Európsky najvyšší súd potvrdzuje právo kázať v Grécku

PREČO bol muž, ktorého susedia chválili, zatknutý od roku 1938 viac ako 60 ráz? Prečo bol tento poctivý obchodník z gréckeho ostrova Kréta 18 ráz predvedený pred grécke súdy a musel stráviť vo väzení viac ako šesť rokov? Áno, prečo bol Minos Kokkinakis, tento pracovitý otec rodiny, odlúčený od svojej manželky a piatich detí a poslaný do vyhnanstva na viacero trestaneckých ostrovov?

Vo veľkej miere sú za to zodpovedné zákony prijaté v rokoch 1938 a 1939, ktoré zakazujú obracať ľudí na inú vieru. Tieto zákony stanovil grécky diktátor Ioannis Metaxas, ktorý konal pod vplyvom gréckej ortodoxnej cirkvi.

Následkom vydania týchto zákonov bolo v rokoch 1938 až 1992 zaznamenaných 19 147 prípadov zatknutia Jehovových svedkov a súdy vyniesli rozsudky spolu na 753 rokov; z toho 593 rokov svedkovia naozaj strávili vo väzení. To všetko sa dialo preto, že svedkovia v Grécku, tak ako aj inde na svete, poslúchali pokyny Ježiša Krista, aby ,robili učeníkov z ľudí všetkých národov... a učili ich zachovávať všetko‘, čo prikázal. — Matúš 28:19, 20.

No 25. mája 1993 bolo v prospech slobody uctievania vybojované veľkolepé víťazstvo! V tento deň Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu (Francúzsko) potvrdil právo gréckeho občana učiť svoju vieru iných. Európsky najvyšší súd vytvoril týmto uznesením širokú záštitu pre náboženskú slobodu, čo môže mať hlboký vplyv na život ľudí všade na svete.

Pozrime sa bližšie na pokorovanie, ktoré musel znášať jeden grécky občan, i na vývoj udalostí, ktoré vyústili do tohto závažného súdneho rozhodnutia.

Podmienky v minulosti

V roku 1938 sa tento občan, Minos Kokkinakis, stal prvým Jehovovým svedkom, ktorý bol uznaný za vinného na základe gréckeho zákona, podľa ktorého je obracanie ľudí na inú vieru trestným činom. Bez toho, že by bol súdený, bol poslaný na 13 mesiacov do vyhnanstva na egejský ostrov Amorgos. V roku 1939 bol odsúdený dva razy a zakaždým bol uväznený na dva a pol mesiaca.

V roku 1940 bol Kokkinakis poslaný na šesť mesiacov do vyhnanstva na ostrov Melos. Nasledujúci rok, ešte počas druhej svetovej vojny, bol na vyše 18 mesiacov uväznený vo vojenskej väznici v Aténach. Na toto obdobie spomína takto:

„Jedla vo väzení bolo stále menej a menej. Zoslabli sme tak, že sme nevládali chodiť. Keby nebolo svedkov z okolia Atén a Pirea, ktorí nám dávali jedlo zo svojich obmedzených prostriedkov, boli by sme zomreli.“ Neskôr, v roku 1947, bol Kokkinakis znova odsúdený a strávil vo väzení ďalších štyri a pol mesiaca.

V roku 1949 bol Minos Kokkinakis poslaný do vyhnanstva na ostrov Makrónisos. Meno tohto ostrova vyvoláva v mysli Grékov hrôzostrašné predstavy v súvislosti s väznicou, ktorá sa tam nachádza. Medzi približne 14 000 väzňami, ktorí boli vtedy väznení na Makrónise, bolo asi 40 svedkov. Grécka encyklopédia Papyros Larousse Britannica poznamenáva: „Metódy krutého mučenia... životné podmienky, ktoré sú pre civilizovaný národ neprijateľné, a ponižujúce správanie dozorcov k väzňom... sú hanbou pre dejiny Grécka.“

