Vzostup a pád svetového obchodu

5. časť: Svet obchodu zosilňuje svoje zovretie

PRVÁ svetová vojna sa sotva skončila a nebezpečná vratkosť európskej ekonomiky dávala tušiť ďalšie ťažkosti. Koncom októbra 1929 prišla katastrofa. Na newyorskej burze došlo k náhlemu zrúteniu. Medzi ľuďmi nastala panika. Vzápätí skrachovali stovky bánk. Tisíce ľudí stratili milióny dolárov. Niektorí spáchali samovraždu skokom z vysokej budovy.

Veľká depresia uvrhla celý svet do ekonomického úpadku, a priložením polienka na oheň, ktorý prerástol do druhej svetovej vojny, aj do následného politického chaosu. Profesor histórie René Albrecht-Carrié opísal tridsiate roky ako obdobie „vyznačujúce sa krízami, ktoré vznikali ako dôsledok ekonomickej katastrofy“.

A tak o menej ako dvadsať rokov od roku 1914 bolo celkom zrejmé, že ekonomické systémy sveta nie sú schopné vyrovnať sa s požiadavkami nového storočia. Je to významné, pretože podľa biblickej chronológie a božského proroctva vypršal v roku 1914 čas, v ktorom Boh ponechával ľudské panstvo bez obmedzovania. V tomto kľúčovom roku ustanovil Boh nebeské kráľovstvo. Jeho neviditeľná prítomnosť sa mala stať zrejmou viditeľným vývojom udalostí. Niektoré z týchto dokladov sú spomenuté v 24. kapitole evanjelia podľa Matúša, v 21. kapitole Lukáša a v 6. kapitole Zjavenia. Povzbudzujeme vás, aby ste si tieto kapitoly prečítali.

Ďalším význačným dokladom skutočnosti, že bolo zriadené toto Kráľovstvo, je postupujúce ničenie zeme jej obyvateľmi. (Zjavenie 11:18) Globálne znečisťovanie, ktorému sme vystavení, poškodzovanie ochrannej ozónovej vrstvy, ktorá je okolo zeme, a možnosť ekologickej katastrofy spôsobenej takzvaným skleníkovým efektom nám poskytuje dostatočný dôvod na záver, že toto proroctvo sa teraz spĺňa.

Veľký obchod — veľký znečisťovateľ?

Priemyselná revolúcia položila základ pre nezvyčajný druh pokroku — pokroku, ktorý umožňuje ľuďom uspokojovať svoje túžby a potreby ľahšie, rýchlejšie a lacnejšie, ale ktorý súčasne zapríčiňuje kyslé dažde, vedie k úniku chemikálií a ničí dažďové pralesy našej zeme; pokrok, ktorý umožňuje prepravu turistov lietadlami na druhý koniec zeme, takže môžu znečistiť kedysi čisté pláže a zničiť prírodné prostredie; pokrok, ktorý nás znečistením ovzdušia a potravy ohrozuje predčasnou smrťou.

Okrem rozvoja technológie, ktorej výsledkom je ničenie zeme, svet veľkého obchodu poskytuje v tomto smere aj motiváciu. Ako poznamenal časopis Time, „bezhlavá honba podnikov za ziskom bola dlho hlavnou príčinou znečisťovania“. Tento časopis citoval ekonóma OSN zameraného na lesné hospodárstvo, ktorý povedal, že komerčná „nezákonná ťažba [v dažďových pralesoch] pramení z chamtivosti“.

Nekapitalistické systémy majú rovnakú vinu. Novinár Richard Hornik v roku 1987 napísal, že „takmer po tri desaťročia komunistickej vlády Peking tvrdil, že je nemožné, aby budovanie socializmu viedlo k degradácii životného prostredia“. No teraz prišiel čas účtovania a aj Čína spoznáva „cenu hospodárskeho pokroku na životnom prostredí“.

Iný novinár označil ničivé následky znečisťovania počas 40-ročnej devastácie Východnej Európy ako „najšpinavšie tajomstvo komunizmu“. Rozsah tohto poškodenia sa stáva zrejmým iba teraz, dávajúc mestu Bitterfeld, ktoré leží 50 kilometrov severne od Lipska, pochybné prvenstvo ako azda najznečistenejšiemu mestu v pravdepodobne najznečistenejšej oblasti na zemi.

Ovocie neľútostnej konkurencie

Tak ako mnohé naše akcie a reakcie sú do značnej miery utvárané náboženstvom a politikou, rovnako sme do značnej miery ovplyvnení svetom veľkého obchodu. Jeho mocné zovretie, ktorým drží ľudstvo, sa dá asi najlepšie vidieť na tom, ako formuje ľudské osobnosti.

