INTERNETOVÁ KNIŽNICA Strážnej veže
INTERNETOVÁ KNIŽNICA
Strážnej veže
slovenčina
  • BIBLIA
  • PUBLIKÁCIE
  • ZHROMAŽDENIA
  • bt kap. 3 s. 20 – 27
  • „Všetkých naplnil svätý duch“

Pre zvolený úsek nie je k dispozícii žiadne video.

Ľutujeme, ale pri prehrávaní videa nastala chyba.

  • „Všetkých naplnil svätý duch“
  • Vydávaj dôkladné svedectvo o Božom Kráľovstve
  • Medzititulky
  • Podobné články
  • „Všetci boli spolu na jednom mieste“ (Skutky 2:1–4)
  • „Každý začul svoj vlastný jazyk“ (Skutky 2:5–13)
  • „Peter... vstal“ (Skutky 2:14–37)
  • „Nech sa každý z vás dá pokrstiť“ (Skutky 2:38–47)
  • Peter káže na Letnice
    Strážna veža hlásajúca Jehovovo Kráľovstvo 1996
  • Kresťanstvo sa šíri medzi Židmi prvého storočia
    Strážna veža hlásajúca Jehovovo Kráľovstvo 2005
  • Otázky čitateľov
    Strážna veža hlásajúca Jehovovo Kráľovstvo 2003
  • Kresťanskí svedkovia Jehovu v prvom storočí
    Jehovovi svedkovia — hlásatelia Božieho Kráľovstva
Ďalšie články
Vydávaj dôkladné svedectvo o Božom Kráľovstve
bt kap. 3 s. 20 – 27

3. KAPITOLA

„Všetkých naplnil svätý duch“

Účinky vyliatia svätého ducha na sviatok Letníc

Založené na Skutkoch 2:1–47

1. Opíš atmosféru sviatku Letníc.

V ULICIACH Jeruzalema je mimoriadne živo.a Z chrámového oltára vystupuje dym, zatiaľ čo Léviti spievajú Halel (113. – 118. žalm), zrejme antifonálnym spôsobom, pri ktorom jedna skupina spevákov odpovedá druhej. Ulice sa zaplnili návštevníkmi, ktorí prišli z takých vzdialených miest, ako je Elam, Mezopotámia, Kapadócia, Pontus, Egypt a Rím.b Čo sa to tu deje? Je sviatok Letníc, nazývaný aj „deň prvých zrelých plodov“. (4. Mojž. 28:26) Týmto každoročným sviatkom sa končí zber jačmeňa a začína sa zber pšenice. Je to deň veľkej radosti.

Mapa, na ktorej sú miesta, odkiaľ pochádzali tí, čo počuli dobrú správu na Letnice 33 n. l. 1. Oblasti: Líbya, Egypt, Etiópia, Bitýnia, Pontus, Kapadócia, Judea, Mezopotámia, Babylónia, Elam, Média a Partia. 2. Mestá: Rím, Alexandria, Memfis, Antiochia (sýrska), Jeruzalem a Babylon. 3. Moria: Stredozemné more, Čierne more, Červené more, Kaspické more a Perzský záliv.

JERUZALEM – STREDISKO JUDAIZMU

Mnohé udalosti zaznamenané v prvých kapitolách knihy Skutky sa odohrávajú v Jeruzaleme. Toto mesto sa rozkladá na pahorkoch v strednej časti Judských vrchov, asi 55 kilometrov na východ od Stredozemného mora. V roku 1070 pred n. l. kráľ Dávid v tejto oblasti dobyl pevnosť na vrchu Sion a mesto, ktoré okolo nej vyrástlo, sa stalo hlavným mestom starovekého izraelského národa.

Neďaleko vrchu Sion stojí vrch Mórija, kde sa podľa starovekej židovskej tradície pokúsil Abrahám obetovať Izáka. Bolo to asi 1 900 rokov predtým, než sa odohrali udalosti opísané v knihe Skutky. Vrch Mórija sa stal súčasťou mesta, keď na ňom Šalamún postavil prvý Jehovov chrám. Táto impozantná stavba sa stala pre Židov strediskom verejného života a uctievania.