Kokkinakis, ktorý strávil rok vo väzení na Makrónise, opísal tamojšie podmienky slovami: „Vojaci, podobní členom inkvizície, vypočúvali každého väzňa od rána do večera. Muky, ktoré väzňom spôsobovali, nemožno slovami opísať. Veľa väzňov sa pomiatlo, iní boli zabití, veľmi veľa väzňov zostalo zmrzačených. Počas tých strašných nocí, keď sme počúvali výkriky a stenanie mučených ľudí, sme sa ako skupina spoločne modlili.“

Po útrapách na Makrónise bol Kokkinakis v priebehu päťdesiatych rokov šesť ráz zatknutý a desať mesiacov strávil vo väzení. V šesťdesiatych rokoch bol zatknutý ešte štyri razy a bol odsúdený na osem mesiacov väzenia. Nezabudnime však na to, že Minos Kokkinakis bol len jedným zo stoviek Jehovových svedkov, ktorí boli v tých rokoch zatýkaní a väznení preto, že rozprávali iným o svojej viere!

Ako sa stalo, že tieto strašné krivdy, páchané na Jehovových svedkoch v Grécku, sa nakoniec dostali pred Európsky súd pre ľudské práva?

Skúšobný prípad

Prípad sa začal 2. marca 1986. V ten deň Minos Kokkinakis, vtedy 77-ročný obchodník na dôchodku, navštívil spolu s manželkou v Sitii (Kréta) dom pani Georgie Kyriakakiovej. Manžel pani Kyriakakiovej, ktorý bol kantorom v miestnom pravoslávnom kostole, informoval políciu. Polícia prišla a manželia Kokkinakisovci boli zatknutí a odvedení na miestnu policajnú stanicu. Noc museli stráviť tam.

Z čoho boli obvinení? Z toho istého, z čoho boli Jehovovi svedkovia obvinení už mnohotisíc ráz počas predchádzajúcich 50 rokov, čiže z toho, že obracajú ľudí na inú vieru. Grécka ústava (1975), článok 13 hovorí: „Obracanie ľudí na inú vieru je zakázané.“ Všimnime si aj ďalší grécky zákon, oddiel 4, číslo 1363/1938 a 1672/1939, podľa ktorého je obracanie ľudí na inú vieru trestným činom. Hovorí:

„‚Obracaním ľudí na inú vieru‘ sa myslí najmä akýkoľvek priamy či nepriamy pokus miešať sa do náboženského učenia osoby odlišného náboženského presvedčenia... s cieľom podkopať toto učenie či už nejakým lákadlom, alebo sľúbením lákadla či morálnej podpory, či materiálnej pomoci, alebo nečestnými prostriedkami, alebo využitím jej neskúsenosti, dôvery, chudoby, nízkeho intelektu alebo naivity.“

Trestný súd správnej oblasti Lasithi na Kréte si 20. marca 1986 prípad vypočul a uznal manželov Kokkinakisovcov za vinných z obracania ľudí na inú vieru. Obaja boli odsúdení na štyri mesiace väzenia. Pri vynášaní rozsudku nad manželmi súd vyhlásil, že obžalovaní sa vmiešavali „do náboženského učenia ortodoxných kresťanov... tým, že využívali ich neskúsenosť, ich nízky intelekt a ich naivitu“. Obžalovaní boli ďalej obvinení z toho, že „povzbudzovali [pani Kyriakakiovú] prostredníctvom svojich premyslených, šikovných vysvetlení... aby zmenila svoju ortodoxnú kresťanskú vieru“.

Proti rozhodnutiu bolo podané odvolanie na krétskom odvolacom súde. Dňa 17. marca 1987 tento krétsky súd zbavil viny pani Kokkinakisovú, ale potvrdil obžalobu proti jej manželovi, i keď trest mu znížil na tri mesiace väzenia. V rozsudku sa tvrdilo, že pán Kokkinakis „využil neskúsenosť [pani Kyriakakiovej], jej nízky intelekt a jej naivitu“. Hovorilo sa v ňom, že „začal čítať pasáže zo Svätého písma, ktoré šikovne rozoberal tak, že mu táto kresťanka pre nedostatok primeraných vedomostí v oblasti náuk nemohla oponovať“.

