Ochotne si vzájomne odpúšťajte

1., 2. Prečo by si mal uvažovať o tom, či si ochotný odpustiť?

Z JEHOVOVHO písaného Slova sa dozvedáme, ako sa Jehova pozerá na hriech a ako reaguje, keď hrešíme. Odhaľuje nám tiež veľa o Jehovovej ochote odpustiť. V predchádzajúcom článku sme sa zamerali na postoje, ktoré Dávidovi a Manašemu pomohli získať Jehovovo odpustenie. Ľútosť a úprimný zármutok nad tým, čoho sa dopustili, ich podnietili vyznať svoj hriech, zavrhnúť skazené konanie a prejaviť pravé pokánie. Jehova im preto opäť prejavil svoju priazeň.

² Poďme sa teraz pozrieť na ochotu odpustiť z iného pohľadu. Čo by si asi cítil k Manašemu, keby niektorou z jeho nevinných obetí bol tvoj príbuzný? Dokázal by si mu odpustiť? To je veľmi vhodná otázka, pretože dnes žijeme v nezákonnom, násilnom a sebeckom svete. Teda prečo by mal kresťan pracovať na ochote odpustiť? Môže sa stať, že ti niekto ublíži alebo ťa urazí. Čo ti v takom prípade pomôže ovládnuť emócie, reagovať spôsobom, ktorý sa bude páčiť Jehovovi, a byť ochotný odpustiť?

PREČO MUSÍME ODPÚŠŤAŤ

3. – 5. a) Aké podobenstvo Ježiš použil, aby svojim poslucháčom pomohol pochopiť, že musia odpúšťať? b) Aké poučenie chcel Ježiš odovzdať podobenstvom zaznamenaným v Matúšovi 18:21–35?

³ Ochota odpustiť tým, ktorí nás urazili — či už členom kresťanského zboru, alebo aj iným —, je nevyhnutná, ak si máme udržať pokojné vzťahy v rodine, s priateľmi, s blížnymi i s Jehovom. Z Písma vidíme, že ochota odpustiť druhým bez ohľadu na to, ako často nám ublížili, je kresťanskou požiadavkou. Aby Ježiš svojim poslucháčom pomohol pochopiť rozumnosť tejto požiadavky, použil znázornenie o otrokovi, ktorý mal dlh.

⁴ Tento otrok dlhoval svojmu pánovi sumu, ktorá sa rovnala 60 000 000-násobku dennej mzdy robotníka, no pán mu dlh zrušil. Otrok potom odišiel a vyhľadal svojho spoluotroka, ktorý mu bol dlžný sumu, ktorá sa rovnala len 100-násobku dennej mzdy. Dlžník prosil o strpenie, ale spoluotrok ho uvrhol do väzenia napriek tomu, že jemu samému bol odpustený obrovský dlh. To pána rozzúrilo. „Či si nemal byť aj ty milosrdný k svojmu spoluotrokovi, ako som bol aj ja milosrdný k tebe?“ povedal otrokovi. A tak sa naňho pán „rozhneval a vydal ho žalárnikom, dokiaľ nesplatí všetko, čo bol dlžný“. (Mat. 18:21–34)

⁵ Aké poučenie chcel Ježiš týmto podobenstvom odovzdať? V jeho závere uviedol: „Rovnako bude môj nebeský Otec zaobchádzať s vami, ak nebude každý zo srdca odpúšťať svojmu bratovi.“ ​(Mat. 18:35) Teda poučenie je jasné: Hriechy, ktorých sa počas nedokonalého života dopúšťame, sú dôkazom toho, že sme beznádejne neschopní splniť Jehovove normy. No on je ochotný odpustiť nám, aby sme pred ním mali takpovediac čistý štít. Preto každý, kto túži byť Jehovovým priateľom, je povinný odpúšťať nedostatky druhých. Alebo ako to Ježiš povedal v Kázni na vrchu: „Ak odpustíte ľuďom ich priestupky, aj váš nebeský Otec odpustí vám; ale ak neodpustíte ľuďom ich priestupky, ani váš Otec neodpustí vaše priestupky.“ ​(Mat. 6:14, 15)

