Kapitola 7

Obnov počiatočnú lásku!

EFEZ

1. Ktorému zboru je adresované Ježišovo prvé posolstvo a čo pripomína dozorcom?

JEŽIŠOVO prvé posolstvo patrí zboru v Efeze, ktorý bol vo vtedajšej dobe kvitnúcim pobrežným mestom v Malej Ázii, neďaleko ostrova Patmos. Ježiš prikazuje Jánovi: „Anjelovi zboru v Efeze napíš: Toto hovorí ten, ktorý drží v svojej pravici sedem hviezd a prechádza sa uprostred siedmich zlatých svietnikov.“ ​(Zjavenie 2:1) Takisto ako v ostatných šiestich posolstvách obracia tu Ježiš pozornosť na určitú charakteristickú črtu, ktorá vyznačuje jeho postavenie a právomoc. Pripomína dozorcom v Efeze, že všetci starší sú pod jeho ochranným dohľadom a že on sám skúma všetky zbory. Až po 20. storočie, po náš vek, stále láskyplným spôsobom uplatňuje toto vedenie, dozerá na starších a láskavo ako pastier opatruje všetkých, ktorí sú spojení so zborom. Z času na čas upravuje zborové usporiadanie, aby mohlo svetlo svietiť jasnejšie. Áno, Ježiš je hlavný pastier nad Božím stádom. — Matúš 11:28–30; 1. Petra 5:2–4.

2. a) Za ktoré výborné veci chváli Ježiš efezský zbor? b) Ktorú radu apoštola Pavla efezskí starší zrejme počúvli?

² Potom Ježiš použije vzor, ktorý sa objaví v ďalších piatich z jeho siedmich posolstiev. Začína slovami vrelej chvály. Pre Efezanov má posolstvo, ktoré znie: „Poznám tvoje skutky a tvoju namáhavú prácu a vytrvalosť a že nemôžeš zniesť zlých a že skúšaš tých, ktorí hovoria, že sú apoštoli, ale nie sú, a našiel si ich ako luhárov. Prejavuješ aj vytrvalosť a vydržal si pre moje meno a neochabol si.“ ​(Zjavenie 2:2, 3) Roky predtým varoval apoštol Pavol starších v Efeze pred ‚utláčajúcimi vlkmi‘, odpadnutými ničiteľmi stáda, a povedal týmto starším, aby ‚zostali bdelí‘ a riadili sa jeho príkladom vytrvalosti. (Skutky 20:29, 31) Oni túto radu zrejme uplatnili, pretože teraz ich Ježiš chváli za ich namáhavú prácu, za vytrvalosť a za to, že neochabli.

3. a) Ako sa „falošní apoštoli“ snažia oklamať verných v súčasnosti? b) Ako Peter varoval pred odpadlíkmi?

³ I v čase Pánovho dňa sa objavujú „falošní apoštoli“, ktorí ‚hovoria prevrátené veci, aby odviedli za sebou učeníkov‘. (2. Korinťanom 11:13; Skutky 20:30; Zjavenie 1:10) Vo všetkých vzájomne si odporujúcich sektárskych náboženstvách vidia čosi dobré, tvrdia, že Boh nemá žiadnu organizáciu, a popierajú, že Ježiš prijal v roku 1914 kráľovskú moc. Spĺňa sa na nich proroctvo z 2. Petra 3:3, 4: „V posledných dňoch prídu posmievači s posmechom a budú postupovať podľa vlastných žiadostí a hovoriť: ‚Kde je tá jeho sľúbená prítomnosť? Veď odo dňa, keď zosnuli naši predkovia, všetko pokračuje presne tak ako od začiatku stvorenia.‘“

4. a) Ako sa odhalí pýcha a spurnosť týchto posmeškárov? b) V čom zmýšľajú dnešní kresťania takisto ako kresťania v Efeze a aké kroky podnikajú proti klamárskym odporcom?

⁴ Títo posmeškári sa búria proti myšlienke, že by mali konať verejné vyhlásenie o svojej viere. (Rimanom 10:10) Získavajú podporu duchovných kresťanstva a využívajú rôzne časopisy a televízne stanice na rozširovanie lživých správ o tých, s ktorými boli kedysi spojení. Verní rýchlo rozpoznajú, že reč a správanie takých podvodníkov nepôsobí dojmom pravdy. Dnešní kresťania, takisto ako Efezania, ‚nemôžu zniesť zlých‘, a preto ich zo svojich zborov vylučujú.a

5. a) Na akú slabosť poukázal Ježiš Efezanom? b) Na ktoré slová mali Efezania pamätať?

⁵ Teraz však, takisto ako v ďalších piatich zo siedmich zborov, Ježiš poukazuje na vážny problém. Hovorí Efezanom: „Mám však proti tebe to, že si opustil lásku, ktorú si mal na začiatku.“ ​(Zjavenie 2:4) V tomto ohľade Efezania nemali sklamať, pretože 35 rokov predtým im písal Pavol o Božej ‚veľkej láske, ktorou nás miloval‘, a nabádal ich: „Staňte sa... napodobňovateľmi Boha ako milované deti a ďalej choďte v láske, podobne ako aj Kristus miloval vás.“ ​(Efezanom 2:4; 5:1, 2) Takisto mali byť do ich sŕdc nezmazateľne vpísané Ježišove slová: „Jehova, náš Boh, je jeden Jehova, a budeš milovať Jehovu, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou, celou svojou mysľou a celou svojou silou.“ ​(Marek 12:29–31) Efezania túto počiatočnú lásku stratili.

6. a) Pred akým nebezpečím a pred akými sklonmi sa musíme chrániť bez ohľadu na to, či sme v pravde dlho, alebo sme sa pripojili k zboru iba nedávno? b) K akému konaniu by nás mala podnecovať láska k Bohu?

⁶ Bez ohľadu na to, či sme už v pravde dlho, alebo sme sa spojili so zborom iba nedávno, musíme dávať pozor, aby sme svoju počiatočnú lásku k Jehovovi nestratili. Ako by mohlo dôjsť k niečomu takému? Mohli by sme pripustiť, že by v našom živote zaujal dôležité miesto náš vzťah k svetskému zamestnaniu, túžba zarobiť veľa peňazí alebo záujem o zábavy. Tak by sme stratili duchovné zmýšľanie a začali by sme zmýšľať telesne. (Rimanom 8:5–8; 1. Timotejovi 4:8; 6:9, 10) Naša láska k Jehovovi by nás mala podnecovať k tomu, aby sme opravovali všetky takéto sklony a neustále ‚hľadali najprv kráľovstvo a Jeho spravodlivosť‘, a tak si ‚ukladali poklady v nebi‘. — Matúš 6:19–21, 31–33.

7. a) Čo by nás malo podnecovať k službe Jehovovi? b) Čo neskôr povedal o láske Ján?

⁷ Nech je naša služba Jehovovi podnecovaná stálou hlbokou a vrúcnou láskou k nemu! Majme vrelé ocenenie pre všetko, čo pre nás urobil Jehova a Kristus. I Ján neskôr napísal: „Láska sa neprejavila tak, že sme my milovali Boha, ale že on miloval nás a poslal svojho Syna ako obeť zmierenia za naše hriechy.“ Ján nám ďalej hovorí: „Boh je láska a kto zostáva v láske, zostáva v spojení s Bohom a Boh zostáva v spojení s ním.“ Nech nikdy neochabne naša láska k Jehovovi, k Pánu Ježišovi Kristovi a k pravdivému, živému Božiemu slovu! Túto lásku môžeme prejavovať nielen horlivou službou Bohu, ale aj tým, že poslúchame „toto prikázanie... od neho, aby ten, kto miluje Boha, miloval aj svojho brata.“ — 1. Jána 4:10, 16, 21; Hebrejom 4:12; pozri aj 1. Petra 4:8; Kolosanom 3:10–14; Efezanom 4:15.

„Konaj skoršie skutky“

8. Ako mali, podľa Ježišových slov, reagovať Efezania?

⁸ Efezania, ak nechcú utrpieť úplnú stratu, musia obnoviť lásku, ktorú mali kedysi. Ježiš im hovorí: „Preto sa rozpamätaj od čoho si odpadol, a rob pokánie a konaj skoršie skutky. Ak to neurobíš, prídem k tebe a odstránim tvoj svietnik z jeho miesta, ak nebudeš robiť pokánie.“ ​(Zjavenie 2:5) Ako prijali efezskí kresťania tieto slová? To nevieme. Dúfame, že robili pokánie a že sa im podarilo opäť prebudiť lásku k Jehovovi. Keby nie, mala byť ich lampa zhasnutá a ich svietnik odstránený. Stratili by svoju prednosť vyžarovať pravdu.

9. a) Aké povzbudzujúce slovo mal Ježiš pre Efezanov? b) Ako neskôr po uplynutí Jánových čias prestali zbory dbať na Ježišove rady Efezanom?

⁹ Ježiš však mal pre Efezanov povzbudzujúce slovo: „Ale máš to, že nenávidíš skutky Mikulášovej sekty, ktoré nenávidím aj ja.“ ​(Zjavenie 2:6) Bolo správne, že aspoň nenávideli sektárske rozdelenie, tak ako ho nenávidí i Pán Ježiš Kristus. V priebehu rokov však mnohé zbory prestali dbať na tieto Ježišove slová. Nedostatok lásky k Jehovovi a k pravde a nedostatok vzájomnej lásky viedol k tomu, že sa dostali do duchovnej temnoty. Rozdelili sa na množstvo vzájomne si odporujúcich siekt. „Kresťanskí“ odpisovači, ktorí nemali lásku k Jehovovi, odstránili z gréckych rukopisov Biblie i Božie meno. Nedostatok lásky viedol tiež k tomu, že sa v mene kresťanstva začali vyučovať babylonské a grécke náuky ako náuka o pekelnom ohni, náuka o očistci a náuka o trojici. Tí, ktorí tvrdili, že sú kresťania, zväčša prestali zvestovať dobré posolstvo o Božom kráľovstve, pretože nemali lásku k Bohu ani k pravde. Začala nad nimi panovať sebecká trieda duchovenstva, ktorá si tu na zemi vytvorila vlastné kráľovstvo. — Porovnaj s 1. Korinťanom 4:8.

10. Aká bola náboženská situácia v kresťanstve v roku 1918?

¹⁰ Keď sa v roku 1918 začal súd od Božieho domu, sektárske duchovenstvo kresťanstva poskytlo otvorenú podporu prvej svetovej vojne. Nabádalo katolíkov i protestantov na oboch stranách, aby sa navzájom zabíjali. (1. Petra 4:17) Na rozdiel od efezského zboru, ktorý nenávidel činy Mikulášovej sekty, boli náboženstvá kresťanstva v tomto čase už dávno plné vzájomne si odporujúcich náuk, ktoré sú namierené proti Bohu, a ich duchovenstvo sa stotožnilo so svetom, o ktorom Ježiš povedal, že jeho učeníci nesmú byť jeho časťou. (Ján 15:17–19) Ich zbory nepoznali tému Biblie, Božie kráľovstvo, a preto nepôsobili ako svietniky vyžarujúce biblickú pravdu, a ich členovia nepatrili do Jehovovho duchovného chrámu. Ich poprední muži (a ženy) neboli hviezdami. Ukázalo sa, že sú členmi ‚človeka nezákonnosti‘. — 2. Tesaloničanom 2:3; Malachiáš 3:1–3.

11. a) Ktorá kresťanská skupina nachádzajúca sa na svetovej scéne v roku 1918 uviedla do praxe Ježišove slová Efezanom? b) Čo robila Jánova trieda od roku 1919?

¹¹ Ale Jánova trieda sa vynorila z búrlivých dní prvej svetovej vojny s láskou k Jehovovi a k pravde, a tá ju nútila, aby slúžila Bohu s plamennou horlivosťou. Odolala tým, ktorí sa snažili zaviesť sektárstvo, ktorí začali doslova zbožňovať prvého prezidenta Spoločnosti Strážna veža Charlesa T. Russella po jeho smrti v roku 1916. Táto skupina kresťanov, ktorá prenasledovaním a odporom bola vedená k disciplíne, zrejme dostala od svojho Pána uznanie podobné slovu „dobre“ a bola ním pozvaná, aby vošla do jeho radosti. (Matúš 25:21, 23) Z pohybu svetodejinných udalostí i svojich vlastných skúseností rozoznala znamenie dané Ježišom, ktorým sa mala vyznačovať jeho neviditeľná prítomnosť v kráľovskej moci. Od roku 1919 postupovali títo kresťania ďalej vpred a podieľali sa na spĺňaní Ježišovho veľkého proroctva: „Toto dobré posolstvo o kráľovstve sa bude zvestovať po celej obývanej zemi na svedectvo všetkým národom; a potom príde koniec.“ ​(Matúš 6:9, 10; 24:3–14) Ak ich láska k Jehovovi bola predtým v nejakom ohľade nedostatočná, od toho času naozaj planie.

12. a) Aká výzva zaznela počas historického zjazdu v roku 1922? b) Aké meno prijali praví kresťania v roku 1931 a z čoho robili pokánie?

¹² Na historickom zjazde v Cedar Point, Ohio, USA, v dňoch 5.–13. septembra 1922, na ktorom sa zúčastnilo 18 000 týchto kresťanov, bola predložená výzva: „Späť na pole, synovia najvyššieho Boha!... Svet musí spoznať, že Jehova je Boh a že Ježiš Kristus je Kráľ kráľov a Pán pánov... Preto zvestujte, zvestujte, zvestujte Kráľa a jeho kráľovstvo.“ Začalo sa dostávať do popredia Božie vzácne meno. Títo kresťania, ktorí sa v roku 1931 zišli na zjazde v Columbuse, Ohio, USA, s radosťou prijali meno, ktoré Boh naznačil v Izaiášovom proroctve — Jehovovi svedkovia. (Izaiáš 43:10, 12) Počínajúc anglickým vydaním z 1. marca 1939 bolo zmenené meno hlavného časopisu tejto organizácie na Strážna veža hlásajúca Jehovovo kráľovstvo, čím bola vzdaná najvyššia česť nášmu Stvoriteľovi a jeho kráľovskému panstvu. Jehovovi svedkovia s obnovenou láskou k Jehovovi robili pokánie z toho, že predtým primerane nevyvyšovali jeho vynikajúce meno a Kráľovstvo a nevzdávali mu náležitú česť. — Žalm 106:6, 47, 48.

„Tomu, kto zvíťazí“

13. a) Aké požehnanie čakalo Efezanov, ak by ‚zvíťazili‘? b) Ako mohli efezskí kresťania ‚zvíťaziť‘?

¹³ Naostatok Ježiš podobne ako v ďalších posolstvách obracia pozornosť na Božieho ducha, ktorý prostredníctvom Ježiša oznamuje, aká je odmena za vernosť. Hovorí Efezanom: „Kto má uši, nech počúva, čo hovorí duch zborom: Tomu, kto zvíťazí, dám jesť zo stromu života, ktorý je v Božom raji.“ ​(Zjavenie 2:7) Tí, ktorí majú počujúce uši, budú horlivo dbať na toto životne dôležité posolstvo. Vedia, že nebolo dané z Ježišovho podnetu, ale že prichádza od samotného Zvrchovaného Pána Jehovu cez jeho svätého ducha čiže jeho činnú silu. Ako majú Efezania ‚zvíťaziť‘? Tak, že pôjdu presne v stopách Ježiša, ktorý si zachoval rýdzosť až po smrť a preto mohol povedať: „Buďte odvážni! Ja som zvíťazil nad svetom.“ — Ján 8:28; 16:33; pozri aj 1. Jána 5:4.

14. Na čo sa zrejme vzťahuje výraz „Boží raj“, ktorý Ježiš použil?

¹⁴ Pomazaní kresťania, akými boli kresťania z Efezu, nemajú vyhliadku na to, že budú žiť v pozemskom raji. Ako to, že za odmenu budú „jesť zo stromu života, ktorý je v Božom raji“? Tu sa nehovorí o obnovenom pozemskom raji, lebo 144 000 pomazaných kresťanov, včítane kresťanov z efezského zboru, je kúpených z ľudstva, aby ako duchovní synovia panovali s Baránkom, Kristom Ježišom, na nebeskej hore Sion. (Efezanom 1:5–12; Zjavenie 14:1, 4) Musí tu byť teda reč o tom, že víťazi zdedia nebeskú ríšu podobajúcu sa záhrade. Tam, „v Božom raji“, priamo v prítomnosti samotného Jehovu, budú títo víťazi, ktorým bude daná nesmrteľnosť, žiť trvale, naveky. To symbolizujú slová, že ‚budú jesť zo stromu života‘.

15. Prečo je Ježišovo povzbudenie, že treba zvíťaziť, také nesmierne dôležité pre dnešný veľký zástup?

¹⁵ Čo potom možno povedať o tých, ktorí tu na zemi verne podporujú 144 000 pomazaných? Veľký zástup týchto spolusvedkov tiež zvíťazí. Majú však nádej vojsť do pozemského raja, kde budú piť z „rieky vody života“ a uzdravia sa pomocou „lístia stromov“ zasadených pozdĺž tejto rieky. (Zjavenie 7:4, 9, 17; 22:1, 2) Ak patríš do tejto skupiny, kiež i ty prejavuješ vrúcnu lásku k Jehovovi a zvíťazíš v zápase viery. Tak môžeš dosiahnuť šťastie v podobe večného života na rajskej zemi. — Porovnaj s 1. Jána 2:13, 14.

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček na strane 36]

Láskyplná chvála Jehovu a jeho Syna

V spevníku, ktorý vydal Jehovov ľud v roku 1905, bolo dvojnásobne viac piesní na chválu Ježiša než na chválu Boha Jehovu. V spevníku z roku 1928 bol približne rovnaký počet piesní vyvyšujúcich Ježiša ako piesní vyvyšujúcich Jehovu. Ale v najnovšom spevníku z roku 1984 je štvornásobne viac piesní na česť Jehovu než na česť Ježiša. To zodpovedá Ježišovým slovám: „Otec je väčší ako ja.“ ​(Ján 14:28) Láska k Jehovovi musí vynikať a musí byť sprevádzaná hlbokou láskou k Ježišovi. Láskou spojenou s ocenením pre jeho drahocennú obeť a pre jeho postavenie, ktoré má ako Boží veľkňaz a kráľ.

[Tabuľka na strane 34]

Vzor Ježišových rád

(Kapitoly a verše zo Zjavenia)

Efez 2:1 2:2, 3 2:4 2:5, 6 2:7

Smyrna 2:8 2:9 — 2:10 2:11

Pergamon 2:12 2:13 2:14, 15 2:16 2:17

Tyatíra 2:18 2:19 2:20, 21 2:24, 25 2:26-28

Sardy 3:1 — 3:1, 2 3:3, 4 3:5

Filadelfia 3:7 3:8 — 3:8-11 3:12

Laodicea 3:14 — 3:15-17 3:18-20 3:21

Kapitola 8

Úsilie o víťazstvo

SMYRNA

1. a) Ktorý zbor dostáva ďalej posolstvo od osláveného Ježiša? b) Čo pripomína Ježiš kresťanom v tomto zbore, keď sám seba nazýva „Prvý a Posledný“?

ZO STAROVEKÉHO Efezu je dnes hŕba rozvalín. Ale miesto, ktorému bolo určené Ježišovo druhé posolstvo, je stále ešte rušným mestom. Asi 60 kilometrov na sever od zboreniska Efezu je turecké mesto Izmir, kde je aj dnes horlivý zbor Jehovových svedkov. Tu bola v prvom storočí Smyrna. Teraz si všimnime ďalšie Ježišove slová: „A anjelovi zboru v Smyrne napíš: Tak hovorí ten ‚Prvý a Posledný‘, ktorý bol mŕtvy a opäť ožil.“ ​(Zjavenie 2:8) Týmto výrokom pripomína Ježiš kresťanom v Smyrne, že z tých, ktorí si zachovali rýdzosť, je on prvým a posledným, koho priamo Jehova vzkriesil k nesmrteľnému duchovnému životu. Všetkých ostatných pomazaných kresťanov vzkriesil Ježiš. Preto je Ježiš naozaj spôsobilý dať radu svojim bratom, ktorí dúfajú, že sa s ním budú podieľať na nesmrteľnom nebeskom živote.

