Eunika a Loida — príkladné učiteľky

Ako Jehovovi služobníci vieme, že poskytovanie účinného náboženského vzdelania našim deťom je vážna zodpovednosť. Aj v najpriaznivejších časoch môže byť táto úloha plná prekážok a ťažkostí každého druhu. Platí to ešte viac, keď sa kresťanský rodič vyrovnáva s touto náročnou úlohou v nábožensky rozdelenej domácnosti. Taká situácia nie je nová. Písma nám hovoria o jednom rodičovi, ktorý sa ocitol v podobnej situácii v prvom storočí n. l.

Rodina ženy menom Eunika bývala v Lystre, meste v oblasti Lykaónie na juhu strednej časti Malej Ázie. Lystra bolo malé, nie príliš významné provinčné mesto. Bola to rímska kolónia nazývaná Julia Felix Gemina Lustra, ktorú založil cézar Augustus, aby maril činnosť lupičov v okolitých oblastiach. Eunika bola židovská kresťanka, ktorá žila v nábožensky rozdelenej domácnosti so svojím gréckym manželom, svojím synom Timotejom a svojou matkou Loidou. — Skutky 16:1–3.

V Lystre bolo pravdepodobne málo Židov, lebo Biblia sa nezmieňuje o tom, že by tam bola synagóga, i keď v Ikóniu, vzdialenom odtiaľ asi 30 kilometrov, bola židovská obec. (Skutky 14:19) Preto iste nebolo pre Euniku ľahké žiť v súlade so svojou vierou. Skutočnosť, že Timotej nebol po narodení obrezaný, viedla niektorých učencov k domnienke, že Eunikin manžel bol proti tomu.

Avšak Eunika nebola vo svojej viere sama. Zdá sa, že Timoteja školila v „svätých spisoch“ tak jeho matka, ako aj Loida, jeho stará matka z matkinej strany.a Apoštol Pavol nabádal Timoteja: „Pokračuj v tom, čo si sa naučil a bol presvedčený, aby si uveril, lebo vieš, od koho si sa to naučil, a že si od útleho detstva poznal sväté spisy, ktoré ťa môžu urobiť múdrym na záchranu pomocou viery v Krista Ježiša.“ — 2. Timotejovi 3:14, 15.

Vzdelávanie „od útleho detstva“

Keď Pavol povedal, že Timotej bol v „svätých spisoch“ vzdelávaný „od útleho detstva“, znamenalo to zrejme, že bol vyučovaný od dojčenského veku. To je v súlade s tým, že tu Pavol použil grécke slovo (brefos), ktoré vo všeobecnosti označuje novorodenca. (Porovnaj Lukáša 2:12, 16.) Eunika teda vzala vážne úlohu, ktorú jej dal Boh, neotáľala a začala včas dávať Timotejovi školenie, ktoré mu pomohlo vyrásť v oddaného Božieho služobníka. — 5. Mojžišova 6:6–9; Príslovia 1:8.

Timotej ‚bol presvedčený, aby uveril‘ biblickým pravdám. Podľa jedného gréckeho slovníka slovo, ktoré tu Pavol použil, znamená „byť pevne presvedčený o; byť uistený o“ niečom. Nepochybne bol potrebný dlhý čas a bolo vynaložené značné úsilie, aby sa v Timotejovom srdci zakorenilo také pevné presvedčenie, ktoré mu pomáhalo prejavovať vieru v Božie Slovo a uvažovať o ňom. Podľa všetkého sa aj Eunika, aj Loida veľmi snažili vyučovať Timoteja z Písiem. A akú odmenu tieto zbožné ženy zožali! Pavol mohol o Timotejovi napísať: „Spomínam si na nepokryteckú vieru, ktorá je v tebe a ktorú mala najprv tvoja stará matka Loida a matka Eunika, ale ktorá je, ako dôverujem, aj v tebe.“ — 2. Timotejovi 1:5.

Akú nesmierne dôležitú úlohu zohrali Eunika a Loida v Timotejovom živote! V súvislosti s tým autor David Read vyhlasuje: „Ak by bol apoštol veril, že nezáleží na ničom inom, len na Timotejovej osobnej skúsenosti z obrátenia, pripomenul by mu to hneď. Ale prvé, čo mohol povedať o Timotejovej viere, bolo, že už ‚žila v Loide... a v Eunike‘.“ Pavlov výrok o viere Loidy, Euniky a Timoteja ukazuje, že včasné biblické vzdelávanie, poskytované doma rodičmi a dokonca starými rodičmi, je často podstatné pre budúce duchovné vyhliadky mladého človeka. Nemalo by to členov rodiny podnecovať vážne premýšľať o tom, čo robia, aby si spĺňali túto zodpovednosť voči Bohu i voči svojim deťom?