6. Prečo odpustiť nie je vždy ľahké?

⁶ ‚Znie to pekne,‘ možno uvažuješ‚ ‚ale ľahšie sa to povie, ako urobí.‘ To je pravda, lebo reakcie na osobné urážky sú často emotívne. Človek sa môže rozhnevať, cítiť sa zradený, dožadovať sa spravodlivosti či dokonca odplaty. Skutočnosť je taká, že niektorí majú pocit, že previnilcovi nikdy nebudú schopní odpustiť. No ochota odpustiť je Jehovovou požiadavkou. Ako si ju môžeš rozvíjať, ak máš aj ty podobné pocity?

ANALYZUJ SVOJE POCITY

7., 8. Čo ti môže pomôcť odpustiť, ak sa ťa dotklo neláskavé správanie druhých?

⁷ Na skutočné alebo domnelé krivdy môže človek reagovať veľmi emotívne. Pouvažuj o reakcii istého mladíka, ktorá sa spomínala v jednej štúdii o hneve: „Raz... som v návale hnevu odišiel z domu a zaprisahal som sa, že sa už nikdy nevrátim. Bol nádherný letný deň a ja som kráčal pôvabnými uličkami, až kým ma to ticho a krása neupokojili. Po niekoľkých hodinách moje srdce zmäklo a ja som sa kajúcne vrátil domov.“ Z tohto príkladu vidno, že keď si doprajeme čas, aby sme sa upokojili, a na situáciu sa pozrieme s chladnou hlavou, môže nám to pomôcť, aby sme nereagovali spôsobom, ktorý by sme neskôr ľutovali. (Žalm 4:4; Prísl. 14:29; Jak. 1:19, 20)

⁸ Ale čo v prípade, že negatívne emócie pretrvávajú? Snaž sa rozpoznať, prečo sa cítiš dotknutý. Je to preto, že sa niekto k tebe zachoval nespravodlivo či nezdvorilo? Alebo preto, lebo máš pocit, že sa ti ten človek snažil ublížiť úmyselne? Bolo jeho konanie naozaj také zlé? Keď pochopíš dôvod, prečo reaguješ určitým spôsobom, pomôže ti to zvážiť, aká reakcia by bola najlepšia a v súlade s Písmom. (Prečítajte Príslovia 15:28; 17:27.) Takýto spôsob uvažovania ti môže pomôcť byť objektívnejší a ochotnejší odpustiť. Keď si osvojíš tento prístup, hoci to môže byť náročné, dovolíš Božiemu Slovu, aby preskúmalo „myšlienky a úmysly [tvojho] srdca“ a viedlo ťa v napodobňovaní príkladu odpúšťania, ktorý nám dal Jehova. (Hebr. 4:12)

MAL BY SI TO BRAŤ OSOBNE?

9., 10. a) Ako môže človek reagovať, keď má pocit krivdy? b) Ako sa môže zmeniť tvoj pohľad na život, keď si osvojíš pozitívny postoj a budeš ochotný odpúšťať?

⁹ V živote často dochádza k situáciám, ktoré nás môžu dráždiť. Napríklad pri šoférovaní sa môže stať, že iné auto takmer narazí do tvojho. Ako zareaguješ? Zrejme si už čítal o prípadoch, keď šoféra podobná situácia natoľko rozhnevala, že na druhého šoféra zaútočil. Ty si však kresťan, a preto by si určite nechcel urobiť nič také.

¹⁰ O koľko lepšie je na chvíľu sa zastaviť a problém rozanalyzovať. Možno aj ty máš podiel na tom, čo sa stalo, pretože si nevenoval dostatočnú pozornosť riadeniu, alebo ten druhý vodič mal nejaký technický problém s vozidlom. Z tohto príkladu vidieť, že hnev, rozčarovanie alebo iné negatívne emócie môžeme zmierniť, keď situáciu lepšie pochopíme, pozrieme sa na vec nezaujato a budeme ochotní odpúšťať. V Kazateľovi 7:9 čítame: „Neunáhľuj sa v svojom duchu, aby si sa urazil, pretože urážlivosť spočíva v náručí hlupákov.“ Neber veci až tak osobne. Možno máš dojem, že išlo o úmyselnú osobnú krivdu, ale v skutočnosti to v mnohých prípadoch vôbec nemusí byť tak. Môže to byť len prejav nedokonalosti alebo mohlo ísť o nedorozumenie. Snaž sa na zdanlivo netaktné správanie alebo slová pozrieť nezaujato a buď ochotný z lásky odpustiť. Keď sa ti to podarí, budeš šťastnejší. (Prečítajte 1. Petra 4:8.)