Samotný základ, na ktorom je vybudovaný svet kapitalistického obchodu, ducha neľútostného súperenia, možno nájsť všade — v škole, v zamestnaní, v zábave a vo svete športu, a niekedy dokonca i v rodinách. Mladí sú od útleho detstva vedení k súťaživosti, k tomu, aby boli najlepší, aby boli jednotkou. Ekonomické napredovanie sa považuje za najdôležitejšie, a na ceste k nemu je položených len málo obmedzení. Na dosiahnutie úspechu sú muži a ženy povzbudzovaní, aby boli ambiciózni, a ak by to bolo potrebné aj agresívni.

Ľudia, ktorí pracujú v obchode, sú vedení k tomu, aby boli priateľskí a zdvorilí. No zobrazujú tieto vlastnosti vždy ich skutočnú osobnosť, alebo sú niekedy len maskou, ktorú nosia, keď hrajú svoju úlohu? Americký novinár Edgar Watson Howe dal v roku 1911 túto radu: „Keď sa vám nejaký človek snaží niečo predať, nepredstavujte si, že je stále taký zdvorilý.“

Súperenie živí v ľuďoch pocity závisti, žiarlivosť a chamtivosť. Tí, čo vynikajú, sa azda začnú považovať za nadradených, môžu sa stať arogantní a panovační. Naproti tomu tí, čo stále prehrávajú, môžu trpieť nedostatkom sebavedomia a rezignovať. Keďže sú vystavení tlaku súperenia, s ktorým nie sú schopní sa vyrovnať, môžu sa rozhodnúť pre únik — to je postoj, ktorý pomáha vysvetliť prudký nárast samovrážd medzi mladými ľuďmi v niektorých krajinách.

Neúčinné ekonomické systémy, ktoré nie sú schopné poskytovať veci nevyhnutné pre život všetkým rovnomerne, môžu pokriviť charakter ľudí, takže sa niektorí stanú nevďační, sebeckí a bezcitní, zatiaľ čo iní sú zatrpknutí, podliehajú sebaľútosti alebo vymýšľajú intrigy. A tým, že sú peniaze a vlastníctvo pozdvihnuté prakticky až na úroveň božstva, obchodná činnosť môže ľahko obrať ľudí o ich duchovnosť.

Podvodná moc peňazí

Odkedy sa v spoločnosti objavili peniaze, začali prenikať celou ľudskou spoločnosťou a ovplyvňovať ľudské vzťahy. Systém cien pripísal tovaru a službám peňažnú hodnotu. Čoskoro sa všetko začalo vyjadrovať v peniazoch. Stali sa meradlom, ktorým bolo možné ohodnotiť všetko. Tým sa zatemňuje pravda pekne vyjadrená v jednej piesni, že „najlepšie veci v živote sú zadarmo“.

Dokonca aj ľudia začali byť hodnotení v peniazoch, posudzovaní predovšetkým na základe platu alebo majetku. Uznal to aj novinár Max Lerner, keď v roku 1949 napísal: „V našej kultúre robíme hrdinov z ľudí, ktorí sedia na hromade peňazí. Venujeme pozornosť nielen tomu, čo povedia v súvislosti so svojou odbornou kvalifikáciou, ale aj ich názorom na všetky ostatné otázky na svete.“ Istý reportér vyjadril prednedávnom obavy pre názor, ktorého sa pevne držal jeden americký prezident, že totiž bohatstvo je meradlom hodnoty človeka. Tento reportér to považuje za „príznak vrcholného materializmu, ktorý zmenil osemdesiate roky na ‚Moje desaťročie‘, na obdobie, keď podľa majetku svojho poznaný budeš i súdený budeš“.

Prílišné zdôrazňovanie peňazí a vecí, ktoré možno za ne kúpiť, vedie k znižovaniu hodnoty medziľudských vzťahov. Mladý muž z Bangladéša, ktorý sa presťahoval do kapitalistickej Európy, trafil do čierneho, keď poznamenal: „Ľudia sa tu zaujímajú o veci; doma sa viac zaujímame o ľudí.“

Tým, že sa peniaze stali stredobodom záujmu, práca bola zdegradovaná na prostriedok na dosiahnutie cieľa; už nie je potešením, ale bremenom. Človek už nepracuje pre radosť z vlastného výkonu alebo pre radosť z toho, že robí pre iných veci, ktoré potrebujú, ale len preto, aby získal peniaze. Takýto postoj vlastne ľudí okráda o radosť, pretože „viac šťastia je v dávaní ako v prijímaní“. — Skutky 20:35.

Chcete, aby vás formoval svet obchodu?

Vedecký a technický pokrok umožnený objavením a využitím prírodných zákonov božského pôvodu sa ukázal pre ľudstvo často ako veľmi užitočný. Jehovovi svedkovia napríklad nanajvýš oceňujú rozvoj moderných tlačiarenských metód a zlepšenie dopravných a komunikačných možností, ktoré im umožňujú plniť zvestovateľské poverenie spôsobom, ktorý by bol inak nemožný. — Matúš 24:14.

