Čo o tom hovorí Biblia?

Je „Nový zákon“ antisemitský?

ISTÝ americký evanjelista raz vyhlásil: „Cirkev ako inštitúcia si v priebehu svojich dejín často počínala hriešne a pri poslednom súde sa bude musieť zodpovedať z mnohých vecí, najmä z antisemitizmu roznecovaného proti židovskému národu.“

Prečo má antisemitizmus takú dlhú a ohavnú históriu, pretrvávajúcu až do 20. storočia? Niektorí pripisujú vinu Kresťanským gréckym písmam, takzvanému Novému zákonu. Napríklad Krister Stendahl, dekan Harvardovej teologickej školy, vyhlásil: „To, že... výroky Nového zákona slúžili ako ,božský‘ súhlas pre nenávisť proti Židom, je známa a všeobecne prijímaná skutočnosť.“ No i keď je všeobecne prijímaná, je naozaj pravdivá?

Kto bol obvinený z Ježišovej smrti?

Jednou takou pasážou, ktorá je často citovaná ako doklad antisemitizmu „Nového zákona“, je Matúš 27:15–25. Čítame tam, že zástup Židov sa dožadoval, aby rímsky miestodržiteľ Pontský Pilát pribil Ježiša na kôl. Kričali dokonca: „Jeho krv nech príde na nás a na naše deti.“ Učil tým „Nový zákon“, že všetci Židia z prvého storočia sú zodpovední za Ježišovu smrť a že Židia by mali byť navždy známi ako tí, čo zabili Krista?

Najprv sa pozrime, ako reagovala väčšina Židov na Ježiša počas jeho služby. „Nový zákon“ ukazuje, že medzi židovskými zástupmi bol Ježiš mimoriadne obľúbený, a to najmä v Galilei, kde vykonal väčšiu časť svojej služby. (Ján 7:31; 8:30; 10:42; 11:45) Len päť dní pred jeho zatknutím a popravou ho židovský zástup vítal v Jeruzaleme ako Mesiáša. — Matúš 21:6–11.

Teda kto chcel Ježiša usmrtiť? „Nový zákon“ uvádza, že Ježiš nebol obľúbený u hlavných kňazov a u mnohých farizejov a saducejov, pretože odhaľoval ich pokrytectvo. (Matúš 21:33–46; 23:1–36)a Veľkňaz Kaifáš bol jedným z hlavných odporcov Ježiša. Keď Ježiš vyhnal zmenárnikov z chrámu, nepochybne sám veľkňaz utrpel ekonomickú stratu. (Marek 11:15–18) Kaifáš mal navyše strach, že Ježišova popularita u židovských zástupov by nakoniec viedla k rímskej intervencii, a Kaifáš by tak stratil moc. (Ján 11:45–53) Preto hlavní kňazi a iní náboženskí vodcovia zosnovali Ježišovu smrť a vydali ho rímskemu súdu na popravu. (Matúš 27:1, 2; Marek 15:1; Lukáš 22:66–23:1) Aká je to irónia, že Ježišova obľúbenosť u židovských zástupov viedla k jeho smrti!

Ako sa mohol židovský zástup hlučne dožadovať Ježišovej smrti, ak bol Ježiš taký populárny? Tí, čo Ježiša podporovali, boli väčšinou Galilejčania, a preto je možné, že v zástupe, ktorý sa dožadoval jeho smrti, boli najmä Judejci. Galilejčania boli povahou skôr vrúcni, pokorní a priami, zatiaľ čo Judejci boli väčšinou povýšeneckí, bohatí a vysoko vzdelaní, a to najmä v Jeruzaleme. Podstatné je to, čo odhaľuje Matúš, totiž že zástup podnecovali „hlavní kňazi a starší“. (Matúš 27:20) Akú lož asi nahovorili zástupu, aby ich takto pobúrili? Bola to lož, ktorú vyslovili pri Ježišovom súde a ktorá bola opakovaná počas Ježišovej popravy — totiž, že Ježiš povedal, že zničí chrám? — Marek 14:57, 58; 15:29.b

Kolektívna zodpovednosť

Ak tento židovský zástup nepredstavoval celý židovský národ, prečo potom apoštol Peter, keď hovoril pred veľkým zástupom Židov, ktorí sa asi o 50 dní zhromaždili v Jeruzaleme na sviatok týždňov, povedal: „[Vy] ste [Ježiša] pribili na kôl rukou nezákonných ľudí“? (Skutky 2:22, 23) Peter istotne vedel, že väčšina z týchto ľudí nemá takmer nič spoločné s udalosťami, ktoré viedli k Ježišovej poprave. Čo tým teda Peter myslel?