Jeden zo sudcov na odvolacom súde, ktorý mal iný názor, napísal, že pán Kokkinakis „by mal byť takisto zbavený viny, lebo žiadne doklady neukazujú, že by Georgia Kyriakakiová... bola mimoriadne neskúsená v ortodoxných kresťanských náukách, keďže je vydatá za kantora, alebo že by mala mimoriadne nízky intelekt, alebo že by bola mimoriadne naivná, takže by to obžalovaný mohol využiť, a... [tak] ju ovplyvniť, aby sa stala členom sekty Jehovových svedkov“.

Pán Kokkinakis podal odvolanie na gréckom Kasačnom súde, čo je najvyšší grécky súd. Ale 22. apríla 1988 tento súd odvolanie zamietol. Preto sa 22. augusta 1988 pán Kokkinakis obrátil na Európsku komisiu pre ľudské práva. Jeho žiadosť bola napokon 21. februára 1992 prijatá a mohol predstúpiť pred Európsky súd pre ľudské práva.

Sporné body prípadu

Keďže Grécko je členským štátom Rady Európy, má záväzok dodržiavať Európsku dohodu o ľudských právach. Deviaty článok Dohody hovorí: „Každý má právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva; toto právo zahŕňa slobodu zmeniť svoje náboženstvo alebo presvedčenie, ako i slobodu prejavovať svoje náboženské vyznanie alebo presvedčenie bohoslužbou, vyučovaním, vykonávaním náboženských úkonov alebo dodržiavaním obradov, a to či už sám, alebo spoločne s inými, či verejne, alebo súkromne.“

Na Európskom súde bola teda grécka vláda postavená na stranu obžalovaných. Bola obvinená z otvoreného porušovania základného ľudského práva gréckeho občana vykonávať náboženské úkony v súlade s príkazom Ježiša Krista ,učiť a robiť učeníkov‘. (Matúš 28:19, 20) Aj apoštol Peter povedal: „[Ježiš nám] nariadil... aby sme zvestovali ľudu a dôkladne vydávali svedectvo.“ — Skutky 10:42.

Mimoriadne vydanie časopisu Human Rights Without Frontiers (Ľudské práva bez hraníc) v roku 1992 malo hlavný nadpis: „Grécko — úmyselné porušovanie ľudských práv“. Na strane 2 časopis uviedol: „Grécko je v ES [Európske spoločenstvo] a v Európe jedinou krajinou s trestným zákonodarstvom, ktoré pokutuje a odsudzuje do väzenia každého, kto podnieti inú osobu, aby zmenila svoje náboženstvo.“

Vnútri i mimo právnych kruhov medzitým vládlo vzrušenie. Aké bude rozhodnutie v súvislosti s gréckym zákonom, ktorý zakazuje človeku učiť svojej viere iných?

Pojednávanie v Štrasburgu

Napokon prišiel deň pojednávania — 25. november 1992. Nad Štrasburgom viseli ťažké mraky a bolo nepríjemne sychravo, ale advokáti v súdnej sieni horlivo predkladali svoje argumenty. Doklady boli predkladané dve hodiny. Profesor Phedon Vegleris, Kokkinakisov advokát, prenikol ku koreňu problému, keď položil otázku: ,Mal by tento obmedzujúci zákon, ktorého účelom je ochraňovať členov gréckej ortodoxnej cirkvi, aby ich niekto neobracal na inú náboženskú vieru, ďalej existovať a mal by byť uplatňovaný?‘

So zrejmým údivom profesor Vegleris uviedol: „Čudujem sa, prečo tento zákon [o obracaní ľudí na inú vieru] kladie ortodoxiu na roveň hlúposti a nevedomosti. Vždy som sa čudoval, prečo by ortodoxia potrebovala ochranu pred hlúposťou, pred duchovnou nespôsobilosťou... Toto je čosi, čo ma znepokojuje a šokuje.“ Veľavravné je i to, že predstaviteľ vlády nebol schopný uviesť ani jeden príklad, že by bol tento zákon uplatnený na niekoho iného okrem na Jehovových svedkov.