Sem, do Jehovovho chrámu, prichádzali pravidelne všetci zbožní Židia zo všetkých kútov obývanej zeme, aby predložili Bohu obeť, uctievali ho a slávili každoročné sviatky. Poslúchali tak Boží príkaz: „Trikrát v roku majú všetci vaši muži predstúpiť pred Jehovu, svojho Boha, na mieste, ktoré si vyberie.“ (5. Mojž. 16:16) Jeruzalem bol tiež sídlom Veľkého Sanhedrinu, židovského najvyššieho súdu a národnej správnej rady.

2. Čo pozoruhodné sa deje na Letnice 33 n. l.?

2 V tento príjemný jarný deň roku 33 n. l. asi o deviatej hodine ráno sa deje niečo, nad čím budú ľudia celé stáročia žasnúť. Zrazu sa z neba ozýva „hluk, ako keď sa priženie prudký vietor“. (Sk. 2:2) Tento silný zvuk napĺňa dom, v ktorom je zhromaždených asi 120 Ježišových učeníkov. Potom sa deje niečo pozoruhodné. Objavujú sa akoby ohnivé jazyky a na každom z učeníkov sa usádza jeden.c Učeníkov „naplnil svätý duch“ a začínajú hovoriť cudzími jazykmi. Keď vychádzajú z domu, návštevníci, ktorých stretávajú na jeruzalemských uliciach, sú udivení, lebo učeníkom rozumejú! Áno, keď ich počuli hovoriť, „každý začul svoj vlastný jazyk“. (Sk. 2:1–6)

3. a) Prečo sa Letnice 33 n. l. dajú označiť za míľnik v histórii pravého uctievania? b) Ako súvisela Petrova reč s použitím „kľúčov Kráľovstva“?

3 Táto strhujúca správa opisuje míľnik v histórii pravého uctievania – vznik nového národa, duchovného Izraela, zboru pomazaných kresťanov. (Gal. 6:16) Ale nielen to. Keď Peter v ten deň prehovoril k zástupu, použil prvý z troch „kľúčov Kráľovstva“, z ktorých každý mal určitej skupine ľudí sprístupniť zvláštne výsady. (Mat. 16:18, 19) Tento prvý kľúč umožnil Židom a židovským prozelytom prijať dobrú správu a byť pomazaní Božím svätým duchom.d Tak sa mohli stať súčasťou duchovného Izraela a vďaka tomu mať nádej vládnuť ako králi a kňazi v mesiášskom Kráľovstve. (Zjav. 5:9, 10) Časom mali túto výsadu dostať aj Samaritáni a po nich ľudia z iných národov. Čo sa môžu dnešní kresťania naučiť z významných udalostí, ktoré sa odohrali na Letnice 33 n. l.?

„Všetci boli spolu na jednom mieste“ (Skutky 2:1–4)

4. Prečo možno povedať, že novodobý kresťanský zbor je pokračovaním zboru, ktorý vznikol v roku 33 n. l.?

4 Kresťanský zbor mal pri svojom vzniku asi 120 učeníkov, ktorí boli všetci „spolu na jednom mieste“ – v hornej miestnosti – a boli pomazaní svätým duchom. (Sk. 2:1) Na konci toho dňa sa pokrstení členovia tohto zboru rátali už na tisíce. A to bol len začiatok rastu organizácie, ktorá sa dnes ďalej rozrastá! Áno, prostredníctvom skupiny bohabojných mužov a žien – novodobého kresťanského zboru – sa „dobrá správa o Kráľovstve“ zvestuje „po celej obývanej zemi na svedectvo všetkým národom“, až kým nepríde koniec tohto usporiadania sveta. (Mat. 24:14)

