoch „stráca Pentagon každoročne nevysvetliteľným spôsobom zbrane a vojenskú výstroj za 900 miliónov dolárov“. Nemožno sa teda diviť, že sa v Zjavení hovorí nepriaznivo o obchodníkoch zeme.

20. Aký príklad je ukážkou toho, ako sa náboženstvo zaplieta do skazených obchodných praktík?

²⁰ Slávny anjel predpovedal, že náboženstvo bude mať veľký podiel na takýchto skazených obchodných praktikách. Príkladom je podiel Vatikánu na úpadku talianskej banky Ambrosiano v roku 1982. Prípad sa vliekol po celé osemdesiate roky spolu s nezodpovedanou otázkou: Kam sa peniaze podeli? Vo februári 1987 vydali milánski prokurátori zatykače na troch vatikánskych duchovných, medzi nimi jedného amerického arcibiskupa. Boli obvinení, že svojimi podvodmi mali podiel na bankrote tejto banky, ale Vatikán žiadosť o vydanie stíhaných osôb zamietol. Na základe starej zmluvy medzi Vatikánom a talianskou vládou taliansky Najvyšší odvolací súd v júli 1987 za búrlivých protestov zatykače anuloval.

21. Ako vieme, že Ježiš nemal v 1. storočí nič spoločné s pochybnými obchodnými praktikami, čo však vidíme dnes v babylonskom náboženstve?

²¹ Mal Ježiš niečo spoločné s pochybnými obchodnými praktikami svojich čias? Nemal. Nikdy nevlastnil dom či pozemok, lebo ‚nemal kam zložiť hlavu‘. Istý bohatý mladý predák dostal od Ježiša radu: „Predaj všetko, čo máš, a rozdaj chudobným, a budeš mať poklad v nebesiach; poď a buď mojím nasledovníkom.“ To bol vynikajúci návrh, pretože mohol dotyčného priviesť k tomu, aby sa zbavil všetkých úzkostlivých starostí súvisiacich s obchodovaním. (Lukáš 9:58; 18:22) Naproti tomu babylonské náboženstvo je často nechutne spojené s veľkým obchodným podnikaním. Noviny Albany Times Union v roku 1987 oznámili, že finančný administrátor katolíckej arcidiecézy z Miami na Floride pripustil, že cirkev vlastní akcie spoločností, ktoré vyrábajú jadrové zbrane, mládeži neprístupné filmy a cigarety.

„Vyjdite z neho, ľud môj!“

22. a) Čo hovorí hlas z neba? b) Čo bolo v roku 537 pred n. l. a v roku 1919 n. l. príčinou radosti Božieho ľudu?

²² Nasledujúce Jánove slová poukazujú na ďalšie splnenie prorockého vzoru: „A počul som iný hlas z neba, ktorý povedal: ‚Vyjdite z neho, ľud môj, ak nechcete mať s ním účasť na jeho hriechoch a ak nechcete dostať časť z jeho rán.‘“ ​(Zjavenie 18:4) Proroctvá Hebrejských písiem o páde starovekého Babylonu obsahujú aj príkaz, ktorý dal Jehova svojmu ľudu: „Dajte sa na útek zo stredu Babylonu.“ ​(Jeremiáš 50:8, 13) Aj dnes, v súvislosti s približujúcim sa spustošením Veľkého Babylonu, je Boží ľud dôrazne nabádaný, aby z neho utiekol. Príležitosť na uniknutie z Babylonu, ktorá nastala v roku 537 pred n. l., vyvolala u verných Izraelčanov veľkú radosť. Podobne prepustenie Božieho ľudu z babylonského zajatia v roku 1919 znamenalo pre tento ľud veľkú radosť. (Zjavenie 11:11, 12) Odvtedy nasledovali výzvu dať sa na útek milióny ďalších ľudí.

23. Akým spôsobom hlas z neba zdôraznil, že je naliehavé utiecť z Veľkého Babylonu?

²³ Je však naozaj také naliehavé utiecť z Veľkého Babylonu, zriecť sa členstva vo svetských náboženstvách a úplne sa oddeliť? Áno, je, pretože na túto odvekú náboženskú obludu, Veľký Babylon, musíme mať taký istý názor, aký má na ňu Boh. Boh ju bez prikrášľovania nepokryte označuje ako veľkú pobehlicu. Hlas z neba teraz poskytuje ďalšie vysvetlenie o tejto pobehlici: „Lebo jeho hriechy sa nahromadili až do neba a Boh si pripomenul jeho skutky nespravodlivosti. Splaťte mu tak, ako splácal on sám, a urobte mu dvakrát toľko, áno, dvojnásobne toho, čo urobil on; do pohára, do ktorého miešal nápoj, namiešajte mu nápoj dvojnásobne. Do akej miery sa sám oslavoval a žil v nehanebnom prepychu, do takej miery mu dajte trápenia a smútku. Lebo si stále hovorí v svojom srdci: ‚Sedím ako kráľovná a nie som vdova a nikdy neuvidím smútok.‘ Preto v jednom dni prídu jeho rany, smrť a smútok a hlad, a bude úplne spálený ohňom, lebo je silný Boh Jehova, ktorý ho odsúdil.“ — Zjavenie 18:5–8.

24. a) Čomu sa vyhne Boží ľud tým, že utečie z Veľkého Babylonu? b) Na akých hriechoch budú mať podiel tí, ktorí neutečú z Veľkého Babylonu?

²⁴ To sú veru ostré slová. Je teda potrebné konať. Jeremiáš svojho času pobádal Izraelčanov k činu týmito slovami: „Utečte zo stredu Babylonu... Veď je čas pomsty patriaci Jehovovi. Je spôsob konania, ktorým mu on odpláca. Vyjdite z jeho stredu, ľud môj, a každý zaobstarajte únik svojej duši pred žiarou Jehovovho hnevu.“ ​(Jeremiáš 51:6, 45) Dnes podobne napomína hlas z neba Boží ľud, aby utiekol z Veľkého Babylonu a nedostal z jeho rán. Teraz sa oznamujú Jehovove súdy nad týmto svetom, vrátane Veľkého Babylonu, ktoré sú ako rany. (Zjavenie 8:1 až 9:21; 16:1–21) Členovia Božieho ľudu sa musia oddeliť od falošného náboženstva, ak nechcú dostať z týchto rán a zahynúť s Veľkým Babylonom. Ak by zostali v jeho organizácii, podieľali by sa na jej hriechoch. Previnili by sa, tak ako ona, duchovným smilstvom a prelievaním krvi „všetkých, ktorí boli zabití na zemi“. — Zjavenie 18:24; porovnaj s Efezanom 5:11; s 1. Timotejovi 5:22.

25. Ako vyšiel Boží ľud zo starovekého Babylonu?

²⁵ Ale ako má Boží ľud vyjsť z Veľkého Babylonu? V prípade starovekého Babylonu Židia museli vykonať doslovnú cestu z mesta Babylon späť do Zasľúbenej zeme. No bolo treba urobiť ešte viac. Izaiáš prorocky hovorí Izraelčanom: „Odvráťte sa, odvráťte sa, vyjdite odtiaľ, nedotýkajte sa ničoho nečistého; vyjdite z jeho stredu, zachovajte sa čistí, vy, ktorí nosíte Jehovovo náčinie.“ ​(Izaiáš 52:11) Áno, Izraelčania museli opustiť všetky nečisté zvyky babylonského náboženstva, ktoré by mohli poškvrniť ich uctievanie Jehovu.

26. Ako poslúchli korintskí kresťania slová: ‚Vyjdite spomedzi nich a prestaňte sa dotýkať nečistého‘?

²⁶ Apoštol Pavol citoval Izaiášove slová vo svojom liste Korinťanom: „Nedajte sa nerovne spriahnuť s neveriacimi. Lebo čo má spoločné spravodlivosť s nezákonnosťou? Alebo aký má podiel svetlo s tmou?... ‚Preto vyjdite spomedzi nich a oddeľte sa,‘ hovorí Jehova, ‚a prestaňte sa dotýkať nečistého.‘“ Korintskí kresťania nemuseli opustiť Korint, ak chceli poslúchnuť tento príkaz. Nesmeli však navštevovať nečisté chrámy falošného náboženstva a museli sa aj duchovne oddeliť od nečistých skutkov všetkých ctiteľov modiel. Takýmto spôsobom začal aj v roku 1919 Boží ľud utekať z Veľkého Babylonu a očisťovať sa od všetkých zvyškov nečistých náuk a zvykov. Tak sa stal spôsobilým slúžiť Bohu ako jeho očistený ľud. — 2. Korinťanom 6:14–17; 1. Jána 3:3.

27. Aká podobnosť je medzi súdmi nad starovekým Babylonom a súdmi nad Veľkým Babylonom?

²⁷ Pád starovekého Babylonu a nakoniec jeho spustošenie, to bol trest za jeho hriechy. „Veď jeho súd dosiahol až nebesia.“ ​(Jeremiáš 51:9) Podobne aj hriechy Veľkého Babylonu „sa nahromadili až do neba“, a Jehova sústredil na ne svoju pozornosť. Veľký Babylon sa previnil bezprávím, modlárstvom, nemravnosťou, utláčaním, lupičstvom a vraždením. Pád starovekého Babylonu bol do istej miery pomstou za to, čoho sa dopúšťal proti Jehovovmu chrámu a jeho pravým ctiteľom. (Jeremiáš 50:8, 14; 51:11, 35, 36) Pád Veľkého Babylonu a jeho konečné zničenie je takisto pomstou za to, čo po celé stáročia spôsoboval pravým ctiteľom Boha. Jeho definitívne zničenie je začiatkom ‚dňa pomsty od nášho Boha‘. — Izaiáš 34:8–10; 61:2; Jeremiáš 50:28.

28. Aké právne meradlo uplatní Jehova na Veľký Babylon a prečo?

²⁸ Podľa mojžišovského Zákona musel Izraelčan, ktorý okradol svojho súkmeňovca, zaplatiť ako náhradu najmenej dvojnásobok. (2. Mojžišova 22:1, 4, 7, 9) V prichádzajúcom zničení Veľkého Babylonu Jehova uplatní to isté právne meradlo. Veľký Babylon má dostať dvojnásobok toho, čo rozdal. Nebude mu prejavené nijaké milosrdenstvo, lebo on neprejavoval žiadne milosrdenstvo svojim obetiam. „Žil v nehanebnom prepychu“ a priživoval sa na národoch zeme. Teraz zažije utrpenie a zármutok. Staroveký Babylon sa nazdával, že jeho postavenie je absolútne bezpečné a pyšne vyhlasoval: „Nebudem sedieť ako vdova a nespoznám stratu detí.“ ​(Izaiáš 47:8, 9, 11) Aj Veľký Babylon sa cíti bezpečne. No jeho zničenie nastane veľmi rýchlo, akoby „v jednom dni“, pretože o ňom rozhodol Jehova, ktorý „je silný“!

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček na strane 263]

‚Králi zeme s ňou smilnili‘

V prvej polovici 19. storočia európski obchodníci pašovali do Číny veľké množstvá ópia. V marci 1839 sa čínske úrady pokúšali zastaviť nezákonný obchod, pričom u britských kupcov našli a zhabali 20 000 debien tejto drogy. To vyvolalo napätie medzi Veľkou Britániou a Čínou. Ako sa vzťahy medzi oboma štátmi neustále zhoršovali, niektorí protestantskí misionári nabádali Britániu, aby vstúpila do vojny. Uvádzame príklady ich výrokov:

„Radujem sa nad týmito ťažkosťami, lebo tuším, že anglická vláda sa možno rozzúri a Boh vo svojej moci odstráni priehrady, ktoré bránia Kristovmu evanjeliu preniknúť do Číny.“ — Henrietta Shucková, misionárka Južných baptistov.

Naostatok vypukla vojna, ktorá sa dnes nazýva ópiovou vojnou. Misionári povzbudzovali Britániu takýmito výrokmi:

„Cítim, že musím dnešný stav vecí považovať ani nie tak za vec týkajúcu sa ópia alebo Anglicka, ale skôr za veľký plán Prozreteľnosti, v ktorom má zloba človeka slúžiť jej cieľom milosrdenstva voči Číne, aby bol prelomený múr jej neprístupnosti.“ — Peter Parker, misionár kongregacionalistov.

Ďalší kongregacionalistický misionár, Samuel W. Williams, dodal: „Božiu ruku možno vidieť vo všetkom, čo sa tak podivuhodne stalo, a nepochybujeme, že Ten, ktorý povedal, že prinesie na zem meč, prišiel, a to aby rýchle zničil svojich nepriateľov a zriadil svoje kráľovstvo. Bude prevracať a prevracať, dokiaľ nenastolí Knieža Pokoja.“

O ukrutnom zabíjaní Číňanov napísal misionár J. Lewis Shuck: „Na také scény sa pozerám vždy ako na priame Pánove nástroje, ktorými odstraňuje odpad, čo bráni pokroku Božskej Pravdy.“

Kongregacionalistický misionár Elijah C. Bridgman dodal: „Boh často používal silné ramená občianskej moci, aby pripravil cestu Svojmu kráľovstvu... Činiteľ v týchto veľkých udalostiach je ľudský, riadiaca sila je božská. Veľký panovník všetkých národov použil Anglicko, aby potrestal a pokoril Čínu.“ — Citované z pojednania Stuarta Creightona Millera „Ciele a prostriedky“ ​(angl.), vydané v roku 1974 v publikácii Misionárske podnikanie v Číne a Amerike (angl., štúdia Harvardovej univerzity, redigoval John K. Fairbank).

[Rámček na strane 264]

„Cestujúci obchodníci zeme zbohatli“

„V období medzi rokom 1929 a vypuknutím druhej svetovej vojny rozhodol [Bernardino] Nogara [vatikánsky finančný administrátor], aby vatikánsky kapitál a vatikánski splnomocnenci pôsobili v najrôznejších oblastiach talianskej ekonomiky — najmä v elektrárenstve, v telefónnych spojoch, obchodných úveroch a bankovníctve, pri výstavbe malých železníc, výrobe poľnohospodárskeho náradia, cementu a umelých textilných vlákien. Mnohé z týchto podnikov priniesli očakávaný finančný zisk.

Nogara pohltil celý rad spoločností vrátane La Società Italiana della Viscosa, La Supertessile, La Società Meridionale Industrie Tessili a tiež La Cisaraion. Spojil ich v jednu spoločnosť, ktorú nazval CISA-Viscosa a dozor nad ňou zveril barónovi Francescovi Maria Oddassovi, jednému z najdôveryhodnejších vatikánskych laikov. Potom Nogara zariadil veci tak, aby novú spoločnosť prevzal najväčší taliansky výrobca textilu SNIA-Viscosa. Podiel Vatikánu na SNIA-Viscosa sa stále zväčšoval, a po čase ju Vatikán takmer úplne ovládol, o čom svedčí fakt, že barón Oddasso sa nakoniec stal jej viceprezidentom.

Takto Nogara prenikol do textilného priemyslu. Inými vhodnými spôsobmi prenikol do ďalších priemyselných odvetví, lebo používal množstvo podobných trikov. Tento nesebecký muž... vykonal pre oživenie talianskej ekonomiky pravdepodobne viac než ktorýkoľvek iný obchodník v talianskych dejinách... Benito Mussolini síce nikdy nedokázal vytvoriť ríšu, o ktorej sníval, ale umožnil Vatikánu a Bernardinovi Nogarovi založiť impérium celkom iného druhu.“ — Nino Lo Bello: Vatikánska ríša (angl.), s. 71–73.

To je len jeden príklad úzkej spolupráce medzi obchodníkmi zeme a Veľkým Babylonom. Nie div, že títo obchodníci budú smútiť, keď ich obchodný partner prestane existovať.

[Obrázok na strane 259]

Keď sa ľudia rozišli po celej zemi, niesli si so sebou babylonské náboženstvo

[Obrázky na strane 261]

Jánova trieda, ako strážca, ohlasuje, že Babylon padol

[Obrázok na strane 266]

Zrúcaniny starovekého Babylonu sú varovnou predzvesťou zničenia Veľkého Babylonu

Kapitola 37

Zármutok i jasanie nad zánikom Babylonu

1. Ako budú reagovať „králi zeme“ na náhle zničenie Veľkého Babylonu?

ZÁNIK Babylonu je dobrou správou pre Jehovov ľud, ale ako ju prijímajú národy? Ján hovorí: „A králi zeme, ktorí s ním smilnili a žili v nehanebnom prepychu, budú plakať a biť sa nad ním v zármutku, keď sa budú pozerať na dym jeho požiaru, zatiaľ čo budú stáť obďaleč zo strachu pred jeho trápením a hovoriť: ‚Beda, beda, ty veľké mesto, Babylon, silné mesto, lebo v jednej hodine prišlo tvoje odsúdenie!‘“ — Zjavenie 18:9, 10.

2. a) Prečo „králi zeme“ bedákajú nad koncom Veľkého Babylonu, akže jeho zničenie spôsobí symbolických desať rohov šarlátového divého zvieraťa? b) Prečo zarmútení králi stoja v určitej vzdialenosti od odsúdeného mesta?

² Takáto reakcia národov môže pôsobiť prekvapujúco, keď poznáme skutočnosť, že Babylon bude zničený symbolickými desiatimi rohmi šarlátovo sfarbeného divého zvieraťa. (Zjavenie 17:16) Lenže, keď Babylon pominie, „králi zeme“ si až vtedy uvedomia, aký im bol užitočný, keď bolo potrebné utíšiť ľud a udržať ho v podriadenosti. Duchovenstvo vyhlasovalo vojny za sväté, plnilo v nich úlohu verbovača a jeho kazatelia posilňovali bojový zápal v šíkoch zverbovanej mládeže. Pod rúškom svätosti požičaným od náboženstva mohli skazení panovníci podľa ľubovôle utláčať prostý ľud. (Porovnaj s Jeremiášom 5:30, 31; s Matúšom 23:27, 28.) Ale všimnime si, že zarmútení králi stoja teraz v určitej vzdialenosti od odsúdeného mesta. Nepribližujú sa k nemu natoľko, aby mu mohli prísť na pomoc. Sú zarmútení, keď ho vidia zanikať, no nie až tak, aby kvôli nemu riskovali.

Obchodníci plačú a smútia

3. Kto ešte narieka nad zánikom Veľkého Babylonu a aké dôvody uvádza Ján?

³ Králi zeme nie sú jediní, ktorým je ľúto, že sa Veľký Babylon pominul. „Aj cestujúci obchodníci zeme nad ním plačú a smútia, lebo už nikto nekupuje z ich plného skladu, z plného skladu zlata, striebra, drahokamov, perál, jemného plátna, purpuru, hodvábu, šarlátu, a všetko z vonného dreva a rozmanité veci zo slonoviny a rozmanité veci z najdrahocennejšieho dreva, z medi, železa a mramoru; ani škoricu a indické korenie a kadidlo a voňavý olej a voňavú živicu a víno a olivový olej a jemnú múku a pšenicu a dobytok a ovce a kone a koče a otrokov a ľudské duše. Áno, znamenité ovocie, po ktorom túžila tvoja duša, sa vzdialilo od teba, a všetky tie chutné veci a nádherné veci sú pre teba stratené a ľudia ich už nikdy nenájdu.“ — Zjavenie 18:11–14.

4. Prečo „cestujúci obchodníci“ plačú a smútia nad koncom Veľkého Babylonu?

⁴ Veru, Veľký Babylon bol dôvernou priateľkou a dobrou zákazníčkou bohatých obchodníkov. Napríklad v kláštoroch mníchov a mníšok a v kostoloch kresťanstva sa počas stáročí nahromadilo nesmierne množstvo zlata, striebra, drahokamov, vzácneho dreva a iného hmotného bohatstva. Náboženstvo dávalo svoje požehnanie aj márnotratnej nákupnej horúčke a pijanským orgiám, ktoré sprevádzajú oslavy Vianoc, sviatkov zneuctievajúcich Krista, a takisto iné takzvané sviatky. Misionári kresťanstva prenikali do vzdialených krajín a otvárali tam nové trhy pre ‚cestujúcich obchodníkov‘ tohto sveta. Katolicizmus sa v Japonsku, kam prenikol spolu s obchodníkmi, v 17. storočí dokonca zaplietol do vojny s tamojšími feudálnymi pánmi. The Encyclopœdia Britannica podáva správu o jednej z rozhodujúcich bitiek pod múrmi hradu v Ósake: „Tokugawove vojská bojovali proti nepriateľovi, ktorého zástavy boli ozdobené krížom a obrazmi Spasiteľa a sv. Jakuba, svätého patróna Španielska.“ Víťazný panovnícky rod potlačil katolicizmus a prakticky ho vykorenil v tejto krajine. Účasť cirkví na dnešných svetských záležitostiach im takisto neprinesie žiadne požehnanie.

