Nech ti nič nebráni zmocniť sa slávy

1., 2. a) Aký význam majú slová, ktoré sa v pôvodných jazykoch Biblie používali na vyjadrenie „slávy“? b) O akých otázkach budeme uvažovať v tomto článku?

ČO TI príde na myseľ, keď počuješ slovo „sláva“? Žiarivá krása stvorenia? (Žalm 19:1) Chvála a sláva, ktorú získali mimoriadne bohatí, múdri alebo úspešní ľudia? Slovo „sláva“ nesie v jazyku, v ktorom bola Biblia pôvodne napísaná, myšlienku váhy. V staroveku boli peniaze zhotovené zo vzácnych kovov, a preto čím bola minca ťažšia, tým bola hodnotnejšia. Slová, ktoré sa používali na vyjadrenie hmotnosti alebo váhy, sa v prenesenom význame začali používať aj na opis toho, čo je vzácne, vznešené alebo impozantné.

² Moc, postavenie či povesť iných ľudí môže na nás urobiť silný dojem. Čo si však na ľuďoch všíma Boh? Odpoveď nachádzame v Písmach, pretože hovoria o sláve, ktorú Boh dáva ľuďom. Napríklad v Prísloviach 22:4 čítame: „Výsledkom pokory a bázne pred Jehovom je bohatstvo a sláva a život.“ A učeník Jakub napísal: „Pokorte sa v Jehovových očiach, a on vás vyvýši.“ ​(Jak. 4:10) Akú slávu Jehova udeľuje ľuďom? Čo by nám mohlo brániť zmocniť sa jej? A ako môžeme pomôcť iným, aby sa jej zmocnili?

3. – 5. K akej sláve nás Jehova môže priviesť?

³ Žalmista vyjadril dôveru, že Jehova ho chytí za pravicu a povedie ku skutočnej sláve. (Prečítajte Žalm 73:23, 24.) Ako to Jehova robí? Svojich pokorných služobníkov vedie k sláve tak, že im v mnohých ohľadoch preukazuje česť. Požehnáva ich tým, že im pomáha pochopiť svoju vôľu. (1. Kor. 2:7) Ľuďom, ktorí ho počúvajú a poslúchajú, prejavuje česť tak, že má k nim blízky vzťah. (Jak. 4:8)

⁴ Okrem toho Jehova svojim služobníkom zveril nádherný poklad v podobe kresťanskej služby. (2. Kor. 4:1, 7) A táto služba vedie k sláve. Tým, ktorí výsadu služby používajú na jeho chválu a na úžitok druhých, sľubuje: „Budem ctiť tých, ktorí ctia mňa.“ ​(1. Sam. 2:30) Jehova si ich ctí tým, že majú u neho dobré meno, a zrejme aj iní Boží služobníci sa o nich dobre vyjadrujú. (Prísl. 11:16; 22:1)

⁵ Aká bude budúcnosť tých, ktorí ‚dúfajú v Jehovu a zachovávajú jeho cestu‘? Na každého z nich sa vzťahuje tento sľub: „On [Jehova] ťa vyvýši, aby si zaujal do vlastníctva zem. Keď budú odrezaní zlí, uvidíš to.“ ​(Žalm 37:34) Tešia sa na to, že získajú večný život, čo je s ničím neporovnateľná česť. (Žalm 37:29)

„NEPRIJÍMAM SLÁVU OD ĽUDÍ“

6., 7. Prečo mnohí nechceli prejavovať vieru v Ježiša?

⁶ Čo by nám mohlo brániť v tom, aby sme získali slávu, ktorú nám Jehova chce dať? Jedným z faktorov je, že by sme pripisovali príliš veľkú váhu názorom ľudí, ktorí nemajú s Bohom žiaden vzťah. Všimni si, čo apoštol Ján napísal o tých, ktorí mali v Ježišových dňoch určité postavenie: „Aj mnohí z vládcov uverili v [Ježiša], ale pre farizejov ho nevyznávali, aby neboli vylúčení zo synagógy, lebo viac milovali ľudskú slávu ako Božiu slávu.“ ​(Ján 12:42, 43) O koľko lepšie by bolo, keby títo vládcovia nepripisovali takú dôležitosť tomu, čo si mysleli farizeji.