5. Aké požehnanie prinášalo spojenie s kresťanským zborom v prvom storočí a aké prináša aj dnes?

5 Kresťanský zbor mal byť aj zdrojom duchovnej sily pre svojich členov – pre pomazaných a neskôr aj pre „iné ovce“. (Ján 10:16) Pavol vyjadril, ako si cení podporu, ktorú si navzájom poskytujú členovia zboru, keď kresťanom v Ríme napísal: „Túžim vás vidieť a odovzdať vám nejaký duchovný dar, aby som vás posilnil, alebo skôr aby sme sa navzájom povzbudili svojou vierou – ja vašou a vy mojou.“ (Rim. 1:11, 12)

RÍM – HLAVNÉ MESTO IMPÉRIA

V období, ktoré zahŕňa kniha Skutky, bol Rím najväčším a politicky najvýznamnejším mestom vtedy známeho sveta. Bolo to hlavné mesto impéria, ktoré na vrchole svojej slávy ovládalo územie od Británie po severnú Afriku a od Atlantického oceánu po Perzský záliv.

V Ríme sa miešalo množstvo kultúr, rás, jazykov a povier. Sieť dobre udržiavaných ciest sem privádzala cestujúcich i tovar zo všetkých kútov ríše. Po rušných obchodných trasách sa pravidelne plavili lode, ktoré v neďalekom prístave Ostia vykladali svoj náklad potravín a luxusného tovaru určený pre toto mesto.

V prvom storočí n. l. mal Rím vyše milióna obyvateľov. Možno polovicu tvorili otroci – odsúdení zločinci, deti, ktoré rodičia opustili alebo predali do otroctva, a väzni, ktorých zajali rímske légie pri svojich vojenských výpravách. Medzi tými, ktorí boli privedení do Ríma ako otroci, boli aj Židia z Jeruzalema. Bolo to po tom, čo Jeruzalem v roku 63 pred n. l. dobyl rímsky vojvodca Pompeius.

Väčšinu slobodného obyvateľstva tvorili bedári, ktorí sa tiesnili v poschodových obytných domoch a boli odkázaní na podporu štátu. Cisári však skrášľovali svoje hlavné mesto tými najveľkolepejšími verejnými stavbami, aké kedy svet videl. Boli to napríklad divadlá a veľké štadióny, ktoré ponúkali takú zábavu ako divadelné predstavenia, gladiátorské zápasy a preteky na vozoch – to všetko zadarmo, aby sa ľud mohol zabávať.

6., 7. Ako dnes kresťanský zbor spĺňa Ježišovo poverenie zvestovať všetkým národom?

6 Dnes plní kresťanský zbor tie isté úlohy ako v prvom storočí. Ježiš poveril svojich učeníkov konaním náročného, ale zároveň vzrušujúceho diela. Povedal im: „Robte učeníkov z ľudí všetkých národov, krstite ich v mene Otca a Syna a svätého ducha a učte ich dodržiavať všetko, čo som vám prikázal.“ (Mat. 28:19, 20)

7 Na vykonanie tohto diela dnes Jehova používa kresťanský zbor Jehovových svedkov. Je pravda, že zvestovať ľuďom rôznych jazykov nie je ľahké, ale Jehovovi svedkovia pripravujú materiál založený na Biblii vo viac než 1 000 jazykoch. Ak si aktívne spojený s kresťanským zborom a zúčastňuješ sa na diele zvestovania o Kráľovstve a robenia učeníkov, máš dôvod na radosť. Patríš k pomerne málo ľuďom na zemi, ktorí dnes majú česť vydávať dôkladné svedectvo o Jehovovom mene!

8. Akú pomoc dostávame v kresťanskom zbore?

8 Aby ti Jehova Boh pomohol s radosťou vytrvávať v týchto kritických časoch, vytvoril celosvetové bratstvo. Pavol hebrejským kresťanom napísal: „Zaujímajme sa jeden o druhého, aby sme sa podnecovali k láske a k dobrým skutkom, a nezanedbávajme naše zhromaždenia, ako to majú niektorí vo zvyku, ale povzbudzujme sa navzájom, o to viac, keď vidíte, že sa blíži ten deň.“ (Hebr. 10:24, 25) Kresťanský zbor je opatrením od Jehovu, aby si mohol povzbudzovať druhých a aby si aj ty sám mohol dostať povzbudenie. Zostaň v úzkom kontakte so svojimi duchovnými bratmi a sestrami. Nikdy nezanedbávaj kresťanské zhromaždenia!