5. a) Ako hlas z neba ďalej opisuje zármutok „cestujúcich obchodníkov“? b) Prečo aj obchodníci stoja „obďaleč“?

⁵ Hlas z neba ďalej hovorí: „Obchodníci, ktorí cestovali s týmito vecami a zbohatli z nich, budú stáť obďaleč zo strachu pred jeho trápením a budú plakať a smútiť a povedia: ‚Beda, beda — veľké mesto odiate do jemného plátna a purpuru a šarlátu a bohato okrášlené zlatou ozdobou a drahokamami a perlami, lebo v jednej hodine bolo spustošené také veľké bohatstvo!‘“ ​(Zjavenie 18:15–17a) Pri zničení Veľkého Babylonu „obchodníci“ smútia nad stratou tohto obchodného partnera. Je to pre nich naozaj „beda, beda“. No vidíme, že dôvody ich smútku sú čisto sebecké, a takisto ako králi, i oni ‚stoja obďaleč‘. Nepribližujú sa k nemu natoľko, aby mu mohli nejako pomôcť.

6. Ako hlas z neba opisuje zármutok kapitánov lodí a námorníkov a prečo plačú?

⁶ Správa pokračuje: „A každý kapitán lode a každý, kto sa niekam plaví, a námorníci a všetci, ktorí sa živia z mora, stáli obďaleč a pri pohľade na dym jeho požiaru kričali a hovorili: ‚Ktoré mesto sa podobá tomu veľkému mestu?‘ A sypali si prach na hlavu a kričali, plakali a smútili a hovorili: ‚Beda, prebeda — veľké mesto, v ktorom všetci, čo mali lode na mori, zbohatli z jeho drahocenností, lebo v jednej hodine bolo spustošené!‘“ ​(Zjavenie 18:17b–19) Staroveký Babylon bol obchodným mestom a mal veľkú flotilu. Podobne i Veľký Babylon sa venuje veľkému obchodnému podnikaniu, pri ktorom využíva „mnohé vody“ svojho ľudu. Tým poskytuje zamestnanie mnohým zo svojich náboženských poddaných. Pre nich bude zničenie Veľkého Babylonu hrozným hospodárskym úderom. Nikdy už nenájdu taký zdroj živobytia.

Jasanie nad jeho záhubou

7, 8. Ako vrcholí posolstvo hlasu z neba týkajúce sa Veľkého Babylonu a kto bude reagovať na tieto slová?

⁷ Keď Médi a Peržania rozvrátili staroveký Babylon, Jeremiáš prorokoval: „A nebesia a zem a všetko, čo je v nich, budú istotne jasať nad Babylonom.“ ​(Jeremiáš 51:48) Keď bude zničený Veľký Babylon, vyvrcholí posolstvo, týkajúce sa Veľkého Babylonu, ktoré oznamuje hlas z neba: „Raduj sa nad ním, ó, nebo, aj vy svätí a apoštoli a proroci, lebo Boh na ňom vykonal za vás sudcovský trest!“ ​(Zjavenie 18:20) Bude sa radovať Jehova a budú sa radovať anjeli, keď uvidia zničenie dávneho Božieho nepriateľa, a takisto sa budú radovať apoštoli a ranokresťanskí proroci, ktorí sú teraz už vzkriesení a zaujali svoje postavenie v skupine dvadsiatich štyroch starších. — Porovnaj so Žalmom 97:8–12.

⁸ Áno, všetci „svätí“ — či už tí, ktorí sú vzkriesení do neba, alebo tí, ktorí ešte žijú na zemi — budú sa radovať a jasať, a práve tak i veľký zástup iných oviec, ktorý je s nimi spojený. Po čase budú vzkriesení do nového sveta všetci verní muži starých dôb, a tí sa takisto pripoja k radostnému volaniu. Boží ľud sa nikdy nepokúšal pomstiť svojim prenasledovateľom, ktorí sú príslušníkmi falošného náboženstva. Pamätal na Jehovove slová: „Moja je pomsta; ja odplatím, hovorí Jehova.“ ​(Rimanom 12:19; 5. Mojžišova 32:35, 41–43) Teraz im Jehova odplatil. Bude pomstená všetka krv, ktorú prelial Veľký Babylon.

Je vrhnutý veľký mlynský kameň

9, 10. a) Čo teraz robí mocný anjel a čo hovorí? b) Aký čin podobný tomu, ktorý vykonal mocný anjel v Zjavení 18:21, sa stal za čias Jeremiáša a čoho bol zárukou? c) Čo zaručuje konanie mocného anjela, ktorého videl Ján?

⁹ To, čo Ján vidí ďalej, je potvrdením, že Jehovov súd nad veľkým Babylonom je definitívny: „A silný anjel zdvihol kameň ako veľký mlynský kameň a vrhol ho do mora a povedal: ‚Tak bude Babylon, veľké mesto, zvrhnutý rýchlym vrhom, a už sa nikdy nenájde.‘“ ​(Zjavenie 18:21) Za čias Jeremiáša bol vykonaný podobný skutok a mal veľký prorocký význam. Boh inšpiroval Jeremiáša, aby zapísal do knihy „všetko nešťastie, ktoré príde na Babylon“. Dal túto knihu Seraiášovi a povedal mu, aby išiel do Babylonu. Tam na Jeremiášov príkaz Seraiáš prečítal vyhlásenie proti mestu: „Jehova, sám si hovoril proti tomuto miestu, aby si ho odrezal tak, že v ňom nebude nijaký obyvateľ, ani človek, ba ani domáce zviera, ale aby sa z neho stali iba opustené úhory na neurčitý čas.“ Potom Seraiáš priviazal na knihu kameň, hodil ju do rieky Eufrates a povedal: „Tak klesne Babylon a nikdy nepovstane pre nešťastie, ktoré naň privádzam.“ — Jeremiáš 51:59–64.

¹⁰ Hodenie knihy s pripevneným kameňom do rieky bolo zárukou, že Babylon upadne do zabudnutia a nikdy sa nespamätá. Ján videl, ako mocný anjel robí čosi podobné, čo je takisto mocnou zárukou toho, že sa splní Jehovovo predsavzatie s Veľkým Babylonom. Zo starovekého Babylonu sú dnes už iba trosky, a to je výrečné svedectvo o tom, čo v blízkej budúcnosti postihne falošné náboženstvo.

11, 12. a) S akými slovami sa teraz mocný anjel obracia na Veľký Babylon? b) Čo prorokoval Jeremiáš odpadlíckemu Jeruzalemu a aká udalosť týkajúca sa našej doby tým bola znázornená?

¹¹ Teraz sa mocný anjel obracia na Veľký Babylon a hovorí: „A už nikdy nebude v tebe počuť zvuk spevákov sprevádzajúcich sa na harfe a hudobníkov a flautistov a trubačov, ani sa už nikdy v tebe nenájde nijaký remeselník akéhokoľvek remesla, ani už nikdy nebude v tebe počuť zvuk mlynského kameňa, ani už nikdy nebude svietiť v tebe svetlo lampy, ani už nikdy nebude v tebe počuť hlas ženícha a nevesty; lebo tvoji cestujúci obchodníci boli muži najvyššieho postavenia na zemi, lebo tvojimi špiritistickými zvykmi boli zvedené všetky národy.“ — Zjavenie 18:22, 23.

¹² Podobné proroctvo vyslovil Jeremiáš o odpadlíckom Jeruzaleme: „A ja v nich zničím zvuk jasania a zvuk plesania, hlas ženícha a hlas nevesty, zvuk ručného mlyna a svetlo lampy. A celá táto krajina sa stane spustošeným miestom, predmetom úžasu.“ ​(Jeremiáš 25:10, 11) Kresťanstvo ako hlavná časť Veľkého Babylonu sa stane rumoviskom bez života, čo bolo živo znázornené spustošeným stavom Jeruzalema po roku 607 pred n. l. Kresťanstvo, ktoré sa kedysi ľahkomyseľne veselilo a žilo každodenným čulým ruchom, bude porazené a opustené.

13. Aká náhla zmena postihne Veľký Babylon a ako to zapôsobí na jeho „cestujúcich obchodníkov“?

¹³ Áno, presne podľa toho, čo tu anjel hovorí Jánovi, sa celý Veľký Babylon zmení z mocnej medzinárodnej ríše na vyprahnutú pustatinu podobnú púšti. Jeho „cestujúci obchodníci“, ku ktorým patria i najväčší milionári, používali jeho náboženstvo na získanie osobných výhod alebo ako pláštik, za ktorý sa skrývali, a duchovenstvo považovalo za výhodné stáť spolu s nimi v centre záujmu verejnosti. Ale títo obchodníci už nebudú mať ďalej za spoločníka Veľký Babylon. Ten už nebude klamať národy svojimi mystickými náboženskými zvykmi.

Hrozná krvná vina

14. Prečo je podľa slov mocného anjela Jehovov súd taký prísny a čo podobné povedal Ježiš, keď bol na zemi?

¹⁴ V závere mocný anjel uvádza dôvod, prečo Jehova súdi Veľký Babylon tak prísne: „Áno, bola v ňom nájdená krv prorokov a svätých a všetkých, ktorí boli zabití na zemi.“ ​(Zjavenie 18:24) Keď bol na zemi Ježiš, povedal náboženským vodcom v Jeruzaleme, že nesú vinu za „všetku spravodlivú krv vyliatu na zemi, od krvi spravodlivého Ábela“. A preto vtedajšia pokrivená generácia bola v roku 70 n. l. zničená. (Matúš 23:35–38) Dnes je to ďalšia generácia stúpencov náboženstva, čo uvrhla na seba krvnú vinu prenasledovaním Božích služobníkov.

15. Ako na seba katolícka cirkev v nacistickom Nemecku dvojakým spôsobom uvrhla krvnú vinu?

¹⁵ Günter Lewy píše v knihe Katolícka cirkev a nacistické Nemecko (angl.): „Keď 13. apríla 1933 boli v Bavorsku potlačení Jehovovi svedkovia, cirkev dokonca prijala od ministerstva osvety a náboženstva úlohu, že oznámi každého člena tejto sekty, ktorý sa ešte venuje zakázanému náboženstvu.“ Tým sa katolícka cirkev stala spoluzodpovednou za to, že tisíce Jehovových svedkov boli odvlečené do koncentračných táborov; jej ruky sú postriekané krvou stoviek svedkov, ktorí boli popravení. Keď mladí svedkovia, ako napríklad Wilhelm Kusserow, ukázali, že majú odvahu zomrieť pod výstrelmi popravnej čaty, Hitler rozhodol, že popravná čata je príliš dobrá pre tých, ktorí z dôvodu svedomia odmietajú vojenskú službu; preto Wilhelmov brat Wolfgang, dvadsaťročný, bol popravený gilotínou. V tom istom čase katolícka cirkev povzbudzovala mladých nemeckých katolíkov, aby umierali za vlasť ako príslušníci armády. Krvná vina, ktorá leží na cirkvi, je očividná.

16, 17. a) Aká krvná vina musí byť prisúdená Veľkému Babylonu a ako je Vatikán poznačený krvnou vinou, pokiaľ ide o Židov, ktorí zahynuli pri nacistických pogromoch? b) Do akej miery nesie falošné náboženstvo vinu za zabitie miliónov ľudí v stovkách vojen v našom storočí?

¹⁶ Ale proroctvo hovorí, že Veľký Babylon musí niesť vinu za krv „všetkých, ktorí boli zabití na zemi“. To v súčasnej dobe naozaj platí. Napríklad, keďže katolícke intrigy dopomohli Hitlerovi dostať sa k moci v Nemecku, Vatikán nesie podiel na hroznej krvnej vine za nacistické pogromy, pri ktorých zahynulo šesť miliónov Židov. Okrem toho bolo len v 20. storočí zabitých vyše sto miliónov ľudí v stovkách vojen. Má na tom vinu falošné náboženstvo? Áno, má, a to v dvojakom ohľade.

¹⁷ Ponajprv preto, že mnoho vojen sa vedie pre náboženské rozbroje. Napríklad k násiliu medzi moslimami a hinduistami v rokoch 1946–48 v Indii došlo z náboženských dôvodov. Vtedy prišli o život státisíce ľudí. Konflikt medzi Irakom a Iránom v 80. rokoch nášho storočia má príčinu vo vieroučných rozdieloch. Stratili v ňom život státisíce ľudí. Potýčky medzi katolíkmi a protestantmi v Severnom Írsku si vyžiadali tisíce životov. Neprestajné násilie v Libanone má základ v náboženstve. Novinár C. L. Sulzberger v roku 1976 v úvahe na túto tému poznamenal: „Je smutnou skutočnosťou, že polovica alebo i viac vojen, ktoré sa dnes vo svete vedú, sú buď otvorené náboženské konflikty, alebo súvisia s náboženskými spormi.“ Áno, tak to bolo v celých búrlivých dejinách Veľkého Babylonu.

18. V ktorom ďalšom ohľade padá na náboženstvá sveta krvná vina?

¹⁸ A teraz ešte, v ktorom ďalšom ohľade má falošné náboženstvo vinu? Z Jehovovho hľadiska nesú náboženstvá sveta krvnú vinu preto, lebo neučili dostatočne presvedčivo svojich prívržencov pravdu o tom, čo vyžaduje Jehova od svojich služobníkov. Neučili ľudí jasne a zrozumiteľne, že praví Boží ctitelia musia napodobňovať Ježiša Krista a prejavovať iným ľuďom lásku bez ohľadu na ich národnostný pôvod. (Micheáš 4:3, 5; Ján 13:34, 35; Skutky 10:34, 35; 1. Jána 3:10–12) Náboženstvá, z ktorých sa skladá Veľký Babylon, tieto veci neučili, a preto sa ich prívrženci dali vtiahnuť do víru medzinárodných bojov. To sa zreteľne prejavilo vo dvoch svetových vojnách prvej polovice tohto storočia, ktoré sa obidve začali uprostred kresťanstva a viedli k tomu, že sa spoluveriaci, rovnakého náboženského zmýšľania, navzájom zabíjali. Keby sa všetci, ktorí o sebe tvrdili, že sú kresťania, držali biblických zásad, tieto vojny by nikdy neboli vznikli.

19. Akú hroznú krvnú vinu nesie Veľký Babylon?

¹⁹ Jehova kladie vinu za všetko toto krviprelievanie na Veľký Babylon. Keby náboženskí vodcovia a predovšetkým vodcovia kresťanstva učili veriacich biblickú pravdu, nikdy by nebolo došlo k takému ukrutnému krviprelievaniu. Je teda správne, že sa Veľký Babylon — veľká pobehlica a svetová ríša falošného náboženstva — musí priamo či nepriamo zodpovedať Bohu Jehovovi nielen za „krv prorokov a svätých“, ktorých prenasledoval a zabil, ale i za krv „všetkých, ktorí boli zabití na zemi“. Veľký Babylon nesie naozaj hroznú krvnú vinu a možno sa len tešiť, že bude definitívne zničený!

[Rámček na strane 270]

Cena za kompromis

Günter Lewy píše v knihe Katolícka cirkev a nacistické Nemecko (angl.): „Keby nemecký katolicizmus od začiatku zastával taktiku rozhodného odporu proti nacistickému režimu, mohli sa svetové dejiny uberať iným smerom. Aj keby sa pri tomto boji nakoniec nepodarilo Hitlera poraziť a zabrániť všetkým jeho zločinom, predsa by to bolo veľmi pozdvihlo morálnu prestíž cirkvi. Iste by si to bolo vyžiadalo mnoho ľudských životov, ale tieto obete by boli prinesené v záujme najvyššej veci. Keby Hitler vedel, že sa nemôže spoľahnúť na domáci front, možno by sa nebol opovážil pustiť sa do vojny a boli by zachránené doslova milióny životov... Tisíce nemeckých odporcov nacizmu boli umučené v Hitlerových koncentračných táboroch, bola pobitá poľská inteligencia, zomreli státisíce Rusov, pretože s nimi zaobchádzali ako so slovanskými Untermenschen [podradnými ľuďmi] a šesť miliónov ľudských bytostí bolo povraždených zato, že boli ‚neárijci‘. Pritom katolícki cirkevní hodnostári v Nemecku podporovali režim, ktorý sa týchto zločinov dopúšťal. Rímsky pápež, duchovná hlava a najvyššia morálna autorita rímskokatolíckej cirkvi, mlčal.“ — Strany 320, 341.

[Obrázok na strane 268]

„Beda, beda,“ hovoria panovníci

[Obrázok na strane 268]

„Beda, beda,“ hovoria obchodníci

Kapitola 38

Chváľte Jah za jeho súdy!

1. Čo, znejúce „ako silný hlas veľkého zástupu v nebi“, počuje Ján?

VEĽKÝ Babylon už nie je! To je radostná správa. Nie div, že Ján počuje znieť v nebi radostnú chválu. „Potom som počul niečo, čo bolo ako silný hlas veľkého zástupu v nebi. Povedali: ‚Hallelujah!a Záchrana a sláva a moc patrí nášmu Bohu, lebo jeho súdy sú pravé a spravodlivé. Vykonal... súd nad veľkou smilnicou, ktorá porušila zem svojím smilstvom, a pomstil krv svojich otrokov, ktorá bola na jej ruke.‘ A hneď povedali po druhý raz: ‚Hallelujah!‘b A dym z nej vystupuje naďalej po celú večnosť.“ — Zjavenie 19:1–3.

2. a) Čo znamená slovo „Hallelujah“ a na čo poukazuje okolnosť, že ho tu Ján počuje dvakrát? b) Komu patrí sláva za zničenie Veľkého Babylonu? Vysvetli to.

² Áno, skutočne „Hallelujah!“ Toto slovo znamená „chváľte Jah“, pričom „Jah“ je skrátený tvar Božieho mena Jehova. Tieto slová nám pripomínajú výzvu žalmistu: „Všetko, čo dýcha — nech chváli Jah. Chváľte Jah!“ ​(Žalm 150:6) Okolnosť, že Ján počuje rozjasaný nebeský zbor v tejto časti Zjavenia spievať „Hallelujah!“ dvakrát, poukazuje na súvislé zjavovanie božských právd. Boh Kresťanských gréckych písiem je ten istý ako Boh prvších Hebrejských písiem a jeho meno je Jehova. Boh, ktorý spôsobil pád starovekého Babylonu, teraz odsúdil a zničil Veľký Babylon. Vzdajme mu všetku slávu za tento veľký čin! Moc, ktorá viedla k pádu Veľkého Babylonu, patrí jemu, a nie národom, ktoré použil ako nástroje na jeho spustošenie. Jedine Jehovovi musíme pripísať záchranu. — Izaiáš 12:2; Zjavenie 4:11; 7:10, 12.

3. Prečo si veľká pobehlica zaslúžila odsúdenie?

³ Prečo si veľká pobehlica zaslúži tento súd? Podľa zákona, ktorý dal Jehova Noachovi — a cez neho celému ľudstvu — je za svojvoľné prelievanie krvi rozsudok smrti. To bolo znova vyjadrené v Božom zákone, ktorý dostal Izrael. (1. Mojžišova 9:6; 4. Mojžišova 35:20, 21) A okrem toho, pod mojžišovským Zákonom sa trestalo smrťou telesné i duchovné cudzoložstvo. (3. Mojžišova 20:10; 5. Mojžišova 13:1–5) Tisíce rokov sa Veľký Babylon previňoval prelievaním krvi a vo veľkom meradle podnecoval smilstvo. Napríklad rímskokatolícka cirkev zakazuje kňazom vstupovať do manželstva, čo vedie mnohých k neospravedlniteľnej nemravnosti a nemalý počet z nich má dnes AIDS. (1. Korinťanom 6:9, 10; 1. Timotejovi 4:1–3) Ale najzávažnejšími hriechmi Veľkého Babylonu, ktoré sa „nahromadili až do neba“, sú jeho skutky duchovného smilstva — v podobe lživých náuk a úzkeho spojenia so skazenými politikmi. (Zjavenie 18:5) Nakoniec naň prišiel trest, a preto teraz nebeský zástup necháva zaznieť druhé Hallelujah.

4. Čo je vyjadrené symbolom, že dym z Veľkého Babylonu „vystupuje naďalej po celú večnosť“?