2. Prečo sú pre kresťanov v Smyrne útechou slová toho, „ktorý bol mŕtvy a opäť ožil“?

² Ježiš bol príkladom vytrvalosti v čase prenasledovania pre spravodlivosť a dostal náležitú odmenu. Bol verný až do smrti, a potom vzkriesený, a to je základ nádeje pre všetkých kresťanov. (Skutky 17:31) Ježiš „bol mŕtvy a opäť ožil“, a to je dôkazom, že nič z toho, čo niekto vytrpí za pravdu, nie je márne. Ježišovo vzkriesenie je zdrojom opravdivého povzbudenia pre všetkých kresťanov, najmä vtedy, keď majú trpieť za svoju vieru. Si v takejto situácii? Potom ťa môžu povzbudiť i ďalšie Ježišove slová adresované zboru v Smyrne:

3. a) Aké povzbudenie dal Ježiš kresťanom v Smyrne? b) Prečo Ježiš povedal, že kresťania v Smyrne sú ‚bohatí‘, hoci boli chudobní?

³ „Poznám tvoje súženie a chudobu — ale si bohatý — a rúhanie tých, ktorí o sebe hovoria, že sú Židia, a predsa nimi nie sú, ale sú synagógou Satana.“ ​(Zjavenie 2:9) Ježiš svojim bratom v Smyrne nič nevytýka, iba ich vrele chváli. Pre svoju vieru vytrpeli mnoho súženia. Po hmotnej stránke sú chudobní, pravdepodobne v dôsledku svojej vernosti. (Hebrejom 10:34) No hlavné je, že sa zaujímajú o duchovné veci a ukladajú si poklady v nebi, ako radil Ježiš. (Matúš 6:19, 20) Preto ich hlavný pastier považuje za „bohatých“. — Porovnaj s Jakubom 2:5.

4. Kto kruto prenasledoval kresťanov v Smyrne a ako sa Ježiš díval na takýchto odporcov?

⁴ Ježiš menovite zdôrazňuje, že kresťania v Smyrne znášali veľký odpor zo strany telesných Židov. V raných dobách v tomto náboženstve mnohí rázne odporovali rozširovaniu kresťanstva. (Skutky 13:44, 45; 14:19) Teraz, iba niekoľko desaťročí po páde Jeruzalema, prejavujú Židia v Smyrne toho istého satanského ducha. Nemôžeme sa diviť, že ich Ježiš považuje za „synagógu Satana“.a

5. Aké skúšky čakali kresťanov zo Smyrny?

⁵ Kresťania v Smyrne, ktorí museli čeliť takej nenávisti, dostávajú od Ježiša útechu: „Neboj sa toho, čo máš vytrpieť. Hľa, Diabol uvrhne niektorých z vás do väzenia, aby ste boli dôkladne vyskúšaní a aby ste mali súženie desať dní. Dokáž sa verný až do smrti a ja ti dám korunu života.“ ​(Zjavenie 2:10) Ježiš tu trikrát používa grécke množné číslo v zámene „vy“, a tak ukazuje, že sa tieto slová týkajú celého zboru. Ježiš nemôže sľúbiť, že sa skúšky kresťanov v Smyrne čoskoro skončia. Niektorí z nich budú ďalej prenasledovaní a väznení. Budú mať súženie desať dní. Číslo desať symbolizuje pozemskú úplnosť alebo celistvosť. Aj tí, ktorí sú duchovne bohatí a zachovávajú si rýdzosť, budú prechádzať dôkladnými skúškami, pokým sú v tele.

6. a) Prečo sa nemali kresťania zo Smyrny báť? b) Ako Ježiš uzavrel svoje posolstvo pre kresťanov v Smyrne?

⁶ Kresťania v Smyrne sa však nemusia báť a nemajú robiť žiadne kompromisy. Ak zostanú verní až do konca, je pre nich ako odmena pripravená „koruna života“, v ich prípade nesmrteľný život v nebesiach. (1. Korinťanom 9:25; 2. Timotejovi 4:6–8) Apoštol Pavol považoval túto vzácnu cenu za hodnú akejkoľvek obete, i obete pozemského života. (Filipanom 3:8) Verní v Smyrne zrejme pociťovali to isté. Preto Ježiš uzatvára svoje posolstvo slovami: „Kto má uši, nech počúva, čo hovorí duch zborom: Kto zvíťazí, tomu určite neuškodí druhá smrť.“ ​(Zjavenie 2:11) Tí, ktorí zvíťazia, majú uistenie, že získajú nesmrteľný nebeský život, ktorého sa nemôže dotknúť smrť. — 1. Korinťanom 15:53, 54.

„Súženie desať dní“

7, 8. Ako bol kresťanský zbor v roku 1918 ‚dôkladne vyskúšaný‘, podobne ako zbor v Smyrne?

⁷ Podobne ako kresťania v Smyrne sú dnes členovia Jánovej triedy a ich druhovia stále ‚dôkladne skúšaní‘. Ich vernosť v skúškach je znamením, že sú Božím ľudom. (Marek 13:9, 10) Krátko nato, ako sa začal Pánov deň, Ježišove slová adresované kresťanom v Smyrne priniesli skutočnú útechu malej medzinárodnej skupine Jehovovho ľudu. (Zjavenie 1:10) Táto skupina už od roku 1879 objavovala v Božom slove duchovné bohatstvo, o ktoré sa štedro delila s inými. Ale počas prvej svetovej vojny sa stretla s prudkou nenávisťou a odporom, čiastočne preto, že nepodľahla vojnovej horúčke, a čiastočne preto, že nebojácne odhaľovala omyly kresťanstva. Prenasledovanie, ktoré ju postihlo na podnet niektorých vodcov kresťanstva, vyvrcholilo v roku 1918 a bolo možné porovnať ho s tým, čo vytrpeli kresťania v Smyrne od tamojšej židovskej obce.

⁸ Vlna prenasledovania v Spojených štátoch amerických vyvrcholila 22. júna 1918, keď bol uväznený nový prezident Spoločnosti Strážna veža Joseph F. Rutherford a sedem jeho druhov. Väčšinou boli odsúdení na 20 rokov väzenia. O deväť mesiacov neskôr boli prepustení na záruku. 14. mája 1919 zrušil odvolací súd s konečnou platnosťou nepravdivé obžaloby, ktoré boli proti nim vznesené. Bolo preukázaných 130 omylov pri vyšetrovaní. Rímskokatolícky sudca Manton, rytier rádu Sv. Juraja Veľkého, ktorý v roku 1918 odmietol ich prepustenie na záruku, bol neskôr, v roku 1939, sám odsúdený na 2 roky väzenia a bola mu uložená pokuta 10 000 dolárov za šesť prípadov, v ktorých vyžadoval a prijímal úplatky.

9. Ako v nacistickom Nemecku zaobchádzal Hitler s Jehovovými svedkami a ako na to reagovalo duchovenstvo?

⁹ V čase nacistickej nadvlády v Nemecku Hitler úplne zakázal zvestovateľskú činnosť Jehovových svedkov. Po celé roky boli tisíce svedkov v krutých podmienkach držané v koncentračných táboroch. Mnohí zomreli. Stovky mladých mužov, ktorí odmietli bojovať v Hitlerovej armáde, boli popravené. Duchovenstvo takýto postup podporovalo, ako dokazujú slová istého katolíckeho kňaza, uverejnené v novinách The German z 29. mája 1938. Kňaz okrem iného povedal: „Teraz existuje jedna krajina na zemi, kde sú takzvaní... bádatelia Biblie [Jehovovi svedkovia] zakázaní. Je to Nemecko!... Keď prišiel k moci Adolf Hitler a rímskokatolícky episkopát opakoval svoju žiadosť, Hitler povedal: ‚Títo takzvaní Vážni bádatelia Biblie [Jehovovi svedkovia] spôsobujú len ťažkosti... považujem ich za podvodníkov; nestrpím, aby boli nemeckí katolíci takýmto spôsobom špinení tým americkým sudcom Rutherfordom; rozpúšťam [Jehovových svedkov] v Nemecku.‘“ Kňaz k tomu dodáva: „Bravo!“

10. a) Akému prenasledovaniu čelia Jehovovi svedkovia v priebehu Pánovho dňa? b) K čomu to často viedlo, keď kresťania bojovali na súde za náboženskú slobodu?

¹⁰ Pánov deň pokračoval, a had a jeho semeno nikdy neprestali bojovať proti pomazaným kresťanom a ich druhom. Mnohí boli uväznení a zlomyseľne prenasledovaní. (Zjavenie 12:17) Títo nepriatelia i naďalej ‚prostredníctvom rozhodnutí vytvárajú ťažkosti‘, ale Jehovov ľud neochvejne tvrdí: „Ako vládcu musíme viac poslúchať Boha ako ľudí.“ ​(Žalm 94:20; Skutky 5:29) V roku 1954 bolo v časopise Strážna veža oznámené: „V priebehu uplynulých štyridsiatich rokov vyše sedemdesiat krajín vydalo občas obmedzujúce nariadenia a prenasledovalo Jehovových svedkov.“ Keď bolo možné bojovať za náboženskú slobodu pred súdmi, títo kresťania to robili a v celom rade krajín dosahovali značné víťazstvá. Len na Najvyššom súde Spojených štátov amerických dosiahli Jehovovi svedkovia 50 víťazstiev.

11. Ktoré Ježišovo proroctvo o znamení jeho prítomnosti sa spĺňa na Jehovových svedkoch počas Pánovho dňa?

¹¹ Žiadna iná skupina neposlúcha tak svedomite Ježišov príkaz splácať cézarove veci cézarovi. (Lukáš 20:25; Rimanom 13:1, 7) A predsa členovia žiadnej inej skupiny neboli v toľkých krajinách väznení pod takým množstvom rôznych vlád, v Severnej i Južnej Amerike, v Európe, v Afrike i v Ázii, a deje sa to až dodnes. Ježišovo veľké proroctvo o znamení jeho prítomnosti obsahovalo tieto slová: „Potom vás vydajú súženiu a budú vás zabíjať a budete predmetom nenávisti všetkých národov pre moje meno.“ ​(Matúš 24:3, 9) To sa v Pánovom dni nepochybne spĺňa na kresťanských Jehovových svedkoch.

12. Ako vyzbrojovala Jánova trieda Boží ľud proti prenasledovaniu?

¹² Aby bol Boží ľud posilnený proti súženiu, Jánova trieda mu neustále pripomínala obsah Ježišových slov určených kresťanom v Smyrne. Napríklad, keď sa začalo nacistické prenasledovanie, vyšli v rokoch 1933 a 1934 v Strážnej veži články ako „Nebojte sa!“, kde boli rozoberané slová z Matúša 10:26–33, „Ohnivá pec“, založený na Danielovi 3:17, 18, a „Ústa leva“, s východiskovým textom z Daniela 6:22. V osemdesiatych rokoch zažili Jehovovi svedkovia kruté prenasledovanie vo vyše 40 krajinách. Strážna veža posilňovala v tom čase Boží ľud napríklad článkami „Šťastní aj napriek ťažkostiam“ a „Kresťania vytrvalo čelia ťažkostiam“.b

13. Prečo sa kresťanskí Jehovovi svedkovia neboja prenasledovania, podobne ako sa nebáli kresťania zo Smyrny?

¹³ Kresťanskí Jehovovi svedkovia počas symbolických desiatich dní naozaj trpia telesné prenasledovanie a iné skúšky. Neboja sa, ako sa nebáli vtedy kresťania v Smyrne, a nemusí sa báť ani nikto z nás, i keď sa ťažkosti na zemi zväčšujú. Sme pripravení vydržať utrpenie a s radosťou zniesť i „plienenie svojho majetku“. (Hebrejom 10:32–34) Ak budeme študovať Božie slovo a stotožníme sa s ním, budeme dobre vyzbrojení, aby sme mohli obstáť pevní vo viere. Môžeš si byť istý, že ťa v tvojej rýdzosti Jehova môže a chce chrániť. „Uvrhnite naňho všetku svoju úzkostlivú starosť, lebo sa o vás stará.“ — 1. Petra 5:6–11.

[Poznámky pod čiarou]

[Rámček/obrázok na strane 39]

Už asi 50 rokov poskytujú historici svedectvo o rýdzosti nemeckých Jehovových svedkov v období nacistického režimu. V knihe Matky vo vlasti (angl., vydanej v roku 1986) od historičky Claudie Koonzovej, sa hovorí: „Prevažná väčšina Nemcov, ktorí neprijímali nacizmus, našla nejaký spôsob existencie v režime, ktorým pohŕdala... Na druhom konci štatistického a ideologického spektra bolo 20 000 Jehovových svedkov, ktorí prakticky do jedného jednoznačne odmietli prejavovať akúkoľvek formu poslušnosti nacistickému štátu... Najsúdržnejšia skupina odporujúcich bola udržiavaná náboženstvom. Jehovovi svedkovia už od začiatku nespolupracovali so žiadnou zložkou nacistického štátu. I potom, keď gestapo v roku 1933 zničilo ich národné ústredie a v roku 1935 sektu zakázalo, odmietali dokonca i hovoriť ‚Heil Hitler‘. Asi polovica Jehovových svedkov (väčšinou muži) bola poslaná do koncentračných táborov, tisíc ich bolo popravených a ďalších tisíc ich v rokoch 1933 až 1945 zomrelo... Katolíci i protestanti počuli, ako ich ich duchovenstvo nabáda, aby spolupracovali s Hitlerom. Ak odmietali, robili to proti príkazom štátu i cirkvi.“

Kapitola 9

Ďalej sa držme Ježišovho mena

PERGAMON

1. Ktorý zbor dostal ďalšie Ježišovo posolstvo a ako to vyzeralo v meste, v ktorom títo kresťania žili?

AK BUDEME cestovať pobrežnou hradskou asi 80 kilometrov na sever od Smyrny a potom asi 24 kilometrov do vnútrozemia údolím rieky Kaikus, dostaneme sa do Pergamu, ktorý sa dnes volá Bergama. Mesto bolo vychýrené svojím chrámom boha Dia čiže Jupitera. V 19. storočí archeológovia preniesli oltár tohto chrámu do Nemecka, kde ho môžeme aj teraz vidieť v Pergamonskom múzeu v Berlíne, spolu s mnohými sochami a reliéfmi pohanských bohov. Aké posolstvo dá Pán Ježiš Kristus zboru, ktorý žije uprostred takého modlárstva?

2. Ako Ježiš ukázal svoju totožnosť a aký význam má to, že má „dvojsečný meč“?

² Ježiš najprv oznamuje svoju totožnosť: „Anjelovi zboru v Pergame napíš: Toto hovorí ten, ktorý má ostrý, dlhý dvojsečný meč.“ ​(Zjavenie 2:12) Ježiš tu opakuje opis, ktorý je uvedený v Zjavení 1:16. Ako sudca a vykonávateľ rozsudku porazí tých, ktorí prenasledujú jeho učeníkov. Toto uistenie naozaj prináša útechu. No pokiaľ ide o súd, majú byť i ľudia vnútri zboru varovaní, že Jehova, ktorý koná prostredníctvom svojho ‚posla zmluvy‘ Ježiša Krista, ‚sa stane rýchlym svedkom‘ proti všetkým, ktorí sa hlásia ku kresťanstvu, ale pritom pestujú modlárstvo, nemravnosť, lož a nepoctivosť a nestarajú sa o to, čo je potrebné. (Malachiáš 3:1, 5; Hebrejom 13:1–3) Na rady a pokarhania, ktoré z Božieho podnetu udeľuje Ježiš, je nutné dbať.

3. Aké falošné uctievanie pestovali v Pergame a prečo možno povedať, že tam bol „Satanov trón“?

³ Ježiš teraz hovorí zboru: „Viem, kde bývaš, tam, kde je Satanov trón.“ ​(Zjavenie 2:13a) Áno, títo kresťania boli obklopení satanským uctievaním. Okrem chrámu boha Dia bola tam aj svätyňa Asklépia, boha lekárstva. Pergamon bol známy tiež ako stredisko kultu cisára. Hebrejské slovo prekladané ako Satan znamená „odporca“ a jeho „trón“ znázorňuje jeho svetové panstvo, ktoré Boh na čas pripustil. (Jób 1:6, Preklad nového sveta — Biblia s odkazmi, pozn. pod čiarou.) Rozsah modlárstva v Pergame bol dôkazom toho, že Satanov „trón“ stál v tomto meste pevne. Satan musel iste pociťovať veľký hnev, keď sa pred ním tamojší kresťania neskláňali pri nacionalistickom uctievaní.

4. a) Akú pochvalu dáva Ježiš kresťanom v Pergame? b) Čo napísal rímsky legát Plínius cisárovi Trajánovi o zaobchádzaní s kresťanmi? c) Ako sa správali kresťania v Pergame i napriek nebezpečiu?

⁴ Áno, práve tu v Pergame je „Satanov trón“. „A predsa,“ pokračuje Ježiš, „sa ďalej držíš môjho mena a nezaprel si svoju vieru vo mňa ani v dňoch Antipa, môjho verného svedka, ktorý bol zabitý tam u vás, kde býva Satan.“ ​(Zjavenie 2:13b) To je pochvala, ktorá hlboko dojíma. Antipas bol asi umlčaný, lebo odmietal podriadiť sa démonickým zvykom a uctievaniu rímskeho cisára. Onedlho potom, čo Ján dostal toto proroctvo, napísal Plínius mladší, osobný vyslanec cisára Trajána, list Trajánovi, v ktorom vysvetlil svoj postup pri jednaní s ľuďmi, ktorí boli obvinení, že sú kresťania — cisár tento postup schválil. Tí, ktorí popreli, že sú kresťania, boli prepustení, keď, podľa Plíniových slov, „opakovali po mne vzývanie bohov, obetovali kadidlo a víno tvojmu [Trajánovmu] obrazu... a keď navyše prekliali Krista“. Všetci, o ktorých sa zistilo, že sú kresťania, boli popravení. Ani zoči-voči takémuto nebezpečenstvu nezapreli kresťania v Pergame svoju vieru. ‚Ďalej sa držali Ježišovho mena‘, a naďalej ctili jeho vysoké postavenie Jehovovho ospravedlniteľa a menovaného sudcu. Verne a oddane kráčali v Ježišových šľapajach ako svedkovia Kráľovstva.

5. a) Aký novodobý náprotivok kultu cisára viedol k tomu, že kresťania v 20. storočí museli podstúpiť veľké skúšky? b) Akú pomoc priniesla kresťanom Strážna veža?

⁵ Ježiš pri rôznych príležitostiach ukázal, že Satan panuje nad terajším zlým svetom, no nad Ježišom nemal moc, pretože Ježiš zachovával rýdzosť. (Matúš 4:8–11; Ján 14:30) Dnes, v 20. storočí, bojujú o panstvo nad svetom mocné národy, najmä „kráľ severu“ a „kráľ juhu“. (Daniel 11:40) Bol vybičovaný vlastenecký zápal, a kult uctievania cisára má svoj novodobý náprotivok vo vlne nacionalizmu, ktorá sa valí zemou. Články o neutralite, ktoré vyšli v Strážnej veži z 1. novembra 1939, a potom ešte z 1. novembra 1979 a z 1. septembra 1985 (angl.) (8, 1980 a 2, 1987, slov. vydanie), jasne vyjadrili biblické učenie o tejto otázke a poskytli vodidlo kresťanom, ktorí chcú chodiť v Jehovovom mene a zvíťaziť nad svetom, ako nad ním statočne zvíťazil Ježiš. — Micheáš 4:1, 3, 5; Ján 16:33; 17:4, 6, 26; 18:36, 37; Skutky 5:29.