‚NECH SA VÁŠ POKOJ VRÁTI K VÁM‘

11. Ako by na nás mali vplývať reakcie ľudí na dobré posolstvo?

¹¹ Čo môžeš urobiť, aby si nestratil sebaovládanie, keď je k tebe niekto hrubý vo zvestovateľskej službe? Keď Ježiš vyslal 70 učeníkov zvestovať, povedal im, aby každému domu, ktorý navštívia, popriali pokoj. „Ak je tam priateľ pokoja, váš pokoj zostane na ňom,“ povedal. „A ak tam nie je, navráti sa k vám.“ ​(Luk. 10:1, 5, 6) Ak ľudia na našu službu reagujú priaznivo, sme šťastní, pretože posolstvo, ktoré prinášame, im môže pomôcť. No niekedy ich reakcia vôbec nie je pokojná. Čo vtedy? Ježiš povedal, že pokoj, ktorý sme domácnosti priali, by mal zostať nám. V každom prípade by sme mali byť schopní odísť od dverí s pokojom v srdci, nehľadiac na to, ako sa k nám ľudia správajú. Ak by nás provokácia podráždila, nedokázali by sme si zachovať pokoj.

12. Čo by sme mali robiť podľa Pavlových slov v Efezanom 4:31, 32?

¹² Snaž sa zachovať si pokoj za každých okolností, nielen v kresťanskej službe. Samozrejme, to, že si druhým ochotný odpustiť, ešte neznamená, že musíš schvaľovať ich nesprávne konanie alebo privierať oči nad škodami, ktoré spôsobuje. Odpustiť však znamená, že sa prestaneš hnevať a zachováš si pokoj. Niektorí ľudia sa neustále zaoberajú negatívnymi myšlienkami a uvažovaním o tom, ako sa k nim niekto zle správal, a následkom toho strácajú radosť. Nedovoľ, aby také myšlienky ovládli aj teba. Pamätaj, že ak prechovávaš zatrpknutosť, nemôžeš byť šťastný. Preto odpúšťaj! (Prečítajte Efezanom 4:31, 32.)

REAGUJ SPÔSOBOM, KTORÝ SA PÁČI JEHOVOVI

13. a) Ako môže kresťan ‚zhrnúť žeravé uhlie‘ na hlavu svojho nepriateľa? b) Aký výsledok to môže priniesť, keď na provokáciu zareaguješ s miernosťou?

¹³ Niekedy môžeš mať pocit, že by si tomu, kto ti ublížil, mohol pomôcť pochopiť hodnotu kresťanských noriem. Apoštol Pavol napísal: „‚Keď je tvoj nepriateľ hladný, nakŕm ho; keď je smädný, daj sa mu niečoho napiť; veď týmto konaním zhrnieš žeravé uhlie na jeho hlavu.‘ Nedaj sa premôcť zlom, ale stále premáhaj zlo dobrom.“ ​(Rim. 12:20, 21) Ak budeš napriek provokácii láskavý, možno sa ti podarí obmäkčiť aj ten najtvrdošijnejší postoj a prebudiť v ľuďoch dobré vlastnosti. Keď sa budeš k previnilcovi správať s pochopením, empatiou či dokonca so súcitom, možno mu pomôžeš spoznať biblickú pravdu. V každom prípade ho tvoja mierna reakcia a znamenité správanie môže podnietiť k zamysleniu. (1. Petra 2:12; 3:16)