⁴ Veľký Babylon bol zapálený ako dobyté mesto a dym z neho „vystupuje naďalej po celú večnosť“. Keď vojská dobyvateľov vypália doslovné mesto, dym vystupuje tak dlho, dokiaľ je popol horúci. Ktokoľvek by sa pokúšal znova vystavať takéto mesto, pokým z neho ešte vychádza dym, môže sa len popáliť v tlejúcich zrúcaninách. Dym z Veľkého Babylonu bude ‚vystupovať po celú večnosť‘ na znamenie konečného rozsudku nad ním, a preto nikto nebude môcť obnoviť toto mesto neresti. Falošné náboženstvo navždy pominie. Skutočne — Hallelujah! — Porovnaj s Izaiášom 34:5, 9, 10.

5. a) Čo robia a hovoria dvadsiati štyria starší a čo robia a hovoria štyria živí tvorovia? b) Prečo je refrén „Hallelujah“ ľúbozvučnejší než chorály „aleluja“ spievané v kostoloch kresťanských cirkví?

⁵ V jednom z predošlých videní Ján videl okolo trónu štyroch živých tvorov s dvadsiatimi štyrmi staršími, ktorí znázorňujú dedičov Kráľovstva v ich slávnom nebeskom postavení. (Zjavenie 4:8–11) Teraz ich vidí znova, ako nahlas volajú tretie Hallelujah nad zničením Veľkého Babylonu: „A tí dvadsiati štyria starší a štyria živí tvorovia padli a uctievali Boha sediaceho na tróne a povedali: ‚Amen! Hallelujah!‘“c (Zjavenie 19:4) Tento veľkolepý chorál Hallelujah pripájajú k ‚novej piesni‘ na chválu Baránka. (Zjavenie 5:8, 9) Teraz spievajú nádherný víťazný refrén, v ktorom všetku česť za rozhodujúce víťazstvo nad veľkou pobehlicou, Veľkým Babylonom, pripisujú Zvrchovanému Pánu Jehovovi. Tieto „Hallelujah“ znejú oveľa ľúbozvučnejšie než všetky „aleluja“, ktoré sa spievajú v kostoloch kresťanstva, kde Jehovu (čiže Jah) zneuctievajú a opovrhujú ním. Teraz sú tieto pokrytecké spevy, ktoré znevažujú Jehovovo meno, navždy umlčané.

6. Čí „hlas“ počuť, na čo nabáda a kto sa zúčastňuje na jeho ohlase?

⁶ V roku 1918 Jehova začal odmieňať ‚tých, ktorí sa boja jeho mena, malých i veľkých‘; prví boli pomazaní kresťania, ktorí vo vernosti zomreli a ktorých vzkriesil a dal im miesto v nebeských radoch dvadsiatich štyroch starších. (Zjavenie 11:18) K tým sa v speve „Hallelujah“ pripájajú ďalší, lebo Ján hovorí: „A z trónu vyšiel hlas a povedal: ‚Chváľte nášho Boha, všetci jeho otroci, ktorí sa ho bojíte, malí a veľkí.‘“ ​(Zjavenie 19:5) Tento hlas je „hlas“ Jehovovho tlmočníka, jeho Syna Ježiša Krista, ktorý stojí „uprostred trónu“. (Zjavenie 5:6) Nielen v nebi, ale i na zemi sa zúčastňujú spevu „všetci jeho otroci“, a vedenia sa tu ujíma pomazaná Jánova trieda. Všetci radostne poslúchajú výzvu „Chváľte nášho Boha!“

7. Kto bude chváliť Jehovu, keď bude zničený Veľký Babylon?

⁷ Áno, členovia veľkého zástupu patria tiež k týmto otrokom. Od roku 1935 vychádzajú z Veľkého Babylonu a zakúšajú tiež spĺňanie Božieho sľubu: „Požehná tých, ktorí sa boja Jehovu, malých aj veľkých.“ ​(Žalm 115:13) Keď bude zničený Babylon podobný pobehlici, pripoja sa ich milióny k Jánovej triede a k všetkým nebeským zástupom a budú spoločne ‚chváliť nášho Boha‘. A tí, ktorí budú vzkriesení na zemi — či predtým patrili k významnejším, alebo nie — budú určite spievať ďalšie „Hallelujah“, keď sa dozvedia, že Veľký Babylon navždy zmizol. (Zjavenie 20:12, 15) Všetci budú chváliť Jehovu za jeho slávne víťazstvo nad odvekou pobehlicou.

8. Do čoho by nás teraz, pred zničením Veľkého Babylonu, mali pobádať nebeské chorály chvály, ktorých svedkom bol Ján?

⁸ To všetko nás mocne pobáda, aby sme sa dnes plne zúčastňovali na Božom diele. Kiež sa všetci služobníci Jah telom i dušou venujú oznamovaniu Božích súdov a neobyčajnej nádeje na Kráľovstvo, a to teraz, prv než bude Veľký Babylon zosadený a zničený. — Izaiáš 61:1–3; 1. Korinťanom 15:58.

‚Hallelujah — Jehova je kráľ!‘

9. Prečo posledné „Hallelujah“ znie tak plne a bohato?

⁹ Je ešte ďalší dôvod na jasanie. Ján o ňom hovorí: „A počul som niečo, čo bolo ako hlas veľkého zástupu a ako zvuk mnohých vôd a ako zvuk silných hromov. Vraveli: ‚Hallelujah,d lebo Jehova, náš Boh, Všemohúci, panuje ako kráľ.‘“ ​(Zjavenie 19:6) Týmto posledným „Hallelujah“ sa toto vyhlásenie stáva štvornásobným čiže súmerným. Je to mocný nebeský zvuk, oveľa dokonalejší než akýkoľvek ľudský spevácky zbor, oveľa majestátnejší než akýkoľvek pozemský vodopád a vzbudzujúci oveľa väčšiu bázeň než akákoľvek pozemská búrka. Myriady nebeských hlasov oslavujú skutočnosť, že ‚Jehova, náš Boh, panuje ako kráľ‘ („ujal sa kráľovstva“, EvP; „prevzal kráľovstvo“, RP).

10. V akom zmysle možno povedať, že Jehova začína panovať ako kráľ po spustošení Veľkého Babylonu?

¹⁰ No ako chápať to, že sa Jehova ujíma kraľovania? Už pred tisícročiami povedal žalmista: „Boh je mojím Kráľom oddávna.“ ​(Žalm 74:12) Podľa toho Jehovovo kraľovanie malo už vtedy dávne trvanie. Prečo teda vesmírny chór spieva, že Jehova „prevzal kráľovstvo“ ​(RP)? Jehova začína panovať v tom zmysle, že keď bude zničený Veľký Babylon, táto jeho opovážlivá súperka, nebude už viac nikoho, kto by odvádzal iných od poslušnosti voči nemu, univerzálnemu Zvrchovanému panovníkovi. Falošné náboženstvo už nebude podnecovať pozemských panovníkov, aby odporovali Bohu. Keď staroveký Babylon stratil svoju moc nad svetom, Sion počul víťazné oznámenie: „Tvoj Boh sa stal kráľom!“ ​(Izaiáš 52:7) Po zrodení Kráľovstva v roku 1914 zvolali dvadsiati štyria starší: „Ďakujeme ti, Bože Jehova... lebo si sa ujal svojej veľkej moci a začal si vládnuť ako kráľ.“ ​(Zjavenie 11:17) Teraz, po spustošení Veľkého Babylonu, opäť znie volanie: „Jehova... panuje ako kráľ.“ Už tu nie je žiaden ľuďmi vytvorený boh, ktorý by súperil so zvrchovanosťou pravého Boha Jehovu.

Priblížila sa svadba Baránka

11, 12. a) Aké slová vyriekol staroveký Jeruzalem o starovekom Babylone a aká podobnosť vznikla, pokiaľ ide o Nový Jeruzalem a Veľký Babylon? b) Čo spievajú a oznamujú nebeské zástupy po víťazstve nad Veľkým Babylonom?

¹¹ „Moja nepriateľka“! Týmito slovami oslovil Jeruzalem, v ktorom bol Jehovov chrám uctievania, modlársky Babylon. (Micheáš 7:8) Podobne i „sväté mesto, Nový Jeruzalem“, skladajúce sa zo 144 000 členov nevesty, malo všetky dôvody osloviť Veľký Babylon ako svoju nepriateľku. (Zjavenie 21:2) Ale nakoniec sa veľká pobehlica dostala do tiesne, nešťastia a skazy. Nemohli ju zachrániť jej špiritistické zvyky ani jej astrológovia. (Porovnaj s Izaiášom 47:1, 11–13.) To je naozaj veľké víťazstvo pravého uctievania!

¹² Ohavná pobehlica, Veľký Babylon, je už navždy preč, a tak sa pozornosť teraz môže sústrediť na panensky čistú nevestu Baránka. Nebeské zástupy jasajú a spevom chvália Jehovu: „Radujme sa, prekypujme radosťou a vzdajme mu slávu, lebo prišla svadba Baránka a jeho manželka sa pripravila. Áno, bolo jej dané, aby sa odiala do svetlého, čistého, jemného plátna, lebo jemné plátno predstavuje spravodlivé skutky svätých.“ — Zjavenie 19:7, 8.

13. Ako sa po celé stáročia pripravovala svadba Baránka?

¹³ Ježiš celé storočia s láskou pripravoval túto nebeskú svadbu. (Matúš 28:20; 2. Korinťanom 11:2) Očisťoval 144 000 členov duchovného Izraela, „aby zbor sám sebe predstavil v jeho nádhere, tak aby nemal škvrnu ani vrásku ani čokoľvek také, ale aby bol svätý a bez poškvrny“. (Efezanom 5:25–27) S vyhliadkou na „cenu Božieho povolania hore“ si každý pomazaný kresťan musel vyzliecť starú osobnosť s jej zvykmi, obliecť si novú kresťanskú osobnosť a konať spravodlivé skutky „celou dušou ako pre Jehovu“. — Filipanom 3:8, 13, 14; Kolosanom 3:9, 10, 23.

14. Ako sa Satan usiloval poškvrniť budúcich členov manželky Baránka?

¹⁴ Od Letníc roku 33 n. l. Satan používal Veľký Babylon v snahe poškvrniť budúcich členov manželky Baránka. Do konca prvého storočia sa mu už podarilo zasiať do zboru semeno babylonského náboženstva. (1. Korinťanom 15:12; 2. Timotejovi 2:18; Zjavenie 2:6, 14, 20) Apoštol Pavol opísal takých, ktorí podvracali vieru, týmito slovami: „Lebo takí sú falošní apoštoli, podvodní robotníci, ktorí sa premieňajú na Kristových apoštolov. A niet divu, lebo sám Satan sa stále premieňa na anjela svetla.“ ​(2. Korinťanom 11:13, 14) V ďalších storočiach sa odpadlícke kresťanstvo, tak ako aj ostatné časti Veľkého Babylonu, zaodievalo bohatstvom a výsadami, „purpurom a šarlátom... zlatom a drahokamami a perlami“. (Zjavenie 17:4) Jeho duchovenstvo a jeho pápeži sa priatelili s krvilačnými cisármi, ako boli Konštantín a Karol Veľký. Veľký Babylon nikdy nebol odiaty ‚spravodlivými skutkami svätých‘. Ako imitácia nevesty bol skutočne majstrovským kúskom Satanovho podvodu. Konečne je navždy odstránený!

Manželka Baránka sa pripravila

15. Ako sa deje pečatenie a čo sa očakáva od pomazaného kresťana?

¹⁵ Teraz, po takmer 2 000 rokoch, sa teda pripravila celá trieda nevesty, všetkých 144 000. Ale odkedy dokedy trvalo obdobie, počas ktorého sa ‚manželka Baránka pripravila‘? Veriaci pomazaní boli od Letníc roku 33 n. l. postupne „zapečatení sľúbeným svätým duchom“ s výhľadom na blížiaci sa „deň vyslobodenia výkupným“. To vyjadruje apoštol Pavol nasledovne: „[Boh] vložil na nás tiež svoju pečať a dal nám do srdca závdavok toho, čo má prísť, totiž ducha“. (Efezanom 1:13; 4:30; 2. Korinťanom 1:22) Každý pomazaný kresťan je ‚povolaný a vyvolený‘ a preukázal sa ako „verný“. — Zjavenie 17:14.

16. a) Kedy bolo dokončené zapečatenie apoštola Pavla a ako to vieme? b) Kedy bude manželka Baránka dokonale ‚pripravená‘?

¹⁶ Po desaťročiach skúšok Pavol mohol vyhlásiť: „Bojoval som znamenitý boj, beh som dokončil, vieru som zachoval. Odteraz je pre mňa vyhradená koruna spravodlivosti, ktorú mi dá Pán, ten spravodlivý sudca, ako odmenu v ten deň, nie však iba mne, ale aj všetkým, ktorí milovali jeho zjavenie.“ ​(2. Timotejovi 4:7, 8) Zdá sa, že apoštolovo zapečatenie bolo dokončené, i keď bol ešte na zemi a čakala ho ešte mučenícka smrť. Podobne príde čas pre každého zo 144 000, zotrvávajúcich ešte na zemi, keď budú, každý osobitne, zapečatení ako Jehovovo vlastníctvo. (2. Timotejovi 2:19) Vtedy bude manželka Baránka dokonale pripravená. Prevažná väčšina 144 000 už bude mať svoju nebeskú odmenu a tí, čo budú ešte na zemi, budú s konečnou platnosťou schválení a zapečatení ako verní.

17. Kedy sa môže konať svadba Baránka?

¹⁷ V tomto momente Jehovovho časového rozvrhu, keď bude dokončené pečatenie 144 000, anjeli uvoľnia štyri vetry veľkého súženia. (Zjavenie 7:1–3) Najprv bude vykonaný súd nad pobehlicou, Veľkým Babylonom. Potom víťaziaci Kristus prejde rýchlo k zničeniu zvyšku Satanovej pozemskej organizácie v Armagedone, a nakoniec vrhne Satana a jeho démonov do priepasti. (Zjavenie 19:11 až 20:3) Ak budú na zemi ešte niektorí pomazaní, nepochybne sa krátko po tom, čo Kristus dovŕši svoje víťazstvo, ujmú svojej nebeskej odmeny a pripoja sa k ostatným členom triedy nevesty. Potom, v čase, ktorý stanoví Boh, sa bude môcť konať svadba Baránka!

18. Ako potvrdzuje Žalm 45 poradie udalostí súvisiacich so svadbou Baránka?

¹⁸ Prorocká správa v Žalme 45 uvádza takéto poradie udalostí. Najprv kráľ, dosadený na trón, vychádza do víťaznej výpravy proti svojim nepriateľom. (verše 1–7) Koná sa svadba a nebeskej neveste slúžia na zemi jej panenské družky, veľký zástup. (verše 8–15) Potom sa manželstvo stáva plodným a vzkriesené ľudstvo je postupne povznášané k dokonalosti pod dohľadom ‚kniežat po celej zemi‘. (verše 16, 17) So svadbou Baránka sa spájajú nádherné požehnania!

Šťastní sú tí, ktorí sú pozvaní

19. Aké je štvrté zo siedmich vyhlásení o šťastí, ktoré sú v Zjavení, a koho možno na základe toho považovať za šťastného?

¹⁹ Teraz Ján zaznamenáva štvrté zo siedmich vyhlásení o šťastí, ktoré sú v Zjavení: „A [anjel, ktorý zjavuje tieto veci Jánovi] hovorí mi: ‚Píš: Šťastní sú tí, ktorí sú pozvaní na svadobnú večeru Baránka.‘ A hovorí mi: ‚To sú pravdivé Božie slová.‘“ (Zjavenie 19:9)e „Na svadobnú večeru Baránka“ sú pozvaní členovia triedy nevesty. (Porovnaj s Matúšom 22:1–14.) Všetci pomazaní členovia nevesty sa cítia byť šťastní, že dostali toto pozvanie. Väčšina pozvaných už odišla do neba, na miesto svadobnej večere. Šťastní sú i tí, ktorí sú ešte na zemi, lebo dostali pozvanie. Majú zaistené miesto na svadobnej večeri. (Ján 14:1–3; 1. Petra 1:3–9) Keď budú vzkriesení pre nebeský život, bude celá nevesta zjednotená s Baránkom v tomto vrcholne šťastnom manželstve.

20. a) Čo znamená vyhlásenie „to sú pravdivé Božie slová“? b) Ako zapôsobili anjelove slová na Jána a čo mu povedal anjel?

²⁰ Anjel dodáva, že „to sú pravdivé Božie slová“. Slovom „pravdivý“ sa tu prekladá grécke slovo aléthinos, ktoré znamená „pravdivý“ alebo „spoľahlivý“. Tieto výroky v skutočnosti pochádzajú od Jehovu, preto sú verné a spoľahlivé. (Porovnaj s 1. Jána 4:1–3; so Zjavením 21:5; 22:6.) Ján patril k tým, ktorí boli pozvaní na túto svadobnú hostinu, preto bol iste nesmierne rád, keď to počul a uvažoval o požehnaniach, ktoré očakávajú triedu nevesty. Bol tak hlboko pohnutý, až ho musel anjel napomenúť. Ján o tom hovorí: „Na to som padol pred jeho nohy, aby som ho uctieval. Ale on mi hovorí: ‚Daj pozor! Nerob to! Som len tvoj spoluotrok a tvojich bratov, ktorí konajú dielo svedectva o Ježišovi. Uctievaj Boha.‘“ — Zjavenie 19:10a.

21. a) Čo odhaľuje Zjavenie o anjeloch? b) Aký postoj by kresťania mali mať k anjelom?

²¹ Celé Zjavenie je pozoruhodným svedectvom o vernosti a usilovnosti anjelov. Zúčastňujú sa na oznamovaní zjavenej pravdy. (Zjavenie 1:1) Pracujú spolu s ľuďmi pri oznamovaní dobrého posolstva a vylievaní symbolických rán. (Zjavenie 14:6, 7; 16:1) Bojovali po boku Ježiša, aby bol zvrhnutý z neba Satan s jeho anjelmi, a budú opäť bojovať po jeho boku v Armagedone. (Zjavenie 12:7; 19:11–14) Majú prístup aj k osobe samotného Boha Jehovu. (Matúš 18:10; Zjavenie 15:6) Napriek tomu nie sú ničím viac než pokornými Božími otrokmi. V čistom uctievaní niet miesta pre uctievanie anjelov ani pre relatívne uctievanie, pri ktorom by bol Boh uctievaný prostredníctvom akéhosi „svätého“ alebo anjela. (Kolosanom 2:18) Kresťania uctievajú jedine Jehovu a vysielajú k nemu svoje prosebné žiadosti v mene Ježiša. — Ján 14:12, 13.

Ježišova úloha pri prorokovaní

22. Čo hovorí anjel Jánovi a čo znamenajú jeho slová?

²² Potom anjel hovorí: „Lebo vydávanie svedectva o Ježišovi je to, čo inšpiruje k prorokovaniu.“ ​(Zjavenie 19:10b) Ako tomu rozumieť? To znamená, že všetky inšpirované proroctvá boli vyslovené s cieľom poukázať na Ježiša a na úlohu, ktorú zohráva v Jehovových predsavzatiach. Prvým proroctvom Biblie bol sľub o príchode semena. (1. Mojžišova 3:15) Týmto semenom sa stal Ježiš. Ďalšie zjavenia vytvárali ohromnú stavbu prorockej pravdy stojacej na tomto základnom sľube. Apoštol Peter povedal veriacemu pohanovi Kornéliovi: „O ňom [Ježišovi] svedčia všetci proroci.“ ​(Skutky 10:43) Asi o 20 rokov neskôr povedal apoštol Pavol: „Lebo nech je Božích sľubov akokoľvek veľa, stali sa Áno jeho [Ježišovým] prostredníctvom.“ ​(2. Korinťanom 1:20) O ďalších 43 rokov pripomína sám Ján: „Pravda [prišla] prostredníctvom Ježiša Krista.“ — Ján 1:17.

23. Prečo Ježišovo vysoké postavenie a právomoc neodvádza od uctievania Jehovu?

²³ Mohlo by nás to nejako odviesť od uctievania Jehovu? Nie. Spomeňme si na dôležitú anjelovu radu: „Uctievaj Boha!“ Ježiš sa nikdy nepokúšal súperiť s Jehovom. (Filipanom 2:6) Je síce pravda, že všetci anjeli dostali poučenie, aby ‚vzdali Ježišovi poctu‘. Je pravda, že celé stvorenie musí uznať jeho vysoké postavenie, „aby sa v Ježišovom mene skláňalo každé koleno“. Ale nezabúdajme, že sa to má diať „na slávu Boha, Otca“, a na jeho príkaz. (Hebrejom 1:6; Filipanom 2:9–11) Jehova dal Ježišovi veľkú právomoc, a tým, že uznávame túto právomoc, vzdávame slávu Bohu. Ak by sme odmietli podriadiť sa Ježišovmu panovaniu, znamenalo by to to isté, ako keby sme zavrhli samotného Boha Jehovu. — Žalm 2:11, 12.