6. Aký pevný postoj podobný Antipovmu zaujali Jehovovi svedkovia v novej dobe?

⁶ Takáto rada bola naliehavo potrebná. Zoči-voči slepej nacionalistickej vášni museli Jehovovi svedkovia, pomazaní aj ich druhovia, stáť pevne vo viere. V Spojených štátoch amerických boli stovky detí a učiteľov vylúčené zo škôl, lebo nezdravili národnú vlajku, v Nemecku boli svedkovia kruto prenasledovaní za to, že nechceli zdraviť hákový kríž. Ako už bolo uvedené, Hitlerovi nacisti pobili tisíce verných a oddaných Jehovových služobníkov, pretože títo ľudia sa nechceli zúčastňovať na nacionalistickom modlárstve. V 30. rokoch, v čase, keď v Japonsku prekvitalo šintoistické uctievanie cisára, dvaja priekopníci zasiali mnoho semien Kráľovstva na Japoncami okupovanom Tchaj-wane. Vojenskí vládcovia ich uvrhli do väzenia, kde jeden z nich na následky surového zaobchádzania zomrel. Druhý bol neskôr prepustený, ale zastrelený odzadu — to bol novodobý Antipas. Až dodnes sú krajiny, ktoré vyžadujú uctievanie nacionalistických symbolov a výlučnú oddanosť štátu. Mnoho mladých svedkov je väznených a nemálo ich bolo popravených, pretože sa odvážne zastávali kresťanskej neutrality. Ak si mladý a stojíš pred takými problémami, študuj denne Božie slovo, aby si ‚mal vieru na zachovanie duše nažive‘ s vyhliadkou na večný život. — Hebrejom 10:39–11:1; Matúš 10:28–31.

7. Ako čelili spornej otázke súvisiacej s vlasteneckým uctievaním mladí kresťania v Indii a k čomu to viedlo?

⁷ Podobným problémom čelí i mládež v škole. V roku 1985 tri deti Jehovových svedkov v štáte Kérala, v Indii, odmietli urobiť kompromis vo svojej viere založenej na Biblii a spievať národnú hymnu. Úctivo stáli, kým ostatní spievali, ale i napriek tomu ich vylúčili zo školy. Ich otec sa v tejto veci odvolal priamo na Najvyšší súd Indie, kde dvaja sudcovia rozhodli v prospech detí. Odvážne vyhlásili: „Naša tradícia učí znášanlivosti; naša filozofia učí znášanlivosti; naša ústava uvádza znášanlivosť do praxe; preto ju nerieďme.“ V novinových správach a priaznivých úvodníkoch, zaoberajúcich sa týmto prípadom, bol celý národ, ktorý tvorí skoro pätinu obyvateľstva zemegule, informovaný o tom, že sú v jeho krajine kresťania, ktorí uctievajú pravého Boha Jehovu, a že sa verne a oddane zastávajú biblických zásad.

Zhubné vplyvy

8. Aké pokarhanie musí dať Ježiš kresťanom v Pergame?

⁸ Áno, kresťania v Pergame zachovávali rýdzosť. „Ale,“ hovorí Ježiš, „mám niekoľko vecí proti tebe.“ Čoho sa dopustili, že si zaslúžia výčitku? Ježiš hovorí: „Že tam máš takých, ktorí sa držia učenia Balaama, ktorý šiel a učil Balaka klásť dôvod na potkýnanie pred synov Izraela, aby jedli veci obetované modlám a aby smilnili.“ — Zjavenie 2:14.

9. Kto bol Balaam a ako bol jeho radou položený dôvod na potkýnanie pred synov Izraela?

⁹ V dobe Mojžiša si moábsky kráľ Balak najal Balaama, neizraelského proroka, ktorý čosi vedel o Jehovových cestách, aby zlorečil Izraelu. Jehova Balaamovi odporoval a donútil ho, aby predniesol požehnanie pre Izraelčanov a prekliatie pre ich nepriateľov. To vyvolalo v Balakovi nevôľu, ktorú Balaam upokojoval tým, že navrhol oveľa rafinovanejší útok: Nech moábske ženy zvedú izraelských mužov k hrubej sexuálnej nemravnosti a k modlárskemu uctievaniu pohanského boha Baala z Peoru! Táto taktika zapôsobila. Vzplanul Jehovov spravodlivý hnev a Jehova zoslal pohromu, ktorá pobila 24 000 izraelských smilníkov — pohromu, ktorá bola zastavená iba vtedy, keď kňaz Pinchas podnikol rozhodné kroky, aby odstránil zlo z Izraela. — 4. Mojžišova 24:10, 11; 25:1–3, 6–9; 31:16.

10. Aké dôvody na potkýnanie prenikli do zboru v Pergame a prečo si títo kresťania možno mysleli, že bude Boh prehliadať ich priestupky?

¹⁰ Sú snáď v časoch Jána podobné dôvody na potkýnanie v Pergame? Áno. Do zboru v Pergame prenikla nemravnosť a modlárstvo. Tamojší kresťania nedbali na Božie varovanie, ktoré Boh dal prostredníctvom apoštola Pavla. (1. Korinťanom 10:6–11) Vytrpeli prenasledovanie, a preto si možno myslia, že Jehova bude prehliadať ich sexuálne priestupky. Preto im Ježiš jasne ukazuje, že sa takého zla musia vyvarovať.

11. a) Pred čím by sa kresťania mali mať na pozore a akého zmýšľania sa musia vyvarovať? b) Koľko osôb bolo vylúčených z kresťanského zboru v priebehu rokov, a väčšinou z akých dôvodov?

¹¹ Podobne i dnes musia kresťania dávať pozor, aby neobracali „nezaslúženú láskavosť nášho Boha na ospravedlnenie voľného správania“. (Júda 4) Musíme nenávidieť to, čo je zlé a ‚biť svoje telo‘, aby sme kráčali cestou kresťanskej cnosti. (1. Korinťanom 9:27; Žalm 97:10; Rimanom 8:6) Nikdy by sme si nemali myslieť, že nám horlivosť v službe Bohu a rýdzosť v prenasledovaní dáva oprávnenie dopúšťať sa nesprávneho sexuálneho správania. Tých, ktorí sa dopustili priestupku a boli vylúčení z celosvetového kresťanského zboru, väčšinou z dôvodov sexuálnej nemravnosti, bolo v priebehu rokov desaťtisíce. V niektorých rokoch ich bolo dokonca viac, než koľko ich padlo v starovekom Izraeli pre Baala z Peoru. Dávajme preto pozor, aby sme sa nikdy nedostali do takejto spoločnosti! — Rimanom 11:20; 1. Korinťanom 10:12.

12. Aké zásady platia pre dnešných kresťanov tak isto ako pre Božích služobníkov v predchádzajúcich dobách?

¹² Ježiš karhá pergamských kresťanov i za to, že ‚jedli jedlo obetované modlám‘. Čo by to mohlo znamenať? Vo svetle toho, čo písal Pavol Korinťanom, sa zdá, že niektorí asi zneužívali svoju kresťanskú slobodu a svojvoľne urážali svedomie iných. Pravdepodobnejšie však je, že sa nejakým spôsobom zúčastnili skutočných modlárskych obradov. (1. Korinťanom 8:4–13; 10:25–30) Dnešní verní kresťania musia pri uplatňovaní kresťanskej slobody prejavovať nesebeckú lásku a dávať pozor, aby neprivádzali k potknutiu iných. Je samozrejmé, že sa dnes musia vyhýbať novodobým formám modlárstva, ako je uctievanie televíznych, filmových a športových hviezd alebo zbožňovanie peňazí, alebo i vlastného brucha. — Matúš 6:24; Filipanom 1:9, 10; 3:17–19.

Vystríhaj sa sektárstva!

13. Ako Ježiš ďalej karhá kresťanov v Pergame a prečo to tento zbor potreboval?

¹³ Ježiš ďalej karhá kresťanov v Pergame: „Tak aj ty máš takých, ktorí sa podobne pridržiavajú učenia Mikulášovej sekty.“ ​(Zjavenie 2:15) Ježiš predtým chválil Efezanov, že nenávidia skutky tejto sekty. No kresťania v Pergame potrebujú radu, aby chránili zbor pred sektárstvom. Na dodržiavanie kresťanských meradiel treba viac pevnosti, aby bola zachovaná jednota, o ktorú sa modlil Ježiš v Jánovi 17:20–23. Je nutné „tak nabádať zdravým učením, ako aj karhať tých, ktorí odporujú“. — Títovi 1:9.

14. a) S kým musel zápasiť kresťanský zbor už od raných čias a ako opísal týchto ľudí apoštol Pavol? b) Na ktoré Ježišove slová by mali dbať všetci, ktorí mávajú sklon ísť za nejakou odštiepenou skupinou?

¹⁴ Už od raných čias musel kresťanský zbor zápasiť s pyšnými odpadlíkmi, ktorí hladkou, podvodníckou rečou „spôsobujú rozdelenie a príležitosti na potkýnanie v rozpore s učením“, ktoré poskytuje Jehovov oznamovací prostriedok. (Rimanom 16:17, 18) Apoštol Pavol varoval pred týmto nebezpečím vo všetkých svojich listoch.a V dnešných časoch, keď Ježiš obnovil kresťanskú čistotu a jednotu pravého zboru, nebezpečenstvo sektárstva ďalej trvá. Preto by každý, kto by snáď mal sklon ísť za nejakou odpadnutou skupinou a vytvárať takto nejakú sektu, mal dbať na ďalšie Ježišove slová: „Preto rob pokánie. Ak nie, prídem rýchlo k tebe a budem s nimi bojovať dlhým mečom svojich úst.“ — Zjavenie 2:16.

15. Ako sa začína sektárstvo?

¹⁵ Ako sa začína sektárstvo? Nejaký samozvaný učiteľ začne zasievať pochybnosti, vytvárať spory o niektorých biblických pravdách (napríklad o tom, či žijeme v posledných dňoch) — takto sa oddelí nejaká odštiepenecká skupina a ide za ním. (2. Timotejovi 3:1; 2. Petra 3:3, 4) Alebo niekto kritizuje spôsob, akým Jehova necháva vykonávať svoje dielo. Taký človek sa dovoláva, aby sa ľudia šetrili, a tvrdí, že nie je biblické ani potrebné chodiť do svedeckej služby s posolstvom o Kráľovstve. Keby sa podobní ľudia podieľali na tej kritizovanej službe, podľa príkladu Ježiša a jeho apoštolov, zostali by pokorní; no oni sa radšej odtrhnú a idú ľahkou cestou, pri ktorej si možno ako súkromná skupina príležitostne čítajú Bibliu. (Matúš 10:7, 11–13; Skutky 5:42; 20:20, 21) Takí ľudia si vymýšľajú vlastné názory o slávnosti na pamiatku Ježišovej smrti, o biblickom príkaze zdržiavať sa krvi, o slávení sviatkov a užívaní tabaku. Znevažujú i Jehovovo meno; veľmi skoro sa vracajú späť k nezdravo povoľným cestám Veľkého Babylonu. A čo je ešte horšie, niektorí sa nechajú Satanom podnietiť k tomu, že sa obrátia proti svojim bývalým bratom a začnú ‚biť svojich spoluotrokov‘. — Matúš 24:49; Skutky 15:29; Zjavenie 17:5.

16. a) Prečo by mali tí, ktorí kolíšu, lebo sú pod vplyvom odpadlíkov, rýchle robiť pokánie? b) Čo sa stane tým, ktorí nebudú robiť pokánie?

¹⁶ Každý, kto kolíše pod podobným odpadlíckym vplyvom, mal by veľmi rýchlo poslúchnuť Ježišovu výzvu k pokániu. Odpadlícku propagandu je potrebné odmietnuť ako jed, ktorým skutočne je. Na rozdiel od spravodlivých, cudných a milovaniahodných právd, ktorými Ježiš sýti svoj zbor, zakladá sa na závisti a nenávisti. (Lukáš 12:42; Filipanom 1:15, 16; 4:8, 9) Pokiaľ ide o tých, ktorí nechcú robiť pokánie, Pán Ježiš s nimi naozaj ‚bojuje dlhým mečom svojich úst‘. Preosieva svoj ľud, aby zachoval jednotu, za ktorú sa modlil v posledný večer, ktorý strávil so svojimi učeníkmi. (Ján 17:20–23, 26) Odpadlíci odmietajú láskyplnú radu a pomoc, ktorú im ponúkajú hviezdy v Kristovej pravici, a preto ich Ježiš súdi a trestá „čo najprísnejšie“ a odstráni ich „von do tmy“. Sú vylúčení, aby už nepôsobili ako kvas medzi Božím ľudom. — Matúš 24:48–51; 25:30; 1. Korinťanom 5:6, 9, 13; Zjavenie 1:16.

‚Skrytá manna a biely kamienok‘

17. Aká odmena čaká pomazaných kresťanov, ktorí ‚zvíťazia‘, a čo museli prekonávať kresťania v Pergame?

¹⁷ Všetkých, ktorí dbajú na Ježišovu radu vedenú Jehovovým svätým duchom, očakáva nádherná odmena. Počúvajme! „Kto má uši, nech počúva, čo hovorí duch zborom: Tomu, kto zvíťazí, dám zo skrytej manny a dám mu biely kamienok a na kamienku napísané nové meno, ktoré nepozná nikto, iba ten, kto ho prijíma.“ ​(Zjavenie 2:17) Kresťania v Pergame sú teda podobne ako kresťania v Smyrne povzbudzovaní, aby ‚zvíťazili‘. Ak majú kresťania v Pergame, kde je Satanov trón, dosiahnuť úspech, musia sa vyvarovať modlárstva. Musia prekonávať nemravnosť, sektárstvo a odpadlíctvo súvisiace s Balakom, Balaamom a Mikulášovou sektou. Ak pomazaní kresťania budú takto konať, budú pozvaní, aby jedli zo skrytej manny. Čo to znamená?

18, 19. a) Aká bola manna, ktorú poskytol Jehova Izraelčanom? b) Ktorá manna bola skrytá? c) Čo je symbolizované jedením zo skrytej manny?

¹⁸ Za čias Mojžiša Jehova zaobstaral Izraelčanom mannu, aby ňou boli živení počas putovania pustatinou. Táto manna nebola skrytá. Zázračným spôsobom sa objavovala každé ráno — okrem sabatu —, ako vločkovitá inovať pokrývajúca zem. Bolo to božské opatrenie na zachovanie života Izraelčanov. Na jeho pamiatku prikázal Jehova Mojžišovi, aby zachoval niečo z tohto ‚chleba‘ v zlatom džbáne vnútri svätej truhly zmluvy „po vaše pokolenia [Izraela]“. — 2. Mojžišova 16:14, 15, 23, 26, 33; Hebrejom 9:3, 4.

¹⁹ Bol to naozaj výstižný symbol. Táto manna bola skrytá v Najsvätejšej, v oddelení svätostánku, kde sa nad vekom truhly vznášalo zázračné svetlo symbolizujúce prítomnosť samotného Jehovu. (2. Mojžišova 26:34) Nikomu nebolo dovolené preniknúť do tohto svätého miesta a zjesť túto skrytú mannu. Ale Ježiš povedal, že jeho pomazaní nasledovníci, ktorí zvíťazia, budú jesť „skrytú mannu“. Vstúpia, ako kedysi Kristus, nie „do svätého miesta urobeného rukami, ktoré je napodobnením skutočnosti, ale do samého neba“. (Hebrejom 9:12, 24) Pri vzkriesení si oblečú neporušiteľnosť a nesmrteľnosť — čo je obdivuhodné opatrenie od Jehovu, symbolizované tým, že im je daná nepominuteľná „skrytá manna“. Táto malá skupina víťazov má skutočne mimoriadnu prednosť. — 1. Korinťanom 15:53–57.

20, 21. a) Čo je symbolizované tým, že pomazaní kresťania dostávajú biely kamienok? b) Akú nádej má veľký zástup, keď bielych kamienkov je iba 144 000?

²⁰ Dostávajú aj „biely kamienok“. Kamienky používali v starom Ríme sudcovia pri vynášaní rozsudku.b Biely kamienok znamenal oslobodzujúci rozsudok, čierny odsúdenie, často na smrť. Ježiš dáva kresťanom v Pergame „biely kamienok“, čím naznačuje, že ich posudzuje ako nevinných a čistých. Ježišove slová môžu mať i ďalší význam. V rímskych dobách sa kamienky používali tiež ako vstupenky na nejakú dôležitú udalosť. Biely kamienok môže teda značiť, že víťazný pomazaný kresťan dostáva čosi mimoriadne — je vpustený a uvedený na čestné miesto v nebesiach počas svadby Baránkovej. Takýchto kamienkov je pripravených iba 144 000. — Zjavenie 14:1; 19:7–9.

²¹ Znamená to, že ak patríš k veľkému zástupu spoluctiteľov, si ponechaný bez povšimnutia? To rozhodne nie. Nedostávaš síce biely kamienok, umožňujúci prístup do neba, ale ak vytrváš, môžeš vyjsť z veľkého súženia a zúčastniť sa radostnej práce pri obnove raja na zemi. Na tom sa budú s tebou podieľať i vzkriesení verní ľudia z predkresťanských dôb, a ešte z iných oviec tí, ktorí nedávno zomreli. A naostatok všetci ostatní mŕtvi, ktorí boli vykúpení, zakúsia prednosť vzkriesenia, a to vzkriesenia pre život na rajskej zemi. — Žalm 45:16; 45:17, RP; Ján 10:16; Zjavenie 7:9, 14.

22, 23. Aký význam má meno napísané na kamienku, ktorý dostávajú pomazaní kresťania, a aké povzbudenie by to malo poskytnúť?

²² Akéže je to nové meno, napísané na kamienku? Meno je prostriedok na označenie totožnosti osoby a na jej odlíšenie od iných. Pomazaní kresťania dostanú kamienok, keď ukončia, ako víťazi, svoj pozemský beh. Z toho vidno, že meno na kamienku má čosi spoločné s prednosťou byť spojení v nebi s Ježišom — s týmto najdôvernejším postavením v kráľovskej službe, ktoré si dokážu plne vážiť a z ktorého sa vedia tešiť iba tí, ktorí zdedia nebeské kráľovstvo. Je to teda meno alebo označenie úradu, „ktoré nepozná nikto, iba ten, kto ho prijíma“. — Porovnaj so Zjavením 3:12.

²³ To je pre Jánovu triedu naozaj podnet, aby počúvala a uplatňovala, „čo hovorí duch zborom“. A je to veľkým povzbudením i pre jej druhov z veľkého zástupu, aby s ňou verne slúžili, dokým sa môžu tešiť z jej spoločnosti tu na zemi a podieľať sa s ňou na oznamovaní Jehovovho kráľovstva.

[Poznámky pod čiarou]

[Obrázky na strane 43]

Tieto dôkazy bezuzdného pohanského uctievania možno vidieť v Pergamonskom múzeu v Berlíne

[Obrázok na strane 45]

Niečo z manny bolo skryté v truhle zmluvy. Víťazným pomazaným je daná skrytá manna, čo znamená, že dostávajú nesmrteľnosť

[Obrázok na strane 45]

Biely kamienok je pre tých, ktorí sú vpustení na svadbu Baránkovu

Kapitola 10

Majme odpor k ‚hlbokým Satanovým veciam‘

TYATÍRA

1. Kde ležala Tyatíra vzhľadom na polohu ostatných zborov a aké bolo jej náboženské prostredie?

ASI 60 kilometrov juhovýchodne od Bergamy (Pergamu) je prekvitajúce turecké mesto Akhisar. Asi pred 1 900 rokmi sa na tomto mieste rozkladala Tyatíra. Cestujúci dozorca sa ľahko mohol dostať do Tyatíry z vnútrozemia po úzkej hradskej ceste z Pergamu, a potom mohol pokračovať v okružnej ceste do zostávajúcich zborov, o ktorých sa hovorí v 3. kapitole Zjavenia — do Sárd, Filadelfie a Laodicey. Na rozdiel od Pergamu Tyatíra asi nebola dôležitým strediskom uctievania cisára, ale boli v nej svätyne a chrámy zasvätené pohanským bohom. Tyatíra bola dôležitým obchodným strediskom.