⁷ Nejaký čas predtým Ježiš jasne vysvetlil, prečo ho mnohí neprijímali a neprejavovali v neho vieru. (Prečítajte Jána 5:39–44.) Izraelský národ stáročia očakával príchod Mesiáša. Keď Ježiš začal vyučovať, niektorí jednotlivci možno z Danielovho proroctva rozpoznali, že už nadišiel čas, v ktorom sa mal objaviť Kristus. Niekoľko mesiacov predtým začal zvestovať Ján Krstiteľ a mnohí hovorili: „Je to azda Kristus?“ ​(Luk. 3:15) Teraz mali tohto dlho očakávaného Mesiáša medzi sebou. No tí, ktorí boli zbehlí v Zákone, ho neprijali. Ježiš jasne vysvetlil, prečo to tak bolo, týmito slovami: „Ako môžete veriť, keď prijímate slávu jeden od druhého a nehľadáte slávu, ktorá pochádza od jediného Boha?“

8., 9. Na príklade svetla ukáž, ako môže ľudská sláva zatieniť Božiu slávu.

⁸ To, ako môže ľudská sláva zatieniť Božiu slávu, môžeme lepšie pochopiť, keď prirovnáme slávu k svetlu. Náš nádherný vesmír žiari mimoriadnou slávou. Spomínaš si, ako to na teba pôsobilo, keď si naposledy počas jasnej noci pozoroval oblohu posiatu tisícami hviezd? „Sláva hviezd“ vzbudzuje bázeň. (1. Kor. 15:40, 41) Ako však obloha vyzerá, keď sa na ňu pozeráš z ulice osvetleného mesta? Svetlo mesta spôsobuje, že svetlo vyžarované zo vzdialených hviezd takmer vôbec nie je vidieť. Znamená to, že pouličné lampy, štadióny a budovy svietia silnejšie alebo krajšie ako hviezdy? Vôbec nie! Dôvodom je to, že svetlá mesta sú bližšie a bránia nám vo výhľade na Jehovovo stvorenie. Aby sme sa mohli kochať nádherou nočnej oblohy, musíme ísť na miesto, kde nám v tom nebude brániť umelé svetlo.

⁹ Podobne je to aj so slávou. Ak by nesprávny druh slávy bol príliš blízky nášmu srdcu, mohlo by nám to brániť v tom, aby sme si cenili trvalú slávu od Jehovu a usilovali sa o ňu. Mnohí neprijímajú dobré posolstvo o Kráľovstve, pretože sa boja toho, čo si o nich budú myslieť priatelia alebo rodina. Mohla by túžba získať slávu od ľudí ovplyvniť aj tých, ktorí svoj život oddali Bohu? Čo ak je napríklad mladý muž pridelený zvestovať v oblasti, v ktorej ho ľudia dobre poznajú, no ešte nie ako Jehovovho svedka? Cúvne zo strachu? Čo ak je niekto vystavený posmechu, pretože sa usiluje o teokratické ciele? Dovolí, aby ľudia, ktorým chýba správny duchovný pohľad, ovplyvnili rozhodnutia, pred ktorými stojí? Alebo čo ak sa nejaký kresťan dopustil vážneho hriechu? Bude sa snažiť nesprávne konanie zakryť zo strachu, že by stratil dobrú povesť v zbore alebo sklamal svojich blízkych? Ak je jeho túžbou v prvom rade obnoviť svoj vzťah k Jehovovi, potom zavolá „starších zboru“ a požiada ich o pomoc. (Prečítajte Jakuba 5:14–16.)

10. a) Ako nám môžu nadmerné obavy z toho, ako sa na nás pozerajú iní, zastrieť úsudok? b) Čím si môžeme byť istí, ak budeme konať s pokorou?