24. Ktoré dve úžasné udalosti očakávame a aké slová teda by sme mali nechať zaznieť?

²⁴ Spoločne nechajme zaznieť úvodné slová Žalmov 146 až 150: „Chváľte Jah!“ — „Hallelujah!“ Nech v očakávaní Jehovovho víťazstva nad babylonskou svetovou ríšou falošného náboženstva hrmí chorál „Hallelujah!“ A nech sa rozlieva radosť s približujúcou sa svadbou Baránka!

[Poznámky pod čiarou]

[Rámček na strane 273]

„Epištola Sodome a Gomore“

Pod týmto výrazným titulkom bola v londýnskom denníku Daily Telegraph z 12. novembra 1987 uverejnená správa o návrhu, ktorý bol predložený generálnej synode anglikánskej cirkvi. Žiadal vylúčenie homosexuálnych „kresťanov“ z cirkvi. Novinár Godfrey Barker napísal: „Arcibiskup z Canterbury včera pesimisticky poznamenal: ‚Keby sv. Pavol napísal epištolu anglikánskej cirkvi, právom by sme si mohli položiť otázku, aký asi by to bol list.‘“ G. Barker potom poznamenáva: „Odpoveď je, že by to bola epištola Sodome a Gomore,“ a dodáva: „Dr. Runcie [arcibiskup] sa domnieva, že by znela ako 1. kapitola Rimanom.“

Pisateľ ďalej cituje Pavlove slová z Rimanom 1:26–32: „Preto ich Boh vydal hanebným pohlavným chúťkam... vzplanuli... muži k mužom, a páchali oplzlosti... Hoci si plne uvedomujú Božie spravodlivé nariadenie, že tí, čo páchajú také veci, si zasluhujú smrť, nielenže ich robia ďalej, ale súhlasia aj s tými, ktorí ich robia.“ A končí slovami: „Sv. Pavol mal starosti len s mužmi v kostolných laviciach. Problém Dr. Runcieho sú muži na kazateľniciach.“

Prečo má arcibiskup taký problém? Tučné titulky hlásali v londýnskom denníku Daily Mail z 22. októbra 1987: „‚Každý tretí farár je homosexuál‘... Kampaň za vylúčenie homosexuálov ‚by viedla k zániku anglikánskej cirkvi‘.“ V správe boli citované slová „ctihodného“ generálneho tajomníka Kresťanského hnutia ženských a mužských homosexuálov: „Keby bol prijatý tento návrh, zničilo by to cirkev, a arcibiskup z Canterbury to vie. Sme presvedčení o tom, že približne 30 až 40 percent duchovných anglikánskej cirkvi je homosexuálnych. A sú to ľudia, ktorí sú v službe cirkvi najaktívnejší.“ Zmenšujúci sa počet návštevníkov kostolov je nepochybne prejavom znechutenia nad rozmáhajúcou sa homosexualitou medzi duchovenstvom.

A ako rozhodla cirkevná synoda? Prevažná väčšina 388 členov (95 percent duchovenstva) hlasovala za kompromisný návrh. The Economist zo 14. novembra 1987 informuje o tom takto: „Anglikánska cirkev je proti homosexuálnym praktikám, ale kategoricky ich nezakazuje. Generálna synoda, cirkevný parlament, tento týždeň rozhodla so zreteľom na homosexuálne duchovenstvo, že homosexuálne styky na rozdiel od smilstva a cudzoložstva nie sú hriechom. Ibaže ‚nespĺňajú ideál‘, že ‚sexuálny styk je aktom úplného odovzdania sa, ktoré má svoje oprávnené miesto v trvalom manželskom vzťahu‘.“ The Economist ďalej poukázal na rozpor medzi postojom arcibiskupa z Canterbury a jednoznačným výrokom apoštola Pavla z Rimanom 1:26, 27, ktorý bol citovaný pod titulkom „Sv. Pavol vedel, čo hovorí.“

Aj Ježiš Kristus vedel, čo hovorí, a vyjadril to celkom jednoznačne. Povedal, že „Sodomskej krajine bude v Súdnom dni znesiteľnejšie“ ako náboženským vodcom, ktorí zavrhli jeho posolstvo. (Matúš 11:23, 24) Ježiš tu použil hyperbolu, aby ukázal, že náboženskí vodcovia, ktorí zavrhli Božieho Syna a jeho učenie, si zaslúžia trest ešte väčšmi než obyvatelia Sodomy. Júda 7 hovorí, že obyvatelia Sodomy „podstúpili sudcovský trest večného ohňa“, čo znamená večné zničenie. (Matúš 25:41, 46) Aký prísny bude teda musieť byť súd nad vodcami takzvaného kresťanstva, ktorí slepo odvádzajú svoje oslepené stáda od vysokých mravných meradiel Božieho kráľovstva k nezdravo povoľným, zhýralým spôsobom tohto sveta! (Matúš 15:14) Hlas z neba teraz vysiela naliehavú výzvu vzhľadom na falošné náboženstvo, Veľký Babylon: „Vyjdite z neho, ľud môj, ak nechcete mať s ním účasť na jeho hriechoch a ak nechcete dostať časť z jeho rán.“ — Zjavenie 18:2, 4.

[Obrázky na strane 275]

V nebesiach štyrikrát zaznieva Hallelujah, čím je vzdávaná chvála Jah za jeho konečné víťazstvo nad Veľkým Babylonom

Kapitola 39

Bojovník a kráľ víťazí v Armagedone

Videnie 13 — Zjavenie 19:11–21

Téma: Ježiš vedie nebeské vojská a zničí Satanov systém vecí

Čas spĺňania: Po zničení Veľkého Babylonu

1. Čo je to Armagedon a ako k nemu dôjde?

ARMAGEDON — slovo, ktoré u mnohých vyvoláva hrôzu! No pre tých, ktorí milujú spravodlivosť, je znakom dlho očakávaného dňa, v ktorom Jehova vykoná definitívny rozsudok nad národmi. Nie je to vojna vedená ľuďmi, ale bitka ‚veľkého dňa Boha, Všemohúceho‘ — jeho deň pomsty nad panovníkmi zeme. (Zjavenie 16:14, 16; Ezechiel 25:17) Spustošením Veľkého Babylonu sa už začalo veľké súženie. A teraz, na Satanov popud, šarlátovo sfarbené divé zviera a jeho desať rohov podniká útok na Jehovov ľud. Diabol, väčšmi než kedykoľvek predtým, zachvátený hnevom proti Božej organizácii podobnej žene, sa rozhodne použiť svojich ľahkoverných prívržencov v konečnom boji proti ostatku jej semena. (Zjavenie 12:17) Je to Satanova posledná príležitosť.

2. Kto je Góg z Magógu a ako ho Jehova vedie k tomu, aby zaútočil na jeho ľud?

² Diablov zlomyseľný útok je živo opísaný v 38. kapitole Ezechiela. Tam je ponížený Satan označený ako „Góg z krajiny Magóg“. Jehova vkladá obrazné háky do čeľustí Góga a vedie ho i s jeho početnými vojskami do útoku. Ako to robí? Spôsobuje, aby Góg videl jeho svedkov ako bezbranný ľud „zhromaždený z národov, ten, čo si hromadí bohatstvo a majetok, na tých, čo bývajú v strede zeme“. Títo sa stávajú stredobodom pozornosti na pozemskom javisku ako jediný ľud, ktorý odmietol uctievať divé zviera a jeho obraz. Ich duchovná sila a blahobyt vyvolávajú v Gógovi zúrivosť. Preto sa Góg so svojimi vojskami, spolu s divým zvieraťom z mora s jeho desiatimi rohmi, vyrúti, aby zabíjali. Ale Jehovov čistý ľud má na rozdiel od Veľkého Babylonu božskú ochranu. — Ezechiel 38:1, 4, 11, 12, 15; Zjavenie 13:1.

3. Ako Jehova odstráni Gógove vojská?

³ Ako sa Jehova zbaví Góga a celého jeho zástupu? „‚A ja proti nemu privolám meč po celom svojom hornatom kraji,‘ je výrok Zvrchovaného Pána Jehovu. ‚Meč každého bude proti jeho bratovi.‘“ Ale v tomto zápase budú sotva niečo znamenať či nukleárne, či konvenčné zbrane, lebo Jehova vyhlasuje: „A ja sa s ním budem súdiť morom a krvou; a zošlem zaplavujúci lejak a krupobitie, oheň a síru naňho a na jeho hordy a na tie mnohé národy, ktoré budú s ním. A istotne sa zvelebím a posvätím sa a urobím sa známym pred očami mnohých národov; a budú musieť poznať, že som Jehova.“ — Ezechiel 38:21–23; 39:11; porovnaj s Jozuom 10:8–14; so Sudcov 7:19–22; s 2. Paralipomenon 20:15, 22–24; s Jóbom 38:22, 23.

Ten, ktorý sa volá „Verný a Pravdivý“

4. Ako Ján opisuje Ježiša Krista v bojovej výstroji?

⁴ Jehova privoláva meč. Kto sa má chopiť tohto meča? Vráťme sa k Zjaveniu a nájdeme odpoveď v ďalšom vzrušujúcom videní. Pred Jánovými očami sa otvára nebo a to, čo pred ním odkrýva, skutočne vzbudzuje bázeň — objavuje sa Ježiš Kristus vystrojený do boja. Ján hovorí: „A videl som otvorené nebo a hľa, biely kôň. A ten, ktorý na ňom sedel, sa volá Verný a Pravdivý, a súdi a vedie vojnu v spravodlivosti. Jeho oči sú ohnivý plameň a na hlave má mnoho diadémov.“ — Zjavenie 19:11, 12a.

5, 6. Čo znázorňuje a) „biely kôň“? b) meno „Verný a Pravdivý“? c) to, že ‚má oči ako ohnivý plameň‘? d) „mnoho diadémov“?

⁵ Tak ako aj v skoršom videní štyroch jazdcov je „biely kôň“ výstižným symbolom spravodlivého boja. (Zjavenie 6:2) A kto z Božích synov by mohol byť spravodlivejší než tento mocný bojovník? Volá sa „Verný a Pravdivý“, teda musí to byť „verný a pravdivý svedok“ Ježiš Kristus. (Zjavenie 3:14) Vedie vojnu preto, aby boli vykonané Jehovove spravodlivé súdy. Teda koná v postavení Jehovom ustanoveného sudcu, ako „Mocný boh“. (Izaiáš 9:6) Jeho oči vzbudzujú bázeň, sú ako „ohnivý plameň“ a sú upriamené na očakávané ohnivé zničenie jeho nepriateľov.

⁶ Hlava tohto bojovníka a kráľa je korunovaná diadémami. Divé zviera, ktoré Ján videl vychádzať z mora, malo desať diadémov, čo znázorňovalo jeho dočasné panovanie na pozemskej scéne. (Zjavenie 13:1) Ale Ježiš má „mnoho diadémov“. Jeho slávne panovanie prekonáva všetko, lebo je „Kráľ tých, ktorí vládnu ako králi, a Pán tých, ktorí panujú ako páni“. — 1. Timotejovi 6:15.

7. Aké meno má Ježiš napísané?

⁷ Ján pokračuje: „Má napísané meno, ktoré nepozná nikto, len on sám.“ ​(Zjavenie 19:12b) Boží Syn bol v Biblii označený už menami Ježiš, Immanuel a Michael. No toto nevyjadrené „meno“ bude akiste znamenať postavenie a prednosti, ktoré má Ježiš počas Pánovho dňa. (Porovnaj so Zjavením 2:17.) Izaiáš opisuje Ježiša v postavení, ktoré má od roku 1914, a hovorí: „Jeho meno bude znieť: Obdivuhodný radca, Mocný boh, Večný otec, Knieža pokoja“. (Izaiáš 9:6) Apoštol Pavol spája Ježišovo meno s jeho neobyčajne vysokými služobnými prednosťami: „[Boh] povýšil [Ježiša] do nadradeného postavenia a láskavo mu dal meno, ktoré je nad každé iné meno, aby sa v Ježišovom mene skláňalo každé koleno.“ — Filipanom 2:9, 10.

8. Prečo len Ježiš môže poznať meno, ktoré má napísané, a s kým sa delí o niektoré svoje vznešené prednosti?

⁸ Ježišove prednosti sú jedinečné. Okrem samotného Jehovu len Ježiš môže pochopiť, čo znamená mať takéto vysoké postavenie. (Porovnaj s Matúšom 11:27.) Preto zo všetkých Božích tvorov jedine Ježiš si môže plne oceniť toto meno. Ale na niektorých týchto prednostiach Ježiš necháva zúčastňovať sa i svoju nevestu. Preto dáva sľub: „Kto zvíťazí... napíšem naňho... to svoje nové meno.“ — Zjavenie 3:12.

9. Čo je vyjadrené tým, že Ježiš je a) „odiaty do vrchného odevu postriekaného krvou“? b) nazvaný menom „Slovo Božie“?

⁹ Ján dodáva: „Je odiaty do vrchného odevu postriekaného krvou a meno, ktorým ho volajú, je Slovo Božie.“ ​(Zjavenie 19:13) Čia „krv“ sa tu mieni? Mohla by to byť krv Ježišova, preliata za ľudstvo. (Zjavenie 1:5) No v tejto súvislosti je pravdepodobnejšie, že sa výraz vzťahuje na krv jeho nepriateľov, ktorá je vylievaná, keď sú na nich vykonávané Jehovove súdy. To pripomína jedno skoršie videnie, v ktorom je pooberané hrozno zeme šliapané vo veľkom vínnom lise Božieho hnevu, dokým krv nesiaha „až po uzdy koní“ — čím je znázornené veľké víťazstvo nad Božími nepriateľmi. (Zjavenie 14:18–20) Podobne krv, ktorou je postriekaný Ježišov vrchný odev, poukazuje na to, že jeho víťazstvo je rozhodujúce a úplné. (Porovnaj s Izaiášom 63:1–6.) A tu Ján znovu hovorí o ďalšom Ježišovom mene. Tentoraz je to meno veľmi dobre známe — „Slovo Božie“ — ktorým je tento bojovník a kráľ označený ako Jehovov hlavný zástupca a zástanca pravdy. — Ján 1:1; Zjavenie 1:1.

Ježišovi spolubojovníci

10, 11. a) Ako Ján ukazuje, že Ježiš nebojuje v bitke sám? b) Čo je vyjadrené tým, že kone sú biele a jazdci sú „oblečení do bieleho, čistého, jemného plátna“? c) Kto tvorí nebeské „vojská“?

¹⁰ Ježiš nebojuje v tejto bitke sám. Ján hovorí: „A nebeské vojská ho nasledovali na bielych koňoch a boli oblečení do bieleho, čistého, jemného plátna.“ ​(Zjavenie 19:14) Biela farba koní značí vedenie spravodlivej vojny. „Jemné plátno“ sa dobre hodí pre kráľovských jazdcov, jeho oslnivá, čistá belosť znamená čisté, spravodlivé postavenie pred Jehovom. Kto tvorí tieto „vojská“? Nepochybne svätí anjeli. Na začiatku Pánovho dňa Michael so svojimi anjelmi zvrhol z neba Satana a jeho démonov. (Zjavenie 12:7–9) Navyše „všetci anjeli“ budú k službám Ježišovi, keď sa posadí na svoj slávny trón a začne súdiť národy a ľudí na zemi. (Matúš 25:31, 32) V rozhodujúcej bitke, v ktorej budú s konečnou platnosťou vykonané Božie súdy, budú Ježiša istotne opäť sprevádzať jeho anjeli.

¹¹ Ale zúčastnia sa aj iní. Keď Ježiš posielal posolstvo zboru v Tyatíre, sľúbil: „Tomu, kto zvíťazí a zachová moje skutky až do konca, tomu dám moc nad národmi a bude pásť ľudí železným prútom, aby boli roztrieskaní na kusy ako hlinené nádoby. Tak ako som aj ja dostal od svojho Otca.“ ​(Zjavenie 2:26, 27) Keď príde čas, potom tí z Kristových bratov, ktorí už budú v nebi, sa nepochybne zúčastnia na pasení ľudí a národov týmto železným prútom.

12. a) Zúčastnia sa Boží služobníci, ktorí sú na zemi, na armagedonskej bitke? b) Čo majú spoločné s Armagedonom Jehovovi služobníci na zemi?

¹² A čo Boží služobníci, ktorí sú na zemi? Jánova trieda sa aktívne nezúčastní na armagedonskej bitke, a takisto ani jej verní druhovia, ľudia zo všetkých národov, ktorí prúdia k duchovnému Jehovovmu chrámu uctievania. Títo pokojamilovní ľudia už prekuli svoje meče na radlice. (Izaiáš 2:2–4) Ale vec sa ich takisto dotýka. Ako sme už zistili, zdanlivo bezbranný Jehovov ľud má sa stať terčom zlomyseľného útoku Góga a celého jeho zástupu. To bude signálom pre Jehovovho bojovníka a kráľa, podporovaného nebeskými vojskami, aby sa pustil do boja, ktorého výsledkom bude zničenie národov. (Ezechiel 39:6, 7, 11; porovnaj s Danielom 11:44–12:1.) Pozemskí Boží služobníci budú všetko so záujmom sledovať ako diváci. Armagedon bude znamenať ich záchranu a ako očití svedkovia Jehovovej veľkej ospravedlňujúcej vojnovej bitky budú žiť po celú večnosť.

13. Ako vieme, že Jehovovi svedkovia nie sú proti všetkým vládam?

¹³ Znamená to vari, že Jehovovi svedkovia sú proti všetkým vládam? To rozhodne nie. Poslúchajú radu apoštola Pavla: „Každá duša nech je podriadená nadriadeným vrchnostiam.“ Uvedomujú si, že pokým trvá terajší svet, tieto „nadriadené vrchnosti“ existujú s Božím pripustením, aby udržiavali v ľudskej spoločnosti istú mieru poriadku. A preto Jehovovi svedkovia platia dane, poslúchajú zákony, rešpektujú dopravné predpisy, nechávajú sa podľa platných predpisov úradne registrovať a podobne. (Rimanom 13:1, 6, 7) No riadia sa aj biblickými zásadami a dbajú, aby boli pravdovravní a čestní, prejavujú lásku k ľuďom okolo seba, vytvárajú pevné, morálne rodinné zväzky a vychovávajú svoje deti tak, aby boli vzornými občanmi. Tak splácajú „cézarove veci cézarovi, ale Božie veci Bohu“. (Lukáš 20:25; 1. Petra 2:13–17) Božie slovo ukazuje, že vládne moci tohto sveta sú dočasné, preto sa Jehovovi svedkovia pripravujú na plnší, skutočný život, z ktorého sa čoskoro budú môcť tešiť pod panstvom Kristovho kráľovstva. (1. Timotejovi 6:17–19) Nebudú mať účasť na odstránení vlád tohto sveta, avšak s hlbokou úctou prijímajú to, čo hovorí inšpirované Božie slovo, Svätá biblia, o súde, ktorý Jehova vykoná v Armagedone. — Izaiáš 26:20, 21; Hebrejom 12:28, 29.

Do záverečného boja!

14. Čo symbolizuje „ostrý, dlhý meč“, ktorý vychádza z Ježišových úst?

¹⁴ Na základe akej právomoci Ježiš dokončí svoje víťazstvo? Ján nám to povie: „A z jeho úst vychádza ostrý, dlhý meč, aby ním bil národy, a bude ich pásť železným prútom.“ ​(Zjavenie 19:15a) Tento „ostrý, dlhý meč“ je znázornením Ježišovej právomoci, ktorú dostal od Boha, na základe ktorej môže nariadiť vykonanie rozsudku nad všetkými, ktorí odopierajú podporu Božiemu kráľovstvu. (Zjavenie 1:16; 2:16) Tento názorný symbolický opis sa zhoduje so slovami Izaiáša: „A moje ústa [Jehova] urobil podobné ostrému meču. Skryl ma v tieni svojej ruky. A postupne urobil zo mňa vyleštený šíp.“ ​(Izaiáš 49:2) Izaiáš je tu predobrazom Ježiša, ktorý oznamuje Božie súdy a vykonáva ich akoby šípom, ktorý neminie svoj cieľ.