2, 3. a) Aké máme predošlé správy o jednej obyvateľke Tyatíry, ktorá sa stala kresťankou? b) Aký význam má pre kresťanov z Tyatíry to, že Ježiš je „Boží Syn“ a že „má oči ako ohnivý plameň“?

² Keď Pavol zvestoval v Macedónii, stretol sa tam s tyatírskou ženou, ktorá sa volala Lýdia a predávala purpur. Lýdia s celou svojou domácnosťou radostne prijala posolstvo, ktoré Pavol zvestoval, a prejavila mimoriadnu pohostinnosť. (Skutky 16:14, 15) Stala sa prvou z obyvateľov Tyatíry, o ktorých je správa, že prijali kresťanstvo. Po čase sa v meste utvoril zbor kresťanov. Tam posiela Ježiš svoje najdlhšie posolstvo: „A anjelovi zboru v Tyatíre napíš: Toto hovorí Boží Syn, ten, ktorý má oči ako ohnivý plameň a ktorého nohy sú ako čistá meď.“ — Zjavenie 2:18.

³ Toto je jediné miesto v Zjavení, kde sa objavuje výraz „Boží Syn“, i keď na iných miestach sa Ježiš zmieňuje o Jehovovi výrazom ‚môj Otec‘. (Zjavenie 2:27; 3:5, 21) Použitie tohto titulu má tu iste pripomenúť tyatírskym kresťanom dôverný vzťah medzi Ježišom a Jehovom. Tento Syn má „oči ako ohnivý plameň“ — to je pre tyatírskych kresťanov varovaním, že jeho súd vzplanie proti všetkému v zbore, čo vidí ako znečistenie. Tým, že sa už po druhý raz zmieňuje o tom, že má nohy ako žeravá meď, zdôrazňuje svoj žiarivý príklad vernosti, daný vtedy, keď chodil po zemi. Kresťania v Tyatíre nepochybne dbali na jeho rady, a rovnako musíme konať i my dnes. — 1. Petra 2:21.

4, 5. a) Prečo mohol Ježiš tyatírskych kresťanov chváliť? b) V čom sa zbor v Tyatíre podobal asi 65 000 zborom dnešných Jehovových svedkov?

⁴ Je to krásne, že Ježiš môže kresťanov v Tyatíre chváliť. Hovorí: „Poznám tvoje skutky a tvoju lásku a vieru a službu a vytrvalosť a že tvojich posledných skutkov je viac ako tých skorších.“ ​(Zjavenie 2:19) Na rozdiel od Efezanov tamojší pomazaní kresťania nestratili svoju počiatočnú lásku k Jehovovi. Ich viera je mocná. Navyše je ich skutkov viac než tých skorších a takisto ako tri predošlé zbory, kresťania v Tyatíre vytrvávajú. To platí i pre dnešných viac než 65 000 zborov Jehovových svedkov po celej zemi. Vyžaruje z nich láska k Jehovovi, a duch horlivosti vo zvestovateľskej službe preniká celú organizáciu a podnecuje mladých i starých. V stále rastúcom počte sa venujú priekopníckej službe, a tým múdro využívajú čas, ktorý zvyšuje, na oznamovanie nádhernej nádeje na prichádzajúce Božie kráľovstvo. — Matúš 24:14; Marek 13:10.

⁵ Tí mnohí verní, tak pomazaný ostatok, ako i veľký zástup, preukazujú už celé desaťročia príkladnú vytrvalosť v Božej službe, zatiaľ čo okolitý svet sa vnára stále hlbšie do beznádejnej temnoty. Buďme však statoční. Zjavenie potvrdzuje svedectvo predošlých Božích prorokov: „Jehovov veľký deň je blízko. Je blízko a veľmi sa ponáhľa.“ — Sofoniáš 1:14; Joel 2:1; Habakuk 2:3; Zjavenie 7:9; 22:12, 13.

„Žena Jezábel“

6. a) Hoci má tento zbor mnohé chvályhodné črty, ktorý problém si podľa Ježišových slov zaslúži okamžitú pozornosť? b) Kto bola Jezábel? Mala právo vyhlasovať sa za prorokyňu?

⁶ Ježišov ohnivý zrak preniká ďalej. Všíma si čosi, čo vyžaduje okamžitú pozornosť. Kresťanom v Tyatíre hovorí: „Ale mám proti tebe to, že trpíš ženu Jezábel, ktorá sa sama volá prorokyňou a učí a zvádza mojich otrokov, aby smilnili a jedli obetované modlám.“ ​(Zjavenie 2:20) V 10. storočí pred n. l. žila kráľovná Jezábel, manželka izraelského kráľa Achaba, ktorá uctievala Baala a bola smutne preslávená svojím vražedným, cudzoložným a panovačným konaním. Jehu, ako Jehovov pomazaný, ju dal usmrtiť. (1. Kráľov 16:31; 18:4; 21:1–16; 2. Kráľov 9:1–7, 22, 30, 33) Modlárska Jezábel nebola oprávnená tvrdiť, že je prorokyňou. Nebola ako Mirjam alebo Debora, ktoré slúžili v Izraeli ako verné prorokyne. (2. Mojžišova 15:20, 21; Sudcov 4:4; 5:1–31) A Jehovov duch ju nepodnecoval k prorokovaniu, ako podnecoval starú Annu a štyri dcéry evanjelistu Filipa. — Lukáš 2:36–38; Skutky 21:9.

7. a) Na aký vplyv Ježiš akiste poukazuje, keď sa zmieňuje o „žene Jezábel“? b) Ako si niektoré ženy spojené so zborom zvyknú ospravedlňovať svoj svojvoľný spôsob konania?

⁷ Je teda zrejmé, že „žena Jezábel“, ktorá tvrdí, že je prorokyňou v Tyatíre, je podvodníčka. Nepodporuje ju Boží duch. Kto je táto Jezábel? Pravdepodobne je to žena alebo skupina žien, ktoré pôsobia v zbore nehanebným, škodlivým vplyvom. Niektoré ženy spojené so zborom asi zaťahovali členov zboru do nemravnosti, pričom nehanebne ospravedlňovali svoj svojvoľný spôsob konania zneužívaním biblických textov. To je ozaj falošné prorokovanie. Ovplyvňovali iných, aby prijali ich spôsoby, totiž ‚smilstvo, nečistotu, pohlavné vášne, škodlivú žiadosť a žiadostivosť, čo je modlárstvo‘. (Kolosanom 3:5) Podnecovali členov zboru k nemravnému, sebeckému životnému štýlu, aký v dnešných časoch trpí alebo podporuje väčšina náboženstiev kresťanstva.

8. a) Aké slová vyslovuje Ježiš o tyatírskej „Jezábel“? b) Kam až siaha takýto nesprávny ženský vplyv v dnešných časoch?

⁸ Ježiš hovorí starším v Tyatíre ďalej: „A dal som jej čas, aby robila pokánie, ale nechce robiť pokánie zo svojho smilstva. Hľa, uvrhnem ju na lôžko chorých, a tých, ktorí s ňou cudzoložia, do veľkého súženia, ak nebudú robiť pokánie z jej skutkov.“ ​(Zjavenie 2:21, 22) Takisto ako pôvodná Jezábel iste ovládala Achaba a provokatívne sa stavala proti Jehuovi, vykonávateľovi Božieho rozsudku, aj tento ženský vplyv sa iste pokúša usmerňovať manželov a starších. Zdá sa, že starší v Tyatíre trpia tento neskromný vplyv, podobný vplyvu Jezábel. Ježiš ich prísne varuje, a takisto varuje dnes celosvetový zbor Božieho ľudu. Niektoré také cieľavedomé ženy priviedli svojich manželov k tomu, aby sa stali odpadlíkmi, ba podnecovali ich aj k súdnym procesom proti verným Jehovovým služobníkom. — Porovnaj s Júdom 5–8.

9. a) Prečo Ježišove slová o Jezábel neuvádzajú do nepriaznivého svetla všetky ženy v zbore? b) Až kedy vzniká vplyv Jezábel?

⁹ Tým rozhodne nie je vrhnuté nepriaznivé svetlo na verné ženy v kresťanskom zbore. Naše verné sestry dnes vykonávajú veľkú časť zvestovateľského diela; pomocou domácich biblických štúdií, ktoré vedú, privádzajú do zboru zástupy nových. A Boh žehná tomuto usporiadaniu, ako to vyjadruje Žalm 68:11 (68:12, RP): „Jehova dáva výrok; žien rozprávajúcich dobré posolstvo je veľké vojsko.“ Manželia môžu byť vedení k dobrému miernym, úctivým správaním svojich manželiek, ktoré „má veľkú hodnotu v Božích očiach“. (1. Petra 3:1–4) Kráľ Lemuel tiež chváli schopnú, pracovitú ženu. (Príslovia 31:10–31) Vplyv Jezábel vzniká až vtedy, keď ženy vybočia a začnú zvádzať mužov alebo spochybňovať či prehliadať vedenie prostredníctvom hlavy. — Efezanom 5:22, 23; 1. Korinťanom 11:3.

10. a) Prečo je proti Jezábel a jej deťom vynesený rozsudok? b) V akom nebezpečnom postavení sú tí, ktorí sa stávajú deťmi Jezábel, a čo by mali takíto ľudia robiť?

¹⁰ Ďalej hovorí Ježiš o „žene Jezábel“ takto: „A jej deti zabijem smrteľným morom, takže všetky zbory spoznajú, že som to ja, kto skúma obličky a srdce, a dám vám každému jednému podľa vašich skutkov.“ ​(Zjavenie 2:23) Ježiš milosrdne povolil pre Jezábel a jej deti čas na pokánie. No ony zotrvávajú vo svojom nemravnom konaní. Preto ich čaká súd. To je mocné posolstvo pre dnešných kresťanov. Tí, ktorí napodobňujú Jezábel, či sú to muži alebo ženy, a porušujú biblické zásady pokiaľ ide o vedenie prostredníctvom hlavy a čo sa týka morálky, alebo sú natoľko svojhlaví, že prehliadajú teokratický poriadok, stávajú sa jej deťmi a sú v duchovnom zmysle nebezpečne chorí. No keď si taký človek zavolá zborových starších, aby sa modlili nad ním, potom „modlitba viery bude na úžitok chorľavému a Jehova ho pozdvihne“ — pokiaľ pokorne koná v súlade s týmito modlitbami. Ale nikto nech si nemyslí, že môže Boha alebo Krista klamať, a skrývať nemravné činy alebo vyvolávať vonkajšie zdanie, že vykonáva horlivú službu. — Jakub 5:14, 15.

11. Akú pomoc dnes dostávajú zbory, aby dávali pozor na prenikanie nezákonného ženského vplyvu?

¹¹ Je radostné, že dnes si väčšina zborov Jehovových svedkov toto nebezpečenstvo uvedomuje. Starší dávajú pozor na sklony k neteokratickým postojom alebo k nesprávnemu konaniu. Mužom i ženám, ktorí sa dostali na nebezpečnú cestu, sa usilujú pomôcť, aby si vybudovali duchovné zmýšľanie a upravili svoje konanie skôr, než bude príliš neskoro. (Galaťanom 5:16; 6:1) Títo kresťanskí dozorcovia s láskou a pevne potláčajú akékoľvek snahy žien vytvárať skupiny na podporovanie smerov, ktoré pripomínajú hnutie za emancipáciu žien. Okrem toho bývajú v publikáciách Spoločnosti Strážna veža z času na čas poskytované aktuálne rady.a

12. Ako dnes prejavuje Jánova trieda podobnú horlivosť ako Jehu?

¹² Ale ak niekde došlo k hrubej nemravnosti, a najmä ak sa taká nemravnosť stala zvykom, musia byť nekajúcni hriešnici zbavení pospolitosti. Spomíname si na horlivosť, ktorú prejavil Jehu, keď odstraňoval všetky stopy vplyvu kráľovnej Jezábel z Izraela. Podobne i Jánova trieda podniká dnes rozhodné kroky a poskytuje príklad svojim druhom, ktorí sa podobajú Jonadábovi. Jej členovia dokazujú, že sa veľmi líšia od kazateľov kresťanstva, ktorí prejavujú nezdravú povoľnosť. — 2. Kráľov 9:22, 30–37; 10:12–17.

13. Čo sa stane s tými, ktorí podľahnú nesprávnemu ženskému vplyvu?

¹³ Boží Syn ako Jehovov posol a sudca koná správne, keď ukazuje, kto je novodobá Jezábel, a necháva ju padnúť na lôžko chorých, lebo jej duchovná choroba je naozaj chronická. (Malachiáš 3:1, 5) Tí, ktorí podľahli tomuto zhubnému ženskému vplyvu, tiež zakúsia veľké súženie — zármutok z toho, že im bude odňatá pospolitosť, že budú oddelení od kresťanského zboru, ako by boli mŕtvi. Ak nebudú robiť pokánie a neobrátia sa a nebudú prijatí späť do zboru, postihne ich aj telesná smrť v podobe smrteľnej rany — a to najneskôr vo veľkom súžení. Zatiaľ však majú možnosť nápravy, pokiaľ robia plné pokánie zo svojich nesprávnych skutkov. — Matúš 24:21, 22; 2. Korinťanom 7:10.

14. a) Ako používa Ježiš starších pri riešení takých problémov, ako sú vplyvy Jezábel? b) Ako by mal zbor podporovať starších pri riešení takých problémov?

¹⁴ „Všetky zbory“ musia spoznať, že Ježiš skúma „obličky“ — najhlbšie city, a „srdce“ — najvnútornejšiu osobnosť, včítane najzákladnejších pohnútok. Na to používa hviezdy čiže starších, ktorým dôveruje, a cez nich rieši mnohé problémy; oni majú postupovať i proti akémukoľvek vplyvu Jezábel, ktorý sa objaví. (Zjavenie 1:20) Keď títo starší takúto záležitosť plne preskúmajú a vyslovia rozsudok, nie je na jednotlivcoch, aby overovali všetky dôvody na podniknuté kroky. Všetci by mali pokorne prijať spôsob, akým starší rozhodli vec, a ďalej podporovať tieto hviezdy zboru. Verná oddanosť voči Jehovovi a jeho organizačnému usporiadaniu sa dočká odmeny. (Žalm 37:27–29; Hebrejom 13:7, 17) A pokiaľ ide o teba, kiež máš vtedy, keď bude Ježiš dávať každému jednotlivo podľa jeho skutkov, podiel na požehnaní. — Pozri Galaťanom 5:19–24; 6:7–9.

‚Pridržiavajte sa toho, čo máte‘

15. a) Čo povedal Ježiš tým, ktorí sa nedali skaziť od Jezábel? b) Z čoho je zjavné, že v roku 1918 neboli odpadlíckym kresťanstvom skazení všetci, ktorí tvrdili, že sú kresťania?

¹⁵ Ďalšie Ježišove slová prinášajú útechu: „Ale vám ostatným, ktorí ste v Tyatíre, všetkým tým, ktorí nemajú toto učenie, ktorí, ako hovoria, nepoznali ‚hlboké Satanove veci‘, hovorím: Nekladiem na vás žiadne iné bremeno. Len sa pridržiavajte toho, čo máte, dokiaľ neprídem.“ ​(Zjavenie 2:24, 25) V Tyatíre sú verné duše, ktoré nepodľahli vplyvu Jezábel. Tak aj 40 rokov pred rokom 1918 a potom neskôr neboli všetci, ktorí sa vyhlasovali za kresťanov, tolerantní voči nemravnému, skazenému konaniu, ktoré tak bujnie v kresťanstve. Malá skupina bádateľov Biblie, ktorí sú teraz známi ako Jehovovi svedkovia, sa snažila pomáhať členom cirkví, aby pochopili nekresťanský pôvod mnohých náuk kresťanstva, a táto skupina sa zbavila všetkých babylonských názorov a zvykov získaných z odpadlíckeho kresťanstva. K tomu patrí i nezdravo povoľné učenie „ženy Jezábel“.

16. Ktorých vecí je nutné vyvarovať sa, hoci Ježiš a vedúci zbor kresťanov prvého storočia nepridávali žiadne ďalšie bremeno?

¹⁶ Dnešná Jánova trieda povzbudzuje aj svojich druhov, veľký zástup, aby sa chránili pred nemravnými vplyvmi, napríklad pred vplyvmi poklesnutých foriem zábavy rozšírených v dnešnom svete. Na to, aby sme vedeli, čomu sa máme vyhýbať, nie je potrebné dívať sa na skazenosť, ani získavať podobné skúsenosti. To by sme nemali robiť ani zo zvedavosti. Prejavom múdrosti je držať sa veľmi ďaleko od „hlbokých Satanových vecí“. K tomu Ježiš dodáva: „Nekladiem na vás žiadne iné bremeno.“ To nám pripomenie výnos kresťanského vedúceho zboru z prvého storočia: „Svätý duch a my sami sme uznali za dobré nepridávať vám nijaké ďalšie bremeno okrem týchto nevyhnutných vecí: Aby ste sa zdržiavali obetovaného modlám, krvi, zaduseného a smilstva. Ak sa budete tohto pozorne vystríhať, bude sa vám dobre dariť.“ ​(Skutky 15:28, 29) Ak chceš, aby sa ti duchovne dobre darilo, vyvaruj sa falošného náboženstva, zneužívania krvi (napríklad pri transfúziách) a nemravnosti. A pravdepodobne bude tým chránené i tvoje telesné zdravie.

17. a) Ako Satan dnes pokúša ľudí ‚hlbokými vecami‘? b) Aký názor by sme dnes mali mať na ‚hlboké veci‘ Satanovho prekultivovaného sveta?

¹⁷ Satan má dnes iné ‚hlboké veci‘, napríklad zložité úvahy a filozofie, ktoré lichotia intelektu. Popri morálne povoľných, nemravných úvahách patrí k nim špiritizmus a evolučná teória. Ako sa na tieto ‚hlboké veci‘ díva absolútne múdry Stvoriteľ? Apoštol Pavol cituje jeho slová: „Zničím múdrosť múdrych.“ Naproti tomu „hlboké Božie veci“ sú jednoduché, priezračné a potešujúce. Múdri kresťania sa vystríhajú ‚hlbokých vecí‘ Satanovho prekultivovaného sveta. Pamätaj na to, že „svet sa pomíňa, ako aj jeho žiadosť, ale ten, kto koná Božiu vôľu, zostáva naveky“. — 1. Korinťanom 1:19, Medziriadkový preklad Kráľovstva, angl.; 2:10; 1. Jána 2:17.

18. Aké požehnania sľúbil Ježiš pomazaným kresťanom, ktorí zostanú verní až do konca, a akú prednosť budú mať v Armagedone títo vzkriesení?

¹⁸ Ďalšie Ježišove slová kresťanov z Tyatíry iste veľmi povzbudili. I dnes sú povzbudením pre pomazaných kresťanov: „A tomu, kto zvíťazí a zachová moje skutky až do konca, tomu dám moc nad národmi a bude pásť ľudí železným prútom, aby boli roztrieskaní na kusy ako hlinené nádoby. Tak ako som aj ja dostal od svojho Otca.“ ​(Zjavenie 2:26, 27) To je skutočne podivuhodná prednosť. Táto moc, ktorú dostanú pomazaní víťazi pri svojom vzkriesení, je podiel s Ježišom na jeho činnosti, keď bude v Armagedone mávať ničivým „železným prútom“ proti spurným národom. A jadrová palebná sila týchto národov prskne ako vlhká kapsľa, keď Kristus roztrieska svojich nepriateľov ako hlinenú nádobu. — Žalm 2:8, 9; Zjavenie 16:14, 16; 19:11–13, 15.