Napriek tomu nemožno poprieť, že potenciál pre konanie dobra, ktorý tento pokrok ponúkal, bol silne znehodnotený ľuďmi, ktorí bezbožne nechali formovať svoje osobnosti falošným náboženstvom, nečestnou politikou a nedokonalými ekonomickými systémami.

Chcete, aby váš potenciál dobra bol znehodnotený pokrivenou osobnosťou, totiž vami samotnými? Dovolíte chamtivému svetu obchodu, aby určoval váš systém hodnôt čiste na peňažnom základe? Aby spôsobil, že láska k peniazom a k majetku zvíťazí vo vašom živote nad medziľudskými vzťahmi? Aby vás okradol o vašu duchovnosť?

Svet obchodu od roku 1914 zosilňuje svoje zovretie ľudstva. Existuje nejaký spôsob ako zabrániť, aby formoval našu osobnosť? Áno, existuje. Posledný článok tohto seriálu nám ukáže, ako je to možné. Vysvetlí nám tiež, ako sa môžeme dožiť dňa, keď si bude môcť ľudstvo s úľavou vydýchnuť: „Finančné ťažkosti sú konečne za nami.“

[Rámček na strane 24]

Svet obchodu pomáha rozpoznať „posledné dni“

Tým, že svet obchodu formuje ľudskú osobnosť, poskytuje doklady o „posledných dňoch“, ako ich opisuje 2. Timotejovi 3:1–4: Ale to vedz, že v posledných dňoch nastanú kritické časy, s ktorými sa bude dať ťažko vyrovnať. Lebo ľudia budú...

milovať samých seba: Hmotári sú egocentrickí. Postoj, ku ktorému povzbudzujú obchodné reklamy, nabáda: ‚Zaslúžiš si to najlepšie. Buď na seba dobrý. Dopraj predovšetkým sebe‘

milovať peniaze: Americký humorista Mark Twain raz povedal: „Niektorí uctievajú postavenie, niektorí uctievajú hrdinov, niektorí uctievajú moc, niektorí uctievajú Boha... ale všetci uctievajú peniaze“

sebaistí, pyšní: Jeden nemecký politik povedal o istých chemických firmách, ktoré otáľali, keď boli požiadané, aby prestali so znečisťovaním: „Zistil som, že tu prevláda veľmi zlý postoj. Je to arogancia sily“

nevďační, neverní: Anglický spisovateľ Thomas Fuller povedal: „Bohatstvo skôr zväčší ako uspokojí chuť,“ a „obchod podvádza za všeobecného súhlasu“

bez prirodzenej náklonnosti: Firmy predávajúce pre zisk rozvojovým krajinám výrobky, ktoré sú inde zakázané, alebo firmy, ktoré stavajú životu nebezpečné továrne v krajinách s menej prísnymi bezpečnostnými predpismi, dávajú najavo malý záujem o životy druhých

neprístupní akejkoľvek dohode, ohovárači: Ekonóm Adam Smith povedal, že „obchod, ktorý by mal byť prirodzeným putom jednoty a priateľstva medzi národmi aj medzi jednotlivcami, sa stal najvýdatnejším zdrojom nezhôd a nepriateľstva“

bez sebaovládania, suroví: Nadmerné nakupovanie na splátky, neovládané utrácanie pri používaní kreditných kariet a postoj „kupuj hneď, plať neskôr“ živený obchodom pre vlastný zisk, prezrádza nedostatok sebaovládania; niektoré obchodné činnosti podporujú ľudské slabosti a zdrojom zisku robia drogy, sexuálnu nemravnosť a hazardné hry

bez lásky k dobru, zradcovia: Noviny The German Tribune píšu: „Premýšľanie o obrovských nákladoch na boj so znečistením životného prostredia naznačuje, koľko ešte chýba v oblasti morálky.“ Ľudia bez morálnych noriem nemajú zábrany zradiť iných pre vlastný prospech

tvrdohlaví: Nátlakové skupiny, napríklad zbrojárska či tabaková lobby, neústupne vynakladajú prostriedky, keď sa pokúšajú ovládať štátnu politiku tak, aby mali zabezpečený vysoký odbyt, hoci ich tovar ohrozuje zdravie a bezpečie verejnosti

nadutí pýchou: Na rozdiel od tvrdenia hmotárov, majetok nie je žiadnym dôvodom na pýchu. Grécky bájkar Ezop povedal: „Vonkajšia paráda je úbohou náhradou vnútornej hodnoty“

viac milujúci rozkoše ako Boha: Komerčná zábava kladie dôraz na rozkoše, čím je vytláčaná duchovnosť; tým bola vytvorená generácia hedonických osôb závislých od rozkoší

[Obrázok na strane 23]

Veľký obchod prispel k tomu, že Európa je asi najznečistenejším kontinentom na zemi