14. Prečo by si nemal prechovávať zatrpknutosť ani vtedy, keď ti niekto veľmi ublížil?

¹⁴ Za určitých okolností by nebolo vhodné stýkať sa s niektorými ľuďmi. Patria medzi nich tí, ktorí boli niekedy časťou zboru, ale zhrešili, neprejavili pokánie a boli vylúčení. Ak niekto taký ublížil tebe, môže byť veľmi ťažké odpustiť mu, aj keď urobí pokánie. Citové rany sa totiž nehoja rýchlo. Za takých okolností môžeš opakovane prosiť Jehovu, aby ti pomohol odpustiť kajúcnemu hriešnikovi. Koniec koncov, nemôžeš vedieť, čo sa skrýva v srdci druhého človeka. Ale Jehova to vie. On skúma najvnútornejšie sklony ľudí a je k hriešnikom trpezlivý. (Žalm 7:9; Prísl. 17:3) Preto sa v Písme píše: „Nikomu neodplácajte zlé zlým. Robte znamenité veci pred očami všetkých ľudí. Ak je to možné, pokiaľ to záleží na vás, zachovávajte pokoj so všetkými ľuďmi. Sami sa nepomstite, milovaní, ale nechajte miesto hnevu; lebo je napísané: ‚Moja je pomsta; ja odplatím, hovorí Jehova.‘“ ​(Rim. 12:17–19) Máš právo súdiť druhých? Nie. (Mat. 7:1, 2) Môžeš sa však spoľahnúť, že Jehova určite nastolí spravodlivosť.

15. Čo nám pomôže zmeniť postoj voči previnilcom?

¹⁵ Ak máš pocit, že si sa stal obeťou nespravodlivosti, a je pre teba ťažké previnilcovi odpustiť, hoci prejavil pokánie, pamätaj, že aj previnilec je obeťou. Aj on trpí následkom zdedenej nedokonalosti. (Rim. 3:23) Jehova má súcit so všetkými nedokonalými ľuďmi. Preto je vhodné sa za previnilca modliť. Je nepravdepodobné, že by sme sa neprestajne hnevali na niekoho, za koho sa modlíme. Z Ježišových slov je jasné, že by sme nemali prechovávať hnev ani voči tým, ktorí s nami zle zaobchádzajú. Povedal: „Stále milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, ktorí vás prenasledujú.“ ​(Mat. 5:44)

16., 17. Ako by si mal reagovať, keď kresťanskí starší posúdia, že niekto sa úprimne kajá, a prečo?

¹⁶ Jehova zveril kresťanským starším zodpovednosť riešiť nesprávne konanie v zbore. Títo bratia nemajú úplné porozumenie záležitostí, to má len Boh, ale usilujú sa, aby rozhodnutia, ktoré urobia, boli na základe Božieho Slova a pod vedením svätého ducha. Ak prosia Jehovu v modlitbách o pomoc, potom rozhodnutie, ktoré v takýchto záležitostiach urobia, odráža jeho pohľad na vec. (Mat. 18:18)

¹⁷ V takejto situácii sa od nás očakáva, že budeme lojálni. Dokážeš odpustiť a potvrdiť svoju lásku tým, ktorí zhrešili, ale starší posúdili, že urobili úprimné pokánie? (2. Kor. 2:5–8) To nemusí byť ľahké, zvlášť ak sa ten človek previnil voči tebe alebo tvojmu príbuznému. Dôvera v Jehovu a v to, ako prostredníctvom zboru rieši záležitosti, ti pomôže urobiť, čo je správne. Tak dokážeš, že naozaj ochotne odpúšťaš. (Prísl. 3:5, 6)

18. Aký úžitok ti prinesie ochota odpustiť?

¹⁸ Aj odborníci na duševné zdravie si uvedomujú, že ochota odpustiť má pozitívne účinky. Hovoria, že pomáha uvoľniť vnútorné napätie a zbaviť sa emócií, ktoré nás oberajú o silu i o zdravie. Prispieva tiež k zdravým a radostným vzťahom. Na druhej strane neochota odpustiť vedie k oslabenému zdraviu, narušeným vzťahom, stresu a problémom v komunikácii. No to najdôležitejšie, čo prináša ochota odpustiť, je dobrý vzťah s naším nebeským Otcom, Jehovom. (Prečítajte Kolosanom 3:12–14.)