¹⁰ Možno robíme pokrok v kresťanskej zrelosti, no niektorý spolukresťan nám dá radu. Jeho úprimné postrehy by nám mohli pomôcť, ale len v tom prípade, ak si pred seba nedáme obranný štít a tým môže byť pýcha, snaha zachovať si tvár či ospravedlňovanie svojho konania. Alebo iný príklad. Spolupracuješ s bratom na nejakej úlohe. Ovplyvnia vašu spoluprácu obavy z toho, kto získa uznanie za tvoje dobré nápady a tvrdú prácu? Ak sa niekedy ocitneš v ktorejkoľvek z týchto situácií, pamätaj, že ten „kto je pokorný v duchu, zmocní sa slávy“. (Prísl. 29:23)

11. Ako by sme mali vo svojom vnútri reagovať na pochvalu a prečo?

¹¹ Aj dozorcovia a tí, ktorí sa o tento úrad usilujú, by sa mali mať na pozore pred tým, aby nehľadali slávu od ľudí. (1. Tim. 3:1; 1. Tes. 2:6) Ako by mal brat zareagovať, keď dostane úprimnú pochvalu za dobre vykonanú prácu? Asi si nedá postaviť pomník, ako to urobil kráľ Saul. (1. Sam. 15:12) Je si však vedomý toho, že to, čo sa mu podarilo, je len vďaka Jehovovej nezaslúženej láskavosti a že aj v budúcnosti môže byť úspešný, len ak ho Jehova požehná a pomôže mu? (1. Petra 4:11) Naša vnútorná reakcia na pochvalu odhaľuje, aký druh slávy hľadáme. (Prísl. 27:21)

„CHCETE KONAŤ ŽIADOSTI SVOJHO OTCA“

12. Čo niektorým Židom zabránilo počúvať Ježiša?

¹² Ďalším faktorom, ktorý nám môže brániť zmocniť sa slávy od Boha, sú naše túžby. Nesprávne túžby môžu spôsobiť, že pravdu nebudeme počúvať vôbec. (Prečítajte Jána 8:43–47.) Ježiš niektorým Židom povedal, že nepočúvajú jeho posolstvo, pretože ‚chcú konať žiadosti svojho otca Diabla‘.

13., 14. a) Ako podľa vedcov náš mozog spracováva ľudskú reč? b) Čo rozhoduje o tom, koho počúvame?

¹³ Naše túžby majú vplyv na to, ako počúvame. (2. Petra 3:5) Jehova nás vytvoril s úžasnou schopnosťou odfiltrovať nechcené zvuky. Zastav sa na chvíľu a zameraj sa na to, koľko rôznych zvukov dokážeš práve teraz zachytiť. Pravdepodobne si si mnohé z nich pred chvíľou ani neuvedomoval. Limbický systém tvojho mozgu ti pomáhal zamerať sa na jednu vec, hoci počuješ viaceré zvuky. No vedci zistili, že je mimoriadne ťažké naraz rozpoznávať viaceré zvuky, keď je nimi ľudská reč. To znamená, že keď naraz počuješ dva hlasy, musíš si vybrať, ktorému budeš venovať pozornosť. Vyberieš si ten, ktorý chceš počúvať. Židia, ktorí túžili konať túžby svojho otca, Diabla, nepočúvali Ježiša.

¹⁴ Každému z nás sa do uší dostáva pozvanie z ‚domu múdrosti‘ i z ‚domu hlúposti‘. (Prísl. 9:1–5, 13–17) Múdrosť i hlúposť na nás akoby stále volali, a preto si musíme vybrať, ktoré pozvanie prijmeme. Náš výber závisí od toho, koho vôľu chceme konať. Ježišove ovce počúvajú Ježišov hlas a nasledujú ho. (Ján 10:16, 27) Sú „na strane pravdy“. (Ján 18:37) „Nepoznajú hlas cudzích.“ ​(Ján 10:5) Takíto pokorní ľudia sa zmocnia slávy. (Prísl. 3:13, 16; 8:1, 18)

„TO PRE VÁS ZNAMENÁ SLÁVU“

15. V akom zmysle znamenali Pavlove súženia pre iných slávu?

¹⁵ Keď vytrvávame v konaní Jehovovej vôle, pomáhame druhým zmocniť sa slávy. Efezskému zboru Pavol napísal: „Prosím [vás], aby ste sa nevzdali pre tieto moje súženia kvôli vám, lebo to pre vás znamená slávu.“ ​(Ef. 3:13) V akom zmysle znamenali Pavlove utrpenia slávu pre Efezanov? Pavlova ochota neprestajne im slúžiť napriek skúškam, bola pre nich ukážkou toho, že výsady, z ktorých sa ako kresťania tešili, boli dôležité a mali najvyššiu možnú hodnotu. Keby sa Pavol pre súženie vzdal, nenaznačovalo by to, že vzťah Efezanov k Jehovovi a ich služba i nádej nemá až takú hodnotu? Pavlova vytrvalosť bola na slávu kresťanstva a bola prejavom toho, že byť Ježišovým učeníkom stojí za akúkoľvek obeť.