„Každý začul svoj vlastný jazyk“ (Skutky 2:5–13)

Ježišovi učeníci zvestujú na rušnej ulici Židom a prozelytom.

„Počujeme ich hovoriť našimi jazykmi o veľkých Božích skutkoch.“ (Skutky 2:11)

9., 10. Ako sa niektorí zvestovatelia dali k dispozícii, aby mohli zvestovať ľuďom, ktorí hovoria iným jazykom?

9 Predstav si, aké vzrušenie muselo nastať v zmiešanej spoločnosti Židov a prozelytov na Letnice 33 n. l. Väčšina prítomných pravdepodobne hovorila niektorým z jazykov, ktorému rozumeli aj ostatní, možno po grécky alebo po hebrejsky. Ale teraz, „keď počuli učeníkov hovoriť, každý začul svoj vlastný jazyk“. (Sk. 2:6) Na týchto poslucháčov určite veľmi zapôsobilo, keď počuli dobrú správu vo svojom materinskom jazyku. Je pravda, že kresťania dnes nie sú obdarení zázračnou schopnosťou hovoriť cudzími jazykmi. Mnohí z nich sa však dali k dispozícii, aby pomohli oznamovať správu o Kráľovstve ľuďom všetkých národnostných skupín. Ako? Niektorí sa naučili nový jazyk, aby mohli slúžiť v nejakom blízkom inojazyčnom zbore, ďalší sa dokonca presťahovali do inej krajiny. Títo zvestovatelia sa často stretávajú s tým, že ich poslucháči sú ich úsilím dojatí.

10 Uvažuj o Christine, ktorá sa spolu so siedmimi ďalšími svedkami prihlásila do kurzu gudžarátčiny. Keď stretla spolupracovníčku, ktorá hovorila po gudžarátsky, pozdravila ju v jej rodnom jazyku. To na túto mladú ženu veľmi zapôsobilo a chcela vedieť, prečo sa Christine snaží naučiť taký ťažký jazyk, ako je gudžarátčina. Christine jej mohla vydať vynikajúce svedectvo. Táto mladá žena poznamenala: „Musíte mať určite niečo dôležité, čo mi chcete povedať.“

11. Ako sa môžeme pripraviť na zvestovanie správy o Kráľovstve ľuďom hovoriacim iným jazykom?

11 Samozrejme, nie každý z nás sa môže učiť nový jazyk. Napriek tomu môžeme byť pripravení odovzdať správu o Kráľovstve aj ľuďom iných jazykových skupín. Ako? Jedna možnosť je naučiť sa pomocou aplikácie JW Language® jednoduchý pozdrav v jazyku, ktorým hovoria niektorí ľudia v tvojom okolí. Môžeš sa v tomto jazyku naučiť aj niekoľko viet, ktorými vzbudíš ich záujem o pravdu. Upozorni ich na stránku jw.org, a ak je to vhodné, ukáž im videá a publikácie dostupné v ich jazyku. Pomocou týchto nástrojov môžeme v službe zažiť rovnakú radosť ako naši bratia v prvom storočí, keď ľudia z iných krajín s údivom počúvali dobrú správu vo „svojom vlastnom jazyku“.