15. Kto už bude odhalený a odsúdený v tom čase a čo sa preto bude môcť začať?

¹⁵ V tom čase Ježiš naplní slová apoštola Pavla: „Potom bude zjavený ten nezákonný, ktorého Pán Ježiš odstráni duchom svojich úst a zničí zjavením svojej prítomnosti.“ Áno, Ježišova prítomnosť (po grécky: parousía) sa prejavuje už od roku 1914 odhalením a súdením človeka nezákonnosti, duchovenstva kresťanstva. Táto prítomnosť sa nápadne prejaví, keď desať rohov šarlátovo sfarbeného divého zvieraťa vykoná tento súd a vyplieni kresťanstvo i so všetkými ostatnými časťami Veľkého Babylonu. (2. Tesaloničanom 2:1–3, 8) To bude začiatok veľkého súženia. Potom Ježiš obráti pozornosť na zvyšok Satanovej organizácie, podľa proroctva: „Bude biť zem prútom svojich úst; a duchom svojich pier usmrtí zlého.“ — Izaiáš 11:4.

16. Ako sa v Žalmoch a v Jeremiášovi opisuje úloha Jehovovho ustanoveného bojovníka a kráľa?

¹⁶ Jehovom ustanovený bojovník a kráľ bude rozlišovať medzi tými, ktorí majú prežiť, a tými, ktorí majú zomrieť. Tomuto Božiemu Synovi hovorí Jehova prorocky: „Rozbiješ ich [panovníkov zeme] železným žezlom. Rozbiješ ich na kusy ako hrnčiarsku nádobu.“ A Jeremiáš oslovuje takých skazených vládnych predákov a ich lokajov: „Kvíľte, pastieri, a kričte! A váľajte sa, vy majestátni zo stáda, lebo sa naplnili vaše dni na zabitie a na vaše rozptýlenie, a padnete ako žiadúca nádoba!“ Bez ohľadu na to, akými žiadúcimi sa títo panovníci zdali byť zlému svetu, budú rozbití jediným úderom kráľovho železného žezla, tak ako sa rozbije nádherná nádoba. Splní sa tak Dávidovo proroctvo o Pánu Ježišovi: „Jehova vyšle prút tvojej sily zo Siona a povie: ‚Podmaňuj uprostred svojich nepriateľov.‘ Sám Jehova po tvojej pravici istotne rozbije kráľov v deň svojho hnevu. Vykoná súd medzi národmi; spôsobí plno mŕtvol.“ — Žalm 2:9, 12; 83:17, 18; 83:18, 19, RP; 110:1, 2, 5, 6; Jeremiáš 25:34.

17. a) Ako, podľa Jánovho opisu, vykoná bojovník a kráľ rozsudok? b) Poukáž na niektoré proroctvá, z ktorých je zrejmé, aký pustošivý bude pre národy deň Božieho hnevu.

¹⁷ Tento mocný bojovník a kráľ sa objavuje i v ďalšej scéne videnia: „A šliape aj lis vína hnevu rozhorčenia Boha, Všemohúceho.“ ​(Zjavenie 19:15b) Ján videl už v predošlom videní, ako je šliapaný ‚lis Božieho hnevu‘. (Zjavenie 14:18–20) Aj Izaiáš píše o vínnom lise, ktorým sa vykonáva rozsudok, a ďalší proroci hovoria o tom, aký pustošivý bude pre všetky národy deň Božieho hnevu. — Izaiáš 24:1–6; 63:1–4; Jeremiáš 25:30–33; Daniel 2:44; Sofoniáš 3:8; Zechariáš 14:3, 12, 13; Zjavenie 6:15–17.

18. Čo odhalil prorok Joel o súde, ktorému Jehova podrobí všetky národy?

¹⁸ Prorok Joel spája vínny lis s Jehovovým príchodom, ‚aby súdil všetky okolité národy‘. A Jehova vydáva príkaz, zrejme určený jeho spolusudcovi Ježišovi a jeho nebeským vojskám: „Priložte kosák, lebo žatva dozrela. Poďte, zostúpte, lebo vínny lis sa naplnil. Lisovacie nádrže pretekajú; lebo ich zlo sa rozhojnilo. Zástupy, zástupy sú v nížine rozhodnutia, lebo Jehovov deň je blízko v nížine rozhodnutia. Slnko i mesiac sa určite zatmejú a hviezdy stiahnu svoj jas. A sám Jehova bude revať zo Siona a z Jeruzalema vydá svoj hlas. A nebo a zem sa budú kymácať; ale Jehova bude útočišťom pre svoj ľud a pevnosťou pre synov Izraela. A budete musieť poznať, že ja som Jehova, váš Boh.“ — Joel 3:12–17.

19. a) Ako bude zodpovedaná otázka z 1. listu Petra 4:17? b) Aké meno je napísané na Ježišovom vrchnom odeve a prečo je to primerané meno?

¹⁹ Naozaj, pre neposlušné národy a ľudí bude to deň záhuby, ale pre všetkých, čo urobili svojím útočišťom Jehovu a jeho bojovníka a kráľa, deň uľahčenia. (2. Tesaloničanom 1:6–9) Deň súdu, ktorý sa v roku 1918 začal pri Božom dome, bude trvať až do tohto vyvrcholenia a prinesie odpoveď na otázku vyjadrenú v 1. liste Petra 4:17: „Aký bude koniec tých, ktorí neposlúchajú Božie dobré posolstvo?“ Slávny víťaz šliape vínny lis až do úplného konca, a tým dáva najavo, že on je ten vyvýšený, o ktorom Ján hovorí: „A na svojom vrchnom odeve, na stehne, má napísané meno: Kráľ kráľov a Pán pánov.“ ​(Zjavenie 19:16) Ukázalo sa, že on je nepomerne mocnejší než ktorýkoľvek z pozemských panovníkov, než ktorýkoľvek ľudský kráľ alebo pán. Jeho vznešenosť a slávu nemožno s ničím a nikým porovnať. Jazdí „vo veci pravdy a pokory a spravodlivosti“ a zvíťazil navždy. (Žalm 45:4; 45:5, RP) Na jeho krvou postriekanom vrchnom odeve je napísané meno, ktoré mu ako svojmu ospravedlniteľovi udelil Zvrchovaný Pán Jehova.

Veľká Božia večera

20. Ako Ján opisuje „veľkú večeru Boha“ a ktoré dávne proroctvo nám tým pripomína?

²⁰ Vo videní, ktoré mal Ezechiel, sú po zničení zástupov Góga pozývaní vtáci a divé zvieratá, aby sa zúčastnili na hostine. Požerú mŕtve telá Jehovových nepriateľov, očistia povrch zeme od mŕtvol. (Ezechiel 39:11, 17–20) Ďalšie Jánove slová živo pripomínajú toto dávne proroctvo: „Videl som aj anjela, ktorý stál v slnku, a skríkol silným hlasom a povedal všetkým vtákom lietajúcim prostriedkom neba: ‚Poďte sem, zhromaždite sa na veľkú večeru Boha, aby ste jedli časti tiel kráľov a časti tiel vojenských veliteľov a časti tiel silných mužov a časti tiel koní a tých, ktorí na nich sedia, a časti tiel všetkých, slobodných, ako aj otrokov, malých a veľkých.‘“ — Zjavenie 19:17, 18.

21. Čo je vyjadrené a) tým, že anjel „stál v slnku“? b) tým, že mŕtvi sú ponechaní na povrchu zeme? c) tým, ako sú vymenovaní tí, ktorých mŕtve telá budú ponechané na zemi? d) výrazom ‚veľká večera Boha‘?

²¹ Tento anjel ‚stojí v slnku‘, čo je postavenie veliteľa, a upútava pozornosť vtákov. Pozýva ich, aby sa pripravili a dosýta sa nakŕmili telami tých, ktorých pobije bojovník a kráľ so svojimi nebeskými vojskami. Mŕtvi majú byť ponechaní na povrchu zeme, čo znamená, že pre verejnosť zomrú bez cti, potupnou smrťou. Ako kedysi Jezábel, tak aj oni nebudú čestne pochovaní. (2. Kráľov 9:36, 37) Vymenovanie tých, ktorých mŕtve telá zostanú ležať na zemi, poukazuje na rozsah skazy: králi, vojenskí velitelia, silní muži, slobodní i otroci. Neplatia tu žiadne výnimky. Bude úplne odstránená každá stopa spurného sveta, ktorý sa stavia na odpor Jehovovi. Potom už nebude nepokojného rozbúreného ľudského mora. (Zjavenie 21:1) Toto je ‚veľká večera Boha‘, lebo sám Jehova pozýva vtákov, aby sa na nej zúčastnili.

22. Ako Ján zhrňuje priebeh záverečnej bitky?

²² Ján zhrňuje priebeh záverečnej bitky: „A videl som divé zviera a zemských kráľov a ich vojská zhromaždené, aby viedli vojnu s tým, ktorý sedel na koni, a s jeho vojskom. A divé zviera bolo chytené a s ním falošný prorok, ktorý pred ním robil znamenia, ktorými zvádzal tých, ktorí prijali znak divého zvieraťa, a tých, ktorí uctievajú jeho obraz. Ešte zaživa boli obaja uvrhnutí do ohnivého jazera, ktoré horí sírou. Ale ostatní boli zabití dlhým mečom vychádzajúcim z úst toho, ktorý sedel na koni. A všetci vtáci sa nasýtili časťami ich tiel.“ — Zjavenie 19:19–21.

23. a) V akom zmysle je ‚boj v rozhodujúci deň Všemohúceho Boha‘ vybojovaný v Armagedone? b) Na ktorú výstrahu nedbali ‚králi celého sveta‘ a aký to má následok?

²³ Po vyliatí šiestej misky Jehovovho hnevu Ján zaznamenal, že ‚králi celého sveta‘ boli zhromaždení démonskou propagandou „do boja v rozhodujúci deň všemohúceho Boha“. Tento boj je vybojovaný v Armagedone — čím nie je myslené nejaké doslovné miesto, ale celosvetová situácia, za ktorej bude vykonaný Jehovov súd. (Zjavenie 16:12, 14, 16, EP) Teraz Ján vidí bojové šíky. Proti Bohu sa tu zoradili ‚králi zeme a ich vojská‘. Tvrdošijne odmietali podriadiť sa Jehovovmu kráľovi. Jehova im dal zreteľnú výstrahu cez inšpirované posolstvo: „Bozkávajte syna, aby sa On [Jehova] nenahneval a aby ste [národy] nezahynuli na ceste.“ Nepodriadili sa Kristovmu panovaniu, a preto musia zomrieť. — Žalm 2:12.

24. a) Aký rozsudok je vykonaný na divom zvierati a na falošnom prorokovi a v akom zmysle sú ešte ‚nažive‘? b) Prečo sa výraz „ohnivé jazero“ musí chápať obrazne?

²⁴ Sedemhlavé, desaťrohé divé zviera z mora, ktoré znázorňuje Satanovu politickú organizáciu, je hodené do zabudnutia, a spolu s ním falošný prorok, siedma svetová veľmoc. (Zjavenie 13:1, 11–13; 16:13) Ešte „zaživa“ čiže počas aktívneho spoločného odporu voči Božiemu ľudu na zemi sú vrhnutí do „ohnivého jazera“. Ide tu o doslovné ohnivé jazero? Nie, takisto ako ani u divého zvieraťa a falošného proroka nejde o doslovné zviera a o doslovného človeka. Ohnivé jazero je skôr symbolom úplného, definitívneho zničenia, miestom, odkiaľ niet návratu. Tam bude neskôr vrhnutá i smrť a hádes, aj sám Diabol. (Zjavenie 20:10, 14) Nie je to rozhodne žiadne peklo, kde by zlí ľudia boli naveky trápení, pretože pre Jehovu je už len myšlienka na také miesto hodná odporu a opovrhnutia. — Jeremiáš 19:5; 32:35; 1. Jána 4:8, 16.

25. a) Kto sú tí, ktorí „boli zabití dlhým mečom... toho, ktorý sedel na koni“? b) Môžeme očakávať, že niektorí z týchto ‚zabitých‘ budú vzkriesení?

²⁵ Všetci ostatní, ktorí sa priamo nezúčastnili na vládnutí, predsa však boli nenapraviteľnou súčasťou skazeného ľudského sveta, sú takisto „zabití dlhým mečom... toho, ktorý sedel na koni“. Ježiš ich odsúdi na smrť. V ich prípade nie je reč o ohnivom jazere. Máme preto očakávať, že budú vzkriesení? Nikde sa nehovorí, že by tí, nad ktorými Jehovov sudca v tom čase vykoná rozsudok, mali byť vzkriesení. Ježiš sám povedal, že všetci, ktorí nie sú jeho „ovcami“, odídu „do večného ohňa pripraveného pre Diabla a jeho anjelov“, to znamená „do večného odrezania“. (Matúš 25:33, 41, 46) To bude vyvrcholenie ‚dňa súdu a zničenia bezbožných‘. — 2. Petra 3:7; Náhum 1:2, 7–9; Malachiáš 4:1.

26. Krátko opíš výsledok Armagedonu.

²⁶ Tým prestane existovať celá Satanova pozemská organizácia. „Predošlé nebo“ politického panstva pominulo. „Zem“, zdanlivo stály systém, ktorý Satan budoval po celé stáročia, je teraz úplne zničená. „More“, masa zlého ľudstva, ktoré odporovalo Jehovovi, už nie je. (Zjavenie 21:1; 2. Petra 3:10) Ale čo urobí Jehova so Satanom? Ján nám to povie vo svojich ďalších oznámeniach.

Kapitola 40

Hadovi bude rozdrvená hlava

Videnie 14 — Zjavenie 20:1–10

Téma: Vrhnutie Satana do priepasti, tisícročné panstvo, záverečná skúška ľudstva a zničenie Satana

Čas spĺňania: Od konca veľkého súženia po zničenie Satana

1. Ako postupuje spĺňanie prvého biblického proroctva?

SPOMÍNAME si ešte na prvé biblické proroctvo? Vyslovil ho Jehova, keď hovoril hadovi: „Položím nepriateľstvo medzi teba a ženu a medzi tvoje semeno a jej semeno. Ono ti rozmliaždi hlavu a ty mu rozmliaždiš pätu.“ ​(1. Mojžišova 3:15) Spĺňanie tohto proroctva teraz vrcholí! Sledovali sme dejiny Satanovho boja proti Jehovovej nebeskej organizácii prirovnateľnej k žene. (Zjavenie 12:1, 9) Hadovo pozemské semeno so svojím náboženstvom, politikou a obchodným podnikaním kruto prenasledovalo na tejto zemi semeno ženy, Ježiša Krista a jeho 144 000 pomazaných nasledovníkov. (Ján 8:37, 44; Galaťanom 3:16, 29) Satan sa postaral, aby Ježiš v mukách zomrel. Ale to bolo len ako poranenie päty, pretože Boh svojho verného Syna tretieho dňa vzkriesil. — Skutky 10:38–40.

2. Ako je had drvený a čo sa deje s hadovým pozemským semenom?

² Čo sa stane s hadom a jeho semenom? Okolo roku 56 n. l. apoštol Pavol napísal dlhý list kresťanom v Ríme. V závere ich povzbudzoval: „Boh, ktorý dáva pokoj, zakrátko rozdrví Satana pod vašimi nohami.“ ​(Rimanom 16:20) To je viac než len ľahké poranenie. Satan má byť rozdrvený. Pavol tu použil grécke slovo syntríbō, ktoré znamená rozdrviť na kašu, rozdupať, úplne zničiť rozdrvením. Ľudské semeno hada má byť v Pánovom dni postihnuté skutočnými ranami, ktoré vyvrcholia vo veľkom súžení úplným rozdrvením Veľkého Babylonu a politických systémov sveta spolu s ich finančnými a vojenskými podporovateľmi. (Zjavenie, kapitoly 18 a 19) Takto pod Jehovovým vedením dospeje k vyvrcholeniu nepriateľstvo medzi dvoma semenami. Semeno Božej ženy zvíťazí nad pozemským semenom hada, a semeno hada prestane existovať.

Satan vrhnutý do priepasti

3. Čo sa podľa Jánových slov stane so Satanom?

³ Čo teraz čaká Satana a jeho démonov? Ján nám to povie: „A videl som anjela zostupujúceho z neba s kľúčom od priepasti a s veľkou reťazou v ruke. A uchopil draka, prahada, ktorý je Diabol a Satan, a zviazal ho na tisíc rokov. Vrhol ho do priepasti a zavrel ju a zapečatil ju nad ním, aby už nezvádzal národy, dokiaľ sa neskončí tisíc rokov. Potom musí byť uvoľnený na malú chvíľu.“ — Zjavenie 20:1–3.

4. Kto je anjel, ktorý má kľúč od priepasti, a ako to vieme?

⁴ Kto je tento anjel? Musí mať obrovskú silu, aby bol schopný odstrániť Jehovovho úhlavného nepriateľa. Má ‚kľúč od priepasti a veľkú reťaz‘. Nepripomína nám niektoré z predošlých videní? Áno, kráľ vládnúci nad kobylkami bol označený ako ‚anjel priepasti‘. (Zjavenie 9:11) Teda vidíme tu opäť hlavného Jehovovho ospravedlniteľa, osláveného Ježiša Krista, v činnosti. Tento archanjel, ktorý zvrhol z neba Satana, ktorý odsúdil Veľký Babylon a odstránil v Armagedone „zemských kráľov a ich vojská“, sa iste nepostaví bokom, aby slávnu úlohu vrhnúť do priepasti Satana prenechal niektorému menej významnému anjelovi. — Zjavenie 12:7–9; 18:1, 2; 19:11–21.

5. Čo robí anjel priepasti so Satanom Diablom a prečo?

⁵ Keď bol veľký ohnivo sfarbený drak zhodený z neba, bol označený ako „drak... prahad, ktorý sa nazýva Diabol a Satan, ktorý zvádza celú obývanú zem“. (Zjavenie 12:3, 9) Teraz, vo chvíli, keď je schytený a vrhnutý do priepasti, je opäť opísaný celým jeho pomenovaním: ‚drak, prahad, ktorý je Diabol a Satan‘. Tento povestný požierač, podvodník, ohovárač a odporca je zviazaný a vrhnutý „do priepasti“, ktorá je potom zatvorená a pevne zapečatená, „aby už nezvádzal národy“. Satan je vrhnutý do priepasti na tisíc rokov, a v tom čase už nebude môcť ovplyvňovať ľudstvo, tak, ako by ho nemohol ovplyvňovať väzeň v hlbokom žalári. Anjel priepasti úplne znemožní Satanovi akékoľvek spojenie s Kráľovstvom spravodlivosti. Pre ľudstvo to bude skutočná úľava.

6. a) Čo je dôkazom, že aj démoni pôjdu do priepasti? b) Čo sa teraz môže začať a prečo?

⁶ Čo sa stane s démonmi? Aj oni boli ‚zachovaní pre súd‘. (2. Petra 2:4) Satan je označený ako ‚Belzebub, vládca démonov‘. (Lukáš 11:15, 18; Matúš 10:25) Ak toľký čas spolupracovali so Satanom, nemal by aj ich postihnúť rovnaký rozsudok? Démoni sa už dávno báli priepasti; keď sa Ježiš raz s nimi stretol, „úpenlivo ho prosili, aby im nenariaďoval odísť do priepasti“. (Lukáš 8:31) Ale keď bude vrhnutý do priepasti Satan, potom budú iste uvrhnutí do priepasti s ním aj jeho anjeli. (Porovnaj s Izaiášom 24:21, 22.) Po uvrhnutí Satana a jeho démonov do priepasti sa môže začať tisícročné panstvo Ježiša Krista.

7. a) V akom stave bude Satan s jeho démonmi, pokým budú v priepasti, a ako to vieme? b) Je hádes totožný s priepasťou? (Pozri pozn. pod čiarou.)

⁷ Bude Satan i so svojimi démonmi počas svojho pobytu v priepasti nejako činný? Spomeňme si na šarlátovo sfarbené sedemhlavé divé zviera, ktoré „bolo, ale nie je, a chystá sa vystúpiť z priepasti“. (Zjavenie 17:8) Akonáhle sa ocitlo v priepasti, ‚nebolo‘. Bolo nečinné, znehybnené a fakticky mŕtve, čo do všetkých jeho zámerov a predsavzatí. Podobne sa vyjadril apoštol Pavol, keď hovoril o Ježišovi: „‚Kto zostúpi do priepasti?‘, čo znamená vyviesť Krista z mŕtvych.“ ​(Rimanom 10:7) Keď bol Ježiš v tejto priepasti, bol mŕtvy.a Preto bude správne, ak vyvodíme záver, že Satan a jeho démoni budú počas tisíc rokov, čo budú v priepasti, v stave nečinnosti podobnom smrti. Aká to dobrá správa pre milovníkov spravodlivosti!