19. a) Kto je „ranná hviezda“ a ako bude daná tým, ktorí zvíťazia? b) Aké povzbudenie je poskytnuté veľkému zástupu?

¹⁹ Ježiš dodáva: „Dám mu rannú hviezdu.“ ​(Zjavenie 2:28) Ježiš neskôr sám vysvetľuje, čo je táto „hviezda“. Hovorí: „Ja som koreň a potomok Dávida a jasná ranná hviezda.“ ​(Zjavenie 22:16) Áno, Ježiš spĺňa proroctvo, ktoré Jehova vynútil z neochotných perí Balaama: „Z Jakoba istotne vykročí hviezda a skutočne povstane žezlo z Izraela.“ ​(4. Mojžišova 24:17) Ako dá Ježiš tým, ktorí zvíťazia, „rannú hviezdu“? Iste tak, že sa im dá on sám, že ich pojme do najužšieho, najdôvernejšieho vzťahu. (Ján 14:2, 3) To je ozaj mocný podnet k vytrvalosti! I pre veľký zástup je podnetné, keď si uvedomuje, že „jasná ranná hviezda“ čoskoro prejaví svoju kráľovskú moc, a obnoví na tejto zemi raj!

Zachovajme si rýdzosť

20. Aký postupný vývoj v kresťanstve nám pripomína niektoré zo slabostí zboru v Tyatíre?

²⁰ Tento list musel byť pre kresťanov v Tyatíre isto veľkým povzbudením. Predstavme si to — sám v nebi oslávený Boží Syn osobne hovoril k tyatírskym kresťanom o niektorých z ich problémov. Aspoň niektorí zo zboru istotne zareagovali na taký láskyplný pastiersky počin. Toto najdlhšie zo siedmich posolstiev nám pomáha tiež zistiť, kde je dnes pravý kresťanský zbor. Keď v roku 1918 prišiel Ježiš do Jehovovho chrámu, aby súdil, prevažná väčšina organizácií, ktoré tvrdili, že sú kresťanské, bola poškvrnená modlárstvom a duchovnou nemravnosťou. (Jakub 4:4) Niektoré z nich zakladali svoje názory na náukách cieľavedomých žien z 19. storočia, ako boli napríklad Ellen Whiteová medzi adventistami siedmeho dňa a Mary Baker Eddyová v hnutí kresťanskej vedy. I v poslednom čase mnohé ženy kážu z kazateľnice. (Všimnime si rozdiel oproti 1. Timotejovi 2:11, 12.) V rôznych formách katolicizmu je často vzdávaná väčšia česť Márii než Bohu a Kristovi. Ježiš ju takto nectil. (Ján 2:4; 19:26) Môžu byť organizácie, ktoré pripúšťajú takýto nezákonný vplyv, skutočne kresťanské?

21. Aké poučenie z tohto posolstva do Tyatíry máme ako jednotlivci?

²¹ Jednotliví kresťania, či už patria k Jánovej triede, alebo k iným ovciam, urobia dobre, ak budú dbať na toto posolstvo. (Ján 10:16) Niektorí možno zistia, že ich podobne ako učeníkov tyatírskej Jezábel láka bezstarostný spôsob konania. I kompromisy môžu byť lákavé. Dnes je potrebné zaujať rozhodný postoj k sporným otázkam, keď ide napríklad o jedenie výrobkov z krvi alebo o prijímanie krvných transfúzií. Niektorí si možno myslia, že ich horlivosť vo zvestovateľskej službe alebo preslovy, ktoré majú, oprávňujú, aby v iných oblastiach boli menej prísni, že sa napríklad môžu pozerať na násilnícke a nemorálne filmy a videopásky, alebo že môžu nemierne požívať alkohol. Ježišova výstraha pre kresťanov z Tyatíry nám hovorí, že si nesmieme dovoľovať nič také. Jehova si praje, aby sme boli čistí, nerozdelení, aby sme všetko robili z celého srdca, ako mnohí kresťania z Tyatíry.

22. Ako Ježiš zdôrazňuje, že je potrebné mať počujúce ucho?

²² Naostatok Ježiš hovorí: „Kto má uši, nech počúva, čo hovorí duch zborom.“ ​(Zjavenie 2:29) Po štvrtý raz Ježiš opakuje tento vzrušujúci refrén, a bude ním uzatvárať i všetky tri ostatné posolstvá. Máš také citlivo reagujúce ucho? Potom pozorne počúvaj, keď Boh poskytuje svojím duchom ďalšie rady skrze svoj oznamovací prostriedok.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázky na strane 51]

V dnešných časoch vykonávajú veľkú časť zvestovateľskej práce verné sestry, ktoré skromne podporujú teokratickú autoritu

Kapitola 11

Je tvoje meno v knihe života?

SARDY

1. Aký je duchovný stav zboru v Sardách a ako začína Ježiš svoje posolstvo?

ASI 50 kilometrov na juh od dnešného Akhisaru (Tyatíry) leží miesto, kde sa nachádzal ďalší zbor, ktorý mal dostať posolstvo od osláveného Ježiša: Sardy. V šiestom storočí pred naším letopočtom bolo toto mesto hrdým hlavným mestom starovekého lýdskeho kráľovstva a sídlom rozprávkovo bohatého kráľa Kroisa. V Jánových časoch už prežíva obdobie ťažkostí a jeho niekdajšia nádhera z dôb kráľa Kroisa patrí minulosti. Podobne schudobnel duchovne tamojší kresťanský zbor. Je to prvý raz, čo Ježiš nezačína svoje posolstvo slovom pochvaly: Namiesto toho hovorí: „A anjelovi zboru v Sardách napíš: Toto hovorí ten, ktorý má sedem Božích duchov a sedem hviezd: ‚Poznám tvoje skutky, máš meno, že si živý, ale si mŕtvy.‘“ — Zjavenie 3:1.

2. a) Čo to znamená pre kresťanov v Sardách, že Ježiš má „sedem duchov“? b) Akú povesť mal zbor v Sardách, aká však bola skutočnosť?

² Prečo Ježiš hovorí o sebe, že je „ten, ktorý má sedem... duchov“? Pretože týchto sedem duchov je znázornením Jehovovho svätého ducha v jeho plnosti. Neskôr ich Ján opisuje aj ako „sedem očí“, čo je obrazom prenikavej schopnosti vidieť, ktorú svätý duch Ježišovi poskytuje. (Zjavenie 5:6) Ježiš je teda schopný zistiť a riešiť akúkoľvek situáciu, ktorá môže nastať. (Matúš 10:26; 1. Korinťanom 4:5) Zbor v Sardách má povesť, že je živý, činný. Ježiš však vidí, že je duchovne mŕtvy. Väčšina jeho členov upadla do ľahostajnosti, do stavu, v akom boli i predtým, než sa stali kresťanmi. — Porovnaj s Efezanom 2:1–3; Hebrejom 5:11–14.

3. a) Prečo si ‚anjel zboru v Sardách‘ mal obzvlášť všimnúť to, že Ježiš má „sedem hviezd“? b) Akú prísnu radu dáva Ježiš zboru v Sardách?

³ Ježiš pripomína „anjelovi zboru v Sardách“ i to, že on je ten, ktorý „má... sedem hviezd“. On drží týchto zborových starších vo svojej pravej ruke, lebo má oprávnenie viesť ich v ich pastierskej práci. Mali by sa zamerať na to, aby ‚presne vedeli, ako vyzerá ich stádo‘. (Príslovia 27:23) Preto by mali pozorne načúvať ďalším Ježišovým slovám: „Staň sa bdelým a posilni to, čo ostáva a bolo blízko smrti, lebo som nenašiel tvoje skutky úplne vykonané pred mojím Bohom. Preto maj stále na mysli, ako si prijal a ako si počul, a zachovávaj to a rob pokánie. Ak sa neprebudíš, istotne prídem ako zlodej a ani nezvieš, v ktorú hodinu prídem na teba.“ — Zjavenie 3:2, 3.

4. Ako mohli slová Petra pomôcť zboru v Sardách, aby ‚posilnil to, čo ostáva‘?

⁴ Starší v Sardách si majú spomenúť na radosť, ktorú mali vtedy na začiatku, keď spoznali pravdu, a na požehnania, ktoré vtedy získali. Ale teraz sú vzhľadom na duchovnú činnosť mŕtvi. Lampa ich zboru dohorieva, lebo nemajú skutky viery. Pred rokmi apoštol Peter písal zborom v Ázii (čo sa pravdepodobne vzťahovalo i na Sardy), aby si pestovali ocenenie pre nádherné dobré posolstvo, ktoré prijali kresťania a ktoré bolo oznamované „so svätým duchom, vyslaným z neba“ — v Jánovom videní je to isté zobrazené siedmimi duchmi. Peter pripomínal týmto ázijským kresťanom i to, že patria k ‚vyvolenému rodu, kráľovskému kňazstvu, svätému národu, ľudu pre zvláštne vlastníctvo, aby široko-ďaleko oznamovali znamenitosti toho, ktorý ich povolal z tmy do svojho podivuhodného svetla‘. (1. Petra 1:12, 25; 2:9) Uvažovanie o takýchto duchovných pravdách pomôže zboru v Sardách, aby robil pokánie a ‚posilnil to, čo ostáva‘. — Porovnaj s 2. Petra 3:9.

5. a) Čo sa stalo s ocenením sardských kresťanov? b) Čo sa stane, ak kresťania v Sardách nebudú reagovať na Ježišovu radu?

⁵ Teraz je ich ocenenie a láska k pravde ako oheň, ktorý takmer dohorel. Žiari už len niekoľko uhlíkov. Ježiš ich povzbudzuje, aby rozdúchali iskry, roznietili oheň, aby robili pokánie z hriechov, do ktorých ich priviedla ich nedbalosť, a aby sa znova stali zborom, ktorý je duchovne živý. (Porovnaj s 2. Timotejovi 1:6, 7.) Inak, keď Ježiš neočakávane príde — „ako zlodej“ — aby vykonal rozsudok, bude zbor v Sardách nepripravený. — Matúš 24:43, 44.

Prichádza „ako zlodej“

6. S čím súviselo to, že Ježiš prišiel v roku 1918 „ako zlodej“ a v akom stave našiel tých, ktorí tvrdili, že sú jeho nasledovníkmi?

⁶ Ježišova výstraha, že „príde ako zlodej“, siaha až do našich čias. Jej význam mal zvláštne uplatnenie na kresťanov, ktorí sa dožili Pánovho dňa. Krátko po roku 1914 sa splnilo proroctvo Malachiáša: „‚Náhle príde k Svojmu chrámu pravý Pán, ktorého hľadáte, a posol zmluvy, z ktorého sa tešíte. Hľa, určite príde,‘ povedal Jehova vojsk.“ ​(Malachiáš 3:1; Zjavenie 1:10) Ježiš ako „posol zmluvy“ prišiel na inšpekciu a aby súdil tých, ktorí tvrdili, že sú jeho nasledovníkmi. (1. Petra 4:17) V tom čase, v roku 1918, bolo kresťanstvo zatiahnuté do krviprelievania v prvej svetovej vojne a bolo po duchovnej stránke načisto mŕtve. I praví kresťania, ktorí pred vojnou tak horlivo hlásali, prekonávali obdobie duchovnej ospalosti. Niektorí z ich popredných starších boli uväznení, a zvestovateľská činnosť sa takmer zastavila. Keď v ďalšom roku Jehovov duch prebudil týchto kresťanov, nie všetci boli pripravení. Niektorí, podobní ‚pochabým pannám‘ z Ježišovho podobenstva, neboli duchovne vyzbrojení na to, aby prijali výsadu služby Jehovovi. No našťastie boli mnohí podobní ‚rozvážnym pannám‘ a dbali na Ježišovu výstrahu: „Zostaňte bdelí, lebo nepoznáte deň ani hodinu.“ — Matúš 25:1–13.

7. Prečo musia dnes kresťania zostať bdelí?

⁷ Kresťania nemali na začiatku Pánovho dňa poľaviť vo svojej bdelosti. Ježiš dal vo svojom veľkom proroctve o ‚znamení, keď to všetko má dospieť k záveru‘ prísnu výstrahu: „O tom dni alebo hodine nevie nikto... pozorujte a bdejte, lebo neviete, kedy nastane ustanovený čas. Čo však hovorím vám, hovorím všetkým: Bdejte!“ ​(Marek 13:4, 32, 33, 37) Áno, až do tej hodiny musíme všetci zostať bdelí, či patríme k pomazaným alebo k veľkému zástupu, a musíme bojovať, aby sme neupadli do duchovného spánku. Keď Jehovov deň nečakane príde „ako zlodej v noci“, kiež budeme nájdení ako bdelí, aby sme získali priaznivý rozsudok. — 1. Tesaloničanom 5:2, 3; Lukáš 21:34–36; Zjavenie 7:9.

8. Akým spôsobom dnes Jánova trieda povzbudzuje Boží ľud k bdelosti?

⁸ Dnešná Jánova trieda je bdelá a vie, že je potrebné povzbudzovať Boží ľud, aby zostal duchovne živý. Preto sú niekoľkokrát za rok usporadúvané po celej zemi mimoriadne zhromaždenia. V jednom nedávnom roku bolo na 1 297 oblastných zjazdoch prítomných viac ako 7 020 459 osôb a bolo pokrstených 136 103 nových veriacich. Už dlhšie než sto rokov Jánova trieda používa časopis Strážna veža na oznamovanie Jehovovho mena a Jehovovho predsavzatia. Na zúrivé prenasledovanie počas dvoch svetových vojen odpovedala Strážna veža tým, že povzbudila Jehovových svedkov k novému nadšeniu vydaním článkov ako „Šťastní sú nebojácni“ ​(1919), „Výzva k činu“ ​(1925) a „Prenasledovanie porazené“ ​(1942).

9. a) Akú otázku by si mali klásť všetci kresťania? b) Aké povzbudenie poskytla Strážna veža?

⁹ Tak ako kedysi v Sardách, i v dnešných zboroch je nevyhnutne potrebné, aby sa všetci kresťania naďalej skúmali. Všetci by sme si mali klásť otázky: Sú naše „skutky úplne vykonané“ pred naším Bohom? Pestujeme my osobne, bez toho, aby sme súdili iných, ducha obetavosti a snažíme sa prinášať Bohu službu celým srdcom? Časopis Strážna veža poskytol v tejto veci povzbudenie rozborom tém ako „Stále dokazujte, čím ste vy sami“ a „Nežime už viac pre seba“.a S takouto biblickou pomocou preskúmajme svoje najvnútornejšie ja a snažme sa chodiť pred Jehovom v rýdzosti, pokorne a s modlitbami. — Žalm 26:1–3; 139:23, 24.

„Niekoľko mien“

10. Aké povzbudivé črty videl Ježiš v sardskom zbore a ako by to malo zapôsobiť na nás?

¹⁰ Ďalšie Ježišove slová pre zbor v Sardách sú veľmi povzbudzujúce. Hovorí: „Predsa však máš v Sardách niekoľko mien, ktoré si nepoškvrnili vrchný odev, a tí budú chodiť so mnou v bielych vrchných odevoch, lebo sú toho hodní. Ten, kto zvíťazí, bude odiaty do bieleho vrchného odevu; a ja určite nevytriem jeho meno z knihy života, ale uznám jeho meno pred svojím Otcom a pred jeho anjelmi.“ ​(Zjavenie 3:4, 5) Či nás tieto slová nepovzbudzujú a neposilňujú naše rozhodnutie byť verní? Keby rada starších prejavovala nedbalosť, mohol by zbor ako celok upadnúť do duchovného spánku. Avšak niektorí jednotlivci v ňom sa i tak môžu odvážne usilovať zachovať svoju kresťanskú totožnosť čistú a nepoškvrnenú a tak môžu mať naďalej pred Jehovom dobré meno. — Príslovia 22:1.

11, 12. a) V čom sa niektorí iste i počas veľkého odpadnutia podobali „niekoľkým menám“ verných v Sardách? b) Aká úľava bola takýmto ľuďom poskytnutá počas Pánovho dňa?

¹¹ Áno, tieto „vrchné odevy“ poukazujú na to, že niekto oprávnene nosí meno kresťana. (Porovnaj so Zjavením 16:15; 19:8.) Ježiša iste hreje, keď vidí, že sa „niekoľkým menám“, niekoľkým pomazaným kresťanom zo Sárd, i napriek ľahostajnosti prevažnej väčšiny stále darí uchovávať si túto kresťanskú totožnosť. Keď boli tí, čo sa vyhlasovali za kresťanov, počas dlhých stáročí veľkého odpadnutia vtiahnutí do Veľkého Babylonu — svetovej ríše falošného náboženstva —, vždy bolo zrejme niekoľko jednotlivcov, ktorí sa navzdory veľkej presile snažili konať Jehovovu vôľu. Takí kresťania boli spravodliví a podobne ako pšenica boli ukrytí medzi spústou sektárskej buriny. — Zjavenie 17:3–6; Matúš 13:24–29.

¹² Ježiš sľúbil, že s takýmito kresťanmi, ktorí sa budú podobať pšenici, bude „až do záveru systému vecí“. Vie o nich, kto sú a aké dobré meno si vytvorili. (Matúš 28:20; Kazateľ 7:1) Predstavme si radosť tých „niekoľkých“ verných, ktorí dožili až do začiatku Pánovho dňa. Napokon boli oddelení od duchovne mŕtveho kresťanstva a zhromaždení do spravodlivého zboru, ktorý sa podobal skôr zboru v Smyrne. — Matúš 13:40–43.

13. Aké požehnanie čaká pomazaných kresťanov, ktorí ‚nepoškvrnili svoj vrchný odev‘?

¹³ Tí Sarďania, ktorí sú verní až do konca a nepoškvrnia svoju kresťanskú totožnosť, dosahujú uskutočnenie podivuhodnej nádeje. Po zriadení Ježišovho mesiášskeho kráľovstva v roku 1914 sú vzkriesení k duchovnému životu a sú ako víťazi odetí bielym vrchným odevom, ktorý symbolizuje ich bezúhonnosť, nepoškvrnenú spravodlivosť. Šli po úzkej ceste, ktorá vedie do života, preto sa budú tešiť z večnej odmeny. — Matúš 7:14; pozri aj Zjavenie 6:9–11.

Navždy v knihe života!

14. Čo je to „kniha života“ a čie mená sú v nej zaznamenané?

¹⁴ Čo je to „kniha života“ a čie mená v nej budú uchované? Kniha alebo zvitok života sa týka správy o Jehovových služobníkoch, ktorí majú dostať dar večného života. (Malachiáš 3:16) Na tomto mieste v Zjavení sa výslovne hovorí o menách pomazaných kresťanov. Ale mená tých, ktorí majú získať večný život na zemi, sú v nej zaznamenané tiež. No z tejto knihy môžu byť mená aj vymazané. (2. Mojžišova 32:32, 33) Avšak tí, ktorí patria k Jánovej triede a ktorých mená zostanú v knihe života až do ich smrti, získajú nesmrteľný život v nebi. (Zjavenie 2:10) To sú tí, ktorých mená Ježiš výslovne uzná pred svojím Otcom a jeho anjelmi. To je skutočne nádherná odmena!