ŽIDIA V MEZOPOTÁMII A EGYPTE

V knihe The History of the Jewish People in the Age of Jesus Christ (Dejiny židovského ľudu v čase Ježiša Krista, 175 pred n. l. až 135 n. l.) sa píše: „V Mezopotámii, Médii a Babylonii žili potomkovia príslušníkov desaťkmeňového kráľovstva [Izraela] a judského kráľovstva, ktorých tam kedysi deportovali Asýrčania a Babylončania.“ Podľa Ezdráša 2:64 sa z vyhnanstva v Babylone vrátilo do Jeruzalema iba 42 360 Izraelitov. To sa stalo v roku 537 pred n. l. Historik Josephus Flavius poznamenáva, že v prvom storočí n. l. „žilo v rôznych častiach Babylonie“ desaťtisíce Židov. V treťom až piatom storočí n. l. vytvorili tieto komunity dielo známe ako babylonský Talmud.

Písomné doklady ukazujú, že v Egypte žili Židia prinajmenšom už v šiestom storočí pred n. l. V tom období Jeremiáš adresoval posolstvo Židom, ktorí žili na rôznych miestach Egypta vrátane Nofu, čiže Memfisu. (Jer. 44:1) Je pravdepodobné, že veľa Židov sa presťahovalo do Egypta v období helenizmu. Josephus uvádza, že Židia patrili k prvým obyvateľom Alexandrie. Časom im bola vyhradená celá jedna štvrť tohto mesta. V prvom storočí n. l. židovský spisovateľ Filón Alexandrijský tvrdil, že po celom Egypte, od „Líbye až po hranice Etiópie“, žilo milión jeho krajanov.

„Peter... vstal“ (Skutky 2:14–37)

12. a) Ktoré slová proroka Joela sa vzťahujú na zázračnú udalosť, ktorá sa odohrala na Letnice 33 n. l.? b) Prečo bolo splnenie Joelovho proroctva, ku ktorému došlo v prvom storočí, očakávané?

12 „Peter... vstal,“ aby prehovoril k zástupu ľudí z mnohých národov. (Sk. 2:14) Všetkým, ktorí boli ochotní počúvať, vysvetlil, že zázračná schopnosť hovoriť rôznymi jazykmi pochádza od Boha a je splnením Joelovho proroctva: „Vylejem svojho ducha na ľudí každého druhu.“ (Joel 2:28) Ježiš pred odchodom do neba povedal svojim učeníkom: „Poprosím Otca a on vám dá iného pomocníka,“ a vysvetlil, že týmto pomocníkom bude „duch“. (Ján 14:16, 17)

13., 14. Ako sa Peter snažil zapôsobiť na srdce svojich poslucháčov a ako môžeme jeho prístup napodobňovať?

13 Peter zakončil svoju reč dôraznými slovami: „Nech celý Izrael s istotou vie, že Ježiša, ktorého ste pribili na kôl, Boh urobil Pánom aj Kristom.“ (Sk. 2:36) Samozrejme, väčšina Petrových poslucháčov nebola osobne pri tom, keď bol Ježiš pribitý na mučenícky kôl. Ale Židia ako národ niesli za tento čin kolektívnu zodpovednosť. Všimni si však, že Peter oslovoval príslušníkov svojho národa s úctou a snažil sa zapôsobiť na ich srdce. Jeho cieľom bolo priviesť poslucháčov k pokániu, nie odsúdiť ich. Urazili Petrove slová ľudí, ktorí ich počuli? Vôbec nie. Naopak, zasiahli ich srdce, lebo je napísané, že ich „bodlo pri srdci“ a opýtali sa: „Čo máme robiť?“ Jedným z dôvodov, prečo Petrova reč zapôsobila na srdce mnohých ľudí a podnietila ich k pokániu, bol pravdepodobne jeho pozitívny prístup. (Sk. 2:37)

14 Aj my môžeme pôsobiť na srdce ľudí tak ako Peter. Keď niekomu vydávame svedectvo, nemusíme robiť spornú otázku z každého nebiblického názoru, ktorý ten človek možno vyjadrí. Radšej by sme mali stavať na tom, s čím môžeme súhlasiť. Až keď položíme spoločný základ, môžeme nášmu poslucháčovi taktne argumentovať z Božieho Slova. Keď predložíme biblické pravdy v takomto pozitívnom duchu, často je väčšia pravdepodobnosť, že ľudia so správnym sklonom srdca zareagujú priaznivo.