Sudcovia na tisíc rokov

8, 9. Čo nám teraz hovorí Ján o tých, ktorí sedia na trónoch, a kto sú tie osoby?

⁸ Po tisícich rokoch je Satan na krátku chvíľu vypustený z priepasti. Kým nám Ján vysvetlí prečo, obracia našu pozornosť späť na začiatok spomenutého tisícročného obdobia. Čítame: „A videl som tróny a boli tam tí, ktorí sa na ne posadili, a dostali moc súdiť.“ ​(Zjavenie 20:4a) Kto sú to tí, čo sedia na tých trónoch a panujú v nebesiach s osláveným Ježišom?

⁹ Sú to „svätí“, o ktorých píše Daniel, že vládnu v Kráľovstve s niekým, kto je „podobný synovi človeka“. (Daniel 7:13, 14, 18) Sú totožní s 24 staršími, ktorí sedia na nebeských trónoch v prítomnosti samotného Jehovu. (Zjavenie 4:4) K nim patrí aj 12 apoštolov, ktorým Ježiš sľúbil: „Pri znovustvorení, keď sa Syn človeka posadí na svoj slávny trón, vy, ktorí ste ma nasledovali, sa tiež posadíte na dvanásť trónov a budete súdiť dvanásť kmeňov Izraela.“ ​(Matúš 19:28) Patrí k nim aj Pavol, a takisto kresťania z Korintu — tí, ktorí zostali verní. (1. Korinťanom 4:8; 6:2, 3) Aj tí, ktorí zvíťazili, z členov zboru v Laodicei. — Zjavenie 3:21.

10. a) Ako potom opisuje Ján 144 000 kráľov? b) Kto patrí k týmto 144 000 kráľom podľa skoršej Jánovej správy?

¹⁰ Pre týchto pomazaných víťazov, ktorí sú „kúpení z ľudstva ako prvé ovocie Bohu a Baránkovi“, je pripravených 144 000 trónov. (Zjavenie 14:1, 4) „Áno,“ pokračuje Ján, „videl som duše popravených sekerou pre svedectvo, ktoré vydávali o Ježišovi, a preto, že hovorili o Bohu, a tých, ktorí neuctievali ani divé zviera, ani jeho obraz a neprijali znak na čelo ani na ruku.“ ​(Zjavenie 20:4b) Medzi týmito kráľmi sú teda aj pomazaní kresťanskí mučeníci, ktorí sa predtým, pri otváraní piatej pečate, pýtali Jehovu, ako dlho bude ešte čakať s pomstou za ich krv. Vtedy dostali biele rúcho a bolo im povedané, aby ešte chvíľu počkali. Teraz však boli pomstení — tým, že bol spustošený Veľký Babylon, že boli národy zničené Kráľom kráľov a Pánom pánov a Satan vrhnutý do priepasti. — Zjavenie 6:9–11; 17:16; 19:15, 16.

11. a) Ako treba rozumieť výrazu „popravení sekerou“? b) Prečo možno povedať, že všetkých 144 000 zomrelo obetnou smrťou?

¹¹ Boli všetci z týchto 144 000 kráľovských sudcov doslovne „popravení sekerou“? To by pravdepodobne platilo iba o pomerne malom počte z nich. Ale spomenutý výraz sa iste vzťahuje na všetkých kresťanov, ktorí zomreli ako mučeníci, či už takým, alebo iným spôsobom.b (Matúš 10:22, 28) Satan by si iste bol želal, aby boli sekerou popravení všetci, ale mučeníckou smrťou nezomreli všetci pomazaní Ježišovi bratia. Mnohí z nich zomreli na chorobu alebo následkom staroby. Ale aj oni patria ku skupine, ktorú Ján práve vidí. Smrť ich všetkých je v istom zmysle obetná. (Rimanom 6:3–5) Navyše nikto z nich nebol časťou sveta. Preto boli všetci svetom nenávidení a v jeho očiach akoby mŕtvi. (Ján 15:19; 1. Korinťanom 4:13) Nikto z nich neuctieval divé zviera ani jeho obraz, a keď zomreli, nikto z nich nemal označenie tohto zvieraťa. Všetci zomreli ako víťazi. — 1. Jána 5:4; Zjavenie 2:7; 3:12; 12:11.

12. Čo hovorí Ján o 144 000 kráľoch a kedy sa to stane, že ožijú?

¹² Teraz títo víťazi opäť žijú! Ján píše: „A ožili a vládli s Kristom ako králi tisíc rokov.“ ​(Zjavenie 20:4c) Má to znamenať, že títo sudcovia budú vzkriesení až po zničení národov a vrhnutí Satana a jeho démonov do priepasti? Nie, väčšina z nich už žije, pretože v Armagedone spolu s Ježišom vyšli do boja proti národom. (Zjavenie 2:26, 27; 19:14) A ich vzkriesenie, ako na to poukázal Pavol, sa v skutočnosti začalo už krátko po začiatku Ježišovej prítomnosti, pričom niektorí mali byť vzkriesení skôr ako iní. (1. Korinťanom 15:51–54; 1. Tesaloničanom 4:15–17) Teda k ich ožívaniu dochádza v rozmedzí istého času, v ktorom oni ako jednotlivci dostávajú dar nesmrteľného života v nebesiach. — 2. Tesaloničanom 1:7; 2. Petra 3:11–14.

13. a) Ako by sme mali chápať tých tisíc rokov, počas ktorých panuje 144 000, a prečo? b) Ako sa pozeral na týchto tisíc rokov Papias z Hierapolisu? (Pozri pozn. pod čiarou.)

¹³ Budú vládnuť a súdiť tisíc rokov. Treba pod tým rozumieť doslovných tisíc rokov, alebo symbolické obdobie neurčitej dĺžky? „Tisíc“ môže znamenať veľký, neurčitý počet, ako je to napríklad v 1. Samuelovej 21:11. Tu však ide o doslovných „tisíc“, pretože v Zjavení 20:5–7 sa výraz „tisíc rokov“ tri razy vyskytuje v gréckom texte s určitým členom pred slovom „tisíc“. Pavol toto obdobie súdu označil ako „deň“: „[Boh] určil deň, v ktorom chce súdiť obývanú zem v spravodlivosti.“ ​(Skutky 17:31) Peter vysvetlil, že jeden deň je u Jehovu ako tisíc rokov, a preto je vhodné, že spomenutý deň súdu trvá doslovných tisíc rokov.c — 2. Petra 3:8.

Ostatní mŕtvi

14. a) Aký výrok vkladá Ján o ostatných mŕtvych? b) Ako objasňujú výraz ‚ožiť‘ výrazy, ktoré používa apoštol Pavol?

¹⁴ Ale koho budú títo králi súdiť, keď apoštol Ján sem vkladá takúto vsuvku: „(Zostávajúci mŕtvi neožili, dokiaľ sa neskončilo tisíc rokov.)“ ​(Zjavenie 20:5a) Výraz ‚ožiť‘ treba tiež chápať v súvislosti s ostatným textom. Tento výraz môže mať za rozličných okolností rozličné významy. Pavol hovorí napríklad o svojich pomazaných spolukresťanoch: „Ste to vy, ktorých Boh oživil, hoci ste boli mŕtvi v svojich priestupkoch a hriechoch.“ ​(Efezanom 2:1) Áno, pomazaní kresťania boli ‚oživení‘ už v prvom storočí, lebo boli vyhlásení za spravodlivých na základe svojej viery v Ježišovu obeť. — Rimanom 3:23, 24.

15. a) Aké postavenie mali pred Bohom predkresťanskí Jehovovi svedkovia? b) Ako ‚ožijú‘ iné ovce a kedy budú v najplnšom zmysle vlastniť zem?

¹⁵ Podobne aj predkresťanskí Jehovovi svedkovia boli vyhlásení za spravodlivých pre svoje priateľstvo s Bohom; a o Abrahámovi, Izákovi a Jakobovi sa hovorilo ako o „živých“, hoci telesne boli mŕtvi. (Matúš 22:31, 32; Jakub 2:21, 23) No všetci títo, a s nimi aj všetci ostatní, čo budú vzkriesení, a taktiež aj veľký zástup iných oviec prežijúcich Armagedon, i deti, ktoré sa im možno narodia v novom svete, musia byť ešte pozdvihnutí k ľudskej dokonalosti. To bude výsledkom činnosti Krista a jeho spolukráľov a spolukňazov, uskutočňovanej na základe Ježišovej výkupnej obete, počas tisícročného dňa súdu. Ku koncu tohto dňa „zostávajúci mŕtvi“ ‚ožijú‘, a to v tom zmysle, že sa stanú dokonalými ľuďmi. Ako uvidíme, budú musieť ešte prejsť cez záverečnú skúšku, ale pred touto skúškou už budú stáť ako dokonalí ľudia. Ak v tejto skúške obstoja, Boh ich vyhlási za hodných večného života, za spravodlivých v najplnšom zmysle. Zažijú úplné splnenie sľubu: „Spravodliví budú vlastniť zem, a budú na nej bývať navždy.“ ​(Žalm 37:29) Aká jedinečná vyhliadka do budúcnosti pre poslušné ľudstvo!

Prvé vzkriesenie

16. Ako označuje Ján vzkriesenie, ktoré zažijú tí, ktorí budú panovať ako králi s Kristom, a prečo?

¹⁶ Ján sa teraz vracia k tým, ktorí „ožili a vládli s Kristom“, a píše: „To je prvé vzkriesenie.“ ​(Zjavenie 20:5b) V akom zmysle „prvé“? Je to „prvé vzkriesenie“ z hľadiska času, pretože tí, ktorí ho zažijú, sú „prvé ovocie Bohu a Baránkovi“. (Zjavenie 14:4) Je prvé aj čo do dôležitosti, lebo tí, ktorí majú na ňom účasť, sa stávajú Ježišovými spoluvládcami v jeho nebeskom kráľovstve a súdia ostatné ľudstvo. Napokon je prvé aj pokiaľ ide o spôsob vzkriesenia. Okrem samotného Ježiša sú tí, ktorým je daná účasť na prvom vzkriesení, jedinými tvormi, o ktorých Biblia hovorí, že získavajú nesmrteľnosť. — 1. Korinťanom 15:53; 1. Timotejovi 6:16.

17. a) Ako opísal Ján požehnanú vyhliadku pomazaných kresťanov? b) Čo je to „druhá smrť“ a prečo „nemá právomoc“ nad 144 000 víťazmi?

¹⁷ Akú požehnanú vyhliadku majú títo pomazaní! Je to naozaj tak, ako vyhlasuje Ján: „Šťastný a svätý je každý, kto má podiel na prvom vzkriesení; nad tými druhá smrť nemá právomoc.“ ​(Zjavenie 20:6a) Podľa sľubu, ktorý dal Ježiš kresťanom v Smyrne, títo víťazi, ktorí budú mať podiel na „prvom vzkriesení“, už nebudú ohrození „druhou smrťou“, ktorá znamená záhubu, zničenie bez nádeje na vzkriesenie. (Zjavenie 2:11; 20:14) Nad týmito víťazmi druhá smrť nemá „právomoc“, pretože dostávajú neporušiteľnosť a nesmrteľnosť. — 1. Korinťanom 15:53.

18. Čo hovorí Ján o nových panovníkoch zeme a čo títo panovníci dosiahnu?

¹⁸ Aký je to rozdiel, keď ich porovnáme s pozemskými kráľmi z čias, keď mal moc Satan! Tí panovali nanajvýš 50 alebo 60 rokov, väčšina však iba zopár liet. Mnohí z nich ľudstvo utláčali. A ako sa mohlo národom trvale dariť, keď sa stále menili panovníci, sledujúci vždy iné politické ciele? Naproti tomu o nových panovníkoch zeme Ján hovorí: „Ale budú kňazmi Boha a Krista a budú s ním vládnuť ako králi tisíc rokov.“ ​(Zjavenie 20:6b) Spolu s Ježišom budú tvoriť jedinú vládu na celých tisíc rokov. Ich kňazské služby, pri ktorých uplatnia zásluhu, ktorá vyplýva z hodnoty Ježišovej dokonalej ľudskej obete, pozdvihnú poslušné ľudstvo do duchovnej, morálnej a telesnej dokonalosti. Ich kráľovské služby povedú v celosvetovom rozsahu k vytvoreniu ľudskej spoločnosti, ktorá bude odzrkadľovať Jehovovu spravodlivosť a svätosť. Počas tisícročného sudcovského pôsobenia budú spolu s Ježišom s láskou viesť vnímavých ľudí k cieľu, ktorým je dosiahnutie večného života. — Ján 3:16.

Konečná skúška

19. V akom stave bude zem a ľudstvo na konci tisícročného panstva a čo robí Ježiš teraz?

¹⁹ Ku koncu tisícročného panstva sa bude celá zem podobať pôvodnej záhrade Eden. Bude to skutočný raj. Dokonalé ľudstvo nebude už potrebovať veľkňaza, ktorý by sa ho zastával pred Bohom, lebo budú odstránené všetky stopy adamovského hriechu a bude zničený posledný nepriateľ, smrť. Kristovo kráľovstvo uskutoční Božie predsavzatie vytvoriť jeden svet s jedinou vládou. Vtedy Ježiš „odovzdá kráľovstvo svojmu Bohu a Otcovi“. — 1. Korinťanom 15:22–26; Rimanom 15:12.

20. Čo sa stane podľa Jánovej správy, keď nadíde čas konečnej skúšky?

²⁰ Teraz nadišiel čas pre konečnú skúšku. Obstojí v nej tento svet zdokonalených ľudí a zachová si v nej, na rozdiel od prvých ľudí z Edenu, svoju rýdzosť? Ján prináša správu, čo sa stane: „A len čo sa skončí tisíc rokov, Satan bude uvoľnený zo svojho väzenia a vyjde, aby zvádzal tie národy na štyroch uhloch zeme, Góga a Magóga, aby ich zhromaždil do vojny. Ich počet je ako morského piesku. A postupovali po celej šírke zeme a obkľúčili tábor svätých a to milované mesto.“ — Zjavenie 20:7–9a.

21. Ako postupuje Satan pri svojom poslednom pokuse a prečo by nás nemalo prekvapiť, že niektorí pôjdu za ním aj po uplynutí tisícročného panstva?

²¹ Aký výsledok dosiahne Satan s týmto svojím posledným pokusom? Podvádza „tie národy na štyroch uhloch zeme, Góga a Magóga“, a vedie ich „do vojny“. Kto by len mohol po tisícich rokoch šťastia a povznášajúceho teokratického panstva stáť na strane Satana? Nesmieme zabudnúť, že Satan dokázal zviesť dokonalého Adama a Evu v čase, keď užívali život v edenskom raji. A podarilo sa mu zviesť na zlú cestu aj nebeských anjelov, ktorí mali možnosť vidieť, k akým zlým výsledkom viedla prvotná vzbura. (2. Petra 2:4; Júda 6) Preto by nás nemalo prekvapiť, keď sa niektorí dokonalí ľudia aj po tisícich rokoch radostného panstva Božieho kráľovstva nechajú zviesť a budú nasledovať Satana.

22. a) Čo je vyjadrené výrazom „národy na štyroch uhloch zeme“? b) Prečo sú vzbúrenci označení ako „Góg a Magóg“?

²² Biblia označuje týchto vzbúrencov ako „národy na štyroch uhloch zeme“. To neznamená, že ľudstvo bude zase rozdelené na samostatné národné celky. Je tým vyjadrené iba toľko, že sa vzbúrenci oddelia od Jehovovho spravodlivého, oddaného ľudu a prejavia práve také zlé zmýšľanie ako dnešné národy. Tak ako Góg z Magógu v Ezechielovom proroctve, ‚vymyslia škodlivý plán‘ s úmyslom zničiť na zemi teokratickú vládu. (Ezechiel 38:3, 10–12) Preto sú označení ako „Góg a Magóg“.

23. Čo je vyjadrené tým, že vzbúrencov je „ako morského piesku“?

²³ Počet tých, ktorí sa pripoja k Satanovi v jeho vzbure, bude „ako morského piesku“. Teda koľko? Nie je vopred určený ich počet. (Porovnaj s Jozuom 11:4; so Sudcov 7:12.) Definitívny celkový počet vzbúrencov bude závisieť od toho, ako zareaguje každý jednotlivec na Satanove ľstivé lákadlá. Bude to však asi predsa len dosť značný počet, lebo vzbúrenci sa budú cítiť dostatočne silní, aby mohli premôcť „tábor svätých a to milované mesto“.

24. a) Čo je „milované mesto“ a ako môže byť obkľúčené? b) Čo znázorňuje „tábor svätých“?

²⁴ „Milované mesto“ je iste mesto, o ktorom hovorí oslávený Ježiš Kristus svojim nasledovníkom v Zjavení 3:12 a ktoré označuje ako ‚mesto svojho Boha, nový Jeruzalem, ktorý zostupuje z neba od jeho Boha‘. Lenže to je nebeská organizácia, ako by ju teda mohli ‚obkľúčiť‘ pozemské sily? Tak, že obkľúčia „tábor svätých“. Tábor býva mimo mesta; preto „tábor svätých“ bude znázorňovať osoby, ktoré sú mimo nebeského miesta Nového Jeruzalema, teda na zemi, a odtiaľ verne podporujú Jehovovo vládne usporiadanie. Akonáhle vzbúrenci pod Satanovým vedením napadnú týchto verných, Pán Ježiš to bude považovať za útok proti sebe. (Matúš 25:40, 45) „Tie národy“ budú chcieť zničiť všetko, čo nebeský Nový Jeruzalem pri pretváraní zeme na raj dosiahol. Keď zaútočia na „tábor svätých“, zaútočia aj na „milované mesto“.

Jazero ohňa a síry

25. Ako Ján opisuje výsledok útoku vzbúrencov proti „táboru svätých“ a čo to bude znamenať pre Satana?

²⁵ Bude mať Satan úspech pri tomto svojom poslednom pokuse? To rozhodne nie. Takisto, ako nebude mať úspech Góg z Magógu, keď v našej dobe zaútočí na duchovný Izrael. (Ezechiel 38:18–23) Ján živo opisuje výsledok: „Ale z neba zostúpil oheň a pohltil ich. A Diabol, ktorý ich zvádzal, bol uvrhnutý do jazera ohňa a síry, kde už bolo divé zviera i falošný prorok.“ ​(Zjavenie 20:9b–10a) Tentoraz je Satan, ten prahad, nielen uväznený v priepasti, ale skutočne vymazaný z existencie, rozdrvený a úplne zničený akoby ohňom.

26. Prečo „jazero ohňa a síry“ nemôže byť doslovným miestom trápenia?

²⁶ Ako už bolo spomenuté, „jazero ohňa a síry“ nemôže byť doslovným miestom trápenia. (Zjavenie 19:20) Keby tam mal Satan po celú večnosť trpieť neznesiteľné muky, musel by ho Jehova ponechať pri živote. Ale život je dar, nie trest. Trestom za hriech je smrť, a podľa Biblie mŕtvi necítia žiadnu bolesť. (Rimanom 6:23; Kazateľ 9:5, 10) Neskôr sa dočítame, že aj samotná smrť je spolu s hádesom hodená do toho istého jazera ohňa a síry. Smrť a hádes určite nemôžu pociťovať žiadnu bolesť. — Zjavenie 20:14.

27. Ako nám to, čo sa stalo so Sodomou a Gomorou, pomáha porozumieť výrazu „jazero ohňa a síry“?

²⁷ Všetko toto potvrdzuje názor, že jazero ohňa a síry je symbol. Pri zmienke o ohni a síre vybaví sa nám v mysli koniec starovekej Sodomy a Gomory, ktoré Boh zničil pre ich nesmiernu skazenosť. Keď nastal čas, ‚Jehova spôsobil, že pršala síra a oheň od Jehovu z nebies, na Sodomu a na Gomoru‘. (1. Mojžišova 19:24) To, čo postihlo obe mestá, je označené ako „sudcovský trest večného ohňa“. (Júda 7) Ale tieto dve mestá neutrpeli večné muky. Utrpeli záhubu, vyhubenie, boli navždy odstránené spolu s ich skazenými obyvateľmi. Dnes tieto mestá neexistujú, a nikto nemôže s istotou povedať, kde ležali.

28. Čo je jazero ohňa a síry a čím sa líši od hádesu a od priepasti?