Druhý Kokkinakisov advokát, pán Panagiotis Bitsaxis, poukázal na to, aký je zákon o obracaní ľudí na inú vieru nerozumný. Povedal: „Prijatie existencie vzájomného vplyvu je predpokladom pre dialóg medzi dospelými osobami. Inak by sme patrili k čudnej spoločnosti mlčanlivých zvierat, ktoré by mysleli, ale nevyjadrovali by sa, ktoré by hovorili, ale nekomunikovali by, ktoré by existovali, ale nekoexistovali by.“

Pán Bitsaxis tvrdil aj to, že „pán Kokkinakis nebol odsúdený ,za to, čo robil‘, ale [za to,] ,kým je‘“. Pán Bitsaxis tak ukázal, že zásady náboženskej slobody boli nielen porušené, ale úplne popreté.

Predstavitelia gréckej vlády sa pokúsili situáciu opísať inak, než aká je v skutočnosti, a tvrdili, že Grécko je „rajom ľudských práv“.

Rozhodnutie

Nadišiel dlho očakávaný deň, keď mal byť vyhlásený rozsudok — 25. máj 1993. V pomere šesť hlasov k trom súd rozhodol, že grécka vláda porušila náboženskú slobodu 84-ročného Minosa Kokkinakisa. Okrem toho, že obhájil jeho životnú cestu verejnej služby, prisúdil mu odškodné vo výške 14 400 dolárov. Súd tak zamietol argument gréckej vlády, že Kokkinakis a Jehovovi svedkovia používajú nátlakovú taktiku, keď sa rozprávajú o svojej viere s inými.

Hoci Ústava Grécka a nejaký zastaraný grécky zákon zakazujú obracanie ľudí na inú vieru, Najvyšší súd v Európe rozhodol, že používať tento zákon na prenasledovanie Jehovových svedkov je nesprávne. Nie je to v súlade s 9. článkom Európskej dohody o ľudských právach.

Súdne rozhodnutie obsahuje vysvetlenie: „Náboženstvo bolo súčasťou ,premenlivého toku ľudského myslenia‘ a nebolo možné predpokladať, že bude vylúčené z verejnej diskusie.“

Jeden z deviatich sudcov, ktorý s tým súhlasil, povedal: „Obracanie ľudí na inú vieru, čo je definované aj ako ,horlivosť v šírení viery‘, ako také nemôže byť trestné; je to spôsob — sám osebe úplne zákonný — ako ,človek prejavuje svoje náboženstvo‘.

V práve prebiehajúcom prípade bol žiadateľ [pán Kokkinakis] obvinený len preto, že prejavil takú horlivosť, a to bez akéhokoľvek nesprávneho kroku z jeho strany.“

Dôsledky rozhodnutia

Európsky súd pre ľudské práva dal členom gréckej vlády jasný pokyn, aby skončili s nesprávnym používaním zákona, ktorý zakazuje obracanie ľudí na inú vieru. Dúfajme, že Grécko sa bude tohto súdneho pokynu držať a nebude pokračovať v prenasledovaní Jehovových svedkov.

Cieľom Jehovových svedkov nie je zavádzať spoločenské zmeny alebo reformovať právny systém. Ich prvoradým záujmom je kázať dobré posolstvo o Božom Kráľovstve, a poslúchať tak príkaz Ježiša Krista. Aby to však mohli robiť, sú šťastní, keď môžu ,obhájiť a zákonne upevniť dobré posolstvo‘, tak ako to robil apoštol Pavol v prvom storočí. — Filipanom 1:7.