KRESŤANSTVO V PONTE

Medzi tými, ktorí počuli Petrovu reč na Letnice 33 n. l., boli aj Židia z Pontu, oblasti na severe Malej Ázie. (Sk. 2:9) Niektorí z nich očividne priniesli dobrú správu späť do svojej domoviny, lebo k tým, ktorým Peter adresoval svoj prvý list, patrili veriaci „rozptýlení“ v rôznych oblastiach vrátane Pontu.g (1. Petra 1:1) Petrov list odhaľuje, že títo kresťania museli pre svoju vieru „znášať rôzne skúšky“. (1. Petra 1:6) K týmto skúškam pravdepodobne patril odpor a prenasledovanie.

Skúšky, ktorým čelili kresťania v Ponte, sú spomínané v korešpondencii medzi Plíniom Mladším, miestodržiteľom rímskej provincie Bitýnia a Pontus, a cisárom Trajánom. Plínius vo svojom liste z Pontu okolo roku 112 n. l. uviedol, že „nákaza“ v podobe kresťanstva ohrozuje každého, bez ohľadu na pohlavie, vek alebo postavenie. Tým, ktorí boli obvinení z toho, že sú kresťania, dal Plínius možnosť poprieť to, a tých, ktorí tak neurobili, dal popraviť. Každého, kto preklial Krista alebo predniesol modlitbu bohom či Trajánovej soche, prepustil. Plínius uznal, že to sú veci, ku ktorým „skutočných kresťanov nie je možné prinútiť“.

g Slovo „rozptýlení“ je prekladom gréckeho slova, ktorého význam je „z diaspóry“. Tento výraz navodzuje predstavu Židov rozptýlených v cudzom prostredí, čo naznačuje, že mnohí z prvých konvertitov pochádzali zo židovských komunít.

„Nech sa každý z vás dá pokrstiť“ (Skutky 2:38–47)

15. a) Čo Peter povedal a akú reakciu to vyvolalo? b) Prečo sa tisíce ľudí, ktorí na Letnice počuli dobrú správu, mohli dať pokrstiť ešte v ten deň?

15 Židom a prozelytom, ktorí v ten vzrušujúci deň Letníc 33 n. l. reagovali priaznivo, Peter povedal: „Robte pokánie a nech sa každý z vás dá pokrstiť.“ (Sk. 2:38) Nato sa asi 3 000 ľudí dalo pokrstiť, pravdepodobne vo vodných nádržiach v Jeruzaleme alebo v jeho okolí.e Bola to len impulzívna reakcia? Mala by táto správa povzbudiť tých, ktorí študujú Bibliu, alebo deti kresťanských rodičov, aby sa ponáhľali dať sa pokrstiť, hoci na to ešte nie sú pripravení? Vôbec nie. Spomeň si, že títo Židia a židovskí prozelyti, ktorí boli v ten deň Letníc 33 n. l. pokrstení, boli zanietenými študentmi Božieho Slova a patrili k národu, ktorý bol oddaný Jehovovi. Okrem toho už dali najavo svoju horlivosť – niektorí z nich tým, že precestovali veľkú vzdialenosť, aby mohli byť prítomní na tomto výročnom sviatku. Keď potom prijali životne dôležité pravdy o úlohe Ježiša Krista v uskutočňovaní Božieho zámeru, boli pripravení ďalej slúžiť Bohu, teraz však už ako pokrstení nasledovníci Krista.

KTO BOLI PROZELYTI?

Petrovu reč na Letnice 33 n. l. počuli „Židia aj prozelyti“. (Sk. 2:10)

Medzi spôsobilými mužmi poverenými starať sa o „dôležitú úlohu“ – denné rozdeľovanie jedla – bol Mikuláš, „prozelyta z Antiochie“. (Sk. 6:3–5) Prozelyti boli Nežidia, ktorí sa obrátili na judaizmus. Boli po každej stránke považovaní za Židov, lebo prijali Boha a Zákon Izraela, zavrhli všetkých iných bohov, podstúpili obriezku (v prípade mužov) a pripojili sa k izraelskému národu.