²⁸ V zhode s tým Biblia vysvetľuje, čo znamená jazero ohňa a síry: „To ohnivé jazero znamená druhú smrť.“ ​(Zjavenie 20:14) Je to jednoznačne to isté čo gehenna, o ktorej hovoril Ježiš, miesto, kde budú zlí s konečnou platnosťou zničení, nie naveky trápení. (Matúš 10:28) Je to úplné, dokonalé zničenie bez nádeje na vzkriesenie. Jestvujú kľúče od smrti, hádesu a priepasti, ale niet ani zmienky o kľúči, ktorý by otvoril jazero ohňa a síry. (Zjavenie 1:18; 20:1) Toto jazero nikdy neprepustí tých, ktorí padnú do jeho zajatia. — Porovnaj s Markom 9:43–47.

Mučení dňom a nocou po celú večnosť

29, 30. Čo hovorí Ján o Diablovi, divom zvierati a falošnom prorokovi a ako tomu treba rozumieť?

²⁹ O Diablovi, divom zvierati a falošnom prorokovi Ján teraz podáva takúto správu: „A budú mučení dňom a nocou po celú večnosť.“ ​(Zjavenie 20:10b) Čo by malo znamenať toto? Ako sme si už povedali, bolo by nelogické hovoriť, že symboly ako divé zviera a falošný prorok alebo takisto smrť a hádes by mohli trpieť doslovné muky. Preto nejestvuje ani dôvod, pre ktorý by sme mali predpokladať, že bude večne trpieť Satan. Satan bude zničený.

³⁰ Grécke slovo, ktoré sa tu používa vo význame „mučení“, slovo basanízo, má základný význam „drhnúť skúšobným kameňom, aby sa vyskúšala pravosť (kovov)“. Ďalší význam slova je „vynucovať priznanie pravdy pomocou mučenia“. (Nový Thayerov grécko-anglický slovník Nového Zákona, angl.) Zo súvislosti, v ktorej je tu toto grécke slovo použité, vidno, že to, čo sa stane so Satanom, bude na celú večnosť slúžiť ako skúšobný kameň v spornej otázke právoplatnosti a spravodlivosti Jehovovho panstva. Sporná otázka zvrchovaného panovania bude vyriešená raz navždy. Nikdy viac už nebude potrebné, aby akékoľvek spochybňovanie Jehovovej zvrchovanosti muselo byť dlhý čas overované, aby sa ukázalo, že je falošné, neoprávnené. — Porovnaj so Žalmom 92:1, 15; 92:2, 16, RP.

31. Ako nám dve grécke slová súvisiace pôvodom so slovom, ktoré znamená „mučenie“, pomáhajú pochopiť, aký trest postihne Satana Diabla?

³¹ Príbuzné slovo basanistés, „mučiteľ“, je v Biblii použité vo význame „žalárnik“. (Matúš 18:34, Medziriadkový preklad Kráľovstva) V zhode s tým bude Satan navždy uväznený v ohnivom jazere; nebude nikdy prepustený. Navyše aj v gréckej Septuaginte, ktorú Ján dobre poznal, sa príbuzné slovo básanos pravidelne používa na označenie pokorenia, ktoré vedie k smrti. (Ezechiel 32:24, 30) To nám pomáha pochopiť, že trest, ktorý postihne Satana, je pokorujúca večná smrť v jazere ohňa a síry. S ním budú zničené aj jeho diela. — 1. Jána 3:8.

32. Aký trest stihne démonov a ako to vieme?

³² Ani v tomto verši nie sú spomenutí démoni. Budú na konci tisícich rokov prepustení spolu so Satanom a podstúpia s ním potom trest večného zničenia? Z dôkazov vyplýva, že áno. Ježiš povedal v podobenstve o ovciach a capoch, že capi odídu „do večného ohňa, pripraveného pre Diabla a jeho anjelov“. (Matúš 25:41) Výraz „večný oheň“ sa môže vzťahovať len na jazero ohňa a síry, kam má byť hodený Satan. Diablovi anjeli boli spolu s Diablom zhodení z neba. Na začiatku tisícročného panstva s ním odchádzajú do priepasti. Preto budú s ním aj zničení v jazere ohňa a síry. — Matúš 8:29.

33. Ktorá, posledná, podrobnosť z 1. Mojžišovej 3:15 sa takto splní a na čo teraz obracia Jánovu pozornosť Jehovov duch?

³³ Tak sa splní posledná podrobnosť proroctva z 1. Mojžišovej 3:15. Keď bude Satan vrhnutý do ohnivého jazera, bude mŕtvy, tak ako by istotne musel byť mŕtvy had, ktorého hlava by bola rozmliaždená železným opätkom. On a jeho démoni navždy zmiznú a prestanú existovať. V knihe Zjavenie sa viac nespomínajú. Po prorockom opise ich zničenia Jehovov duch obracia pozornosť na čosi, čo je mimoriadne zaujímavé pre tých, ktorí majú pozemskú nádej: Čo prinesie ľudstvu nebeské panstvo ‚Kráľa kráľov‘ a ‚povolaných a vyvolených a verných s ním‘? (Zjavenie 17:14) Ján nám odpovedá tak, že nás ešte raz vedie naspäť na začiatok tisícročného panstva.

[Poznámky pod čiarou]

[Obrázok na strane 293]

Mŕtve more. Miesto, kde možno ležali mestá Sodoma a Gomora

[Obrázky na strane 294]

„Položím nepriateľstvo medzi teba a ženu a medzi tvoje semeno a jej semeno. Ono ti rozmliaždi hlavu a ty mu rozmliaždiš pätu.“

Kapitola 41

Šťastlivý výsledok Božieho dňa súdu

Videnie 15 — Zjavenie 20:11—21:8

Téma: Všeobecné vzkriesenie, deň súdu a požehnania nových nebies a novej zeme

Čas spĺňania: Tisícročné panstvo

1. a) Aká strata postihla ľudstvo, keď Adam a Eva zhrešili? b) Ktoré svoje predsavzatie Boh nezmenil a ako to vieme?

MY ĽUDIA sme boli stvorení pre večný život. Keby Adam s Evou boli poslúchali Božie príkazy, nikdy by neboli zomreli. (1. Mojžišova 1:28; 2:8, 16, 17; Kazateľ 3:10, 11) Keď však zhrešili, stratili dokonalosť a život nielen oni, ale aj ich potomstvo. Smrť začala panovať nad ľudstvom ako neúprosný nepriateľ. (Rimanom 5:12, 14; 1. Korinťanom 15:26) Ale Božie predsavzatie dať večný život na rajskej zemi dokonalým ľuďom sa nezmenilo. Veľká láska k ľudstvu pohla Boha k tomu, že poslal na zem svojho jednosplodeného Syna Ježiša, ktorý svoj dokonalý ľudský život dal ako výkupné za „mnohých“ z potomkov Adama. (Matúš 20:28; Ján 3:16) Teraz Ježiš môže použiť túto právoplatnú hodnotu svojej obete, aby umožnil veriacim ľuďom život v dokonalosti na rajskej zemi. (1. Petra 3:18; 1. Jána 2:2) To je pre ľudstvo čosi veľkolepé, je to naozaj dôvod ‚tešiť sa a radovať sa‘! — Izaiáš 25:8, 9.

2. Čo píše Ján v Zjavení 20:11 a čo znamená „veľký biely trón“?

² Len čo je Satan vrhnutý do priepasti, začína sa Ježišovo slávne tisícročné panstvo. Teraz nadišiel „deň“, v ktorom Boh zamýšľa „súdiť obývanú zem v spravodlivosti mužom, ktorého ustanovil“. (Skutky 17:31; 2. Petra 3:8) Ján píše: „A videl som veľký biely trón a toho, ktorý sedel na ňom. Pred ním utiekla zem a nebo a nenašlo sa pre ne miesto.“ ​(Zjavenie 20:11) Čo znamená ten „veľký biely trón“? Môže znamenať len jedno — sudcovský trón ‚Boha, Sudcu všetkých‘. (Hebrejom 12:23) Teraz bude súdiť ľudstvo a rozhodovať, kto bude mať úžitok z Ježišovej výkupnej obete. — Marek 10:45.

3. a) Čo je vyjadrené tým, že Boží trón je označený ako „veľký“ a „biely“? b) Kto bude počas tisícročného súdneho dňa vykonávať sudcovskú činnosť a na základe čoho?

³ Boží trón je „veľký“, čím je zdôraznená veľkosť Jehovu ako Zvrchovaného Pána. Je „biely“, a to zase obracia našu pozornosť na Jehovovu bezchybnú, nepoškvrnenú spravodlivosť. On je najvyšším Sudcom ľudstva. (Žalm 19:7–11; 19:8–12, RP; Izaiáš 33:22; 51:5, 8) I keď vlastnú sudcovskú činnosť zveril Ježišovi: „Otec nesúdi nikoho, ale všetok súd odovzdal Synovi.“ ​(Ján 5:22) Okrem Ježiša je tu ešte 144 000 jeho spoločníkov, ktorí tiež „dostali moc súdiť... tisíc rokov“. (Zjavenie 20:4) Ale o tom, čo sa v priebehu súdneho dňa stane s každým jednotlivcom, rozhodujú Jehovove meradlá.

4. Čo znamená, že „utiekla zem a nebo“?

⁴ V akom zmysle „utiekla zem a nebo“? Ide tu o to isté nebo, ktoré pri otvorení šiestej pečate utieklo ako zvitok — o ľudské vládne moci, ktoré sú „zachované pre oheň a sú zachované na deň súdu a zničenia bezbožných“. (Zjavenie 6:14; 2. Petra 3:7) V prípade zeme ide o organizovaný systém vecí, ktorý je týmito vládnymi mocami ovládaný. (Zjavenie 8:7) Keď bude zničené divé zviera a králi zeme s ich vojskami, spolu s tými, ktorí prijali znamenie divého zvieraťa, a s tými, ktorí uctievajú jeho obraz, bude to znamenať, že spomenuté nebo a spomenutá zem utiekli. (Zjavenie 19:19–21) Nad Satanovou zemou a nad jeho nebom bol vykonaný súd, ale veľký Sudca vyhlasuje ďalší deň súdu, ktorý má nastať potom.

Tisícročný deň súdu

5. Keď utečie stará zem a staré nebo, kto ešte zostane, aby bol súdený?

⁵ Kto by ešte mal byť súdený, keď utiekla stará zem a utieklo staré nebo? Nebude to pomazaný ostatok zo 144 000, pretože ten už bol súdený a zapečatený. Ak budú niektorí z pomazaných ešte žiť na zemi po Armagedone, budú musieť krátko nato zomrieť, aby mohli prostredníctvom vzkriesenia prijať svoju nebeskú odmenu. (1. Petra 4:17; Zjavenie 7:2–4) Ale milióny ľudí patriace k veľkému zástupu, ktoré vyšli z veľkého súženia, stoja teraz zreteľne viditeľné pred trónom. Pre svoju vieru v preliatu Ježišovu krv boli títo ľudia už uznaní za spravodlivých, na základe čoho mohli prežiť. Ale počas tisíc rokov musia byť ďalej súdení a vedení Ježišom „k prameňom vôd života“. Potom, keď dosiahnu ľudskú dokonalosť a obstoja v nasledujúcej skúške, budú vyhlásení za spravodlivých v najplnšom zmysle. (Zjavenie 7:9, 10, 14, 17) Aj deti, ktoré prežijú veľké súženie, a deti, ktoré sa narodia členom veľkého zástupu počas milénia, musia byť takisto v priebehu tisíc rokov súdené. — Porovnaj s 1. Mojžišovou 1:28; 9:7; s 1. Korinťanom 7:14.

6. a) Aký zástup vidí Ján a čo značia slová „veľkých a malých“? b) Ako budú istotne prebúdzané mnohé a mnohé milióny ľudí, ktoré sú v Božej pamäti?

⁶ Ale Ján vidí zástup, ktorý je oveľa početnejší ako veľký zástup tých, čo prežili — zástup, v ktorom môžu byť miliardy ľudí. „A videl som mŕtvych, veľkých a malých, stojacich pred trónom, a boli otvorené zvitky.“ ​(Zjavenie 20:12a) K ‚veľkým a malým‘ patria ľudia významní i menej významní, ktorí žili na zemi a zomreli počas uplynulých 6 000 rokov. V evanjeliu, ktoré napísal apoštol Ján krátko po napísaní Zjavenia, hovorí Ježiš o Otcovi: „Dal mu [Ježišovi] právomoc súdiť, lebo je Syn človeka. Nedivte sa tomu, lebo prichádza hodina, keď všetci v pamätných hrobkách budú počuť jeho hlas a vyjdú.“ ​(Ján 5:27–29) To je ohromný plán — odvrátiť následky úmrtí a pohrebov, ktoré stíhali ľudstvo od začiatku až doteraz. Tie milióny ľudí, ktoré si Boh uchováva vo svojej pamäti, budú nepochybne prebúdzané postupne, takže veľký zástup — ktorý je v porovnaní s nimi malý čo do počtu — bude schopný zvládnuť problémy, ktoré môžu vzniknúť, keď sa u vzkriesených budú spočiatku prejavovať sklony k predošlému spôsobu života, ku ktorému patrili rôzne slabosti tela a telesný spôsob uvažovania.

Kto bude vzkriesený a súdený?

7, 8. a) Aký zvitok je otvorený a čo sa potom robí? b) Pre koho niet vzkriesenia?

⁷ Ján dodáva: „Ale bol otvorený aj iný zvitok; je to zvitok života. A mŕtvi boli súdení zo svojich skutkov podľa toho, čo bolo napísané vo zvitkoch. A more vydalo mŕtvych, ktorí boli v ňom, a smrť a hádes vydali mŕtvych, ktorí boli v nich, a tí boli jednotlivo súdení podľa svojich skutkov.“ ​(Zjavenie 20:12b, 13) Naozaj pohľad, ktorý vyráža dych! Má v ňom svoju úlohu „more“, a takisto aj „smrť a hádes“, ale povšimnime si, že tieto výrazy nestoja proti sebe.a Keď sa Jonáš ocitol v bruchu ryby a tým teda uprostred mora, povedal o sebe, že sa nachádza v šeole čiže v hádese. (Jonáš 2:2) A ten, kto sa nachádza v pazúroch adamovskej smrti, je tiež pravdepodobne v hádese. Tieto prorocké slová nás pevne uisťujú, že nikto nebude prehliadnutý.

⁸ Pravda, je aj istý neznámy počet ľudí, ktorí nebudú vzkriesení. Budú medzi nimi napríklad nekajúcni znalci Zákona a farizeji, ktorí zavrhli Ježiša a apoštolov, náboženský „človek nezákonnosti“ a pomazaní kresťania, „ktorí odpadli“. (2. Tesaloničanom 2:3; Hebrejom 6:4–6; Matúš 23:29–33) Ježiš hovoril aj o tom, že na konci sveta pôjdu ľudia, ktorí budú podobní capom, „do večného ohňa, pripraveného pre Diabla a jeho anjelov“ čiže „do večného odrezania“. (Matúš 25:41, 46) Týchto ľudí takisto nečaká vzkriesenie.

9. Ako ukazuje apoštol Pavol, že niektorí budú pri vzkriesení v osobitne priaznivej situácii?

⁹ Iní naproti tomu budú pri vzkriesení v osobitne priaznivej situácii. Apoštol Pavol to vyjadril nasledujúcimi slovami: „Mám nádej v Bohu... že nastane vzkriesenie spravodlivých i nespravodlivých.“ ​(Skutky 24:15) Pri pozemskom vzkriesení budú medzi „spravodlivými“ verní muži a verné ženy starých čias — Abrahám, Rachab a mnohí ďalší — ktorých Boh vyhlásil za svojich priateľov. (Jakub 2:21, 23, 25) V tej istej skupine budú aj spravodliví z iných oviec, ktorí v našej dobe zostali až do smrti verní Jehovovi. Všetci títo ľudia, ktorí si uchovali rýdzosť, budú vzkriesení pravdepodobne veľmi skoro po začatí Ježišovho tisícročného panstva. (Jób 14:13–15; 27:5; Daniel 12:13; Hebrejom 11:35, 39, 40) Nepochybne mnohým z týchto vzkriesených spravodlivých budú pridelené služobné prednosti súvisiace s dozorom nad ohromným dielom obnovovania raja. — Žalm 45:16; 45:17, RP; porovnaj s Izaiášom 32:1, 16–18; 61:5; 65:21–23.

10. Kto sú „nespravodliví“, ktorí budú vzkriesení?

¹⁰ Ale kto sú „nespravodliví“, o ktorých je reč v Skutkoch 24:15? Do tejto skupiny bude patriť veľké množstvo ľudí, ktorí zomierali v priebehu ľudských dejín, a najmä takí, ktorí žili v ‚časoch nevedomosti‘. (Skutky 17:30) To sú v podstate ľudia, ktorí sa narodili alebo žili v časoch, keď nemali príležitosť naučiť sa poslúchať Jehovovu vôľu. Iní si možno vypočuli posolstvo záchrany, ale nestihli ho vo svojom čase naplno prijať, alebo zomreli prv, než dospeli k oddanosti a krstu. Takíto ľudia budú po svojom vzkriesení musieť naďalej robiť zmeny vo svojom myslení a konaní, ak budú chcieť mať úžitok z možnosti získať večný život.

Zvitok života

11. Čo je „zvitok života“ a čie mená sú v ňom zapísané?

¹¹ Ján hovorí o ‚zvitku života‘. Ide o súpis osôb, ktoré majú od Jehovu dostať večný život. Do tohto zvitku boli zapísané mená pomazaných Ježišových bratov, ľudí patriacich k veľkému zástupu a verných mužov starých čias, ako bol napríklad Mojžiš. (2. Mojžišova 32:32, 33; Daniel 12:1; Zjavenie 3:5) Avšak zo vzkriesených „nespravodlivých“ nemá ešte nikto zapísané svoje meno do tohto zvitku života. Preto bude otvorený počas tisícročného panstva, aby sa mohli ešte zapísať mená tých, ktorí splnia očakávania. Tí, ktorých mená nebudú zapísané do zvitku života čiže knihy života, budú ‚vrhnutí do ohnivého jazera‘. — Zjavenie 20:15; porovnaj s Hebrejom 3:19.

12. Čo bude rozhodovať o tom, či bude niečie meno zapísané do otvoreného zvitku života a aký príklad v tom dal Jehovom ustanovený sudca?

¹² Čo bude rozhodovať o tom, či v tom čase bude alebo nebude zapísané niečie meno do zvitku života, ktorý bude vtedy otvorený? Bude to to isté, čo bolo rozhodujúce už za dní Adama a Evy: poslušnosť voči Jehovovi. Apoštol Ján o tom písal milovaným spolukresťanom: „Svet sa pomíňa, ako aj jeho žiadosť, ale ten, kto koná Božiu vôľu, zostáva naveky.“ ​(1. Jána 2:4–7, 17) Jehovom menovaný sudca dal v poslušnosti skvelý príklad: „Hoci [Ježiš] bol Synom, naučil sa poslušnosti z toho, čo vytrpel; a keď sa stal dokonalým, stal sa zodpovedným za večnú záchranu všetkých, ktorí ho poslúchajú.“ — Hebrejom 5:8, 9.

Otvorenie iných zvitkov

13. Akým spôsobom musia vzkriesení prejaviť svoju poslušnosť a akými zásadami sa budú musieť riadiť?

¹³ Akým spôsobom musia vzkriesení prejaviť svoju poslušnosť? Ježiš raz poukázal na dve najväčšie prikázania: „Prvé je: ‚Počuj, ó, Izrael, Jehova, náš Boh, je jeden Jehova, a budeš milovať Jehovu, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou, celou svojou mysľou a celou svojou silou.‘ To druhé je: ‚Budeš milovať svojho blížneho ako seba.‘“ ​(Marek 12:29–31) Tiež je potrebné, aby sa vzkriesení riadili osvedčenými Jehovovými zásadami a zavrhovali veci ako kradnutie, klamanie, vraždenie a nemravnosť. — 1. Timotejovi 1:8–11; Zjavenie 21:8.

