Konali Jehovovu vôľu

Rozvážna žena odvracia pohromu

ROZUMNÁ žena vydatá za naničhodného muža — to bol prípad Abigail a Nábala. Abigail bola „veľmi rozvážna a krásnej postavy“. Naproti tomu Nábal bol „drsný a zlý v svojich spôsoboch“. (1. Samuelova 25:3) Mená týchto dvoch ľudí, ktorí sa ako manželia k sebe nehodili, zostali nezmazateľne zapísané v biblickej histórii, a to pre drámu, ku ktorej došlo. Pozrime sa, čo sa odohralo.

Priazeň považovaná za samozrejmosť

V 11. storočí pred n. l. bol Dávid pomazaný za budúceho izraelského kráľa, ale namiesto toho, aby vládol, bol na úteku. Vládnuci kráľ Saul bol rozhodnutý zabiť ho. Preto bol Dávid nútený žiť ako utečenec. Spolu s asi 600 druhmi nakoniec našiel útočisko v pustatine Páran, južne od Judska smerom k pustatine Sinaj. — 1. Samuelova 23:13; 25:1.

Tam sa stretol s pastiermi zamestnanými u muža menom Nábal. Tento bohatý potomok Káleba vlastnil 3000 oviec a 1000 kôz a strihával svoje ovce v Karmeli, meste južne od Hebronu, zrejme asi len 40 kilometrov od Páranu.a Dávid a jeho muži pomáhali Nábalovým pastierom strážiť stáda pred lupičmi, ktorí sa potulovali po pustatine. — 1. Samuelova 25:14–16.

Medzitým sa v Karmeli začalo strihanie oviec. To bola príležitosť na oslavu, podobne ako pre roľníkov bol príležitosťou na oslavu čas žatvy. Bol to tiež čas veľkej štedrosti, keď tí, ktorí vlastnili ovce, odmeňovali tých, čo pre nich pracovali. Preto Dávid nebol opovážlivý, keď poslal desať mužov do mesta Karmel, aby požiadali Nábala o potraviny ako odmenu za službu, ktorú konali pre jeho stáda. — 1. Samuelova 25:4–9.

Ale Nábalova reakcia nebola vôbec prejavom štedrosti. ‚Kto je Dávid?‘ povedal pohŕdavo. Potom naznačil, že Dávid a jeho muži sú len sluhami na úteku, a opýtal sa: „Musím vziať svoj chlieb a svoju vodu a svoje mäso zo zabíjačky, čo som zabil pre svojich strihačov, a dať to mužom, o ktorých ani neviem, odkiaľ sú?“ Keď sa to Dávid dopočul, povedal svojim mužom: „Každý sa opášte svojím mečom!“ Asi 400 mužov sa pripravilo na boj. — 1. Samuelova 25:10–13.

Rozvážnosť Abigail

Nábalova manželka Abigail sa dozvedela o Nábalových utŕhačných slovách. Možno to nebolo po prvý raz, čo musela zakročiť a niekoho s Nábalom zmierovať. V každom prípade, Abigail konala okamžite. Bez toho, že by to povedala Nábalovi, zhromaždila zásoby — včítane piatich oviec a množstva potravín — a vyšla do pustatiny Dávidovi v ústrety. — 1. Samuelova 25:18–20.

Keď Abigail zbadala Dávida, okamžite sa pred ním vrhla na zem. „Nech môj pán nezameriava svoje srdce na toho naničhodného muža Nábala,“ prosila ho. „Tento dar požehnania, ktorý priniesla tvoja slúžka môjmu pánovi, ten bude daný mladým mužom, ktorí chodia v šľapajach môjho pána.“ Dodala: „Nech sa ti [to, čo urobil Nábal] nestane príčinou zapotácania alebo kameňom potknutia pre srdce môjho pána.“ Hebrejské slovo, ktoré je tu preložené ako „zapotácanie“, zahŕňa znepokojené svedomie. Abigail teda Dávida varovala, aby v prenáhlenosti nevykonal niečo, čo by neskôr ľutoval. — 1. Samuelova 25:23–31.

Dávid počúvol Abigail. „Buď požehnaná tvoja rozumnosť a buď požehnaná ty, ktorá si ma dnes zadržala, aby som sa neprevinil krvou,“ povedal jej. „Keby si sa nebola ponáhľala, aby si mi prišla v ústrety, istotne by Nábalovi nezostal do svitania nikto močiaci na stenu.“b — 1. Samuelova 25:32–34.

Poučenie pre nás

Táto biblická správa ukazuje, že určite nie je zlé, keď sa zbožná žena, ak je to potrebné, chopí primeranej iniciatívy. Abigail konala proti vôli svojho manžela Nábala, ale Biblia ju za to neodsudzuje. Naopak, chváli ju ako rozvážnu a rozumnú ženu. Tým, že sa Abigail v tejto krízovej situácii chopila iniciatívy, zachránila mnohým život.

Hoci vo všeobecnosti má žena prejavovať ducha zbožnej podriadenosti, môže byť správne, ak so svojím manželom nesúhlasí, keď ide o spravodlivé zásady. Samozrejme, mala by sa snažiť zachovať si „tichého a mierneho ducha“ a nemala by konať nezávisle len preto, aby mu urobila napriek, z pýchy alebo zo spurnosti. (1. Petra 3:4) No zbožná žena by sa nemala cítiť nútená robiť to, o čom vie, že je veľmi nemúdre alebo že je to porušením biblických zásad. Správa o Abigail skutočne poskytuje spoľahlivé argumenty proti tvrdeniu niektorých, že Biblia opisuje ženy ako obyčajné otrokyne.

Táto správa nás učí aj o sebaovládaní. Dávid niekedy prejavil túto vlastnosť v plnej miere. Napríklad odmietol zabiť pomstychtivého kráľa Saula, aj keď mal na to viacero príležitostí a Saulova smrť by mu priniesla pokoj. (1. Samuelova 24:2–7) Naproti tomu, keď ním Nábal pohrdol a urazil ho, Dávida to zaskočilo a prisahal, že sa pomstí. To je jasným varovaním pre kresťanov, ktorí sa usilujú ‚nikomu neodplácať zlé zlým‘. Mali by sa za každých okolností riadiť Pavlovým napomenutím: „Ak je to možné, pokiaľ to záleží na vás, zachovávajte pokoj so všetkými ľuďmi. Sami sa nepomstite, milovaní, ale nechajte miesto hnevu.“ — Rimanom 12:17–19.

[Poznámky pod čiarou]

[Obrázok na strane 15]

Abigail prináša Dávidovi dary