Po prepustení z vyhnanstva v Babylone v roku 537 pred n. l. sa mnohí Židia usadili ďaleko od izraelského územia, ale naďalej praktizovali judaizmus. Tak sa ľudia žijúci na starovekom Blízkom východe a v okolitých krajinách mohli oboznámiť so židovským náboženstvom. Starovekí básnici, napríklad Horácius a Seneca, dosvedčujú, že veľké množstvo ľudí v rôznych krajinách, ktorým boli Židia a ich náboženstvo sympatickí, sa pripojilo k ich komunitám a stali sa prozelytmi.

16. Ako kresťania v prvom storočí prejavili obetavého ducha?

16 Táto skupina mala nepochybne Jehovovo požehnanie. V správe čítame: „Všetci, čo uverili, boli spolu a mali všetko spoločné. Predávali svoje pozemky a majetok a peniaze rozdeľovali medzi všetkých podľa toho, koľko kto potreboval.“f (Sk. 2:44, 45) Všetci praví kresťania určite chcú prejavovať rovnakého ducha lásky a obetavosti.

17. Aké kroky sú nevyhnutné, aby sa človek mohol dať pokrstiť?

17 Zasvätenie a krst zahŕňa viacero nevyhnutných biblických krokov. Človek, ktorý sa chce zasvätiť Bohu a dať sa pokrstiť, potrebuje prijímať poznanie z Božieho Slova. (Ján 17:3) Musí prejavovať vieru a robiť pokánie zo svojho predchádzajúceho spôsobu konania, čiže musí dať najavo, že ho skutočne ľutuje. (Sk. 3:19) Potom sa musí obrátiť a začať konať to, čo je správne, teda čo je v súlade s Božou vôľou. (Rim. 12:2; Ef. 4:23, 24) Po týchto krokoch by sa mal v modlitbe zasvätiť Bohu a potom sa môže dať pokrstiť. (Mat. 16:24; 1. Petra 3:21)

18. Akú česť majú pokrstení Kristovi učeníci?

18 Zasvätil si sa Bohu a si pokrsteným učeníkom Ježiša Krista? Ak áno, považuj to za česť. Tak ako učeníkov v prvom storočí, ktorí boli naplnení svätým duchom, aj teba môže Jehova úžasným spôsobom používať na dôkladné vydávanie svedectva a konanie jeho vôle!

a Pozri rámček „Jeruzalem – stredisko judaizmu“.

b Pozri rámčeky „Rím – hlavné mesto impéria“, „Židia v Mezopotámii a Egypte“ a „Kresťanstvo v Ponte“.

c Neboli to „jazyky“ doslovného ohňa, ale „akoby ohnivé jazyky“, teda nad každým učeníkom bolo zjavne vidieť niečo, čo vyzeralo a žiarilo ako oheň.

d Pozri rámček „Kto boli prozelyti?“.

e Na porovnanie: Na medzinárodnom zjazde Jehovových svedkov v Kyjeve na Ukrajine bolo 7. augusta 1993 pokrstených 7 402 ľudí. Krst sa konal v šiestich bazénoch a trval celkovo dve a štvrť hodiny.

f Toto dočasné opatrenie bolo riešením situácie, ktorá vznikla tým, že ľudia zo vzdialených miest zostali v Jeruzaleme, aby sa o svojej novej viere dozvedeli viac. Títo raní kresťania sa o svoje veci delili dobrovoľne. Toto riešenie by sa nemalo považovať za nejakú formu komunizmu. (Sk. 5:1–4)

    Publikácie v slovenčine (1986 – 2025)
    Odhlásiť sa
    Prihlásiť sa
    • slovenčina
    • Poslať odkaz
    • Nastavenia
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Podmienky používania
    • Ochrana súkromia
    • Nastavenie súkromia
    • JW.ORG
    • Prihlásiť sa
    Poslať odkaz