14. Aké iné zvitky budú otvorené a čo bude v nich?

¹⁴ Ján spomenul aj akési iné zvitky, ktoré budú otvorené počas tisícročného panstva. (Zjavenie 20:12) Čo sú to za zvitky? Pri rôznych príležitostiach Jehova dával určité osobitné pokyny. Napríklad v čase Mojžiša vydal obšírnu zbierku zákonov, ktoré znamenali život pre Izraelčanov, ak ich poslúchali. (5. Mojžišova 4:40; 32:45–47) V prvom storočí boli vydané nové pokyny, ktoré mali pomôcť verným riadiť sa Jehovovými zásadami v kresťanskom systéme vecí. (Matúš 28:19, 20; Ján 13:34; 15:9, 10) Teraz Ján podáva správu o tom, že mŕtvi majú byť „súdení zo svojich skutkov podľa toho, čo bolo napísané vo zvitkoch“. Z toho je zrejmé, že otvorením týchto zvitkov budú zverejnené podrobné Jehovove požiadavky na ľudstvo počas tisícročia. Poslušní ľudia, ktorí budú vo svojom živote uplatňovať pravidlá a prikázania obsiahnuté v týchto zvitkoch, budú môcť predĺžiť svoje dni a nakoniec získať večný život.

15. Aké vzdelávanie musí prebehnúť v čase vzkriesenia a ako bude pravdepodobne postupovať vzkriesenie?

¹⁵ Bude potrebné skutočne rozsiahle teokratické vzdelávanie. V roku 1990 viedli Jehovovi svedkovia vo svete priemerne 3 600 000 biblických štúdií. Ale v čase vzkriesenia budú nepochybne vedené milióny a milióny štúdií opierajúcich sa o Bibliu a nové zvitky. Každý člen Božieho ľudu bude musieť vynakladať veľkú snahu ako učiteľ. Vzkriesení budú robiť pokroky, a potom sa istotne tiež zúčastnia na tomto obrovskom vyučovacom programe. Vzkriesenie bude pravdepodobne postupovať tým spôsobom, že žijúci budú mať potešenie privítať a poučiť svojich niekdajších príbuzných a priateľov, a tí potom budú zase vítať a učiť iných. (Porovnaj s 1. Korinťanom 15:19–28, 58.) Vyše štyri milióny Jehovových svedkov, ktoré dnes horlivo šíria pravdu, si kladú dobrý základ pre prednosti, o ktorých dúfajú, že ich získajú v čase vzkriesenia. — Izaiáš 50:4; 54:13.

16. a) Čie mená nebudú zapísané do zvitku čiže knihy života? b) Pre koho sa vzkriesenie ukáže byť vzkriesením „života“?

¹⁶ Ježiš povedal o pozemskom vzkriesení, že ‚tí, ktorí konali dobro, vyjdú na vzkriesenie života, a tí, ktorí konali hanebne, na vzkriesenie súdu‘. „Život“ a „súd“ sú tu postavené do protikladu, z čoho je zrejmé, že vzkriesení, ktorí „konali hanebne“, i keď boli učení z inšpirovaných Písiem a zo zvitkov, budú posúdení ako nehodní života. Ich mená nebudú zapísané do zvitku čiže knihy života. (Ján 5:29) To isté bude platiť o každom, kto si prv počínal verne, ale počas tisícročného panstva sa od toho z nejakých dôvodov odvrátil. Mená môžu byť vymazané. (2. Mojžišova 32:32, 33) Na druhej strane mená tých, ktorí sa poslušne riadili tým, čo bolo napísané vo zvitkoch, zostanú zapísané vo zvitku života, a oni budú ďalej žiť. Ukáže sa, že ich vzkriesenie bolo vzkriesením „života“.

Koniec smrti a hádesu

17. a) Aké podivuhodné dianie Ján opísal? b) Kedy sa vyprázdni hádes? c) Kedy bude ‚vrhnutá do ohnivého jazera‘ adamovská smrť?

¹⁷ Ďalej Ján opisuje čosi skutočne podivuhodné: „A smrť a hádes boli vrhnuté do ohnivého jazera. To ohnivé jazero znamená druhú smrť. A kto nebol nájdený zapísaný v knihe života, bol vrhnutý do ohnivého jazera.“ ​(Zjavenie 20:14, 15) Do konca tisícročného dňa súdu bude úplne odstránená „smrť a hádes“. Prečo sa to stane až po tisícich rokoch? Hádes, spoločný hrob ľudstva, sa vyprázdni vzkriesením posledného z tých, ktorí sú v Božej pamäti. Ale pokým budú ľudia zaťažení zdedeným hriechom, ešte stále nebude odstránená adamovská smrť. Tí, ktorí budú vzkriesení pre život na zemi, a takisto aj veľký zástup, ktorý prežije Armagedon, títo všetci sa budú musieť držať toho, čo je napísané vo zvitkoch, až kým nebude naplno uplatnená zásluha Ježišovej výkupnej obete, a tým odstránené choroby, staroba a akékoľvek zdedené chyby. Potom bude adamovská smrť spolu s hádesom ‚vrhnutá do ohnivého jazera‘. Budú navždy preč!

18. a) Ako opisuje apoštol Pavol úspech Ježišovho kráľovského panovania? b) Čo urobí Ježiš so zdokonalenou ľudskou rodinou? c) Čo sa ešte stane na konci tisícročia?

¹⁸ Tým bude dovŕšený program, ktorý opisuje apoštol Pavol vo svojom liste Korinťanom: „[Ježiš] musí vládnuť ako kráľ, dokiaľ mu Boh nepoloží všetkých nepriateľov pod jeho nohy. Ako posledný nepriateľ má byť zničená [adamovská] smrť.“ A čo potom? „Keď mu bude všetko podrobené, potom sa aj sám Syn podrobí Tomu, ktorý mu všetko podrobil.“ Inými slovami, Ježiš „odovzdá kráľovstvo svojmu Bohu a Otcovi“. (1. Korinťanom 15:24–28) Áno, keď Ježiš skrze zásluhu svojej výkupnej obete premôže adamovskú smrť, odovzdá zdokonalenú ľudskú rodinu svojmu Otcovi, Jehovovi. Teraz, na konci tisícročia, prichádza dozaista aj chvíľa, keď bude prepustený Satan a keď sa v záverečnej skúške zistí, čie mená budú natrvalo zachytené vo zvitku života. ‚Veľmi sa namáhaj‘, aby bolo medzi nimi i tvoje meno! — Lukáš 13:24; Zjavenie 20:5.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 298]

Vzkriesení „nespravodliví“, ktorí sa riadia zvitkami otvorenými počas tisícročného panstva, majú nádej, že aj ich mená budú zapísané do zvitku života

Kapitola 42

Nové nebo a nová zem

1. Čo opisuje Ján, keď ho anjel vedie späť na začiatok tisícročného panstva?

TOTO nádherné videnie sa odvíja ďalej, keď anjel vedie Jána späť na začiatok tisícročného panstva. Čo je teraz predmetom Jánovho opisu? „A videl som nové nebo a novú zem, lebo predošlé nebo a predošlá zem sa pominuli a mora už niet.“ ​(Zjavenie 21:1) Objavuje sa úchvatná panoráma!

2. a) Ako sa splnilo Izaiášovo proroctvo o nových nebesiach a novej zemi na Židoch, ktorí boli v roku 537 pred n. l. privedení späť? b) Ako vieme, že Izaiášovo proroctvo bude mať ďalšie uplatnenie, a ako sa splní tento sľub?

² Stáročia pred Jánovou dobou povedal Jehova Izaiášovi: „Veď, hľa, tvorím nové nebesia a novú zem a skoršie veci sa nebudú pripomínať, ani nevstúpia do srdca.“ ​(Izaiáš 65:17; 66:22) Toto proroctvo sa splnilo prvý raz vtedy, keď sa v roku 537 pred n. l. po sedemdesiatročnom vyhnanstve v Babylone vrátili do Jeruzalema verní Židia. Došlo k obnove, pri ktorej vytvorili očistenú spoločnosť, „novú zem“, pod novým vládnym systémom, „novými nebesami“. Apoštol Peter poukázal na ďalšie splnenie tohto proroctva, keď povedal: „Sú však nové nebesia a nová zem, ktoré očakávame podľa jeho sľubu, a v tých bude bývať spravodlivosť.“ ​(2. Petra 3:13) Ján teraz ukazuje, že tento sľub sa spĺňa počas Pánovho dňa. „Predošlé nebo a predošlá zem“, Satanov organizovaný systém vecí so svojou vládnou štruktúrou ovplyvňovanou Satanom a démonmi, pominie. Rozbúrené „more“ zlého, spurného ľudstva prestane existovať. Miesto toho tu bude „nové nebo a nová zem“ — nová pozemská spoločnosť pod novou vládou, Božím kráľovstvom. — Porovnaj so Zjavením 20:11.

3. a) Čo opisuje Ján a čo je Nový Jeruzalem? b) Ako ‚zostupuje z neba‘ Nový Jeruzalem?

³ Ján pokračuje: „Videl som aj sväté mesto, Nový Jeruzalem, zostupujúci od Boha z neba a pripravený ako nevesta ozdobená pre svojho manžela.“ ​(Zjavenie 21:2) Nový Jeruzalem je Kristova nevesta a tvoria ho pomazaní kresťania, ktorí zostali verní až do smrti a sú vzkriesení, aby sa stali kráľmi a kňazmi spoločne s osláveným Ježišom. (Zjavenie 3:12; 20:6) Takisto ako sa pozemský Jeruzalem stal sídlom vlády v starovekom Izraeli, tak aj Nový Jeruzalem a jeho ženích tvoria vládu nového systému vecí. To je to nové nebo. ‚Nevesta zostupuje z neba‘ nie doslovne, ale v tom zmysle, že obracia svoju pozornosť na zem. Baránkova nevesta má byť jeho vernou pomocníčkou a spravodlivo vládnuť nad celým ľudstvom. To je pre novú zem skutočne požehnanie!

4. Aký sľub, podobný sľubu, ktorý dal vtedy novo vytvorenému izraelskému národu, dáva Boh?

⁴ Ján ďalej hovorí: „Nato som počul silný hlas hovoriť z trónu: ‚Hľa, Boží stan je s ľudstvom a bude bývať s nimi a oni budú jeho ľudom. A sám Boh bude s nimi.‘“ ​(Zjavenie 21:3) Keď Jehova uzavrel s vtedy novým izraelským národom zmluvu Zákona, sľúbil: „A istotne dám svoj stánok do vášho stredu a moja duša si vás nesprotiví. A skutočne budem chodiť uprostred vás a dokážem, že som vaším Bohom, a vy, vy dokážete, že ste mojím ľudom.“ ​(3. Mojžišova 26:11, 12) Teraz Jehova dáva verným ľuďom podobný sľub. Počas tisícročného dňa súdu sa pre neho stanú úplne zvláštnym ľudom.

5. a) Ako bude Boh bývať s ľuďmi počas tisícročného panstva? b) Ako bude Boh bývať s ľuďmi po tisícročnom panstve?

⁵ Počas tisícročného panstva bude Jehova „bývať“ s ľuďmi spôsobom, ktorý bude len dočasným usporiadaním; bude zastupovaný svojím kráľovským Synom, Ježišom Kristom. Ale na konci tisícročného panstva, keď Ježiš odovzdá Kráľovstvo svojmu Otcovi, nebude už potrebný žiaden zástupca ani prostredník. Jehova bude v duchovnom zmysle bývať so svojím „ľudom“ priamo a trvale. (Porovnaj s Jánom 4:23, 24.) Aká to bude vznešená prednosť pre obnovené ľudstvo!

6, 7. a) Aké nádherné sľuby zjavuje Ján a kto sa bude tešiť z týchto požehnaní? b) Ako opisuje Izaiáš duchovný aj doslovný raj?

⁶ Ján pokračuje: „A zotrie im každú slzu z očí a smrti už viac nebude a nebude už viac ani smútku, ani kriku, ani bolesti. Predošlé veci sa pominuli.“ ​(Zjavenie 21:4) Tu sú nám znova pripomenuté dávnejšie inšpirované sľuby. Aj Izaiáš hľadel plný očakávania v ústrety dobe, keď prestane smrť a nárek, a zármutok ustúpi jasaniu. (Izaiáš 25:8; 35:10; 51:11; 65:19) Teraz Ján potvrdzuje, že sa tieto sľuby podivuhodným spôsobom splnia počas tisícročného dňa súdu. Prví sa budú môcť tešiť z požehnaní členovia veľkého zástupu. „Baránok, ktorý je uprostred trónu“ ich naďalej bude pásť a „povedie ich k prameňom vôd života. A Boh zotrie každú slzu z ich očí.“ ​(Zjavenie 7:9, 17) Ale nakoniec sa aj všetci, ktorí budú vzkriesení a prejavia vieru v Jehovove opatrenia, budú spolu s veľkým zástupom tešiť z raja, tak duchovného, ako aj doslovného.

⁷ „V tom čase,“ hovorí Izaiáš, „sa otvoria oči slepých a uši hluchých sa otvoria.“ Áno, „v tom čase sa bude chromý šplhať ako jeleň a jazyk nemého vykríkne radosťou“. (Izaiáš 35:5, 6) V tom čase budú „istotne stavať domy a bývať v nich a istotne budú sadiť vinice a jesť ich ovocie. Nebudú stavať a niekto iný obývať; nebudú sadiť a niekto iný jesť. Veď dni môjho ľudu budú ako dni stromu; a moji vyvolení budú plne užívať diela svojich rúk.“ ​(Izaiáš 65:21, 22) Nebudú teda odtrhnutí od zeme.

8. Čo hovorí sám Jehova o spoľahlivosti týchto nádherných sľubov?

⁸ Keď uvažujeme o týchto sľuboch, otvára sa pred naším duchovným zrakom nádherný výhľad. Láskavá nebeská vláda sa bude podivuhodným spôsobom starať o verné ľudstvo. Sú takéto sľuby príliš krásne, než aby sa mohli splniť? Sú to len sny starého muža, ktorý bol vo vyhnanstve na ostrove Patmos? Jehova sám odpovedá: „A Ten, ktorý sedel na tróne, povedal: ‚Hľa, robím všetky veci nové.‘ A hovorí: ‚Píš, lebo tieto slová sú verné a pravdivé.‘ A povedal mi: ‚Stali sa! Ja som Alfa a Omega, začiatok a koniec.‘“ — Zjavenie 21:5, 6a.

9. Prečo si môžeme byť absolútne istí, že tieto budúce požehnania sa určite uskutočnia?

⁹ Je to tak, akoby sám Jehova podpisoval vernému ľudstvu záruku alebo právnu dohodu zaručujúcu tieto budúce požehnania. Kto by sa odvážil zapochybovať o takomto ručiteľovi? Jehovove sľuby sú také spoľahlivé, že o nich hovorí, ako by už boli splnené: „Stali sa!“ Či nie je Jehova „Alfa a Omega... Ten, ktorý je, ktorý bol a ktorý prichádza, Všemohúci“? (Zjavenie 1:8) On naozaj taký je. Sám o sebe vyhlasuje: „Som prvý a som posledný, a okrem mňa niet nijakého Boha.“ (Izaiáš 44:6) Ako taký môže inšpirovať proroctvá a môže ich plniť do všetkých podrobností. To veľmi posilňuje vieru! Boh sľubuje: „Hľa, robím všetky veci nové.“ Miesto toho, aby sme sa utápali v pochybnostiach, či sa tieto zázraky naozaj stanú, mali by sme sa opýtať: ‚Čo musím ja osobne urobiť, aby som zdedil tie požehnania?‘

„Voda“ pre smädných

10. Akú „vodu“ ponúka Jehova a čo to znamená?

¹⁰ Jehova vyhlasuje: „Každému smädnému dám zadarmo z prameňa vody života.“ ​(Zjavenie 21:6b) Na uhasenie smädu, o ktorom sa tu hovorí, je potrebné uvedomiť si svoje duchovné potreby a byť ochotný prijať „vodu“, ktorú ponúka Jehova. (Izaiáš 55:1; Matúš 5:3) Čo je to za „vodu“? Na túto otázku odpovedal Ježiš, keď v Samárii vydával svedectvo žene pri studni. Povedal jej: „Kto však pije z tej vody, ktorú mu ja dám, nebude už nikdy smädný, ale voda, ktorú mu dám, sa stane v ňom prameňom vyvierajúcej vody, ktorá sprostredkuje večný život.“ Tento ‚prameň vody života‘ tečie od Boha cez Ježiša Krista a je Božím opatrením slúžiacim na to, aby ľudstvo bolo obnovené k dokonalému životu. Podobne ako Samaritánka, mali by sme dychtivo a zhlboka piť z tohto prameňa. A ako ona by sme mali ochotne zanechať svetské záujmy a rozprávať iným o dobrom posolstve. — Ján 4:14, 15, 28, 29.

Tí, ktorí zvíťazia

11. Čo sľubuje Boh a na koho sa v prvom rade vzťahujú tieto slová?

¹¹ Tí, ktorí pijú z tejto občerstvujúcej „vody“, musia aj zvíťaziť, ako Jehova hovorí ďalej: „Každý, kto zvíťazí, zdedí tieto veci, a ja budem jeho Bohom a on bude mojím synom.“ ​(Zjavenie 21:7) Tento sľub je podobný sľubom, ktoré obsahujú posolstvá siedmim zborom. Preto sa tieto slová musia vzťahovať v prvom rade na pomazaných učeníkov. (Zjavenie 2:7, 11, 17, 26–28; 3:5, 12, 21) Kristovi duchovní bratia po celé veky napäto očakávali, že raz získajú tú radostnú prednosť byť časťou Nového Jeruzalema. Ak zvíťazia, tak ako zvíťazil Ježiš, ich nádej sa splní. — Ján 16:33.

12. Ako sa v prípade veľkého zástupu splní Jehovov sľub zo Zjavenia 21:7?

¹² Aj veľký zástup zo všetkých národov upiera zrak na tento sľub. Aj on musí zvíťaziť a musí verne slúžiť Bohu, až dokým nevyjde z veľkého súženia. Potom sa ujme svojho pozemského dedičstva, ‚kráľovstva pripraveného od založenia sveta‘. (Matúš 25:34) Tí, ktorí budú patriť do tejto skupiny, ale aj ďalší z Pánových pozemských oviec, ktorí na konci tisícročia obstoja v skúške, sú označení ako „svätí“. (Zjavenie 20:9) Ako členovia Jehovovej univerzálnej organizácie budú vo svätom príbuzenskom vzťahu k svojmu Stvoriteľovi, Bohu Jehovovi — vo vzťahu, ktorý zodpovedá vzťahu otca a detí. — Izaiáš 66:22; Ján 20:31; Rimanom 8:21.

13, 14. Akých zvykov sa musíme rozhodne vyvarovať, ak chceme zdediť nádherné Božie sľuby a prečo?

¹³ Vzhľadom na túto veľkolepú vyhliadku je mimoriadne dôležité, aby sa Jehovovi svedkovia uchovali čistí od poškvrňujúcich vecí Satanovho sveta. Musíme byť silní a statoční a rozhodnutí, že sa Diablovi nikdy nepodarí vtiahnuť nás do spoločnosti, ktorú Jehova opisuje takto: „Ale zbabelci a tí bez viery a tí, ktorí sú odporní v svojej nečistote, a vrahovia a smilníci a tí, ktorí sa zaoberajú špiritizmom, a modlári a všetci luhári, tí budú mať podiel v jazere, ktoré horí ohňom a sírou. To znamená druhú smrť.“ ​(Zjavenie 21:8) Áno, predpokladaný dedič sa musí vyvarovať zvykov, ktoré pošpinili tento starý systém vecí. Musí zvíťaziť tým, že zostane verný napriek všetkým tlakom a pokušeniam. — Rimanom 8:35–39.

¹⁴ Kresťanstvo síce o sebe vyhlasuje, že je Kristovou nevestou, ale je známe práve tými ohavnými spôsobmi, ktoré tu Ján opísal. Preto spolu so zvyškom Veľkého Babylonu odíde do večného zničenia. (Zjavenie 18:8, 21) Tak aj každý, kto patrí k pomazaným alebo k veľkému zástupu a začne sa takto zle správať alebo povzbudzuje k tomu iných, musí rátať s večným zničením. Ak zotrváva v takomto správaní, nezdedí sľúbené požehnania. A ktokoľvek by sa pokúšal zavádzať takéto zvyky na novej zemi, bude rýchle zničený a postihne ho druhá smrť bez nádeje na vzkriesenie. — Izaiáš 65:20.

15. Kto vyniká medzi víťazmi a ktorým videním vrcholí Zjavenie?

¹⁵ Medzi víťazmi vyniká Baránok, Ježiš Kristus, a jeho nevesta, 144 000, Nový Jeruzalem. Preto je vhodné, že Zjavenie vrcholí skvostným pohľadom na Nový Jeruzalem. Ján teraz opisuje posledné videnie.

[Obrázky na strane 302]

V spoločnosti novej zeme bude mať každý uspokojujúcu prácu a príjemné spoločenstvo