Ježišov krst

Ján Krstiteľ zvestuje už asi šesť mesiacov. K rieke Jordán za ním prichádza Ježiš, ktorý má teraz asi 30 rokov. Prečo? Neprichádza za ním iba preto, aby zistil, ako sa mu darí. Prichádza za Jánom, aby sa dal pokrstiť.

Ján sa pochopiteľne bráni: „Prichádzaš ku mne, aby som ťa pokrstil? Veď ty by si mal pokrstiť mňa.“ (Matúš 3:14) Ján vie, že Ježiš je Boží Syn. Jeho matka Alžbeta mu istotne rozprávala o tom, ako poskočil v jej lone radosťou, keď k nej prišla na návštevu Mária, ktorá čakala Ježiša. A určite vie aj o tom, ako anjel Gabriel oznámil Ježišovo narodenie Márii a ako sa anjeli zjavili pastierom v tú noc, keď sa Ježiš narodil.

Ján vie, že jeho krst je pre ľudí, ktorí robia pokánie zo svojich hriechov. No Ježiš je bez hriechu. Na Jánove námietky reaguje slovami: „Nechaj to teraz tak, lebo je to potrebné a vykonáme tak všetko, čo je správne.“ (Matúš 3:15)

Prečo je potrebné, aby sa dal Ježiš pokrstiť? V Ježišovom prípade nie je krst symbolom pokánia z hriechov, ale verejným vyjadrením toho, že bude konať vôľu svojho Otca. (Hebrejom 10:5–7) Ježiš doteraz pracoval ako tesár, ale od tejto chvíle bude vykonávať službu, pre ktorú ho jeho nebeský Otec poslal na zem. Očakáva Ján, že pri Ježišovom krste sa stane niečo nezvyčajné?

Neskôr vysvetlil: „Ten, ktorý ma poslal krstiť vodou, mi povedal: ‚Na koho uvidíš zostupovať ducha a že zostáva na ňom, to je ten, ktorý krstí svätým duchom.‘“ (Ján 1:33) Ján teda očakáva, že na niekoho z tých, ktorých pokrstí, zostúpi Boží duch. Preto asi nie je prekvapený, keď vidí, ako na Ježiša, ktorý vychádza z vody, „zostupuje Boží duch v podobe holubice“. (Matúš 3:16)

Ale pri Ježišovom krste sa stane aj niečo iné. V Biblii čítame, že „v tej chvíli sa otvorili nebesia“. Čo to znamená? Pri krste sa mu pravdepodobne vrátili spomienky na jeho predľudský život. Ježiš si teraz spomína na čas, keď žil ako Jehovov duchovný syn v nebi, a na pravdy, ktoré ho Boh učil, skôr než prišiel na zem.

Okrem toho pri jeho krste počuť z neba hlas: „Toto je môj milovaný Syn, z ktorého mám radosť.“ (Matúš 3:17) Čí je to hlas? Nemôže to byť Ježišov hlas, lebo on stojí pri Jánovi. Je to Boží hlas. To dokazuje, že Ježiš je Boží Syn, a nie Boh.

Netreba zabúdať, že kým je Ježiš ako človek na zemi, je dokonalým Božím synom tak ako Adam. Učeník Lukáš po opise Ježišovho krstu pokračuje: „Keď Ježiš začal svoju službu, mal asi 30 rokov. Bol, ako sa domnievali, synom Jozefa, syna Héliho... syna Dávida... syna Abraháma... syna Noema... syna Adama, syna Božieho.“ (Lukáš 3:23–38)

Teda Ježiš bol ako človek „synom Božím“ rovnako ako Adam. Ale pri krste naňho Jehova vylieva svojho ducha a on sa stáva Božím synom v novom, zvláštnom zmysle. Od tejto chvíle bude učiť pravdy o Bohu a ukazovať ľuďom cestu k životu. Práve sa začína etapa jeho života, na konci ktorej obetuje svoj ľudský život za hriešne ľudstvo.