15. Ako sa stane, že mená členov veľkého zástupu budú nevymazateľne zapísané v knihe života?

¹⁵ Veľký zástup tých, ktorých mená sú taktiež zapísané v knihe života, vyjde živý z veľkého súženia. Ak títo ľudia budú prejavovať vieru počas Ježišovho tisícročného panstva a počas nasledujúcej rozhodujúcej skúšky, budú odmenení večným životom na rajskej zemi. (Daniel 12:1; Zjavenie 7:9, 14; 20:15; 21:4) Ich mená potom zostanú nevymazateľne zapísané v knihe života. Keď teraz vieš, čo sa tu pôsobením svätého ducha predkladá, nereaguješ nadšene na Ježišovo opakované povzbudenie: „Kto má uši, nech počúva, čo hovorí duch zborom“? — Zjavenie 3:6.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 57]

Kiež tvoje meno zostane v knihe života

Kapitola 12

„Stále pevne drž, čo máš“

FILADELFIA

1. Zboru v ktorom meste bolo určené šieste Ježišovo posolstvo? Čo znamená meno tohto mesta?

BRATSKÁ láska — aká žiadúca vlastnosť! Na to iste myslí Ježiš, keď predkladá svoje šieste posolstvo adresované zboru vo Filadelfii, pretože meno Filadelfia znamená „bratská láska“. Zostarnutý Ján si ešte stále dobre pamätá situáciu spred vyše 60 rokov, keď Peter pred Ježišom tri razy dôrazne vyhlásil, že má vrúcnu lásku k svojmu Pánovi. (Ján 21:15–17) Prejavujú kresťania vo Filadelfii bratskú lásku? Vyzerá to tak, že áno!

2. Akým mestom bola Filadelfia, aký bol tamojší zbor a čo hovorí Ježiš anjelovi tohto zboru?

² Filadelfia Jánových čias leží asi 50 kilometrov od Sárd, na mieste dnešného tureckého mesta Alasehir, a je prekvitajúcim mestom. No pozoruhodnejšie je to, ako v ňom prekvitá kresťanský zbor. S akou radosťou asi prijali kresťanského služobníka, ktorý k nim pricestoval, pravdepodobne zo Sárd. Posolstvo, ktoré prináša, obsahuje radu, ktorá je pre nich podnetná. Najprv však z posolstva vysvitá, že ten, kto ho posiela, je slávny a má veľkú právomoc. Posolstvo hovorí: „Anjelovi zboru vo Filadelfii napíš: Toto hovorí ten, ktorý je svätý, ktorý je pravý, ktorý má Dávidov kľúč, ktorý otvára tak, že nikto nezavrie, a zaviera tak, že nikto neotvorí.“ — Zjavenie 3:7.

3. Prečo je vhodné, že je Ježiš označený ako „svätý“ a prečo možno povedať, že je „pravý“?

³ Ján kedysi počul, ako Peter povedal mužovi Ježišovi Kristovi: „Ty máš slová večného života; a my sme uverili a spoznali, že si Boží Svätý.“ ​(Ján 6:68, 69) Boh Jehova je zosobnenie svätosti v jej samej podstate, a preto i jeho jednosplodený Syn musí byť „svätý“. (Zjavenie 4:8) Ježiš je tiež „pravý“. Tu použité grécke slovo (alethinos) znamená opravdivosť. V tomto zmysle je Ježiš pravým svetlom a pravým chlebom, ktorý zostúpil z neba. (Ján 1:9; 6:32) Je taktiež pravým viničom. (Ján 15:1) Ježiš je pravý aj v tom zmysle, že je hoden dôvery. Vždy hovorí pravdu. (Pozri Jána 8:14, 17, 26.) Tento Boží Syn je skutočne hoden toho, aby slúžil ako Kráľ a Sudca. — Zjavenie 19:11, 16.

„Dávidov kľúč“

4, 5. S akou zmluvou súvisí „Dávidov kľúč“?

⁴ Ježiš má „Dávidov kľúč“. Keď ho používa, „otvára tak, že nikto nezavrie, a zaviera tak, že nikto neotvorí“. Čo je týmto „Dávidovým kľúčom“?

⁵ Jehova uzavrel s kráľom Dávidom zmluvu o večnom kráľovstve. (Žalm 89:1–4, 34–37; 89:2–5, 35–38, RP) Dávidov dom panoval z Jehovovho trónu v Jeruzaleme od roku 1070 do roku 607 pred n. l., vtedy však bol nad týmto kráľovstvom vykonaný Jehovov súd, lebo sa obrátilo ku zlu. Tak Jehova začal spĺňať svoje proroctvo z Ezechiela 21:27: „Skazu, skazu, skazu urobím z toho [z pozemského Jeruzalema]. A čo sa toho týka [žezla kraľovania Dávidovho rodu], istotne nebude patriť nikomu, kým nepríde ten, kto má zákonné právo, a tomu to dám.“

6, 7. Kedy a ako sa mal objaviť ten, ktorý má „zákonné právo“?

⁶ Kedy a ako mal sa objaviť ten, kto má „zákonné právo“? Ako mu bude dané žezlo Dávidovho kráľovstva?

⁷ Asi 600 rokov neskôr jedna z potomkov kráľa Dávida, židovská panna Mária, oťarchavela pôsobením svätého ducha. Boh poslal anjela Gabriela, aby poučil Máriu, že bude mať syna, ktorý sa má volať Ježiš. Po tomto oznámení Gabriel dodal: „Ten bude veľký a bude sa nazývať Syn Najvyššieho. Boh Jehova mu dá trón jeho otca Dávida. Bude vládnuť ako kráľ nad Jakobovým domom navždy a jeho kráľovstvu nebude konca.“ — Lukáš 1:31–33.

8. Ako dokázal Ježiš, že je spôsobilý zdediť dávidovské kraľovanie?

⁸ Keď bol Ježiš v roku 29 n. l. pokrstený v rieke Jordán a pomazaný svätým duchom, stal sa budúcim kráľom z rodu kráľa Dávida. Prejavil príkladnú horlivosť v hlásaní dobrého posolstva o Kráľovstve a svojich učeníkov poveril, aby zvestovali tiež. (Matúš 4:23; 10:7, 11) Ježiš sa pokoril až po smrť na mučeníckom kole, a tak dokázal, že je plne spôsobilý zdediť dávidovské kraľovanie. Jehova vzkriesil Ježiša ako nesmrteľného ducha a vyvýšil ho tak, že mu dal v nebesiach miesto po svojej pravici. Tam zdedil Ježiš všetky práva dávidovského kráľovstva. V patričnom čase Ježiš uplatní svoje právo na to, aby ‚si podmaňoval uprostred svojich nepriateľov‘. — Žalm 110:1, 2; Filipanom 2:8, 9; Hebrejom 10:13, 14.

9. Ako Ježiš používa Dávidov kľúč na otváranie a zatváranie?

⁹ Medzitým Ježiš používal „Dávidov kľúč“, a otváral príležitosti a prednosti spojené s Božím kráľovstvom. Teda prostredníctvom Ježiša Jehova oslobodil pomazaných kresťanov nachádzajúcich sa na zemi „z moci tmy“ a preniesol ich „do kráľovstva Syna svojej lásky“. (Kolosanom 1:13, 14) „Kľúč“ sa používa aj na to, aby každému, kto sa ukázal byť neverný, znemožnil prístup k takýmto výsadám. (2. Timotejovi 2:12, 13) Trvalý dedič Dávidovho kráľovstva má podporu Jehovu, a preto mu žiaden tvor nemôže zabrániť splniť si tieto povinnosti. — Porovnaj s Matúšom 28:18–20.

10. Ako Ježiš povzbudzuje filadelfský zbor?

¹⁰ Slová od Ježiša vychádzajúce z takéhoto autoritatívneho zdroja iste veľmi tešia filadelfských kresťanov. Ježiš ich chváli týmito slovami: „Poznám tvoje skutky — hľa, postavil som pred teba otvorené dvere, ktoré nikto nemôže zavrieť — a viem, že máš málo sily, a zachoval si moje slovo a nebol si falošný voči môjmu menu.“ ​(Zjavenie 3:8) Zbor bol činný a boli pred ním otvorené dvere — nepochybne dvere príležitosti k chrámovej čiže zvestovateľskej službe. (Porovnaj s 1. Korinťanom 16:9; 2. Korinťanom 2:12.) Preto Ježiš povzbudzuje zbor, aby plne využíval príležitosti na zvestovanie. Filadelfania vytrvali a dokázali, že s pomocou Božieho ducha majú dosť sily konať ďalšie „skutky“ v Jehovovej službe. (2. Korinťanom 12:10; Zechariáš 4:6) Poslúchali Ježišove príkazy a nezapreli Krista, slovom ani skutkom.

‚Budú sa ti klaňať‘

11. Aké požehnanie sľubuje Ježiš kresťanom a ako sa uskutočnilo?

¹¹ A tak im Ježiš dáva sľub, k akému výsledku to povedie: „Hľa, vydám tých zo Satanovej synagógy, ktorí hovoria, že sú Židia, a predsa nie sú, ale luhajú — hľa, spôsobím, aby prišli a vzdali poctu pred tvojimi nohami, a spôsobím, aby spoznali, že som ťa miloval.“ ​(Zjavenie 3:9) Zbor mal asi podobne ako v Smyrne problémy s miestnymi Židmi. Ježiš označuje takých ľudí ako „Satanovu synagógu“. Z týchto Židov si však aspoň niektorí mali uvedomiť, že to, čo kresťania hlásajú o Ježišovi, je pravda. To, že ‚vzdávajú poctu‘, bude iste čosi podobné tomu, čo opisuje Pavol v 1. Korinťanom 14:24, 25, takže v skutočnosti robia pokánie a stávajú sa kresťanmi, lebo si plne oceňujú veľkú lásku, ktorú prejavil Ježiš, keď bol ochotný položiť i svoju dušu za svojich učeníkov. — Ján 15:12, 13.

12. Prečo boli členovia židovskej synagógy vo Filadelfii asi prekvapení, keď sa dozvedeli, že sa niektorí z nich ‚poklonia‘ miestnej kresťanskej obci?

¹² Členovia židovskej synagógy vo Filadelfii sú asi prekvapení, keď sa dozvedia, že niektorí z nich majú ‚vzdať poctu‘ miestnej kresťanskej obci. Keďže v tamojšom kresťanskom zbore je dozaista veľa Nežidov, očakávali by, že to bude naopak. Prečo naopak? Lebo Izaiáš predpovedá: „[Nežidovskí] králi sa ti [izraelskému ľudu] stanú opatrovníkmi a ich kňažné pestúnkami. Tvárou po zem sa ti budú klaňať.“ ​(Izaiáš 49:23; 45:14; 60:14) Zechariáš bol inšpirovaný, aby v podobnom zmysle napísal: „V tých dňoch sa desať mužov [nie Židov] zo všetkých jazykov národov chopí, áno, naozaj sa chopí sukne muža Žida hovoriac: ‚My pôjdeme s vami, lebo sme počuli, že je s vami Boh.‘“ ​(Zechariáš 8:23) Tak teda Nežidia sa mali klaňať Židom, nie obrátene.

13. Kto boli Židia, ktorí mali zažiť splnenie proroctiev oznámených starovekému Izraelu?

¹³ Tieto proroctvá boli adresované Božiemu vyvolenému národu. Keď boli vyslovené, telesný Izrael zaujímal takéto čestné miesto. Ale keď židovský národ odmietol Mesiáša, Jehova ho zavrhol. (Matúš 15:3–9; 21:42, 43; Lukáš 12:32; Ján 1:10, 11) Na Letnice roku 33 n. l. si namiesto neho vybral pravý Boží Izrael, kresťanský zbor. Jeho členovia sú duchovnými židmi s ozajstnou obriezkou srdca. (Skutky 2:1–4, 41, 42; Rimanom 2:28, 29; Galaťanom 6:16) Jediný spôsob, akým potom mohli jednotliví telesní Židia znovu získať priaznivé postavenie pred Jehovom, bol uveriť v Ježiša ako v Mesiáša. (Matúš 23:37–39) Toto sa zrejme malo stať s niektorými jednotlivcami vo Filadelfii.a

14. Ako sa v dnešných časoch významným spôsobom spĺňajú proroctvá z Izaiáša 49:23 a Zechariáša 8:23?

¹⁴ V dnešných časoch sa významným spôsobom spĺňajú také proroctvá, ako sú proroctvá z Izaiáša 49:23 a Zechariáša 8:23. Jánova trieda vykonáva dielo zvestovania, a to vedie k tomu, že ohromné množstvo ľudí vstupuje otvorenými dverami do služby Kráľovstva.b Väčšina z nich pochádza z kresťanstva, ktorého náboženstvo nepravdivo tvrdí, že je duchovným izraelom. (Porovnaj s Rimanom 9:6.) Títo ľudia tvoria veľký zástup, perú a bielia svoje rúcha tým, že prejavujú vieru vo vykupujúcu Ježišovu krv. (Zjavenie 7:9, 10, 14) Podriaďujú sa panstvu Kristovho kráľovstva a dúfajú, že zdedia jeho požehnanie pre túto zem. Prichádzajú k Ježišovým pomazaným bratom a v duchovnom zmysle sa ‚klaňajú‘ pred nimi, lebo ‚počuli, že je s nimi Boh‘. Slúžia týmto pomazaným, s ktorými sa spojili do celosvetového spoločenstva bratov. — Matúš 25:34–40; 1. Petra 5:9.

„Hodina skúšky“

15. a) Čo sľúbil Ježiš filadelfským kresťanom a k akému konaniu ich povzbudzoval? b) Na akú „korunu“ sa mohli tešiť títo kresťania?

¹⁵ Ďalej Ježiš hovorí: „Pretože si zachoval slovo o mojej vytrvalosti, aj ja zachovám teba pred hodinou skúšky, ktorá má prísť na celú obývanú zem, aby boli vyskúšaní tí, ktorí bývajú na zemi. Prichádzam rýchlo. Stále pevne drž, čo máš, aby ti nikto nevzal korunu.“ ​(Zjavenie 3:10, 11) Hoci kresťania Jánovej doby nedožili do Pánovho dňa (ktorý sa začal v roku 1914), dôvera v Ježišov príchod im poskytovala silu zvestovať ďalej. (Zjavenie 1:10; 2. Timotejovi 4:2) V nebi čakala na nich „koruna“, čiže cena večného života. (Jakub 1:12; Zjavenie 11:18) Ak zostali verní až do smrti, o túto odmenu ich nikto nemohol pripraviť. — Zjavenie 2:10.

16, 17. a) Čo je „hodinou skúšky, ktorá má prísť na celú obývanú zem“? b) V akej situácii boli pomazaní na začiatku „hodiny skúšky“?

¹⁶ Ale čo je tou „hodinou skúšky“? Kresťania v Ázii mali nepochybne ešte čeliť ďalšej vlne hrozného prenasledovania zo strany cisárskeho Ríma.c No väčším splnením týchto slov je hodina preosievania a súdenia, ktorá nakoniec prišla počas Pánovho dňa a vrcholí od roku 1918. Skúška má rozhodnúť, či je niekto za už zriadené Božie kráľovstvo, alebo za Satanov svet. Má to trvať pomerne krátky čas, „hodinu“, no toto obdobie sa ešte neskončilo. Pokým sa neskončí, nesmieme nikdy zabudnúť, že žijeme v „hodine skúšky“. — Lukáš 21:34–36.

¹⁷ V roku 1918 Jánova trieda pomazaných kresťanov musela podobne ako neochvejný filadelfský zbor čeliť odporu novodobej Satanovej synagógy. Náboženskí vodcovia kresťanstva, ktorí tvrdili, že sú duchovnými židmi, ľstivo manévrovali panovníkov, aby potláčali pravých kresťanov. No títo sa zo všetkých síl usilovali ‚zachovať slovo o Ježišovej vytrvalosti‘, a preto so svojím dôležitým ‚málom sily‘ s duchovnou pomocou prežili a boli vyzvaní, aby vstúpili do dverí, ktoré sa teraz pred nimi otvorili. A kam viedli?

„Otvorené dvere“

18. Aké menovanie uskutočnil Ježiš v roku 1919 a ako sa ten, čo bol menovaný, stal podobným vernému služobníkovi Ezechiáša?

¹⁸ V roku 1919 Ježiš splnil svoj sľub a uznal malú skupinu pomazaných pravých kresťanov ako svojho „verného a rozvážneho otroka“. (Matúš 24:45–47) Jej členovia dostali prednosť podobajúcu sa prednosti, ktorú mal v období kráľa Ezechiášad verný služobník Eljákim. Jehova povedal o Eljákimovi: „A na plecia mu dám kľúč Dávidovho domu a on otvorí, a nikto nezavrie, a on zavrie a nikto neotvorí.“ Eljákim mal veľkú zodpovednosť pred Ezechiášom, kráľovským synom Dávida. Podobne bol i dnes položený „kľúč Dávidovho domu“ na plecia pomazanej Jánovej triedy, pretože jej boli zverené pozemské záujmy mesiášskeho kráľovstva. Jehova posilnil svojich služobníkov na prijatie tejto prednosti a spôsobil, že sa málo sily, ktorú mali, rozrástlo do dynamickej sily, ktorá vystačí na obrovské celosvetové svedectvo. — Izaiáš 22:20, 22; 40:29.

19. Ako si Jánova trieda počínala v súlade s povinnosťami, ktoré jej Ježiš uložil v roku 1919, a k čomu to viedlo?

¹⁹ Podľa Ježišovho príkladu pomazaný ostatok od roku 1919 nastúpil mohutné ťaženie, v ktorom sa vo veľkom rozsahu zvestuje dobré posolstvo o Kráľovstve. (Matúš 4:17; Rimanom 10:18) To viedlo k tomu, že niektorí z novodobej Satanovej synagógy, kresťanstva, prišli k pomazanému ostatku, robili pokánie a ‚poklonili sa‘ pred ním, tým že uznali jeho právomoc verného Kristovho otroka. I oni začali slúžiť Jehovovi v spojení so staršími z Jánovej triedy. To pokračovalo až do úplného zhromaždenia pomazaných Ježišových bratov. Potom sa pomazanému otrokovi začal klaňať „veľký zástup... zo všetkých národov“. (Zjavenie 7:3, 4, 9) Otrok a veľký zástup slúžia spoločne ako jedno stádo Jehovových svedkov.

20. Prečo dnešní Jehovovi svedkovia musia byť mimoriadne pevní vo viere a činní v Božej službe?

²⁰ Jehovovi svedkovia sú dnes spojení putom pravej bratskej lásky, takisto ako kresťania vo Filadelfii, a uvedomujú si, že ich dielo zvestovania musí byť bezodkladne vykonané. Zakrátko, počas veľkého súženia, spadne opona za zlým Satanovým svetom. Kiež je v tom čase každý z nás nájdený ako pevný vo viere a činný v Božej službe, aby naše mená neboli vymazané z knihy života. (Zjavenie 7:14) Veľmi vážne berieme Ježišovo napomenutie filadelfského zboru, a budeme sa pevne držať svojich služobných predností, aby sme dosiahli odmenu v podobe večného života.

Požehnanie pre víťazov

21. Akým spôsobom dnes pomazaní kresťania ‚zachovávajú slovo o Ježišovej vytrvalosti‘ a aká je ich vyhliadka?

²¹ Jánova trieda dnes ‚zachováva slovo o Ježišovej vytrvalosti‘, to znamená, že sa riadi jeho príkladom, a vytrváva. (Hebrejom 12:2, 3; 1. Petra 2:21) A tak sú pre ňu veľkým povzbudením ďalšie Ježišove slová k zboru vo Filadelfii: „Kto zvíťazí — toho urobím stĺpom v chráme svojho Boha, a určite už nikdy z neho nevyjde.“ — Zjavenie 3:12a.

22. a) Čo je chrámom Ježišovho Boha? b) Ako sa kresťania, ktorí zvíťazia, stanú stĺpmi v tomto chráme?