Pavol možno myslel aj na to, aké domáce prostredie Loida a Eunika vytvorili. Apoštol azda navštívil ich dom počas svojho prvého pobytu v Lystre okolo roku 47 alebo 48 n. l. Tieto dve ženy sa pravdepodobne v tom čase obrátili na kresťanstvo. (Skutky 14:8–20) Možno vrúcne, šťastné vzťahy, z ktorých sa v tejto domácnosti tešili, ovplyvnili Pavlovu voľbu slov, keď sa zmieňoval o Loide ako o Timotejovej „starej matke“. Podľa učenca Ceslasa Spicqa grécky výraz, ktorý použil, (mammé na rozdiel od klasického a úctivého téthé) je „detské slovo náklonnosti“ k starej matke, ktoré v tomto kontexte vyjadruje „odtienok dôverného vzťahu a náklonnosti“.

Timotejov odchod

Aký bol Eunikin rodinný stav vtedy, keď Pavol navštívil Lystru druhýkrát (okolo roku 50 n. l.), nie je jasné. Mnohí učenci sa domnievajú, že bola vdovou. Nech už to bolo akokoľvek, Timotej pod vedením svojej matky a starej matky vyrástol na znamenitého mladého muža, ktorý mohol mať v tom čase asi 20 rokov. „Bratia v Lystre a Ikóniu podávali o ňom dobrú správu.“ (Skutky 16:2) Do Timotejovho srdca bola očividne vštepená túžba šíriť dobré posolstvo o Kráľovstve, lebo prijal Pavlovo pozvanie, aby sa s ním a so Sílasom zúčastnil na ich misionárskej ceste.

Predstav si, ako sa Eunika a Loida cítili, keď sa Timotej chystal odísť! Vedeli, že keď apoštol Pavol prvý raz navštívil ich mesto, bol kameňovaný a považovaný za mŕtveho. (Skutky 14:19) Preto iste nebolo pre ne ľahké nechať mladého Timoteja odísť. Asi si kládli otázky, ako dlho bude preč a či sa bezpečne vráti. Napriek takýmto pravdepodobným starostiam ho jeho matka a stará matka nepochybne povzbudzovali, aby prijal túto zvláštnu výsadu, ktorá mu umožní slúžiť Jehovovi ešte plnšie.

Cenné poučenie

Z dôkladného uvažovania o Eunike a Loide sa možno mnohému naučiť. Viera ich podnecovala, aby dali Timotejovi duchovne zdravú výchovu. Zrelý, stály príklad zbožnej oddanosti, ktorý dávajú starí rodičia svojim vnúčatám a iným, môže byť určite užitočný celému kresťanskému zboru. (Títovi 2:3–5) Podobne príklad Euniky pripomína matkám, ktoré majú neveriacich manželov, zodpovednosť poskytovať duchovné školenie svojim deťom a odmenu, ktorú to prináša. Niekedy si takéto konanie možno vyžaduje veľkú odvahu, najmä ak otec nie je naklonený náboženskému presvedčeniu svojej manželky. Žiada si to tiež taktnosť, lebo kresťanská manželka musí mať úctu k postaveniu hlavy, ktoré má jej manžel.

Viera, úsilie a sebazaprenie Loidy a Euniky boli odmenené, keď videli, ako Timotej dosahuje duchovný pokrok a stáva sa vynikajúcim misionárom a dozorcom. (Filipanom 2:19–22) Podobne aj dnes si vyučovanie našich detí biblickým pravdám vyžaduje čas, trpezlivosť a odhodlanie, ale znamenitý výsledok dokáže, že všetko toto úsilie sa skutočne vyplatí. Mnoho príkladných mladých kresťanov, ktorí sú vyučovaní ‚svätým spisom od útleho detstva‘ v nábožensky rozdelenej domácnosti, prináša veľkú radosť svojmu zbožnému rodičovi. A aké pravdivé je príslovie, ktoré hovorí: ‚Tá, ktorá porodí múdreho, sa bude tešiť.‘ — Príslovia 23:23–25.

Apoštol Ján o svojich duchovných deťoch povedal: „Nemám väčší dôvod k vďačnosti ako to, aby som počul, že moje deti chodia ďalej v pravde.“ (3. Jána 4) Pocit vyjadrený v týchto slovách majú iste mnohí, ktorí konali tak ako Eunika a Loida, dve príkladné učiteľky.

[Poznámka pod čiarou]