Jehovovi svedkovia sú občania, ktorí dodržiavajú zákony vo všetkých krajinách, kde bývajú. No predovšetkým cítia nutnosť poslúchať božský zákon zaznamenaný vo Svätej Biblii. Keď im teda zákon nejakej krajiny zakazuje rozprávať sa s inými o ich viere založenej na Biblii, sú nútení zaujať postoj, akí mali aj apoštoli: „Ako vládcu musíme viac poslúchať Boha ako ľudí.“ — Skutky 5:29.

[Rámček na strane 28]

ĎALŠIE PRENASLEDOVANIE PODNECOVANÉ KŇAZMI

Už desaťročia trvajú v Grécku pokusy duchovenstva ,vytvárať prostredníctvom zákona ťažkosti‘. (Žalm 94:20) Nedávno bol na ostrove Kréta vyriešený ďalší prípad. V roku 1987 obvinil jeden miestny biskup spolu s trinástimi kňazmi deviatich svedkov z toho, že obracajú ľudí na inú vieru. Nakoniec sa 24. januára 1992 prípad dostal na súd.

Súdna sieň bola celkom plná. Asi 35 kňazov bolo pripravených podporiť obvinenia, ktoré vzniesla obžaloba. Väčšinu miest však obsadili svedkovia, ktorí prišli povzbudiť svojich kresťanských bratov. Ešte skôr ako sa začal bežný proces, advokát obžalovaných upozornil na vážne právne chyby, ktorých sa dopustil žalobca.

Na záver tí, ktorí boli do procesu zapojení, opustili miestnosť, aby sa súkromne poradili. Po dvaapolhodinovej konzultácii predseda súdu vyhlásil, že právny zástupca obžalovaných mal pravdu. Takže obvinenia proti deviatim svedkom boli zrušené! Predseda rozhodol, že ak sa má určiť, či sa obžalovaní previnili obracaním ľudí na inú vieru, vyšetrovanie sa musí začať odznova.

Hneď po tomto vyhlásení sa v súdnej sieni ozval krik. Kňazi začali vykrikovať hrozby a urážky. Jeden kňaz napadol právneho zástupcu Jehovových svedkov a snažil sa ho prinútiť, aby sa prežehnal pred krížom. Musela zasiahnuť polícia, a tak svedkovia mohli nakoniec pokojne odísť.

Keď bolo pojednávanie prerušené, prokurátor si proti týmto deviatim svedkom pripravil novú obžalobu. Súd zasadal 30. apríla 1993, len tri týždne predtým, ako Európsky súd pre ľudské práva vyniesol rozhodnutie v prípade Kokkinakis. Na súde bolo prítomných opäť veľa kňazov.

Právni zástupcovia deviatich obžalovaných vzniesli námietku, že na súde nie sú prítomní žalobcovia svedkov. Prokurátor, ktorý v náhlivosti pripravoval novú obžalobu, urobil vážnu chybu, lebo žalobcom neposlal predvolanie. A tak právni zástupcovia svedkov požiadali súd, aby na základe tejto vážnej chyby prerušil pojednávanie.

Sudcovia teda opustili súdnu sieň a radili sa spolu takmer hodinu. Po návrate predseda súdu so sklonenou hlavou vyhlásil, že všetci deviati svedkovia sú zbavení obžaloby.

Svedkovia v Grécku sú vďační za výsledok tohto prípadu, ako i za rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva v prípade Kokkinakis, ktoré bolo vyhlásené 25. mája tohto roku. Modlia sa, aby v dôsledku týchto právnych víťazstiev mohli viesť kresťanský život ,pokojne, ticho a s plnou zbožnou oddanosťou a vážnosťou‘. — 1. Timotejovi 2:1, 2.

[Obrázok na strane 31]

Minos Kokkinakis s manželkou