16. Aké súženie Pavol zažil v Lystre?

¹⁶ Zamysli sa nad tým, čo Pavlova horlivosť a vytrvalosť priniesla. V Skutkoch 14:19, 20 čítame: „Židia z Antiochie a Ikónia prišli a prehovorili zástupy. A títo kameňovali Pavla a vyvliekli ho z mesta [z Lystry] von, lebo si mysleli, že je mŕtvy. Keď ho však obklopili učeníci, vstal a vošiel do mesta. Na druhý deň odišiel s Barnabášom do Derbe.“ Predstav si, že by ťa jedného dňa takmer ukameňovali na smrť a na druhý deň by si sa vydal na cestu dlhú 100 kilometrov, a to bez moderných dopravných prostriedkov!

17., 18. a) Prečo mohol Timotej dôverne poznať Pavlovo utrpenie v Lystre? b) Aký vplyv mala Pavlova vytrvalosť na Timoteja?

¹⁷ Bol Timotej medzi „učeníkmi“, ktorí prišli Pavlovi na pomoc? Hoci o tom záznam v Skutkoch konkrétne nehovorí, je to možné. Zamysli sa nad tým, čo Pavol napísal vo svojom druhom liste Timotejovi. Čítame tam: „Ty si však verne nasledoval moje učenie, moju životnú cestu... to, čo sa mi stalo v Antiochii [vyhnanie z mesta], v Ikóniu [pokus o kameňovanie], v Lystre [kameňovanie], také prenasledovania, ktoré som znášal; a predsa ma Pán vyslobodil zo všetkých.“ ​(2. Tim. 3:10, 11; Sk. 13:50; 14:5, 19)

¹⁸ Z uvedeného textu vyplýva, že Timotej tieto udalosti, ako aj Pavlovu vytrvalosť dobre poznal. To zanechalo v Timotejovej mysli nezmazateľnú stopu. Keď Pavol navštívil Lystru, Timotej bol príkladným kresťanom a „bratia v Lystre a Ikóniu podávali o ňom dobrú správu“. (Sk. 16:1, 2) Časom Timotej získal spôsobilosť, aby sa mohol ujať závažných úloh. (Fil. 2:19, 20; 1. Tim. 1:3)

19. Aký vplyv môže mať naša vytrvalosť na druhých?

¹⁹ Keď budeme aj my vytrvávať v konaní Božej vôle, môže to mať na druhých, hlavne na mladých, podobný vplyv. Z mnohých môžu vyrásť veľmi hodnotní Boží služobníci. Mladí v zbore nás sledujú a učia sa od nás, ako prednášať prejavy a zručne vykonávať zvestovateľskú činnosť. No majú úžitok aj z toho, keď vidia, ako sa vyrovnávame s potupným zaobchádzaním. Pavol ‚vo všetkom vytrvával‘, aby tí, ktorí zostanú verní, „dosiahli záchranu... spolu s večnou slávou“. (2. Tim. 2:10)

20. Prečo by sme mali ďalej hľadať slávu, ktorá je od Boha?

²⁰ Nemali by sme teda ďalej ‚hľadať slávu, ktorá pochádza od jediného Boha‘? (Ján 5:44; 7:18) Určite áno! (Prečítajte Rimanom 2:6, 7.) Jehova dáva ‚večný život tým, ktorí hľadajú slávu‘. Navyše naša ‚vytrvalosť v dobrom diele‘ povzbudzuje iných, aby verne vytrvávali a mali z toho naveky úžitok. Preto nech ti nič nebráni zmocniť sa slávy, ktorú dáva Boh.