²² To je veľká prednosť, keď niekto môže byť stĺpom v Jehovovom chráme. Doslovný chrám bol v starovekom Jeruzaleme strediskom uctievania Jehovu. V tomto chráme vždy jeden deň v roku obetoval veľkňaz krv obetných zvierat pred zázračným svetlom, ktoré znázorňovalo Jehovovu prítomnosť v „Najsvätejšej“. (Hebrejom 9:1–7) Vo chvíli Ježišovho krstu začal jestvovať iný chrám, veľké duchovné usporiadanie podobné chrámu, ktoré slúžilo na uctievanie Jehovu. Svätyňa svätých tohto chrámu je v nebi, kde sa Ježiš v určenom čase objavil „pred osobou Boha“. (Hebrejom 9:24) Veľkňaz je Ježiš a je obetovaná iba jediná obeť na úplné prikrytie hriechov: vyliata krv dokonalého človeka Ježiša. (Hebrejom 7:26, 27; 9:25–28; 10:1–5, 12–14) Dokým pomazaní kresťania zotrvávajú vo vernosti, slúžia na zemi ako nižší kňazi na pozemských nádvoriach tohto chrámu. (1. Petra 2:9) A keď zvíťazia, vstúpia i oni do nebeskej svätyne svätých a stanú sa nepohnuteľnou oporou, akoby stĺpmi, usporiadania, ktoré sa podobá chrámu a slúži na uctievanie. (Hebrejom 10:19; Zjavenie 20:6) Neexistuje nebezpečenstvo, že by niekedy z neho ‚vyšli‘.

23. a) Ešte aký sľub dáva Ježiš pomazaným kresťanom, ktorí zvíťazia? b) K čomu to povedie, že bude na kresťanských víťazoch napísané Jehovovo meno a meno „nového Jeruzalema“?

²³ Ďalej Ježiš hovorí: „A napíšem naňho meno svojho Boha a meno mesta svojho Boha, nového Jeruzalema, ktorý zostupuje z neba od môjho Boha, a to svoje nové meno.“ ​(Zjavenie 3:12b) Áno, na týchto víťazoch je napísané meno Jehovu — ich a Ježišovho Boha. Tým je jasne ukázané, že Jehova a Ježiš sú dve jednotlivé osoby, a že to teda nie sú dve časti nejakého trojjediného Boha čiže trojice. (Ján 14:28; 20:17) Všetko tvorstvo musí spoznať, že títo pomazaní patria Jehovovi. Sú jeho svedkami. Je na nich napísané aj meno nového Jeruzalema, nebeského mesta, ktoré zostupuje z neba v tom zmysle, že do svojho dobrotivého panstva pojíma celé verné ľudstvo. (Zjavenie 21:9–14) Všetky pozemské kresťanské ovce budú vedieť, že títo pomazaní víťazi sú občanmi nebeského Jeruzalema. — Matúš 25:33, 34; Filipanom 3:20; Žalm 87:5, 6; Hebrejom 12:22.

24. Čo znamená Ježišovo nové meno a ako bude napísané na verných pomazaných kresťanov?

²⁴ Nakoniec bude na pomazaných premožiteľov napísané Ježišovo nové meno. To sa vzťahuje na Ježišovo nové postavenie a na jedinečné prednosti, ktoré mu Jehova udeľuje. (Filipanom 2:9–11; Zjavenie 19:12) Toto meno nepozná nikto iný v tom zmysle, že nikto iný nebude mať takéto skúsenosti a nikomu inému nebudú zverené takéto prednosti. Ale Ježišovi verní bratia, keď na nich Ježiš napíše svoje meno, vojdú v nebeskej ríši do dôverného vzťahu s ním a budú sa s ním podieľať na jeho prednostiach. (Lukáš 22:29, 30) Nemožno sa diviť, že Ježiš uzatvára svoje posolstvo týmto pomazaným opakovanou výzvou: „Kto má uši, nech počúva, čo hovorí duch zborom.“ — Zjavenie 3:13.

25. Ako dnes každý jednotlivý kresťan môže uplatňovať zásadu, na ktorej je založená Ježišova rada zboru vo Filadelfii?

²⁵ Pre verných kresťanov vo Filadelfii bolo toto posolstvo iste nesmiernym povzbudením. A istotne je v ňom aj pôsobivé poučenie pre Jánovu triedu žijúcu dnes, v Pánovom dni. Avšak zásady v ňom obsiahnuté sú dôležité pre každého jednotlivého kresťana, či patrí k pomazaným alebo k „iným ovciam“. (Ján 10:16) Každý z nás urobí dobre, ak bude neustále prinášať ovocie Kráľovstva, podobne ako kedysi kresťania vo Filadelfii. Všetci máme aspoň to málo sily. Všetci môžeme niečo urobiť v Jehovovej službe. Používajme túto silu! Ak ide o rozšírené prednosti v súvislosti s Kráľovstvom, pohotovo vstúpme ktorýmikoľvek dverami, ktoré sa pre nás otvoria. Ba môžeme sa modliť k Jehovovi, aby nám také dvere otvoril. (Kolosanom 4:2, 3) Ak sa riadime Ježišovým vzorom vytrvalosti a preukazujeme sa vernými voči jeho menu, dokazujeme tým, že i my máme ‚uši, ktoré počujú, čo hovorí svätý Boží duch zborom‘.

[Poznámky pod čiarou]

[Rámček na strane 63]

Pomoc, ktorá sa poskytuje, aby sa mnohí poklonili

Zdá sa, že zo 144 000 pomazaných, ktorí majú zdediť nebeské kráľovstvo, má ukončiť svoj pozemský beh ešte ostatok, Jánova trieda, v počte necelých 9 000. Súčasne sa rozšíril veľký zástup na vyše 4 000 000. (Zjavenie 7:4, 9) Čo dopomohlo k takému ohromnému vzrastu? Veľmi k tomu prispeli rôzne školy, ktoré vedú Jehovovi svedkovia. Tieto školy Jehovových svedkov sa veľmi líšia od seminárov kresťanstva, ktoré vyučujú svetské filozofie a znižujú význam Biblie. Školy Jehovových svedkov vštepujú hlbokú vieru v Božie slovo. Ukazujú jeho praktické uplatnenie na čistý, mravný spôsob života a oddanú službu Bohu. Od roku 1943 sa na celom svete v každom zbore Jehovových svedkov vedie v sálach kráľovstva miestna škola teokratickej služby. Na tejto škole sa každý týždeň zúčastňujú milióny osôb a riadia sa podľa jednotného programu biblickej výchovy.

Od roku 1959 vedú Jehovovi svedkovia aj školu služby kráľovstva, v ktorej sa školia zboroví starší a služobní pomocníci. Od roku 1977 vyše 200 000 bratov a sestier dostalo školenie v školách priekopníckej služby. To sú svedkovia, ktorí majú pravého ducha filadelfských kresťanov a slúžia Jehovovi v diele zvestovania celým časom. V roku 1987 bola otvorená škola dodatočného služobného vzdelávania, v ktorej sú spomedzi Jehovových svedkov školení muži pre zvláštne poverenie na svetovom „poli“.

Výnimočné postavenie medzi školami vedenými Jehovovými svedkami má Biblická škola Strážnej veže Gileád. Túto misionársku školu v štáte New York od roku 1943 absolvovali takmer každoročne dve skupiny študentov. Celkove v nej bolo vyškolených vyše 6 000 Jehovových služobníkov pre misionársku službu v zahraničí. Absolventi tejto školy slúžia vo vyše 100 krajinách, a v mnohých z týchto krajín sa začalo dielo Kráľovstva prostredníctvom nich. Po viac než štyridsiatich rokoch sú niektorí z prvých týchto misionárov ešte stále činní a spolu s novšími misionármi sa zúčastňujú na podpore celosvetového rastu Jehovovej organizácie. A je to skutočne nádherný rast!

[Tabuľka na strane 64]

V roku 1919 panujúci kráľ Ježiš Kristus otvoril dvere príležitosti na kresťanskú službu. Túto príležitosť využíva stále rastúci počet oddaných kresťanov.

1918 14 3 868 591

1928 32 23 988 1 883

1938 52 47 143 4 112

1948 96 230 532 8 994

1958 175 717 088 23 772

1968 200 1 155 826 63 871

1978 205 2 086 698 115 389

1990 212 4 017 213 536 508

[Poznámky pod čiarou]

[Tabuľka na strane 65]

Jehovovi svedkovia vykonávajú svoju činnosť celým srdcom. Čitateľ si môže všimnúť napríklad, koľko hodín strávili zvestovaním a vyučovaním a aký veľký počet biblických štúdií viedli zadarmo v domácnostiach.

1918 19 116 záznamy sa neviedli

1928 2 866 164 záznamy sa neviedli

1938 10 572 086 záznamy sa neviedli

1948 49 832 205 130 281

1958 110 390 944 508 320

1968 208 666 762 977 503

1978 307 272 262 1 257 084

1990 895 229 424 3 624 091

[Obrázok na strane 59]

Rímsky kľúč z prvého storočia

Kapitola 13

Kúp si zlato prečistené v ohni

LAODICEA

1, 2. Kde bol posledný zo siedmich zborov, ktoré dostali posolstvo od osláveného Ježiša, a čím okrem iného bolo toto mesto význačné?

POSLEDNÝ zo siedmich zborov, ktoré majú prijať posolstvo od vzkrieseného Ježiša, je Laodicea. A posolstvo preň je skutočne burcujúce a otvárajúce oči!

² Dnes by sme našli trosky Laodicey blízko Denizli, asi 90 kilometrov juhovýchodne od Alasehiru. V prvom storočí bola Laodicea dobre prospievajúcim mestom. Rozkladala sa na križovatke ciest a bola strediskom peňažníctva a obchodu. K jej bohatstvu prispieval predaj známej očnej masti. Mesto bolo preslávené aj kvalitnými odevmi, ktoré sa tu vyrábali z kvalitnej čiernej vlny. Závažným problémom mesta bol nedostatok vody, ktorému sa čelilo tým, že bola voda privádzaná akvaduktom zo vzdialených horúcich prameňov. Kým sa voda dostala do mesta, bola už iba vlažná.

3. Ako uvádza Ježiš svoje posolstvo zboru v Laodicei?

³ Laodicea ležala blízko Kolos. Keď apoštol Pavol písal Kolosanom, zmienil sa o liste, ktorý predtým poslal Laodičanom. (Kolosanom 4:15, 16) Nevieme, čo v ňom Pavol písal, ale posolstvo, ktoré teraz posiela Laodičanom Ježiš, ukazuje, že sa dostali do biedneho duchovného stavu. Avšak, ako obvykle, Ježiš uvádza najprv skutočnosti, ktoré sú odporúčaním pre neho samého: „Anjelovi zboru v Laodicei napíš: Toto hovorí Amen, verný a pravdivý svedok, začiatok Božieho stvorenia.“ — Zjavenie 3:14.

4. V akom zmysle je Ježiš „Amen“?

⁴ Prečo sa Ježiš označuje slovom „Amen“? Tento titul dodáva jeho posolstvu právnu závažnosť. „Amen“ je prepis hebrejského slova, ktoré znamená „iste“, „tak nech sa stane“ a používa sa na konci modlitby na potvrdenie myšlienok, ktoré boli v nej vyjadrené. (1. Korinťanom 14:16) Ježiš je „Amen“, lebo svojou absolútnou rýdzosťou a svojou obetnou smrťou potvrdil a zaručil splnenie všetkých Jehovových drahocenných sľubov. (2. Korinťanom 1:20) Odvtedy všetky modlitby, ak majú byť správne, musia byť určené Jehovovi prostredníctvom Ježiša. — Ján 15:16; 16:23, 24.

5. Prečo je Ježiš „verný a pravdivý svedok“?

⁵ Ježiš je aj „verný a pravdivý svedok“. V proroctvách je často spájaný s vernosťou, pravdou a spravodlivosťou, lebo je absolútne dôveryhodný služobník Boha Jehovu. (Žalm 45:4; 45:5, RP; Izaiáš 11:4, 5; Zjavenie 1:5; 19:11) Je najväčším svedkom Jehovu. Ježiš ako „začiatok Božieho stvorenia“ oznamuje Božiu slávu už od samého začiatku. (Príslovia 8:22–30) Ako človek na zemi vydal svedectvo o pravde. (Ján 18:36, 37; 1. Timotejovi 6:13) Po svojom vzkriesení sľúbil svojim učeníkom svätého ducha a povedal im: „Budete mi svedkami tak v Jeruzaleme, ako aj v celej Judei a Samárii až do najvzdialenejšej časti zeme.“ Od Letníc roku 33 n. l. Ježiš riadil týchto pomazaných kresťanov pri zvestovaní dobrého posolstva „v celom stvorení, ktoré je pod nebom“. (Skutky 1:6–8; Kolosanom 1:23) Ježišovi právom patrí označenie verný a pravdivý svedok. Pre kresťanov v Laodicei bude užitočné, keď budú načúvať jeho slovám.

6. a) Ako Ježiš opisuje duchovný stav zboru v Laodicei? b) Akým vynikajúcim Ježišovým príkladom sa laodicejskí kresťania neriadili?

⁶ Aké posolstvo má Ježiš pre Laodičanov? Nemá pre nich slovo pochvaly. Úprimne im vraví: „Poznám tvoje skutky, že nie si ani studený, ani horúci. Kiež by si bol studený alebo horúci. Pretože si však vlažný, ani horúci, ani studený, vyvrhnem ťa zo svojich úst.“ ​(Zjavenie 3:15, 16) Ako by si ty reagoval na také posolstvo od Pána Ježiša Krista? Neprebudilo by ťa a nezačal by si sa skúmať? Laodičania sa rozhodne musia vzchopiť, pretože upadli do duchovného spánku, akiste preto, že mnohé veci považovali za samozrejmé. (Porovnaj s 2. Korinťanom 6:1.) Ježiš, ktorého ako kresťania mali napodobňovať, prejavuje vždy plamennú horlivosť pre Jehovu a jeho službu. (Ján 2:17) A mierni ľudia zisťujú, že je vždy jemný, príjemný, osviežujúci ako pohár studenej vody v horúcom, sparnom dni. (Matúš 11:28, 29) Ale kresťania z Laodicey nie sú ani horúci, ani studení. Stali sa vlažnými ako voda, ktorá vteká do ich mesta. Mohlo by sa im stať, že ich Ježiš úplne zavrhne, že ich ‚vyvrhne zo svojich úst‘. A pokiaľ ide o nás, vždy sa — horlivo ako Ježiš — snažme poskytovať iným duchovné osvieženie. — Matúš 9:35–38.

„Hovoríš: ‚Som bohatý‘“

7. a) Ako Ježiš ukázal, v čom tkvejú problémy laodicejských kresťanov? b) Prečo hovorí Ježiš, že laodicejskí kresťania sú ‚slepí a nahí‘?

⁷ V čom vlastne tkvie problém Laodičanov? Dobrú predstavu o tom si môžeme urobiť z ďalších Ježišových slov: „Lebo hovoríš: ‚Som bohatý a nadobudol som bohatstvo a nič nepotrebujem‘, ale nevieš, že si biedny a poľutovaniahodný a chudobný a slepý a nahý.“ ​(Zjavenie 3:17; porovnaj s Lukášom 12:16–21.) Laodičania žijú v bohatom meste a sú sebaistí, lebo sú bohatí. Na ich spôsob života pravdepodobne pôsobil štadión, divadlá, športové areály, a tak začali ‚viac milovať rozkoš ako Boha‘.a (2. Timotejovi 3:4) Lenže hmotne bohatí Laodičania sú chudobní duchovne. Ak vôbec majú nejaké ‚poklady uložené v nebi‘, tak je ich veľmi málo. (Matúš 6:19–21) Nezachovali si prosté oko a vo svojom živote nedali na prvé miesto Božie kráľovstvo. Sú vlastne v tme, spia, nemajú duchovný pohľad. (Matúš 6:22, 23, 33) A hoci majú jemné rúcha, ktoré si mohli nakúpiť, lebo sú hmotne bohatí, v Ježišových očiach sú nahí. Nemajú žiaden duchovný šat, ktorý by ich označoval ako kresťanov. — Porovnaj so Zjavením 16:15.

8. a) V ktorom ohľade jestvuje i dnes podobná situácia ako v Laodicei? b) Ako niektorí kresťania klamú sami seba uprostred tohto chamtivého sveta?

⁸ Aký to hrozný stav! No či dnes nevidíme veľa ráz podobnú situáciu? Čo je jej hlavnou príčinou? Sebaistý postoj vyplývajúci zo spoliehania sa na hmotný majetok a ľudské prostriedky. Podobne ako ľudia navštevujúci kostoly kresťanstva, i niektorí členovia Božieho ľudu klamú sami seba, a myslia si, že sa môžu zapáčiť Bohu, ak budú iba občas navštevovať zhromaždenia. Chceli by vystačiť s tým, že „uplatňujú slovo“ len symbolicky. (Jakub 1:22) Napriek opakovaným výstrahám od Jánovej triedy upriamujú sa na módne obliekanie, automobily, vybavenie domácnosti a na život, ktorý sa točí okolo rekreácií a zábav. (1. Timotejovi 6:9, 10; 1. Jána 2:15–17) Všetko toto vedie k otupeniu duchovnej vnímavosti. (Hebrejom 5:11, 12) Členovia Božieho ľudu nesmú zostať apatickí a vlažní; je nutné, aby znovu rozdúchali „oheň ducha“ a prejavovali osviežujúcu dychtivosť v ‚zvestovaní slova‘. — 1. Tesaloničanom 5:19; 2. Timotejovi 4:2, 5.

9. a) Ktoré Ježišove slová by mali zatriasť vlažnými kresťanmi a prečo je to nutné? b) Ako môže zbor pomáhať zablúdeným „ovciam“?

⁹ Ako sa Ježiš pozerá na vlažných kresťanov? Jeho otvorené slová by mali nimi zatriasť: „Nevieš, že si biedny a poľutovaniahodný a chudobný a slepý a nahý.“ Ich svedomie je natoľko otupené, že si ani neuvedomujú svoj hrozný stav. (Porovnaj s Prísloviami 16:2; 21:2.) Takúto vážnu situáciu v zbore nemožno zľahčovať. Starší a ďalší nimi poverení by mali prebudiť tieto zblúdené ovce svojím príkladným úsilím a láskyplnou pastierskou činnosťou, aby znovu, tak ako prv, pociťovali radosť, ktorú prináša služba celým srdcom. — Lukáš 15:3–7.

Rada týkajúca sa ‚zbohatnutia‘

10. Čo je „zlatom“, ktoré si podľa Ježišových slov majú od neho kúpiť kresťania z Laodicey?

¹⁰ Jestvuje nejaký liek na smutnú situáciu v Laodicei? Áno, ak sa tamojší kresťania budú riadiť Ježišovou radou: „Radím ti, aby si si odo mňa kúpil zlato prečistené v ohni, aby si zbohatol.“ ​(Zjavenie 3:18a) Pravé kresťanské „zlato“, ktoré bolo prečistené ohňom a z ktorého bola odstránená všetka troska, ich urobí ‚bohatými voči Bohu‘. (Lukáš 12:21) Kde si môžu kúpiť také zlato? Rozhodne nie od miestnych bankárov, ale od Ježiša. Čo je to za zlato, vysvetlil apoštol Pavol, keď hovoril Timotejovi, že má prikazovať bohatým kresťanom, „aby konali dobro, boli bohatí v znamenitých skutkoch, štedrí, ochotní deliť sa, a aby si ako poklad bezpečne zhromažďovali znamenitý základ do budúcnosti“. Iba ak budú takýmto spôsobom podnikať, môžu sa ‚chopiť skutočného života‘. (1. Timotejovi 6:17–19) V materiálnom ohľade bohatí Laodičania mali sa držať Pavlovej rady, a tak zbohatnúť duchovne. — Pozri aj Príslovia 3:13–18.