Podľa Písiem skutok vraždy, ktorý nebol potrestaný, preniesol vinu nielen na vraha, ale aj na spoločnosť, ktorá ho nevydala spravodlivosti. (5. Mojžišova 21:1–9) Napríklad raz bol celý kmeň Benjamin posúdený ako zodpovedný za preliatie krvi, lebo nepotrestal skupinu vrahov vo svojom strede. Hoci prevažná väčšina kmeňa nebola priamo zapojená do vraždy, tolerovaním tohto zločinu ho ospravedlňovali, a preto niesli určitú mieru zodpovednosti. (Sudcovia 20:8–48) Áno, tak ako sa hovorí: „Kto mlčí, ten svedčí.“

Podobne aj židovský národ v prvom storočí mlčky súhlasil so zločinom svojich vodcov zodpovedných za preliatie krvi. Tým, že národ toleroval vražedné akcie hlavných kňazov a farizejov, niesol ako celok zodpovednosť. Nepochybne z tohto dôvodu Peter vyzýval židovských poslucháčov, aby prejavili ľútosť.c

Aké boli následky odmietnutia Ježiša ako Mesiáša? O Jeruzaleme Ježiš povedal: „Váš dom [chrám] sa vám zanecháva opustený.“ (Matúš 23:37, 38) Áno, Boh im odňal svoju ochranu a rímske vojská neskôr zničili Jeruzalem i jeho chrám. Tak ako by rodina nejakého človeka pociťovala následky, keby premárnil celý majetok, aj stratu božskej ochrany pociťovali nielen tí, ktorí sa krikom dožadovali Ježišovej smrti, ale aj ich rodiny. V tomto zmysle Ježišova krv prišla na nich a na ich deti. — Matúš 27:25.

V „Novom zákone“ sa však nikde nenachádza tvrdenie, že budúce generácie Židov ponesú zvláštnu vinu za Ježišovu smrť. Naopak, Boh pre svoju lásku k ich predkovi Abrahámovi prejavil Židom mimoriadnu pozornosť tým, že im ako prvým ponúkol príležitosť stať sa kresťanmi. (Skutky 3:25, 26; 13:46; Rimanom 1:16; 11:28) Keď bola táto príležitosť napokon rozšírená aj na Nežidov, Boh pri svojom zaobchádzaní s ľuďmi už nebral do úvahy ich národnostný pôvod. Peter povedal: „S istotou chápem, že Boh nie je predpojatý, ale v každom národe je mu prijateľný ten, kto sa ho bojí a koná spravodlivosť.“ (Skutky 10:34, 35) Apoštol Pavol neskôr napísal: „Niet rozdielu medzi Židom a Grékom.“ (Rimanom 10:12) Potom mali Židia rovnaké postavenie pred Bohom ako Nežidia, a tak to je až dodnes. — Porovnaj Ezechiela 18:20.

Prečo sa v takzvanom kresťanstve prejavuje antisemitizmus?

Z toho teda vyplýva, že „Nový zákon“ nie je antisemitský. Naopak, „Nový zákon“ zaznamenáva učenie muža, ktorý žil a zomrel ako Žid, a ktorý učil svojich židovských nasledovníkov, aby mali v úcte ideály mojžišovského Zákona. (Matúš 5:17–19) Ale ak „Nový zákon“ nenesie vinu, prečo sa v takzvanom kresťanstve sústavne vyskytuje antisemitizmus?

Vinu nemožno pripisovať samotnému kresťanstvu. Podobne ako falošní kresťania v čase Júdu, ktorí ,obracali nezaslúženú láskavosť Boha na ospravedlnenie voľného správania‘, vyznávači kresťanstva počas dejín zatiahli Kristovo meno do bahna bigotnosti a predsudkov. (Júda 4) Teda antisemitizmus v takzvanom kresťanstve vznikol na základe sebeckých predsudkov ľudí, ktorí boli kresťanmi len podľa mena.

Je zaujímavé, čo predpovedal sám Ježiš. Povedal, že niektorí budú tvrdiť, že v jeho mene konali všetky druhy mocných skutkov, ale v skutočnosti to budú „páchatelia nezákonnosti“ — a nie jeho priatelia! (Matúš 7:21–23) Mnohí z týchto ľudí sa pokúšali použiť „Nový zákon“ na ospravedlnenie svojej nenávisti a predsudkov, ale uvažujúci ľudia môžu pochopiť, že ide len o chabú zámienku.

Falošní kresťania sa za svoj antisemitizmus budú musieť pred Bohom zodpovedať. Ale tak ako existencia falšovaných peňazí nevyvracia existenciu pravých, ani existencia napodobeniny kresťanov v žiadnom prípade nepopiera skutočnosť, že naozaj jestvujú praví kresťania, ľudia, ktorí sú známi svojou láskou, a nie predsudkami. Prečo by ste sa s takými ľuďmi nezoznámili v sále Kráľovstva Jehovových svedkov vo vašom okolí?

[Poznámky pod čiarou]

[Zvýraznený text na strane 13]

Antisemitizmus v takzvanom kresťanstve podnecujú ľudia, ktorí sú kresťanmi len podľa mena

[Obrázok na strane 11]

Ani Ježiš, ani jeho učeníci nepodporovali antisemitizmus