11. Aké príklady na tých, ktorí si kúpili „zlato prečistené v ohni“ máme v našej dobe?

¹¹ Máme aj nejaké novodobé príklady, že jestvujú takí, ktorí si kupujú „zlato prečistené v ohni“? Áno. Keď sa Pánov deň ešte len približoval, malá skupina bádateľov Biblie si začala uvedomovať falošnosť mnohých babylonských náuk kresťanstva, ako sú náuky o trojici, o nesmrteľnosti duše, o trápení v pekle, krste malých detí a uctievaní obrazov (včítane kríža a obrazov Márie). Títo kresťania sa zastávali biblickej pravdy a hlásali, že jedinou nádejou ľudstva je Jehovovo kráľovstvo a záchrana spočíva na Ježišovej výkupnej obeti. Takmer štyridsať rokov vopred poukazovali na rok 1914, v ktorom sa podľa biblického proroctva mali skončiť časy národov a na zemi mali nastať neočakávané udalosti. — Zjavenie 1:10.

12. Kto bol jedným z tých, ktorí sa ujali vedenia medzi uvedomujúcimi sa kresťanmi, a aký vynikajúci príklad dal tento muž v tom, ako si možno ukladať poklady v nebi?

¹² Medzi týmito kresťanmi, postupne si uvedomujúcimi ďalšie a ďalšie veci, ujal sa vedenia Charles Taze Russell, ktorý začiatkom sedemdesiatych rokov minulého storočia vytvoril biblickú študijnú triedu v Allegheny (teraz časť Pittsburgu) v Pennsylvánii v USA. Keď Russell začínal hľadať pravdu, bol v tom čase spoločníkom svojho otca v podnikaní a mohol sa stať milionárom. Predal však svoje podiely na filiálkach a svoj majetok použil na to, aby pomohol financovať oznamovanie Božieho kráľovstva po celej zemi. V roku 1884 sa stal prvým prezidentom spoločnosti, ktorá je teraz známa ako Pennsylvánska biblická a traktátna spoločnosť Strážna veža. Zomrel roku 1916 vo vlaku blízko stanice Pampa v Texase, cestou do New Yorku, vyčerpaný poslednou kazateľskou cestou po západnej časti Spojených štátov. Dal vynikajúci príklad, ako je možné ukladať si duchovné poklady v nebi, príklad, ktorým sa riadia státisíce obetavých priekopníkov, konajúcich zvestovateľskú službu v týchto záverečných rokoch nášho storočia. — Hebrejom 13:7; Lukáš 12:33, 34; porovnaj s 1. Korinťanom 9:16; 11:1.

Použime duchovný balzam na oči

13. a) Ako duchovný balzam na oči zlepší stav Laodičanov? b) Aké oblečenie odporúča Ježiš a prečo?

¹³ Ježiš prísne napomína Laodičanov i takto: „[Kúp si] biely vrchný odev, aby si bol oblečený a aby sa neukázala hanba tvojej nahoty, a očný balzam, ktorým by si si potrel oči, aby si videl.“ ​(Zjavenie 3:18b) Laodičania by sa mali usilovať o vyliečenie svojej duchovnej slepoty, a zaopatriť si liečivý očný balzam, no nie balzam od miestnych liečiteľov, ale balzam, ktorý môže poskytnúť iba Ježiš. To by im pomohlo získať duchovné rozlišovanie, aby mohli chodiť po ‚chodníku spravodlivých‘ s rozžiarenými očami upretými na konanie Božej vôle. (Príslovia 4:18, 25–27) Takto by sa mohli obliecť — nie do drahého odevu z čiernej vlny, aký sa vyrábal v Laodicei, ale do „bieleho vrchného odevu“, z ktorého je badateľné, že majú prednosť byť nasledovníkmi Ježiša Krista. — Porovnaj s 1. Timotejovi 2:9, 10; s 1. Petra 3:3–5.

14. a) Aký duchovný balzam na oči je prístupný od roku 1879? b) Kde je najzákladnejší zdroj finančnej podpory diela Jehovových svedkov? c) Ako sa Jehovovi svedkovia líšia od iných spôsobom používania príspevkov?

¹⁴ Možno v dnešných časoch získať duchovný balzam na oči? Nepochybne áno. Pastor Russell, ako ho s láskou nazývali, začal v roku 1879 na obranu pravdy vydávať časopis známy dnes ako Strážna veža hlásajúca Jehovovo kráľovstvo. V jeho druhom vydaní bolo uverejnené vyhlásenie: „[Tento časopis] má, dúfame, podporu JEHOVU, a keďže je tak, nebude nikdy žobrať alebo prosiť ľudí o podporu. Ak ten, ktorý hovorí: ‚Všetko zlato a striebro hôr je moje,‘ prestane poskytovať potrebnú hmotnú podporu, budeme tomu rozumieť tak, že je čas prestať s vydávaním.“ V 20. storočí si niektorí televízni kazatelia nazhromaždili obrovské bohatstvo a žijú v nehanebnom (a dakedy nemravnom) prepychu. (Porovnaj so Zjavením 18:3.) Naproti tomu bádatelia Biblie, známi dnes ako Jehovovi svedkovia, používajú všetky nevyprosené príspevky, ktoré dostali, na organizovanie a podporu celosvetového zvestovania prichádzajúceho Jehovovho kráľovstva. Jánova trieda sa až dodnes stará o vydávanie časopisov Strážna veža a Prebuďte sa!, ktoré mali v roku 2006 celkový náklad vyše 59 miliónov. Strážnu vežu možno dostať vo vyše 100 jazykoch. Je to oficiálny časopis zboru, ktorý tvoria vyše štyri milióny kresťanov. A tieto štyri milióny kresťanov používajú tento časopis ako duchovný balzam, ktorý im slúži, aby mali otvorené oči a rozoznávali, čo je falošné náboženstvo, a aby videli, aké naliehavé je zvestovať vo všetkých národoch dobré posolstvo. — Marek 13:10.

Majme úžitok z karhania a poriadku

15. Prečo dal Ježiš kresťanom z Laodicey svoju prísnu radu a ako by ju zbor mal prijať?

¹⁵ Vráťme sa zase k Laodičanom. Ako budú reagovať na prísnu Ježišovu radu? Mali by byť zronení a myslieť si, že Ježiš si nepraje, aby boli ďalej jeho nasledovníkmi? To rozhodne nie. Posolstvo v ďalšej časti hovorí: „Všetkých, ku ktorým mám náklonnosť, karhám a vediem k poriadku. Preto buď horlivý a rob pokánie.“ ​(Zjavenie 3:19) Ak Ježiš niekoho vedie k poriadku, je to dôkazom lásky, podobne ako výchovné karhanie od Jehovu. (Hebrejom 12:4–7) Laodicejský zbor by mal využiť tento záujem, ktorý je prejavom lásky, a mal by uplatniť Ježišovu radu. Jeho členovia by mali robiť pokánie a uvedomiť si, že svojou vlažnosťou sa dopúšťajú hriechu. (Hebrejom 3:12, 13; Jakub 4:17) Ich starší by mali zanechať svoje hmotárske záujmy a ‚ako oheň roznecovať‘ dar, ktorý majú od Boha. A tak nech pocítia všetky zbory — keď začne pôsobiť na ich oči duchovný očný balzam — osvieženie podobné chladivému dúšku studenej pramenistej vody. — 2. Timotejovi 1:6; Príslovia 3:5–8; Lukáš 21:34.

16. a) Ako sa dnes prejavuje Ježišova láska? b) Ako by sme mali prijať vážnu radu?

¹⁶ Aký význam to má pre nás dnes? Ježiš aj dnes naďalej ‚miluje svojich, ktorí sú vo svete‘. Bude ich milovať „po všetky dni až do záveru systému vecí“. (Ján 13:1; Matúš 28:20) Svoju lásku a náklonnosť prejavuje skrze novodobú Jánovu triedu a skrze hviezdy čiže starších kresťanského zboru. (Zjavenie 1:20) V týchto mimoriadne ťažkých časoch majú starší hlboký záujem pomôcť nám všetkým, mladým i starým, aby sme zostali v teokratickom ovčinci a odolali sklonom k nezávislosti, hmotárskej chamtivosti i mravnej nečistote sveta. Ak niekedy dostaneme vážnu radu, alebo sme vedení k disciplíne, pamätajme na to, že „kázeň je cestou života“. (Príslovia 6:23) Všetci sme nedokonalí, a preto keď je potrebné, mali by sme všetci horlivo robiť pokánie, aby sme sa znovu dostali do správneho stavu a zotrvali v Božej láske. — 2. Korinťanom 13:11.

17. Ako sa bohatstvo môže stať duchovne nebezpečným?

¹⁷ Nesmieme pripustiť, aby sme sa pod vplyvom hmotárstva, pod vplyvom bohatstva alebo nedostatku bohatstva stali vlažní. Majetok môže pomôcť chopiť sa nových možností služby, no môže byť aj nebezpečný. (Matúš 19:24) Zámožný človek by si mohol myslieť, že ak z času na čas poskytne väčšie dary, nemusí byť v diele zvestovania taký horlivý ako niekto iný. Alebo by si mohol myslieť, že pre svoj majetok má právo na určité výsady. Bohatý človek má i možnosti pestovať množstvo zábav a rekreačných činností, ktoré si iní nemôžu dovoliť. Ale takéto rozptýlenia si vyžadujú čas a mohli by nepozorných odvrátiť od kresťanskej zvestovateľskej služby. Nerozvážny človek by sa takto mohol stať vlažným. Vyvarujme sa takýchto nástrah a ‚tvrdo pracujme a namáhajme sa‘ celým srdcom, s nádejou na večný život. — 1. Timotejovi 4:8–10; 6:9–12.

‚Večerať‘

18. Akú príležitosť dáva Ježiš laodicejským kresťanom?

¹⁸ Potom Ježiš hovorí: „Hľa, stojím pri dverách a klopem. Ak niekto počuje môj hlas a otvorí dvere, vojdem do jeho domu a budem s ním večerať a on so mnou.“ ​(Zjavenie 3:20) Ak laodicejskí kresťania pozvú Ježiša do svojho zboru, pomôže im prekonať ich vlažnosť! — Matúš 18:20.

19. O čom hovorí Ježiš, keď sľubuje, že bude s laodicejským zborom večerať?

¹⁹ Ježišova zmienka o večeri iste pripomína Laodičanom časy, keď Ježiš jedával so svojimi učeníkmi. (Ján 12:1–8) Takéto príležitosti vždy prinášali prítomným duchovné dobrodenie. I po Ježišovom vzkriesení bolo niekoľko významných príležitostí, keď sa Ježiš so svojimi učeníkmi zúčastnil pri jedle. To bolo pre nich veľkým posilnením. (Lukáš 24:28–32; Ján 21:9–19) Teda keď Ježiš sľubuje, že príde do laodicejského zboru a bude s jeho členmi večerať, je to sľub, ktorý im môže priniesť bohaté duchovné dobrodenie, ak ho, pravda, budú chcieť prijať.

20. a) K čomu viedla vlažnosť kresťanstva v čase, keď sa začínal Pánov deň? b) Ako sa prejavil na kresťanstve Ježišov súd?

²⁰ Ježišovo láskavé povzbudenie poskytnuté Laodičanom má veľký význam pre dnešný ostatok pomazaných kresťanov. Niektorí z nich sa pamätajú na to, že v čase, keď sa začínal Pánov deň, stúpenci náboženstiev kresťanstva boli nechutne vlažní. Namiesto toho, aby v roku 1914 duchovenstvo privítalo návrat nášho Pána, nechalo sa zatiahnuť do jatiek prvej svetovej vojny, v ktorej 24 z 28 bojujúcich národov tvrdilo o sebe, že sú kresťanské. Ich krvná vina je naozaj veľká. Počas druhej svetovej vojny, ktorá sa rovnako vo veľkej miere odohrávala v kresťanstve, sa hriechy falošného náboženstva znovu „nahromadili až do neba“. (Zjavenie 18:5) Duchovenstvo ukázalo chrbát nastupujúcemu Jehovovmu kráľovstvu, keď začalo podporovať Spoločnosť národov, Spojené národy i nacionalistické revolučné hnutia, z ktorých žiadne nemôže vyriešiť problémy ľudstva. Ježiš duchovenstvo už dávno zavrhol, vyniesol nad ním záporný rozsudok a zavrhol ho, tak ako sa rybár zbavuje nevhodných rýb, ktoré sa chytili do jeho vlečnej siete. Dnešný bezútešný stav cirkví kresťanstva je dôkazom tohto rozsudku, ktorý bol nad nimi vynesený. Nechže je nám jeho konečný osud výstrahou! — Matúš 13:47–50.

21. Ako reagujú na Ježišove slová kresťanom z Laodicey od roku 1919 kresťania z pravého kresťanského zboru?

²¹ I v pravom kresťanskom zbore bývajú vlažní jednotlivci, ktorí sú ako nápoj, ktorý nie je ani povzbudivo horúci, ani osviežujúco chladný. No Ježiš napriek tomu vrúcne miluje svoj zbor. Je ochotný poslúžiť kresťanom, ktorí sa prejavia ako pohostinní. Mnohí ho privítali, akoby ho pozývali na večeru. To viedlo k tomu, že sa im od roku 1919 otvárajú oči, a oni vidia význam biblických proroctiev. Prežívajú obdobie veľkého osvietenia. — Žalm 97:11; 2. Petra 1:19.

22. Akú ďalšiu večeru mohol mať Ježiš na mysli a kto sa na nej zúčastní?

²² Keď Ježiš oslovoval Laodičanov, mal možno na mysli aj inú večeru. O niečo ďalej v Zjavení čítame: „Šťastní sú tí, ktorí sú pozvaní na svadobnú večeru Baránka.“ Táto večera je nádhernou hostinou po dosiahnutí víťazstva, na chválu Jehovu, keď vykoná rozsudok nad falošným náboženstvom — tejto hostiny sa zúčastní v nebi Kristus a celá jeho nevesta v počte 144 000. (Zjavenie 19:1–9) Kladne reagujúci členovia starovekého laodicejského zboru — i dnešní verní bratia Ježiša Krista, ktorí majú oblečené čisté odevy označujúce ich ako pravých pomazaných kresťanov — budú hodovať pri tejto večeri so svojím ženíchom. (Matúš 22:2–13) Aký mocný podnet k horlivosti a k pokániu!

Trón pre tých, ktorí zvíťazia

23, 24. a) O akej ďalšej odmene Ježiš hovorí? b) Kedy sa Ježiš posadil na vlastný mesiášsky trón a kedy začal so súdom nad tými, ktorí sa vyhlasujú za kresťanov? c) Aký podivuhodný sľub dal Ježiš svojim učeníkom, keď ustanovil slávnosť na pamiatku svojej smrti?

²³ Ježiš hovorí o ďalšej odmene: „Tomu, kto zvíťazí, dovolím, aby sedel so mnou na mojom tróne, podobne ako som ja zvíťazil a posadil sa so svojím Otcom na jeho tróne.“ ​(Zjavenie 3:21) Ježiš, ktorý si uchoval rýdzosť a tým zvíťazil nad svetom, bol v roku 33 n. l. vzkriesený a vyvýšený, aby sa posadil so svojím Otcom na jeho nebeský trón. (Skutky 2:32, 33) Takto sa začali spĺňať Dávidove slová zo Žalmu 110:1, 2. V ďalšom dôležitom roku, 1914, Ježiš prišiel, aby sa posadil na vlastný mesiášsky trón, ako kráľ a sudca. Súd sa začal v roku 1918, a to nad tými, ktorí tvrdili o sebe, že sú kresťania. Pomazaní víťazi, ktorí až do týchto čias pomreli, mali vtedy byť vzkriesení a pripojiť sa k Ježišovi v jeho Kráľovstve. (1. Petra 4:17) Ježiš im to sľúbil, keď ustanovoval slávnosť na pamiatku svojej smrti. Svojim učeníkom vtedy povedal: „Ja robím s vami zmluvu, ako môj Otec urobil zmluvu so mnou, o kráľovstve, aby ste jedli a pili pri mojom stole v mojom kráľovstve a sedeli na trónoch, aby ste súdili dvanásť kmeňov Izraela.“ — Lukáš 22:28–30.

²⁴ Je to naozaj nádherné poverenie — sedieť pri „znovustvorení“ vedľa panujúceho kráľa a spolu s ním povznášať na základe jeho dokonalej obete svet poslušného ľudstva do stavu edenskej dokonalosti. (Matúš 19:28; 20:28) Ján nám dáva poučenie, že tých, ktorí zvíťazia, Ježiš urobí ‚kráľovstvom, kňazmi pre svojho Boha a Otca‘, aby zaujali tróny okolo nádherného Jehovovho nebeského trónu. (Zjavenie 1:6; 4:4) My všetci — či patríme k pomazaným, či k novej pozemskej spoločnosti, ktorá dúfa, že sa bude podieľať na obnovovaní raja — si vezmeme k srdcu Ježišove slová Laodičanom! — 2. Petra 3:13; Skutky 3:19–21.

25. a) Ako Ježiš znovu uzatvára svoje posolstvo do Laodicey? b) Ako by dnes jednotliví kresťania mali reagovať na Ježišove slová zboru v Laodicei?

²⁵ Podobne ako predošlé posolstvá Ježiš i toto posolstvo uzatvára povzbudzujúcim výrokom: „Kto má uši, nech počúva, čo hovorí duch zborom.“ ​(Zjavenie 3:22) Žijeme už v pokročilom období času konca. Máme okolo seba mnoho dôkazov, aké chladné je kresťanstvo, pokiaľ ide o lásku. Kiež my, ako praví kresťania, naopak — vrele prijímame Ježišovo posolstvo zboru v Laodicei, a kiež vrúcne prijmeme všetkých sedem posolstiev, ktoré náš Pán dal zborom. Môžeme to prejaviť i tým, že sa intenzívne zapojíme do spĺňania veľkého Ježišovho proroctva týkajúceho sa našej doby: „A toto dobré posolstvo o kráľovstve sa bude zvestovať po celej obývanej zemi na svedectvo všetkým národom; a potom príde koniec.“ — Matúš 24:12–14.

26. Kedy hovorí Ježiš znova priamo s Jánom, na čom sa však zúčastňuje?

²⁶ Tu sa Ježišova rada siedmim zborom končí. Až do záverečnej kapitoly Zjavenia Ježiš už s Jánom viac nehovorí; má však účasť na mnohých videniach, napríklad ako vykonávateľ Jehovových rozsudkov. Teraz spoločne s Jánovou triedou skúmajme druhé pozoruhodné videnie, ktoré zjavil Pán Ježiš Kristus.

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček na strane 73]

Hmotárstvo — a múdrosť

Jeden novinár v roku 1956 napísal: „Odhaduje sa, že pred sto rokmi mal priemerný človek 72 potrieb, z ktorých sa 16 považovalo za nevyhnutné. Podľa dnešného odhadu má priemerný človek 474 potrieb, z ktorých sa 94 považuje za nevyhnutné. Pred sto rokmi bolo priemernému človeku pomocou reklamy a propagácie ponúkaných 200 výrobkov — no dnes núka reklama 32 000 výrobkov. Vecí nevyhnutných pre život človeka je málo — no jeho priania sú bezmedzné.“ Dnes je ľuďom vnucovaná predstava, že hlavnou vecou v živote je hmotné bohatstvo a majetok. Preto mnohí začali prehliadať múdru radu Kazateľa 7:12: „Múdrosť je na ochranu, tak ako peniaze sú na ochranu, ale výhoda poznania je v tom, že múdrosť zachová nažive tých, ktorí ju majú.“

[Obrázok na strane 67]

Voda pritekajúca do Laodicey bola nepríjemne vlažná. Laodicejskí kresťania mali neuspokojivo vlažného ducha